V dnešnom globalizovanom svete, kde sa obchodné a spoločenské stretnutia so zahraničnými partnermi stávajú čoraz bežnejšími, je znalosť pravidiel spoločenskej etikety nevyhnutná pre úspešnú realizáciu obchodných cieľov spoločnosti. Rešpektovanie zvyklostí a osobitostí iných kultúr je kľúčové pre budovanie silných a dlhodobých obchodných vzťahov.

Význam spoločenskej etikety v obchodnom prostredí

Poznanie pravidiel spoločenskej etikety vedie k úspešnej realizácii obchodných cieľov spoločnosti. Úspešnosť zahraničnoobchodného podnikania firiem ovplyvňuje veľké množstvo faktorov, ktoré možno rozlíšiť na tzv. objektívne a subjektívne. V euroatlantickej, kresťanskej civilizácii sú rozdiely v kultúre minimálne, na rozdiel od ázijských krajín. Pod vplyvom neustáleho ekonomického vývoja, ako i otvárania trhu práce dochádza k čoraz častejším pracovným a spoločenským stretnutiam so zahraničnými partnermi, pri ktorých je potrebné rešpektovať zvyklosti a osobitosti iných kultúr.

Komunikácia ako základ úspechu

Pri stretnutí s obchodným partnerom si treba uvedomiť, že posudzovanie človeka nezávisí iba od jeho vonkajšieho vzhľadu ale najmä od hlasu a spôsobu výslovnosti, ktoré sú dôležité nielen v telefóne, ale aj v osobnom rozhovore. Každý by si mal byť vedomý sily svojho hlasu a snažiť sa správne vyslovovať.

Sila hlasu a správna výslovnosť

Mnohí ľudia hovoria príliš rýchlo, najmä vtedy, ak sú rozčúlení. Len málokto má odvahu urobiť prestávku v reči. Pritom takéto prerušenie „vodopádu“ slov na jednu až päť sekúnd môže byť niekedy veľmi užitočné. Napríklad prestávkou môžete položiť dôraz, aby ste vyzdvihli niečo dôležité. Dáva vám príležitosť premýšľať a napokon - pomáha vyhýbať sa nepríjemným pazvukom, ako „eh“, „mmm“ a podobne. Nemusíte sa báť robiť prestávky, ak s vaším obchodným partnerom udržiavate aktívny zrakový kontakt. Silu svojho hlasu používajte ako nástroj. Nasadzujte ju cielene, aby ste ňou vysielali signály. Ak napríklad silu hlasu znížite, automaticky vyvoláte viac pozornosti partnera. Nehovorte však potichu po celý čas. Partner sa môže domnievať, že nie ste si istý v tom, čo hovoríte. Ak hovoríte príliš hlasno, pôsobí to agresívne. V lepšom prípade rozptýlite pozornosť obchodného partnera (zameria sa na váš prejav a nie na obsah toho, čo hovoríte), v tom najhoršom - stratíte jeho sympatie. Dôležitým činiteľom, ktorý môže prispieť k úspechu rozhovoru, patrí - popri tempe a sile hlasu - aj zreteľná výslovnosť. Nie je nič nepríjemnejšie, ako počúvať niekoho, kto nehovorí zreteľne, hundre alebo šušle.

Kladenie otázok - umenie vedenia rozhovoru

Pri rokovaní je dôležité vedieť, ako a kedy - pri zachovaní zdvorilosti - klásť otázky. Z praxe je známe, že kto sa pýta, vedie o „hlavu“ a kto sa nepýta, zostáva neinformovaný. Kto to pochopil, tomu sa využívaním techniky kladenia otázok otvárajú netušené perspektívy. Je to vlastne umenie nechať partnera hovoriť a predsa viesť rozhovor želaným smerom. Často sa tak dá dozvedieť aj viac, než by partner chcel povedať.

