
Hoci Sväté písmo výslovne neuvádza Máriine tituly ako Matka milosrdenstva, Matka Božieho milosrdenstva alebo milosrdná Matka, biblické texty dokonale opisujú skutočnosť, ktorá sa za nimi skrýva. Podobne, hoci Biblia neobsahuje spojenie slov „vtelené milosrdenstvo“ pri opise Ježiša, mnohé úryvky jasne hovoria o vtelení druhej osoby Najsvätejšej Trojice a zdôrazňujú jej milosrdenstvo. Preto je nazývanie Ježiša vteleným Milosrdenstvom opodstatnené, pretože tento termín, ktorý používala aj svätá sestra Faustína, obsahuje jadro Ježišovho života a poslania. Spočívalo v prijatí ľudského tela a zjavení Otca svetu životom, slovom a skutkami.
Podobne je to s titulmi Márie ako Matky milosrdenstva, Matky Božej milosrdenstva alebo Matky Božieho milosrdenstva. Každý z týchto titulov odhaľuje konkrétnu realitu spojenú so životom Márie a jej mimoriadnym poslaním Matky Božieho Syna, aktívne sa podieľajúcej na diele vykúpenia.
Evanjelium podľa Lukáša (10, 38-42) ponúka hlboký pohľad na dve rôzne, ale rovnako dôležité cesty nasledovania Ježiša, reprezentované sestrami Martou a Máriou. Príbeh sa začína, keď Ježiš vstupuje do dediny a Marta ho prijíma do svojho domu. Lukáš naznačuje, že ide o udalosť, ktorá nasleduje po rozhovore Ježiša so zákonníkom. Lukáš radí svoje epizódy tematicky, nie chronologicky. Príbeh Marty a Márie podčiarkuje Ježišovu pozornosť venovanú ženám v kontexte celého Lukášovho evanjelia.
Marta, plná pohostinnosti, sa stará o obsluhu Ježiša. Lukáš tu predstavuje Ježiša ako toho, kto nerobí rozdiely v prístupe k ľuďom. Ježiš prichádza do Betánie, nečiní však násilie. Čaká, či ho Marta do svojho domu prijme, pozve, privíta. Boh robí vždy prvý krok. Jej sestra Mária si sadá Pánovi k nohám a počúva jeho slová. Sedenie pri nohách je typickým obrazom učeníkov sediacich okolo rabína a počúvajúcich ho.
Marta je ustarostená a znepokojuje sa pre mnohé veci. Lukáš tu predstavuje Ježiša ako toho, kto nerobí rozdiely v prístupe k ľuďom. Príbeh začína tým, že Marta prijíma Ježiša do svojho domu. K identifikácii mestečka a doladenia detailov celého príbehu musíme načrieť do Jánovho evanjelia. Tam čítame. „A bol istý nemocný, Lazar z Betánie, z mestečka Márie a Marty, jej sestry. To bola tá Mária, ktorá pomazala Pána masťou a poutierala jeho nohy svojimi vlasmi, ktorej brat, Lazar, bol teraz nemocný…“ (Ján 11,1.2). Evanjelisti Matúš (Mat 26,6) a Marek (Mar 14,3) hovoria, že v inom dome v Betánii, v dome Šimona Malomocného sa tešili z Ježišovej prítomnosti pred Jeho posledným vstupom do Jeruzalema a pripravili Mu hostinu, kde Marta posluhovala, Lazar sedel za stolom a Mária vyliala na Ježišove nohy drahocennú masť (Ján 12,2.3). Venuje sa preto obsluhe vzácneho hosťa. Slúži mu. Natíska sa otázka: „Aká je to však služba?“ Je to nesebecká služba? Služba lásky a radosti? Marta si odrazu uvedomí, že slúži sama a chce to zmeniť. Možno zisťuje, že vlastne ani slúžiť nechce. Začne s obviňovaním… Vyzýva ho, aby Márii prikázal pomôcť jej. Jej správanie nie je najlepšie. Ježiš jej odpovedá: „Marta, Marta, staráš sa a znepokojuješ pre mnohé veci, a potrebné je len jedno.“ Pán Ježiš opakovanie oslovuje Martu: „Marta, Marta…“, čím vyjadruje svoj hlboký záujem o ňu. Po opakovanom oslovení Pán Ježiš vedie Martu k zamysleniu a k pohľadu do svojho vnútra. Jeho príhovor má dve časti. Prvá Marte odhaľuje, že sa stará a znepokojuje pre mnohé veci. V gréčtine sloveso starať - merimnao, znamená starať sa o niekoho (o niečo), ale aj byť o niekoho, o niečo ustarostený. Vyjadruje teda nielen starostlivosť, ale aj ustarostenosť, ktorá je v evanjeliách predstavená ako negatívna vlastnosť. (Mat 6,25.27.28.31.34; Luk 12,22). V druhom rade Pán Ježiš Marte radí a poukazuje na to, čo je v živote človeka prvoradé: „Potrebné je len jedno.