
Klenba nohy je fascinujúca štruktúra, ktorá pripomína architektonické klenby. Je usporiadaná do oblúka a zaťažená zhora, pričom funguje ako pružný celok zložený z kostí, kĺbov, väzov a svalov. Tieto prvky sa klenú do oblúka z jednej strany chodidla na druhú, čím vytvárajú oporu a umožňujú pohyb. Klenbu nohy nájdeme v oblasti chodidla a spája tri základné oporné body: hrboľ pätovej kosti, hlavičku prvej nartovej kosti (pri koreni palca) a hlavičku piatej nartovej kosti (pri koreni malíčka).
Nožná klenba zaisťuje stabilitu, aby uniesla hmotnosť celého tela. Pri došliapnutí na pätnú kosť prenáša váhu tela postupne po klenbe smerom k prstom, počas čoho sa mierne splošťuje a tlmí náraz. Pozdĺžnu klenbu tvoria dva oblúky, ktoré začínajú pri päte blízko seba a vejárovito sa rozbiehajú. Vnútorný (mediálny) oblúk je vyšší a smeruje k palcu, vonkajší (laterálny) oblúk je nižší a smeruje k malíčku.
Palec v prirodzenej pozícii priamo predlžuje prvú nártovú kosť. Ak sa oň opierame, aktivuje pozdĺžnu klenbu. Tá sa vyklenie, čo postaví do správnej pozície členok, zrovná koleno aj bedrový kĺb. Ďalej sa aktivujú svaly panvového dna, vnútorné brušné svaly, uvoľňuje oblasť bedier aj krčnej chrbtice.
O fungovaní priečnej klenby rozhodujú roztiahnuté prsty. Prechodom na vzpriamenú chôdzu sa nám vytratil chápavý palec, takže mnoho ľudí ani nenapadne, že by sa mohli snažiť niečo uchopiť prstami na nohe. Deťom sa klenba kompletne formuje až okolo tretieho roku života, takže chýbajúca klenba v skoršom veku predstavuje normálny stav.
Prepadnutá klenba predstavuje deformitu chodidla, kedy pozdĺžna či priečna klenba (prípadne obe) spadnú, kompletne zaniknú a vzniká plochonožie. Najčastejšie ku spadnutej klenbe vedie zlá obuv. Ďalej zohráva úlohu genetika aj hypermobilita (povolené väzy). Ploché nohy sa častejšie objavujú u obéznych, tehotných i ľudí so zamestnaním, pri ktorom väčšinu času stoja (napr. kaderníčky).
Prečítajte si tiež: Prevencia kriminality a postpenitenciárna starostlivosť
V prvom štádiu sa dostavuje obyčajná únava chodidiel z nadmernej záťaže. Tá následne prechádza do miernej bolesti chodidiel, ktorá ešte nemusí príliš obmedzovať. Pokiaľ sa včas nezakročí, môže nabrať na intenzite a znemožňovať dlhodobú záťaž či intenzívnejšie pohybové aktivity (šport). Spadnutá klenba negatívne vplýva aj na ďalšie časti pohybového aparátu. Prichádza bolesť členkov, vznikajú kŕčové žily, dostavuje sa pocit ťažkých lýtok. Bolesť sa od chodidiel prenáša do kolien, bedier, chrbtice. Práve bolesť chrbta patrí medzi časté dôsledky toho, že sa klenba na oboch nohách neprepadá rovnakým tempom. Každé chodidlo je individuálne, navyše u plochonožia existujú tri stupne (od najľahšieho po najťažšie). Preto odporúčame stav Vašich chodidiel aj ich konkrétnu liečbu vždy konzultovať s odborníkmi (fyzioterapeuti, ortopédi, …). Ak máte aj u malých detí pocit, že ich noha nefunguje prirodzene správne, bezodkladne sa obráťte na špecialistu.
Kladivkovité prsty sú deformitou malých prstov na nohe, pri ktorej dochádza k ohnutiu v jednom alebo viacerých kĺboch. Táto deformita môže spôsobovať bolesť, otlaky a ťažkosti pri nosení obuvi.
Diagnostika kladivkovitých prstov je zvyčajne založená na fyzikálnom vyšetrení. Lekár si prezrie nohu a zhodnotí rozsah deformity. V niektorých prípadoch môže byť potrebné vykonať röntgenové vyšetrenie, aby sa vylúčili iné príčiny bolesti a deformity.
