Komparatívna pedagogika mentálne postihnutých: Definícia, ciele a metódy

Komparatívna pedagogika mentálne postihnutých (PVNP) je špecializovaný odbor, ktorý sa zaoberá edukáciou a starostlivosťou o jedincov s viacnásobným postihnutím (VNP). Vzhľadom na rôznorodé chápanie špeciálnej pedagogiky a problematiky edukácie a starostlivosti o VNP, predmet PVNP nie je jednoznačne vymedzený. Cieľom tohto článku je poskytnúť komplexný pohľad na PVNP, vrátane definície, cieľov, metód a súčasných trendov v edukácii osôb s VNP.

Predmet a ciele komparatívnej pedagogiky mentálne postihnutých

Predmetom PVNP je edukácia jedincov, u ktorých nedostatky v kognitívnej, motorickej, komunikačnej či psychosociálnej sfére sú takého rozsahu, že vyžadujú zvýšenú špeciálnu starostlivosť. To zahŕňa individuálny prístup, špeciálne metódy a modifikovaný obsah vzdelávania, a to aj oproti žiakom s jediným postihnutím alebo narušením. PVNP sa zameriava na dosiahnutie čo najvyššieho stupňa socializácie prostredníctvom výchovnej rehabilitácie a zaraďuje sa do systému špeciálnopedagogických vied z aspektu užšieho zamerania.

Cieľom PVNP je vybaviť žiaka adekvátnym množstvom poznatkov, zručností a návykov, aby bol schopný zapojiť sa do pracovného a spoločenského života a žiť jemu primeraný kvalitný život bez toho, aby pôsobil ťažkosti svojmu okoliu.

Definície a kategorizácia viacnásobného postihnutia

Definovanie VNP a jeho kategorizácia sa líši v závislosti od autora. Dve odlišné definície poskytujú Márkusová a Vašek:

• Márkusová, E.: Za viacnásobné postihnutie označuje len tie prípady, kedy sú prítomné dva a viaceré hlavné príznaky (postihnutia), ktoré vznikli na základe poškodenia v rovnakom čase a neboli rozvinuté sekundárne či terciálne.
• Vašek, Š.: Viacnásobné postihnutie možno charakterizovať ako „multifaktoriálne, multikauzálne a multisymptomatologicky podmienený fenomén, ktorý je dôsledkom súčinnosti participujúcich postihnutí, či narušení. Ich interakciou a prekrývaním vzniká tzv. synergický efekt, t.j. nová kvalita postihnutia - odlišná od jednoduchého súčtu postihnutí a narušení.“ Pričom tento fenomén je ovplyvnený kompenzačnými mechanizmami jednotlivca.

Vašek tiež rozdeľuje VNP do dvoch kategórií:

Prečítajte si tiež: Porovnanie pedagogických disciplín

• Ľahké viacnásobné postihnutie: Cieľom je dosiahnuť takú úroveň rozvoja osobnosti, že budú schopní žiť relatívne samostatný a nezávislý život a budú schopní sa primerane adaptovať alebo integrovať do spoločnosti s minimálnou mierou podpory. Špeciálna edukácia môže prebiehať aj v podmienkach bežnej školy.
• Ťažké viacnásobné postihnutie: U týchto jednotlivcov dominujú postupy ako rehabilitácia, stimulácia, kompenzácia. Edukácia prebieha v špeciálnych školách a zariadeniach a je obmedzená na elementárne prvky. Cieľom je dosiahnuť takú mieru rozvoja osobnosti, že u jednotlivcov bude aspoň perspektíva samostatného fungovania v niektorých elementárnych a praktických situáciách.

Etiológia a diagnostika viacnásobného postihnutia

VNP je dôsledkom anomálneho vývinu, ktorý podmieňujú heterogénne faktory. Najzávažnejšie VNP sú väčšinou vyvolané príčinami pôsobiacimi v štádiu prenatálneho vývinu, ako sú infekcie, intoxikácie, traumy, vývinové poruchy, metabolické a nutričné činitele, ochorenia CNS a zmyslových orgánov, chromozomálne abnormality, genetické vplyvy a iné. Výskyt a určovanie početnosti VNP je viazané na definovanie, čo všetko sa do tejto skupiny zaraďuje.