Prečítajte si tiež: Prevencia kriminality a postpenitenciárna starostlivosť

Typy otázok a ich využitie

• Uzavreté otázky: Stavajú vášho partnera pred voľbu, napríklad „je pravda, že môžete rozhodovať o situácii…?“ Odpoveď môže v zásade znieť iba „áno“ alebo „nie“. Takéto otázky nie sú vhodné, ak chcete odhaliť hlbšie pozadie, motiváciu a podobne. Naopak, hodia sa, ak by ste chceli viac objasniť či zdôrazniť dôležité body rozhovoru, alebo dospieť k záveru.
• Rozhodovacie otázky: Patria do kategórie uzavretých. Pretože na ne v zásade možno odpovedať iba „áno“ alebo „nie“, mali by pýtajúcemu sa sprostredkovať informáciu čo možno krátko a stručne.
• Alternatívne otázky: Udávajú partnerovi smer. Musí sa rozhodnúť pre jedno alebo druhé.
• Otvorené otázky: Otvorené otázky, ako napríklad „načo, prečo, kto, ako, kde, kedy, koľko…“, sú vhodné najmä na začiatku rozhovoru, aby ste mohli nazbierať informácie o pozadí témy a potom o nej začať úspešne rokovať. Ak sa obchodného partnera spýtate, ako si predstavuje spoluprácu s vami, nemá možnosť vyhnúť sa odpovedi jednoduchým „áno“ alebo „nie“. Musí vám poskytnúť informácie. Ale pozor! Najmä s otázkami „prečo?“ by ste mali zaobchádzať opatrne, pretože v istých okolnostiach v nich môže zaznieť skrytá výčitka. Napríklad v otázke „Prečo ste takto konali?“ Lepšie je spýtať sa alternatívne „Aký úmysel ste mali…?“.
• Sugestívne otázky: Slúžia vlastne na manipuláciu. Podsúvajú odpoveď a naznačujú partnerovi, v akom smere by mal odpovedať. Keď sa teda opýtate „Vy predsa tiež máte záujem na zvýšení odbytu?“ je v otázke už veľmi zreteľne obsiahnutá aj odpoveď.
• Protiotázky: Slúžia zväčša na to, aby ste získali čas na premyslenie si a zodpovedanie otázky a tiež na pribrzdenie tempa rozhovoru, ak sa stane príliš dynamickým. Výborne sa tiež hodia na ubezpečenie sa, že partner hovorí k veci, alebo na objasnenie pojmov, definícií a stanovísk.

Záver rozhovoru a rozlúčka

Po skončení rozhovoru zanechajte svoje miesto tak, ako ste ho našli - čisté a upratané. Ani pri rozlúčke nebuďte príliš uvoľnení. Pridržiavajte sa priateľského „dovidenia“.

Etiketa pri organizovaní návštev zahraničných partnerov

Pri organizovaní návštev zahraničných partnerov platia určité zásady etikety. Rokovania sa uskutočňujú osobnou alebo písomnou formou, resp. ich kombináciou. K osobným rokovaniam dochádza najčastejšie z dôvodu šetrenia času a dosiahnutia dobrých výsledkov. Napr. uzavretie kontraktu pri osobnom rokovaní možno dosiahnuť v priebehu krátkeho času (1-2 dni), písomný kontakt si vyžaduje dlhší čas (2-3 týždne). Tému, miesto a termín obchodného rokovania majú partneri dohodnutú vopred. Určený termín rokovania je preto potrebné dodržať. Z hľadiska spoločenskej etikety je nevhodné, aby partner prišiel na rokovanie bez predchádzajúceho ohlásenia. Keď zahraničný partner vopred ohlási presný čas príchodu, domáci partner by ho mal v ohlásenom čase očakávať a privítať buď vo svojej pracovni alebo, ak ide o významnejšieho partnera, pri vchode do spoločnosti. Účastníkom rokovania zo strany domáceho partnera má byť pracovník s rovnakou funkciou ako zahraničný partner. Počet domácich účastníkov nemá byť vyšší ako počet zahraničných účastníkov. V prípade potreby je prípustné na čas rozšíriť tento počet o potrebných expertov. Prejavom úcty voči vedúcemu zahraničnej delegácie je, aby ho domáci predstaviteľ pred rokovaním pozval na osobný rozhovor, resp.