“ Mať jasno v tom, čo je v živote naozaj dôležité. Mária to pochopila. Rozhodla sa venovať svoj čas, svoju pozornosť a záujem Ježišovi a jeho Slovu. To isté mala urobiť aj Marta. Pod ťarchou Ježišových slov, ktoré neskôr vyslovil, je nadmieru dôležité hľadať prioritne Božie kráľovstvo. Všetko iné, ostatné, ďalšie, sa hľadajúcemu pridá (porovnaj Luk 12,31; Mat 6,33). Jediná vec je teda práve spomínané Božie kráľovstvo. Ono je to „jedno“. Jeho realizácia sa deje práve teraz pozorným počúvaním pri nohách Ježiša Krista. Božie kráľovstvo sa deje páve tu a teraz tým, že Ježiš vstúpil do domu Marty. Práve tým, že Ježiš hovorí a Mária počúva. Mária je pochválená oznamovacou vetou: „Mária pre dobrý podiel sa rozhodla, ktorý nebude odňatý jej“.
Prečítajte si tiež: Prevencia kriminality a postpenitenciárna starostlivosť
Otázka teda znie: Dobrý podiel, čo to vlastne je? Podiel (grécky: meris) je v Biblii pripomenutím dedičného podielu rezervovanému levitom, ktorí slúžili v chráme. Oni nedostali nijaký hmotný podiel. Ich dedičstvom bol Hospodin sám. V knihe Deuteronomium čítame: „Preto Léviho kmeň nedostal nijaký podiel ani vlastníctvo so svojimi bratmi, lebo Hospodin je jeho dedičným podielom, ako mu prisľúbil Hospodin, tvoj Boh.“ (Deut 10,9) V súvislosti s návštevou Ježiša Krista u Marty a Márie, je práve počúvanie Ježišovho slova pre Máriu tým znamenitým a neodňateľným podielom, ktoré aj keď skončením Ježišovej návštevy zmĺkne, ale Mária od tohto okamihu zostáva s Bohom. Práve to je to podstatné. Spojenie s Bohom založené na počúvaní Ježiša Krista sa neskončí. Počúvanie Ježišovho slova je znamenitou, jedinečnou, najlepšou a nenahraditeľnou pozíciou, podielom. Mária si teda vybrala dobre: počúvaním Ježiša Krista vo svojom dome (a najmä vo svojom srdci) začína žiť ako Božie dieťa, ktoré je na Bohu závislé, je pokorné a počúva Otca.
Celá perikopa je výbornou lekciou pre pochopenie ospravedlnenia vierou. Človek môže robiť čokoľvek, ale sám svojou vlastnou aktivitou pre svoju záchranu nie je schopný urobiť absolútne nič. Jedine postoj úplnej závislosti na tom, čo Boh pre človeka vykonal je to, čo vedie k záchrane. Ďalej perikopa prináša teologické posolstvo o kresťanskej službe. Je veľmi dôležitá. Praktická diakonia je nevyhnutnou súčasťou nielen cirkvi ako takej, ale aj každého jednotlivca. Ide o to, že tak, ako v cirkvi, tak aj pri každom kresťanovi je dôležité, aby sa nezabúdalo na JEDNO. Zotrvanie pri počúvaní Božieho slova, zotrvanie pri spoločenstve s Bohom je to, čo by malo byť na prvom mieste. Až potom prichádza aktivita, činnosť a zvestovanie. Bez zotrvania pri modlitbe, bez zotrvania v prítomnosti Božej ako pri zdroji všetkého, čo potrebujeme k svojmu fyzickému či duchovnému životu nie je možné účinne a efektívne slúžiť.
a) Boh je vždy iniciatívny smerom k človekovi.b) Čaká na reakciu človeka, na jeho pozvanie.h) Pre spasenie je dôležité iba „JEDNO“: Božie kráľovstvo na prvom mieste v živote človeka.i) Vnútorný postoj závislosti na Bohu a Jeho slove je jediné, čo pretrvá.j) Najskôr načúvanie a potom z toho vyplývajúca aktivita.
Mária je nielen Matkou Božieho Syna, ale aj vzorom nasledovania Krista. Jej život je svedectvom viery, poslušnosti a lásky.