Pri určovaní diagnózy VNP sa vychádza z výsledkov odborných vyšetrení (lekárskych, psychologických) a predovšetkým odborného vyšetrenia špeciálneho pedagóga. Špeciálnopedagogická diagnostika VNP jednotlivcov má byť zameraná na identifikáciu, analýzu, monitorovanie a hodnotenie prejavov a výkonov jednotlivca so spätnou väzbou a analýzu edukačných potrieb v kľúčových oblastiach komplexnej osobnosti:

• Komunikácia
• Motorika
• Emocionalita
• Správanie
• Senzorika
• Sebaobsluha
• Kognitívne procesy
• Spôsobilosti pre sociálne interakcie
• Orientácia v prostredí
• Autoregulácia

Je súčasťou multidisciplinárnej priebežnej vývinovej diagnostiky (medicínska diagnostika, psychologická diagnostika, sociálna diagnostika).

Edukácia osôb s viacnásobným postihnutím

Edukácia VNP je výchovné a vzdelávacie pôsobenie na VNP žiaka v záujme dosiahnutia stavu jeho relatívnej vychovanosti a vzdelanosti. Proces edukácie VNP je založený na uplatňovaní metód, foriem a prostriedkov edukácie za rešpektovania edukačných zásad s prihliadnutím na individuálne predpoklady, schopnosti, možnosti a danosti, potreby jednotlivcov zúčastňujúcich sa na edukácii (vrátane edukátora).

Obsah edukácie VNP predstavuje súhrn poznatkov o prírode a spoločnosti, súhrn zručností, spôsobilostí a návykov, ktoré si má objekt edukácie osvojiť a vedieť ich uplatňovať v praktickom živote s čo najväčšou mierou samostatnosti a nezávislosti. Je určený príslušnými pedagogickými normami a dokumentami pre dané inštitúcie (učebné plány, učebné osnovy), prípadne je rozpracovaný v IVP (individuálny vzdelávací program).

Prečítajte si tiež: Postihnutie a narušenie v špeciálnej pedagogike

Vašek uvádza nasledujúce špeciálne metódy:

• Metóda viacnásobného opakovania
• Metóda nadmerného zvýraznenia informácie
• Metóda zapojenia viacerých kanálov
• Metóda optimálneho kódovania
• Metóda intenzívnej spätnej väzby

Edukácia VNP prebieha aj v triedach C-variantu špeciálnej základnej školy, kde vzdelávanie sa uskutočňuje podľa individuálneho vzdelávacieho programu. Obsah vzdelávania prebieha v blokoch a je určený rámcovými učebnými osnovami. Po trojmesačnom diagnostickom pobyte je žiak zaradený do príslušného ročníka podľa jeho schopností.

Štátny vzdelávací program pre žiakov s VNP

Vzdelávací program je určený pre žiakov s viacnásobným postihnutím v špeciálnej škole, v špeciálnej triede základnej školy a pre žiakov vzdelávaných v školskej integrácii (začlenených) v základnej škole. Vymedzuje špecifiká vzdelávania a požiadavky na komplexnú odbornú starostlivosť o žiakov s viacnásobným postihnutím v školách, kde sú vzdelávaní.

Pozostáva z dvoch častí:

1. Žiaci VNP v kombinácii s mentálnym postihnutím: Vymedzené sú ciele výchovy a vzdelávania, stupeň vzdelania, profil absolventa, vzdelávacie oblasti, charakteristika, špecifiká a dĺžka vzdelávania a podmienky prijímania žiakov s VNP v kombinácii s mentálnym postihnutím, charakteristika výchovy a vzdelávania, špecifiká vzdelávania, charakteristika vzdelávania v špeciálnej základnej škole a v základnej škole, vzdelávacie štandardy, rámcové učebné plány, organizačné podmienky na výchovu a vzdelávanie žiakov s VNP v kombinácii s mentálnym postihnutím, spôsob, podmienky ukončovania výchovy a vzdelávania a vydávanie dokladu o získanom vzdelaní, povinné personálne zabezpečenie, materiálno-technické a priestorové zabezpečenie a podmienky na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri výchove a vzdelávaní, zásady a podmienky pre vypracovanie školských vzdelávacích programov.
2. Žiaci VNP bez mentálneho postihnutia.