Kultúrne rozdiely a ich rešpektovanie

V euroatlantickej, kresťanskej civilizácii sú rozdiely v kultúre minimálne.

Európa a Severná Amerika

V Anglicku prevláda vplyv francúzskej etikety, no napriek tomu treba rešpektovať tradičný anglický konzervativizmus. Pri stretnutí so ženou sa vyžaduje zvýšená ohľaduplnosť. Pri rokovaniach sú ženy považované za rovnocenných partnerov. Ženu možno pozdraviť až vtedy, keď výrazom tváre prejaví, že nás vníma. Briti uznávajú aj dohody uzatvorené iba ústne, rokovaní sa zúčastňujú vždy načas, sú vecní a majú radi výsledok, s ktorým sú spokojné obidve strany. Sú vyznávačmi tradícií, bezchybného oblečenia a správania. Tak ako Američania, oslovujú sa často neformálne, bez titulov a funkcií. Američania nevyznávajú zbytočné formality, sú priamočiari a asertívni. Partner by mal spĺňať ideál úspešného biznismena: dobre oblečený, usmievavý, priateľský, štíhly a pod. Zdvorilé správanie a európska galantnosť k ženám sa neopláca. Ženy dávajú najavo sebestačnosť. Američania sú pri obchodnom rokovaní konkrétni, otvorení a vecní, čas považujú za vzácnosť. Častou súčasťou rokovaní sú spoločenské akcie.

Južná Amerika

V Južnej Amerike, na rozdiel od Severnej Ameriky, muži dávajú najavo svoju prevahu, ženy sa na obchodných rokovaniach veľmi často nezúčastňujú. Ak sa ženy zúčastnia rokovania, potom sa k nim muži správajú veľmi pozorne a galantne. Pre Juhoameričanov nie je čas ničím záväzným, dokonca kvôli horúcim dňom sa väčšina obchodných aktivít odohráva večer, niekedy až neskoro v noci.

Prečítajte si tiež: Prevencia rizík v opatrovateľskej starostlivosti

Španielsko, Taliansko a Francúzsko

Španieli, Taliani a Francúzi uprednostňujú dlhé a rozvláčne rokovania, čas pre nich nie je podstatný. Pri stretnutiach treba rátať s veľkou časovou rezervou, pretože zvyknú meškať. Mnoho aktivít sa odohráva počas neformálnych stretnutí, pričom obedy bývajú nekonečne dlhé a nesmie sa na nich diskutovať o obchodných záležitostiach. Španieli sú veľmi citliví na kritiku vlastných zvykov, napr. býčie zápasy a pod. V južnej časti Španielska a Talianska sa na rokovaniach zúčastňujú zväčša muži. Vo Francúzsku bývajú na rokovaniach často prítomné ženy, očakávajúce galantné správanie a úctu. Pri pracovných stretnutiach s Francúzmi je veľmi dôležité zvoliť správny termín, vzhľadom na veľký počet sviatkov, počas ktorých nepracujú. Francúzi hodnotia oblečenie a ako rešpektujete súčasnú módu. Pri konverzácii preferujú francúzštinu. Na pracovnom stretnutí treba hovoriť po francúzsky, len ak jazyk dobre ovládate, inak treba použiť angličtinu. Rokovať, až na minimum prípadov, neprichádza do úvahy v nemčine. Korešpondenciu zásadne preferujú vo francúzštine. Španieli, Taliani a Francúzi sú temperamentní a vyznačujú sa výraznou gestikuláciou, mimikou, veselosťou a impulzívnosťou. Rokovania pripomínajú živú diskusiu až hádku. Srdečné prejavy priazne pri zdravení a lúčení, napr.