Liečba kladivkovitých prstov závisí od závažnosti deformity a príznakov.
Ak konzervatívna liečba nie je účinná, môže byť potrebná chirurgická liečba. Chirurgické možnosti zahŕňajú:
Prečítajte si tiež: Prevencia rizík v opatrovateľskej starostlivosti
Správnu funkciu nožnej klenby môžete podporiť aj z pohodlia domova. Liečbe môže dopomôcť dostatočné pretiahnutie a prekrvenie chodidla, posilňujúce cvičenie, ale aj dostatočný odpočinok.
Cvičenie príde navnivoč, pokiaľ na záver opäť obujete topánky poškodzujúce klenbu. V topánkach s úzkou špičkou nemajú prsty (najmä palec) dostatok priestoru pre vejárovité rozloženie a správnu oporu. Keď topánky nerešpektujú anatomický tvar chodidla, dochádza k vbočeniu palca a stlačeniu na ostatné prsty.
Topánky s podpätkom posúvajú ťažisko tela dopredu. Kĺby a priehlavok sú preťažované, priečna klenba oslabená. Prsty sa tlačia na koniec topánky a môžu vznikať deformity. Členok sa rúca, koleno vtáča, noha otáča v bedrách, panva nakláňa dopredu, celé telo sa vychyľuje z prirodzenej pozície. Podobne (ne)funguje ani zdvihnutá špička. Tá presúva váhu naopak dozadu na päty, takže telo prichádza o oporu v prstoch. V oblasti päty vznikajú otlaky a menia sa pohybové vzorce.
Pevné topánky s neohybnou podrážkou držia pri chôdzi svoj tvar. Namiesto postupného prehupnutia sa od päty po špičku dopadá noha rovnou plochou, v topánke kĺže a hrozí aj deformácia prstov o tvrdé steny topánky. V pevnej topánke zostáva noha zafixovaná, záťaž je prenášaná na členok, prípadne u vyšších topánok koleno. Vysoká podrážka nemusí nutne znamenať komplikáciu, ak je dostatočne ohybná a drží chodidlo v rovine so zemou. Napriek tomu u nej dochádza k strate spätnej väzby z podložia a znižuje sa stimulácia chodidla.
Existujú aj topánky na posilnenie klenby, v ktorých dokáže chodidlo prirodzene fungovať. Jedná sa o flexibilné topánky so širokou špičkou, rovnou a tenkou podrážkou, pre ktoré sa uchytilo všeobecné označenie barefoot obuv. Najdôležitejšie je dopriať nohe priestor pre slobodný pohyb. Široká špička umožňuje vejárovité roztiahnutie prstov a stabilnú oporu, čím dochádza k posilňovaniu pozdĺžnej aj priečnej klenby. Všetkými smermi flexibilná podrážka (aj celkovo mäkká topánka) umožňuje postupné odvíjanie chodidla pri chôdzi. Chodidlo je geneticky prispôsobené chôdzi naboso po nerovnom teréne, kde neustále reaguje na zmenu. Tenká podrážka približuje plosku nohy k zemi, čím zaisťuje lepšie vnímanie signálov z terénu.
Prečítajte si tiež: Všetko o poručníctve a náhradnej starostlivosti
Cukrovka, tiež známa ako diabetes mellitus, je ochorenie, ku ktorému dochádza, keď naše telo nedokáže produkovať alebo správne využívať inzulín. Ak nie je pod dohľadom odborníkov, môže spôsobiť vážne zdravotné problémy. Jedným z nich je aj diabetická noha, ktorá neraz končí amputáciou.
V rámci príznakov polyneuropatie - postupnej straty citlivosti, môže mať diabetik pocit cudzej končatiny, mravenčenie, pichanie, pokojové bolesti (hlavne nočné) pálivého charakteru, neistotu v postoji a pri chôdzi, zvýšenú únavu končatín, svalové kŕče, pocit chladnej alebo opuchnutej končatiny. Taktiež sa ale môže prejavovať celkovými príznakmi ako sú závraty, mdloby, znížená tolerancia záťaže, nevoľnosti, samovoľný odchod stolice, sťažené močenie, erektilná dysfunkcia, zhoršené videnie v šere alebo chýbanie tzv. varovných príznakov pri hypoglykémii. Subjektívne príznaky však môžu aj úplne chýbať. Preto aj bezpríznakoví pacienti by mali kompletný skríning na vyšetrenie polyneuropatie absolvovať jedenkrát ročne v prípade, že trpia DM 1. typu 5 a viac rokov a DM 2.