Individuálny vzdelávací program vypracováva špeciálny pedagóg, prípadne podľa potreby s ďalšími odbornými pracovníkmi.

Prečítajte si tiež: Edukácia seniorov a jej inštitucionálne zázemie

Príklad kazuistiky

Silvia (13 rokov)

• Neurologická diagnóza: Morbus Down, DMO - spastická diparéza
• Porucha sluchu: Hypacusis mixta bilat. stredného stupňa. Odporúčaný načúvací prístroj nebolo dieťa schopné používať.

Silvia bola do DSS umiestnená krátko po narodení, nakoľko rodičia sa nedokázali o ňu adekvátne postarať kvôli jej ťažké zdravotnému postihu. Má dvoch mladších súrodencov, ktorí sú zdraví. Rodičia prejavujú o dieťa záujem pravidelnými návštevami.

Silvia je z prvej fyziologickej gravidity. Hneď na druhý deň po narodení jej operovali tráviaci trakt. Prekonala aj operáciu srdca. Z ďalších diagnóz sa hneď po narodení udáva DMO - spastická diparéza a porucha sluchu. Bol urobený pokus s načúvacím aparátom, ktorý si stále vyberala a bola z neho veľmi nervózna. Pre jej mentálne postihnutie nebolo možné nastaviť ani správnu intenzitu aparátu. Reaguje len na silné zvukové podnety.

Na základe psychologického vyšetrenia bola Silvia charakterizovaná ako prevažne pokojné dieťa, ktoré akceptuje sociálny a dotykový kontakt a vyžiada si ho priblížením. Pohybuje sa zvyčajne prevaľovaním, dostane sa do žabacej polohy, chvíľu sa vzpriami do kľaku. Je rehabilitovaná Vojtovou metódou. Má záujem o okolie. Cielene uchopuje hračky, lepšie pravou rukou. V polohe na chrbte zapája do aktivity obe ruky, prekladá si hračku. Hračky väčšinou hryzie. Rečový, resp. zvukový prejav je slabo rozvinutý v dôsledku poruchy sluchu. Je kŕmená lyžicou, granulovanou stravou. Dieťa je plienkované. Na stimuláciu reaguje pozitívne.

Nové programy práce so žiakmi s VNP

V súčasnosti sa využívajú rôzne programy na prácu so žiakmi s VNP, medzi ktoré patria:

Program W. Strassmeiera

Ide o screeningový a zároveň podporný program, ktorý obsahuje niekoľko na seba nadväzujúcich krokov. Vzťahuje sa na 5 základných oblastí vývinu: jemná motorika, hrubá motorika, sebaobsluha a sociálny rozvoj, myslenie a vnímanie, reč. Je vhodný pre deti s postihnutím od narodenia do 5 rokov. Program obsahuje 260 cvičení a námetov pre rozvoj jednotlivých vývinových oblastí v rôznych vekových kategóriách. Kladie dôraz na učenie v malých krokoch, ale zároveň poskytuje možnosť kreatívne zostaviť obsah a dať tak dieťaťu rôznorodé príležitosti na učenie. Program je realizovaný formou hry, pričom sa snažíme rovnomerne vyvážiť zaťaženie v jednotlivých oblastiach. Dieťa by malo dostať priestor aj na voľnú hru. Spočiatku dieťa imituje činnosti a postupne dostáva väčší priestor na samostatné prevedenie činnosti. Ešte pred samotným zahájením programu podpory sa určí celková vývinová úroveň dieťaťa pomocou krátkych testov pre každú oblasť vývinu. Vyplnia sa údaje o úspešnosti zvládnutia jednotlivých úloh v každej oblasti. Následne bude možné zostaviť aspoň orientačný profil dieťaťa a porovnať ho s normou. Zároveň zostavovateľ získa prehľad o oblastiach, v ktorých dieťa zaostáva najviac alebo sa v nich približuje norme.

Bazálna stimulácia

Bazálna stimulácia je koncepcia podpory ľudí v krízových životných situáciách, u ktorých sú výmenné a regulačné kompetencie značne znížené alebo trvalo obmedzené. Je to forma celostnej, na telo sa vzťahujúcej komunikácie u ľudí s výraznými obmedzeniami. Ide o pedagogicko-psychologickú aktivitu, ktorá má jednotlivcovi ponúknuť príležitosti na rozvoj osobnosti. Bazálna znamená ponuka elementárnych podnetov vo svojej najjednoduchšej podobe. Stimulácia znamená ponúkanie podnetov všade tam, kde si jednotlivec vzhľadom na ťažké postihnutie nedokáže zabezpečiť dostatočný prísun podnetov.