Japonsko a Južná Kórea

Japonsko a Južná Kórea sa vyznačujú úplne odlišným štýlom rokovaní. Japonským tradičným pozdravom je úklon so zopnutými rukami. Podľa japonskej etikety sa pri pozdrave a pri vítaní nepodáva ruka, zdraví sa úklonom, ktorý by mal byť v rôznom uhle podľa významu, postavenia a hodnosti vítaného hosťa. Pre verejnosť je určený 15° uhol, 30° pre členov cisárskej rodiny, 45° cisárovi a cisárovnej. Ženy sa nezúčastňujú spoločenských podujatí so svojimi manželmi. Vyplýva to z odlišného spoločenského postavenia žien. Japonská etiketa pripúšťa pri príchode na rokovanie 20 až 30 minútovú toleranciu meškania. Japonci prejavujú voči zahraničným partnerom veľkú úctu. Japonci alebo Kórejci majú tesnejšiu osobnú zónu, no napriek tomu nemajú radi, ak sa ich dotýkame. Ustavičné pokyvovanie hlavou pri rokovaní je znakom počúvania a sústredenia, nie súhlasu. Japonec sa usmieva a prikyvuje, aj keď mu oznamujeme tragickú správu. Japonec nevie povedať „nie“, pretože by „stratil tvár“, a to sa považuje za veľké osobné zlyhanie. Pri návšteve japonskej rodiny alebo stretnutí s Japoncami sa nikdy nedávajú kvety bielej farby, lebo sa považujú za smútočné. Pokiaľ to nie je nevyhnutné, pri pracovných stretnutiach s významnou osobou sa treba vyvarovať utieraniu potu na tvári a smrkaniu do vreckovky. Na rokovaní s Japoncami sú prítomní vo väčšine prípadov len muži, rokovania sa nedajú urýchliť a vyznačujú sa dlhými zdvorilostnými prejavmi, úklonmi, formalitami, či vzájomným poznávaním.

Budhistické a hinduistické krajiny

Pre Japonsko, všetky budhistické a hinduistické krajiny, teda aj pre Thajsko a Indiu, platí, že ženy zdravíme zvyčajne iba zopnutými rukami. Budhisti zle znášajú, keď sa niekto dotkne ich hlavy. V Thajsku je vtip na adresu kráľa vylúčený a kráľ sa teší mimoriadnej úcte a autorite. V Japonsku sa stratou úsmevu a hnevom človek celkom znemožní, pretože budhisti to považujú za mimoriadne zlyhanie. Pre Európana je zvláštnosťou, že Japonci sa pri rozhovore nepozerajú do očí a považujú to za neslušné. Pri všetkých príležitostiach sa podáva čaj, rovnako ako v Číne, Hongkongu alebo Singapure. Pije sa obradne, pomaly a s vážnosťou. Ku každému rokovaniu patria darčeky, ktoré sa odovzdávajú obidvoma rukami a veľmi sa dbá na to, aby boli pekne zabalené. Pri uvítaní hosťa sa v Indii nepodáva ruka. Prominentní hostia sa vítajú kvetinovými vencami, ktoré sa nepatrí zložiť z krku skôr, ako sa v hoteli rozlúčime so svojím partnerom. V Indii sú ženy často účastníčkami spoločenských podujatí spolu so svojimi manželmi. V indickej etikete panuje kult hodností a veku, preto sa pri rokovaní s indickými partnermi používajú vizitky s uvedením titulov, resp. funkcií.