Stretnutie Ježiša s bohatým mladíkom opisujú traja synoptickí evanjelisti v rámci mesiášskeho výstupu Ježiša do Jeruzalema. Pri stretnutí s bohatým mladíkom Pán Ježiš objasňuje vzťah človeka k materiálnym veciam. Kapitola 19 v Matúšovom evangeliu nám takto vykresľuje vzťah k trom základným dobrám ľudskej osoby: k životnému partnerovi, k deťom a k materiálnym veciam.
Prečítajte si tiež: Prevencia rizík v opatrovateľskej starostlivosti
Mladík sa pýta Ježiša, čo dobré má robiť, aby mal večný život. Mladíkovi záleží na Ježišovom názore, trojité dopytovanie svedčí o tom, že sa pýta Ježiša ako toho, o kom je rozhodne presvedčený, že mu môže ukázať cestu k večnému životu. V príbehu prekvapuje Ježišov dôraz na výraz dobré. Na otázku Ježiš položí protiotázku a tvrdenie: Prečo sa ma pýtaš na dobré? Len jeden je dobrý. V židovskej tradícii sa z úcty k Bohu nespomínalo Božie meno. Ježiš tu taktiež priamo Boha nespomenul, ale ako veriaci žid označil výrazom dobrý samého Boha. Keď chcel niekto u židov poznať „dobro“ a „dobrého“, týkalo sa to priameho vzťahu s Bohom. Ježiš v odpovedi mladíkovi jasne hovorí, že večný život sa dá dosiahnuť plnením príkazov zákona. Dodržiavanie zákona je podľa židovského učenia prostriedkom k spáse. Po Ježišovom menovaní príkazov mladík napoly hrdý konštatuje: Toto všetko som zachovával. Mladík napoly sklamaný však jasne cíti, že mu čosi chýba. Vie, že neprestupovať príkazy a nerobiť zlo nie je vrcholom životného snaženia. Veď ani mŕtvi neprestupujú zákazy a v úcte voči rodičom sa nedokážu prehrešiť. Mladík chce niečo viac, preto sa znova pýta Ježiša: Čo mi ešte chýba? V závere stretnutia zaznie výzva Ježiša: „Ak chceš byť dokonalý, choď, predaj, čo máš, rozdaj chudobným a budeš mať poklad v nebi. Potom príď a nasleduj ma!“ Ježišovu výzvu predchádza viacznačný úvod: ak chceš byť dokonalý. Slovo dokonalý má zásadnú dôležitosť pre Matúša. Grécky výraz téleios môže značiť dospelý, čo by bol opak k mladíckemu veku pýtajúceho sa. V biblickej židovskej tradícii však hebrejský výraz tamím prekladaný ako téleios znamená úplný; a táto úplnosť označuje nerozdelenú poslušnosť a oddanosť Bohu. Význam úplný veľmi dobre zodpovedá mladíkovej otázke: čo mi ešte chýba? Ježiš chce priviesť mladíka k oddanosti Bohu cez nezvyčajný spôsob života, ako to urobil už pri povolaní apoštolov. Kvôli dokonalosti je potrebné urobiť niečo, čo ide ponad normálny a bežný spôsob, čiže pripútať sa k Ježišovi: Potom príď a nasleduj ma! Výzvu k nasledovaniu predchádzala požiadavka: choď, predaj, čo máš, rozdaj chudobným a budeš mať poklad v nebi. Táto výzva k zrieknutiu sa majetku bola nevyhnutná špecifická podmienka pre mladíka, aby získal požadovanú nerozdelenosť srdca a pravý poklad v nebi, čiže nebeské kráľovstvo. Mladík má konať ako človek, ktorý keď našiel poklad v poli, spontánne predal všetko, čo mal a kúpil pole s pokladom (Mt 13,44). Ježiš tu navrhuje dokonalosť bez limitov, ktorá sa konkretizuje cez radikálnu lásku k chudobným a potom najmä v obetavom nasledovaní Ježiša na ceste kríža.
Chudoba svedčí o tom, že Boh je jediným pravým bohatstvom človeka. Ak sa prežíva podľa Kristovho príkladu, ktorý hoci bol bohatý, stal sa pre nás chudobný, aby sme sa my jeho chudobou obohatili, vyjadruje úplné sebadarovanie, aké sa uskutočňuje medzi troma božskými osobami. Tento dar sa vylieva na stvorenie a v plnosti sa prejavuje vo vtelenom Slove a v jeho vykupiteľskej smrti. Človek, ktorý odpovedá láskou pri stretnutí s Božou láskou sa oslobodzuje od mamony a lipnutia k bohatstvu.