Základnou požiadavkou bazálnej stimulácie je celistvosť. To znamená, že jednotlivé oblasti na seba vzájomne pôsobia a spolu tvoria jednotný celok. Všetky oblasti sú rovnocenné a nie je možné nadraďovať ktorúkoľvek z nich. Bol by to zásah do hodnotového systému. Ide o nasledujúce oblasti: vnímanie, myslenie, pocity, pohyb, komunikácia, telesné skúsenosti a sociálne skúsenosti.

V rámci bazálnej stimulácie možno vyčleniť ponuky podnetov v dvoch rovinách:

1. Základné podnety: somatické, vestibulárne a vibračné.
2. Rozširujúca stimulácia: taktilno-haptické, chuťové, čuchové, sluchové a zrakové.

• Somatické podnety pôsobia na kožu a svaly dieťaťa prostredníctvom dotyku, tlaku, pohybu a vnímaním teploty.
• Vibračné podnety umožňujú dieťaťu pocítiť vlastný nosný aparát (kosti, kĺby), keďže deti s ťažkým postihnutím nedokážu získať skúsenosti, ktoré sa bežne získavajú pri lezení alebo chôdzi.
• Vestibulárne podnety pomáhajú dieťaťu vnímať a uvedomovať si zmenu polohy tela v priestore prostredníctvom pomalého rytmického hojdania, kolísania alebo otáčania rôznymi smermi.
• Taktilno-haptické podnety majú aktivovať najmä oblasť rúk a viesť k aktívnemu dotýkaniu sa a uchopovaniu predmetov.
• Orálne a olfaktorické podnety sú veľmi úzko prepojené a zameriavajú sa na stimuláciu oblasti úst prostredníctvom orálnych hier alebo ponúkaním chutí a vôní.
• Sluchové a zrakové podnety už nie sú viazané na telo a preto je pre deti s ťažkým postihnutím náročné tieto podnety spracovať. Zmyslom stimulácie je naučiť deti pozerať sa a počúvať.

Snoezelen

Snoezelen je špecifický tým, že je uplatniteľný u všetkých cieľových skupín, či už z pohľadu veku alebo schopností. Nekladie nároky na intelektové alebo iné schopnosti a tak je vhodný aj pre deti s ťažkým postihnutím (bola to pôvodná a hlavná cieľová skupina Snoezelenu). V stručnosti možno Snoezelen definovať ako navodenie pohody a pocitov upokojenia prostredníctvom multisenzorického podnecovania.

Snoezelen sa realizuje v špecificky upravenom prostredí (multisenzorické prostredie/miestnosť) s hudbou, zvukmi, svetelnými efektmi, vôňami a rôznorodými predmetmi alebo komponentmi. Má u dieťaťa navodiť pocit bezpečia a uvoľnenia. Svojou štruktúrou a vybavením zároveň podnecuje a motivuje dieťa k aktivite a získavaniu nových skúseností. Multisenzorická miestnosť má byť miestom, kde má dieťa dostatok času a priestoru na skúmanie a interakciu s objektmi. Pokiaľ je to čo i len trochu možné má mať možnosť voľby. Priestor, čas a právo výberu súvisí so základným princípom Snoezelenu ,,nič sa nemusí, všetko je dovolené“. Veľmi dôležité sú sprostredkovanie hlavne pozitívnych skúseností a pozitívnej spätnej väzby. U dieťaťa by mali byť posilnené kompetencie aktívne a samostatne manipulovať s objektmi v miestnosti, dostávať od nich spätnú väzbu (vo forme zvuku alebo svetla) a teda mať možnosť ovládať a kontrolovať svoje prostredie, čo prispieva k jeho rozvoju. Snoezelen je prostriedkom na rozvoj všetkých zložiek osobnosti, nie len na relaxáciu alebo stimuláciu zmyslového vnímania. Okrem toho slúži aj na elimináciu nevhodného správania a budovanie vzťahu s osobou, ktorá dieťa pri Snoezelene doprevádza. Multisenzorické prostredie/miestnosť možno vybaviť širokou škálou objektov, ktoré sa bežne používajú alebo sú určené primárne pre Snoezelen. Môže byť zamerané na stimuláciu jedného…

Psychopédia

Psychopédia je vedný odbor špeciálnej pedagogiky, ktorý sa zaoberá výchovou, vzdelávaním a vyučovaním mentálne postihnutých jedincov. Špeciálna pedagogika chápe mentálne postihnutie ako nedostatočnú schopnosť poznané veci transformovať do myšlienok a udalostí.