Islamské štáty

Štáty ako napr. Alžírsko, Cyprus, Egypt, Etiópia, Irán, Irak, Jemen, Jordánsko, Kuvajt, Libanon, Maroko, Turecko, Somálsko, Saudská Arábia, Sudán, Sýria a iné sú charakteristické svojou etnickou, náboženskou, hospodárskou rôznorodosťou s prvkami islamského náboženstva. Pri stretnutiach je potrebné rešpektovať ich odmietavý vzťah k bravčovému mäsu a alkoholu. Podľa etikety týchto štátov sa grganie po, resp. pri jedle nepovažuje za nevychovanosť, ale za prejav spokojnosti s jedlom. Na stretnutí s obchodnými partnermi z týchto štátov je vhodné vyhýbať sa témam, ako napr. mohamedánske náboženstvo, rodinné intímnosti, mnohoženstvo a pod. Vo vzťahu k týmto krajinám je dôležité obdobie ramadánu - mesiaca pôstu. V tomto období od východu do západu slnka sa nesmie jesť, piť a fajčiť. Arabský svet sa v posledných rokoch dostáva do popredia záujmu v obchode, turistike i v politike. Arabi majú pocit, že Európania sú odmeraní. Pri komunikácii používajú veľa neverbálnych prostriedkov, záleží im na gestách a pohľade očí, z ktorých vedia vyčítať prekvapenie, netrpezlivosť či rozpaky. Arabi vyžadujú priamy pohľad do očí, uhýbanie pohľadom alebo klopenie očí v nich vzbudzuje nevôľu. Pre ženy zahalené podľa islamskej tradície sú oči prostriedkom komunikácie. Očami vyjadrujú to, čo európske ženy oblečením, pohybmi tela, gestami, mimikou a posunkami. Všetky kontakty sprevádza podávanie rúk, pričom v islamských krajinách na rozdiel od európskej kultúry podáva ruku nižšie postavený vyššie postavenému ako výraz úcty. Podanie ruky vždy sprevádza zdvorilostná rečnícka otázka: „Ako sa máte?“. Muži, ktorí sa poznajú, sa aj pobozkajú. Telesné dotyky sú srdečnejšie medzi mužmi. Pre Európana bežnú osobnú zónu (70 - 100 cm) Arabi nepoznajú. Nie je zvláštnosťou stretnúť na ulici mužov, ktorí sa držia za ruku alebo okolo pliec. Akýkoľvek kontakt tohto druhu vrátane bozku sa považuje za mimoriadny prejav osobnej priazne. Ženy prítomné, napr. na návšteve v rodine, pozdrav nevyhľadávajú, stačí iba úklon hlavou a deti zdravíme srdečne pohladkaním alebo ich pobozkaním. Pre Arabov je čas neuchopiteľný pojem, ktorý je v rukách božích. Za vrchol netaktnosti považujú začatie rokovania diskusiou o obchodných záležitostiach, pozeranie sa na hodinky, netrpezlivosť a pod. Je potrebné rešpektovať pravidlá hostiteľa diktujúceho tempo konverzácie, stále sa usmievať a zachovávať pokoj. Rešpektovanie pravidiel hostiteľ ocení. Islamský svet je zvyknutý na vyjednávanie, preto je potrebné stanovisko opakovať niekoľkokrát, vždy s úsmevom. Arabi sú veľmi pohostinní. Jedlo je pre Arabov bežnou súčasťou obchodného rokovania a každej spoločenskej akcie. Pohostenie treba oceniť a malo by sa ochutnať všetko, čo hostiteľ ponúka. Ak arabský partner pozve svojho obchodného partnera domov na večeru, je to veľká pocta. Pri večeri sa nepodáva alkohol, čo je proti európskemu prostrediu veľký rozdiel. Čaj je bežný nápoj, pije sa na osvieženie. Pri rokovaní sa obchodnému partnerovi nesmú ukázať podrážky. Považujú sa za „nečisté“, takže aj bežné prehodenie nohy cez nohu si treba odpustiť. Významná osoba je po pravej ruke, pravá strana je čestná. V konzervatívnejších arabských krajinách nie je zvykom, aby sa dospelá žena prechádzala po uliciach sama. Žene sa odporúča nosiť obrúčku, pretože nezadaná žena vzbudzuje u mužov pozornosť. Ženy by v arabskom svete nemali šokovať krátkymi sukňami, šatami na ramienka, šortkami (šortkám a tielkam by sa mal vyhnúť aj muž, pretože vo všeobecnosti platí, že nohy a ramená majú byť zakryté). Platí pravidlo, čím viac je žena odhalená, tým horší dojem zanechá, a tým horšia povesť ju sprevádza. Ženám sa pri ceste do arabských krajín odporúča nosiť stále pri sebe šatku na hlavu, ktorá sa používa napr. pri návšteve mešity a ďalších historicky a turisticky zaujímavých objektov. Európanka zúčastňujúca sa na rokovaní by nemala mať oblečené nohavice, ale tmavé dlhé šaty do polovice lýtok.