Ježišova výzva zaznieva istým spôsobom každému, kto chce Ježiša nasledovať v konkrétnych životných podmienkach. Ježiš neutvoril totiž dvojitú cestu pre menej dokonalých a dokonalejších, bol vždy radikálny vo svojich požiadavkách. Existujú však dva typy ľudských odpovedí na Ježišovu výzvu: pozitívna a negatívna odpoveď, v rámci ktorých sa dokonalosť realizuje alebo zanedbáva. Nasledovať Ježiša v chudobe a postoji odstupu od bohatstva, majetkov a mamony je iste pozvanie pre všetkých veriacich v Ježiša Krista a nielen tých. Nezabúdame na slová Ježiša, že je nemožné slúžiť Bohu a mamone. Niektorí sú pozvaní zložiť sľub chudoby, iní ju žijú bez sľubov - a vždy je tento odstup od majetkov a vlastnenia natoľko platný, nakoľko je nasledovaním Ježiša a nakoľko je zároveň prorockým znamením pre všetkých. Evanjeliovo prijatá chudoba nám dáva slobodu voči osobám, veciam, postaveniu v tomto svete, kde sme pútnikmi, a vždy máme po nej túžiť.
Úcta k Panne Márii je hlboko zakorenená v živote Cirkvi. Je vnímaná nielen ako Matka Božia, ale aj ako Matka všetkých kresťanov.
Mária je Matkou milosrdenstva, pretože skrze ňu prišlo na svet Milosrdenstvo samotné - Ježiš Kristus. Jej materinské srdce je plné súcitu a lásky ku všetkým ľuďom, najmä k tým, ktorí trpia a sú v núdzi. Obraz toho orodovania poznáme už z evanjelia. v Káne Galilejskej sa svadobčanom nedostalo vína. pre potreby chudobných, prvá to spozorovala. „neprišla jeho hodina", že prináša spásu a pomoc ľuďom. chudobným prišiel hlásať radostnú zvesť (porov.: Lk 4, 18). Preto prosí: „Nemajú víno " (Jn 2, 3). ale v jej postoji je čosi, čo si zaslúži, aby sme sa nad tým zamysleli. pozornosť alebo aby celú vec vzala do svojich rúk. milosti. Pokladníčka všetkých milosti, ktoré nám zaslúžil Ježiš Kristus.
Prečítajte si tiež: Všetko o poručníctve a náhradnej starostlivosti
Mária neustále spína ruky k Synovi a oroduje za potreby ľudí. Jej moc je najväčšia na zemi. Svätci hovoria, že nikdy nepočuli o tom, že by niekto hľadal pomoc u Panny Márie a nebol vypočutý. "Nikdy som nepoznal nikoho, kto by sa utiekal pod ochranu Panny Márie a bol by opustený", hovorí svätý Bernard.
Pohanskí Gréci vyjadrili svoju túžbu po čistote sochou bohyne Atény Parthenos. Kresťania nachádzajú naplnenie tejto túžby v osobe Panny Márie, ktorá je vzorom čistoty a nepoškvrnenosti. Bola až nepochopiteľne múdra a dobrá. Všetky naše predstavy sú slabé, ak ide o jej skutočnú duchovnú krásu a čistotu.
Cirkvi máme štyri dogmy, ktoré sa týkajú Panny Márie: Nepoškvrnené počatie, Panenstvo, Božie materstvo a Nanebovzatie. Ľudia sa k nej modlia a utiekajú pod jej ochranu. Preto vo Chválospeve velebí Božiu veľkosť. Cirkev právom preukazuje osobitnú úctu.
Človek nie je sám zo seba, ale vždy z iných. Nikto si nemôže sám určiť svoje bytie. Všetko je dar. To rovnako platí aj o Panne Márii. Boh dal Panne Márii mnohé milosti.
Svätom písme, je Máriino ticho. Cez toto dlhé rozjímanie vstupuje do hĺbky Božieho plánu. Uverila tvrdeniu, že „Bohu nič nie je nemožné" (Lk 1, 37).
Ján Pavol II. sa často obracal na mladých s výzvou, aby nasledovali Máriu. Vnímal ju ako ideál života pre každého kresťana. Duch a poslanie Panny Márie po stáročia trvá a pôsobí dodnes, lebo „je nekonečne mladá". Má silu obnovovať život a svet.
Keď prišla tá hodina utrpenia, Mária zostala pod krížom pri Synovi - a stála! Počula všetok výsmech a pohŕdanie. Jej Syn vypustil ducha. Jej postoj vyjadruje plnosť a sila duše Panny Márie. Je v nich jej viera, láska a nádej.