Mentálna retardácia je súborné označenie pre výrazne podpriemernú úroveň všeobecnej inteligencie s IQ pod 70, ktorá sa prejavuje už v útlom detskom veku.

Oligofrénia a demencia

Mentálna retardácia sa delí na oligofréniu (slabomyseľnosť) a demenciu. Oligofrénia je obmedzenie vývinu všetkých psychických funkcií, najmä rozumových, teda narušenie intelektu. Je zdedená alebo vrodená, poprípade vzniká v ranom období detstva, spravidla do 2. roku života. Tento stav je trvalý a nemožno ho odstrániť. Príčiny oligofrénie môžu byť biologicky podmienené, súvisiace s poškodením mozgu, alebo sociálne podmienené, t.j. extrémna výchovná zanedbanosť. Demencia je neskôr získaná porucha mentálnych, povahových i duševných schopností, ktorá vzniká ako následok nejakého ochorenia alebo úrazu po 2. roku života.

Stupne mentálnej retardácie

Stupeň mentálnej retardácie sa zisťuje testami inteligencie a je vyjadrený číselným kvocientom IQ. Za normu sa považuje hodnota IQ okolo 100. Na základe toho rozlišujeme:

• Debilitu (ľahká mentálna retardácia) s IQ 70-50 - jedinci sú vychovávateľní a vzdelávateľní.
• Imbecilitu (stredná mentálna retardácia) s IQ 49-35 - jedinci nie sú vzdelávateľní, iba vychovávateľní.
• Idiocitu (ťažká a hlboká mentálna retardácia) s IQ 34-0 - jedinci nie sú vzdelávateľní ani vychovávateľní.

Autizmus je vrodená neschopnosť nadviazania kontaktu s ostatnými ľuďmi.

Výchova a vzdelávanie mentálne postihnutých na Slovensku

V každom meste existujú osobitné a pomocné školy, kde chodia mentálne postihnuté deti. Mierna duševná zaostalosť (debilit) s IQ 50-70 znamená, že deti sú vychovávateľné, vzdelávateľné a svojprávne, navštevujú špeciálne školy. Rozlišujeme eretickú formu (nekľud, pohyblivosť, výchovné problémy).

Stredne ťažká duševná zaostalosť (imbecilita) s IQ 35-49 predstavuje výrazné obmedzenie schopnosti človeka. Títo jedinci sa pokladajú za nevzdelávateľných a čiastočne vychovávateľných a obyčajne sú zaradení do ústavov. Znaky zahŕňajú primitívne myslenie, oneskorenú reč, manuálnu nezručnosť, agramatickú reč a poruchy výslovnosti. Výchova sa zameriava na osvojenie základných hygienických návykov, sebaobsluhu a základné spoločenské návyky, pričom jedinec je nesamostatný a vyžaduje stálu starostlivosť.

Ťažká duševná zaostalosť (idiocia) s IQ 20-34 a hlboká duševná zaostalosť (hlboká idiocia) s IQ menej ako 20 znamenajú, že ani v dospelosti nedosahujú rozumové schopnosti ako dvojročné dieťa. Dorozumievajú sa cez neverbálne znaky a posunky. Vyžadujú aj lekársku opateru a dožívajú sa veku do 30 rokov. Príčiny môžu byť genetické, prenatálne (počas tehotenstva) alebo spôsobené ožiarením.

Populácia s mentálnou retardáciou v SR

Populácia s mentálnou retardáciou v Slovenskej republike predstavuje 2-2,5% bez komplikácií a 0,3-0,4% s komplikáciami.

Downov syndróm

Downov syndróm, objavený v roku 1866, je choroba spôsobená chromozómovou chybou - jedným nadpočetným chromozómom u chromozómového páru 21. Túto chorobu nevieme liečiť, ale treba ísť až po najvyššiu možnú hranicu (sú aj na SŠ). Vyžadujú si starostlivosť rodiny a školy. Intelektový rast sa zastavuje okolo 15 roku.