Spoločenské podujatia a ich význam

Usporiadanie spoločenských podujatí a rôznych slávností nepatrí iba k zvykom vyššej dobrej spoločnosti, ale slúži aj na vytváranie medziľudských vzťahov, ktoré sa premietajú do profesionálneho ale i osobného života. Spoločenské podujatia sú príležitosti, pri ktorých spolu s inými, prežívame nejakú významnú udalosť. Nie je dôležité iba byť pozvaný, ale aj pozývať. Tým sa jednotlivec, alebo korporácia stáva súčasťou určitej skupiny ľudského spoločenstva , ktorá podľa akéhosi nepísaného zákona pociťuje súdržnosť.

Prečítajte si tiež: Všetko o poručníctve a náhradnej starostlivosti

Druhy spoločenských podujatí

• Večera (diner, souper, dinner, supper): Obvykle od 20.00 hod.
• Záhradná slávnosť (garden party): Môže byť popoludní od 17.00 hod. Podobá sa koktailu, môže byť usporiadaná kedykoľvek cez deň. Je to forma slávnostná, ale organizačne najjednoduchšia. Často sa organizuje pri rozličných prijatiach, blahoželaniach, ale aj pri podpisoch zmlúv. Doba trvania je obmedzená asi na hodinu a občerstvenie je jednoduché. Servíruje sa šampanské, ale niekedy aj ovocné šťavy, sherry, červené alebo biele víno a pivo. K tomu sa podávajú jednoduché chlebíčky. Hostiteľ stojí po celý čas pri dverách miestnosti, víta hostí a lúči sa s hosťami.
• Koktail: Sú to spoločenské podujatia, ktoré trvajú asi 2 hodiny. Začiatok býva stanovený medzi 17.00 - 18.30 hod.. Usporadúvajú sa pri príležitostiach menšieho významu a môžu byť iba "pánske" bez manželiek alebo aj s manželkami. Na koktaily môžu hostia prichádzať a odchádzať počas celej doby trvania koktailu, ktorá je vyznačená na pozvánke. Občerstvenie sa len roznáša a je jednoduchšie ako pri recepcii. Čašníci roznášajú rôzne nápoje (pivo, víno, šťavy, likéry) a drobné zákusky, ktoré si hostia berú priamo z mís, bez tanierov a príboru. Ponúkajú sa chuťovky, rezané opekané párky a iné drobné mäsité jedlá na špáradlách, príp. malé kúsky pečiva. Bufetové stoly sa nepripravujú, je však možné, aby mali čašníci misy s jedlom pripravené na stole v jednej zo spoločenských miestností.
• Matiné: Je podujatie, ktoré sa uskutočňuje v dopoludňajších hodinách. Tvorí ho uzavretá spoločnosť, vystúpenia významných osobností, besedy s novinármi, koncerty alebo vernisáže. Vychádzkové šaty sú v tomto prípade vhodným oblečením.

Etiketa správania sa v spoločnosti

Ak sa pripojíte k dvom ľuďom vedúcim dialóg, nikdy sa nepýtajte na obsah ich hovoru, ak tak neučinia sami. V spoločnosti sa vyhýbajte nepríjemným témam a hovoru o neprítomných osobách. Ak sa dostanete na koncert alebo venisáž výstavy len náhodou a nepoznáte samotného interpreta či autora, vystríhajte sa vyslovovaniu ostrých kritík v blízkosti ľudí, ktorých nepoznáte.