Pedagogika ako vedný odbor

Pedagogika je veda o výchove človeka. Skúma jej podstatu a zákonitosti, objasňuje ciele, metódy a ďalšie prostriedky výchovy a na základe zovšeobecnených empirických skúseností stanovuje pedagogické zásady pre organizáciu a riadenie výchovnej činnosti. Je to veda, ktorá skúma zákonitosti výchovy (výchovného procesu) a rozpracúva teórie výchovy (výchovy a vzdelávania) človeka vo všetkých etapách ľudského života (Pedagogika - z gr. pojmu paidagogos - vedenie, výchova detí, Pais = dieťa, agóge = vedenie).

Predmetom pedagogiky je analyzovať celý rad špecifických výchovných a vzdelávacích javov z hľadiska výchovu podmieňujúcich vonkajších a vnútorných činiteľov s osobitným zreteľom na realizáciu cieľov výchovy stanovených spoločnosťou. Výchova a výchovný proces je mnohostranný a široko podmienený, jeho účinnosť a výsledok závisí od pôsobenia viacerých činiteľov.

Základné znaky pedagogiky ako vedného odboru

• Má svoj predmet výskumu
• Má svoje metódy
• Má svoj vedecký jazyk, svoju terminológiu

Vývojové etapy pedagogiky

• Empirická etapa - prevažujú skúsenosti z VV praxe, je vybudovaná na individuálnych skúsenostiach, ktorým ale chýba zovšeobecnenie
• Deskriptívna etapa - formujú sa zásady, pravidlá, pokyny pre VV prax, vytvára sa systém
• Kauzálna etapa - pedagogická teória dosahuje vedeckú systematizáciu svojich kategórií

Vznik pedagogiky ako vedy

K osamostatneniu pedagogiky ako samostatnej vedy došlo až v novoveku, keď v období priemyselných revolúcií dochádzalo k diferenciácii vied. Predstaviteľmi boli Rousseau, Pestalozzi, Herbart, Owen. Od 19. storočia, najmä zásluhou J.H. Herbarta sa pedagogika vymedzuje ako veda opierajúca sa o empíriu a spolupracujúca s inými vedami.

Sústava a členenie pedagogických vied

Systém pedagogických disciplín rešpektuje horizontálne a vertikálne členenie.

Horizontálne členenie

• Všeobecné základy pedagogiky
• Metodológia pedagogiky
• Teória výchovy
• Teória vyučovania a vzdelávania
• Teória vyučovania jednotlivých učebných predmetov
• Teória organizácie a riadenia školy
• Pedagogika voľného času
• Špeciálna pedagogika
• Dejiny pedagogiky
• Porovnávacia pedagogika
• Andragogika
• Technológia vzdelávania

Vertikálne členenie

• Pedagogika predškolského veku
• Pedagogika školského veku
• Andragogika a gerontopedagogika

Delenie podľa špecifickosti jednotlivých pedagogických disciplín

• Pedagogika
  • Všeobecná
  • Predškolského veku
    • Detské jasle
    • Materská škola
  • Školského veku
    • Mladšieho
    • Stredného
    • Staršieho
  • Teória vyučovania (didaktika)
  • Metodika
  • Dejiny pedagogiky
  • Špeciálna pedagogika

Delenie podľa tzv. školského hľadiska

• Pedagogika
  • Predškolská
    • Detských jasieľ
    • Materských škôl
  • Školská
    • Elementárnych tried
    • Stredoškolská
    • Vysokoškolská
    • Špeciálna
  • Mimo vyučovacia
    • Rodinnej výchovy
    • Detských a mládežníckych organizácií
    • Výchovných zariadení
    • Pedagogika dospelých
  • Mimoškolská
    • Pedagogika sociálnych zariadení
    • Pedagogika vojenská a ďalšie

Základné, hraničné a aplikované vedné disciplíny pedagogiky

Pedagogické vedy sa podľa tohto hľadiska delia nasledovne:

Základné

• Všeobecná pedagogika: zaoberá sa všeobecnými základmi pedagogiky, skúma spoločenskú funkciu výchovy, otázky cieľov výchovy, objasňuje základné pedagogické pojmy, stanovuje biologické a psychologické podmienky výchovy, zaoberá sa školskými sústavami, výchovno-vzdelávacími inštitúciami, všeobecnými metodologickými problémami pedagogiky, snaží sa o systematizáciu a interpretáciu základných pedagogických javov a zákonitostí
• Didaktika = teória vzdelávania a vyučovania: objasňuje podstatu výchovno-vzdelávacej činnosti, zaoberá sa otázkami obsahu, foriem, didaktických prostriedkov, učebných pomôcok a ich efektívnym využívaním vo výchovno-vzdelávacom procese, skúma organizáciu vyučovacieho procesu, vyučovacie koncepcie a vzťahy medzi vyučujúcimi a vyučovanými
• Teória výchovy: skúma a objasňuje výchovné javy v užšom slova zmysle, zameriava sa na úlohy, obsah, metódy, formy a prostriedky zložiek výchovy, zaoberá sa otázkami organizácie detského kolektívu, mimotriednou a mimoškolskou prácou a spoluprácou s rodinou
• Dejiny pedagogiky: náuka o vývoji pedagogických ideí, školských sústav a ostatných vzdelávacích a výchovných útvarov, analyzuje zákonitosti výchovy z hľadiska podmienenosti výchovy ekonomickými a politickými podmienkami určitého spoločnosti, zaoberajú sa dielom a životom významných pedagogických mysliteľov, vysvetľujú vývoj svetového pedagogického myslenia a národných pedagogických tradícii.
• Metodológia: zaoberá sa klasifikáciou a používaním metód v pedagogickom výskume, štúdiom teoretických princípov na popis, analýzu a objasnenie pedagogických javov a zákonitostí
• Porovnávacia pedagogika: zaoberá sa porovnávaním pedagogických ideí, výchovno-vzdelávacích systémov a školských sústav v jednotlivých štátoch
• Andragogika: výchova a vzdelávanie dospelých v kontexte celoživotného učenia sa
• Technológia vzdelávania: zameraná na projektovanie a objektivizovanie technologických postupov, ktoré umožnia optimálne riadiť a organizovať učenie v pedagogických situáciách

Hraničné

• Sociálna pedagogika: stojí na hranici pedagogiky a sociológie.
• Kybernetická pedagogika: jej predmetom je aplikácia zákonov kybernetiky na výchovné javy.
• Ekonómia výchovy a vzdelávania
• Školská štatistika
• Teória organizácie a riadenia školy
• Školský manažment
• Školské zdravotníctvo a školská hygiena a iné…

Aplikované

• Školské:
  • Predškolská pedagogika: zaoberá sa problematikou výchovy deti predškolského veku,
  • Pedagogika ZŠ
  • Stredoškolská pedagogika
  • Vysokoškolská pedagogika
  • Špeciálna pedagogika - Teória formovania jedinca s určitým špecifickým zameraním, zaoberá sa výchovou a vzdelávaním narušených, postihnutých jedincov
  • Predmetové didaktiky - teórie vzdelávania a výchovy v jednotlivých odboroch
• Mimoškolské:
  • Pedagogika voľného času resp. pedagogika výchovných zariadení
  • Pedagogika mládežníckych a detských organizácií: jej úlohou je skúmať celý komplex výchovných problémov, ktoré sú charakteristické pre dobrovoľnú organizáciu detí a mládeže, skúmajú sa otázky cieľov, obsahu, metód a organizačných foriem, zaoberá sa i históriou detských a mládežníckych hnutí.
  • Mimoškolská pedagogika
  • Pedagogika masovokomunikačných prostriedkov
  • Športová pedagogika
  • Náboženská pedagogika
  • Vojenská pedagogika: rozpracúva teoretické a metodologické otázky výchovy vojakov, skúma špecifické zvláštnosti výchovy vojakov.
  • Pedagogika rodinnej výchovy: všíma si problematiku pôsobenia rodín a vývin vychovávaných subjektov, a to v interakcii s výchovnými inštitúciami, najmä však so školou. Rodina pôsobí na rozvoj všetkých čŕt osobnosti žiaka - potreba skúmať rodinné prostredie.
  • a iné…

#

tags: #komparativna #pedagogika #mentalne #postihnutych #definicia