Stolovanie a jeho pravidlá

V dnešnej spoločnosti, ktorá dosiahla v mnohých smeroch vynikajúci civilizačný stupeň, sa úplne samozrejme zvyšujú aj požiadavky na kultúru stolovania. Zásady správneho stolovania sa vyvíjali postupne a boli ovplyvňované rozvojom kuchárskeho umenia, vývojom technických vymožeností a stolového náradia. K vytvoreniu vhodného prostredia smeruje celková úprava miestnosti a predovšetkým úprava stola. Miesto stolovania má byť dokonale čisté, dokonale osvetlené, dostatočne vyvetrané s optimálnou teplotou miestnosti asi 18 stupňov Celzia. Nábytok a výzdoba majú byť v súlade. Estetické prestretie stola má byť v každom prípade v súlade s druhom spoločenského podujatia a jedlom, ktoré bude podávané. Vzhľad a usporiadanie stola nesmie byť na úkor pohodlia hostí (napr. na jedného hosťa treba rátať 75 cm). Základ pekne prestretého stola tvorí vkusné aranžmán porcelánu, skla, príborov, váz alebo mís s kvetmi, svietnikov a samozrejme už spomínaných obrusov a obrúskov. Najdôležitejší je však stolový servis. Najkrajšou ozdobou stola sú esteticky upravené, správne volené a vhodne rozmiestnené kvety. Každý hosť má pri stole svoje miesto a všetky náležitosti, ktoré k jedlu potrebuje. Vizitka s menom hosťa sa kladie pred tanier alebo sa oprie o stopku pohára. Z hygienických dôvodov sa nekladie na pohár. Vždy pre dve osoby sa servíruje jedna soľnička a korenička a špáradlá na zuby, ktorých používanie pri stole však nie je vhodné. Priestor pred tanierom má byť najmenej pol metra, najvhodnejšie je trištvrte metra. Príliš veľká vzdialenosť hostí prispieva k tomu, že sa cítia osamotení, rozhovory viaznu a vzniká chladná nálada.

Etiketa a osobný štýl

Etiketa je súhrn spoločenských zvyklostí a pravidiel spoločenského správania sa. Pravidlá etikety sa vytvárajú počas celej doby, keď ľudia spolu žijú. Ovplyvňujú ich spoločenské triedy, ekonomické, klimatické a náboženské okolnosti. Okrem spoločenských zásad európskeho pôvodu existujú však v iných svetadieloch aj iné zvyklosti, majúce platnosť v určitom prostredí alebo oblasti, ktoré vznikali na základe odlišných podmienok (napr. Súčasťou slušného správania je vlastné vystupovanie, umenie pristupovať k ľuďom, stať sa im príjemným svojím oblečením, skromnosťou, vtipnosťou a duchaplnosťou. Je nutné uplatňovať v plnom rozsahu sebakontrolu a sebaovládanie, či už ide o stránku fyzickú alebo duševnú. Vzpriamené držanie tela, pružná chôdza, nepodliehanie osobnej pohodlnosti sú rovnako dôležité ako duševná vyrovnanosť, pokoj, ovládanie mysle a výrazu tváre. K dokonalému správaniu sa musí každý vychovať sám a dobré rady v tomto smere od svojho životného partnera či priateľa treba prijímať bez podráždenosti a s vďakou.

Oblečenie ako vizitka

Rovnako dôležité ako dodržiavanie pravidiel etikety je na spoločenských podujatiach dôležité aj správne a vhodné oblečenie. Avšak nejde o to používať vo svojom oblečení prehnané módne výstrelky. Tým by sa mohli iba zosmiešniť. Netreba sa však obliekať staromódne. Je nutné mať na zreteli súčasnú módnu líniu, ale bez nápadných, krikľavých prvkov. Oblek musí byť vždy čistý, vyžehlený, musí zodpovedať dobe a príležitosti. Je dôležité, aby mal každý v obliekaní svoj vlastný štýl, vedel, čo mu pristane a volil vhodnú farbu a strih oblečenia. Oblek má byť triezvy, vkusný a nenápadný. Takisto treba pamätať na to, aby doplnky (košeľa, kravata, topánky, ponožky, u žien tiež klobúk, rukavice, kabelka) harmonizovali s odevom, ale aj medzi sebou Celkové oblečenie je určitou vizuálnou vizitkou pri prvých stretnutiach a dojmoch a poukazuje na povahu a konanie každého jednotlivca.

Pánsky odev

Pánska móda je v podstate konzervatívnejšia ako dámska, aj keď v priebehu storočí zaznamenala značné zmeny. V súčasnej dobe sa prejavujú módne zmeny iba vo vzore látky a drobnejších rozdieloch v strihu. Na pánske obleky je nutné používať kvalitné látky, ktoré sa dajú dobre spracovať. V prípade nákupu konfekcie sa musí veľmi prísne posúdiť, či oblek skutočne dobre padne.

#

tags: #starostlivosť #o #hostí #spoločenská #komunikácia #etiketa