U diabetikov dochádza k ateroskleróze dolných končatín až 20x častejšie ako u bežnej populácie. Rizikovými faktormi, ktoré ďalej zvyšujú šancu poškodenia ciev sú fajčenie, vysoký tlak, porucha regulácie lipidov alebo prítomnosť inej ischemickej choroby - napr. srdca alebo mozgu. Upozorniť na problém s cievami môžu studené nohy, bledé, livídne sfarbenie, znížená tvorba potu a premasťovanie pokožky, v dôsledku čoho dochádza k trofickým zmenám na koži a samozrejme bolesti - tzv.
Preto by sa pri preventívnych prehliadkach a pravidelných návštevách u diabetológov mala upriamiť pozornosť aj vyšetrenie pulzácií nôh, venovať pozornosť opuchom, začervenaniu, pľuzgierom, krvácavým prejavom, zhrubnutej koži, trhlinám na koži, macerácii kože medzi prstami a samozrejme všetkým ranám. Ďalej prítomnosti plesní, zarastených nechtov, zástrihov do kože, identifikovať všetky deformity na nohách ako kladivkovité prsty, pokles klenby, prominujúce kostné štruktúry, dbať aj na vyšetrenie topánok, kedy sa pátra po prítomnosti krvi, hnisu na ponožkách, obnosenosti topánok a najmä nevhodnosti tvaru topánky. Každá rana na nohe diabetika má byť až do stanovenia príčiny jej nehojenia sa považovaná za neuroischemickú - kombinácia nepriechodných tepien a poškodených nervových vlákien spôsobujúcich necitlivosť.
Počas návštevy špecializovanej ambulancie pacient najskôr absolvuje preväz rany a následne mu špecialista predpíše vlhkú terapiu vo forme preväzového materiálu vhodného na konkrétny typ rany. Pacientovi môže byť odporučená aj protetická konzultácia s cieľom výberu vhodnej obuvi, rovnako ako aj opätovné vyšetrenie ciev u angiológa resp. u angiochirurga. V prípade, že sa rana diabetika komplikuje napríklad závažnou infekciou, môže byť potrebná akútna hospitalizácia pacienta. Prvým krokom je nasadenie antibiotickej liečby, počas ktorej je väčšinou nutná aj nekrektómia. K plánovanej hospitalizácii dochádza aj v prípade väčších rán, ktoré nie sú postihnuté infekciou, ale ak je málo pravdepodobné, že sa takéto diabetické rany zahoja iba ambulantným a domácim ošetrovaním.
Syndróm diabetickej nohy je zákerný v tom, že sa rozvíja pomaly a zo začiatku je bez príznakov. Tu sú niektoré varovné príznaky, na ktoré si treba dávať pozor: mravčenie, pichanie, pálenie nôh, postupná strata citlivosti na poranenia, koža na chodidlách je suchá, tvrdne, a tvoria sa na nej praskliny, zmeny farby kože alebo teploty chodidiel, opuchy chodidiel a členkov, bolesť v lýtkach pri chôdzi, znížená pohyblivosť alebo ohybnosť členkov a chodidiel.
Prísna kontrola hladiny cukru v krvi je najlepším spôsobom, ako sa vyhnúť komplikáciám spojeným s diabetickou nohou. Vysoká hladina cukru v krvi môže časom poškodiť vaše nervy a cievy. Úzko spolupracujte so svojím lekárom, ktorý monitoruje váš stav a podľa potreby upravuje lieky, aby sa hladina udržala v cieľovom rozmedzí. Cvičenie zlepšuje krvný obeh, čo je dôležité pre vaše nohy. Skúste chodiť, plávať alebo jazdiť na bicykli aspoň 30 minút denne, 3 až 5 krát týždenne. Začnite pomaly a postupne zvyšujte úroveň svojej aktivity. Denne si kontrolujte chodidlá, či sa na nich nenachádzajú rany, pľuzgiere, začervenanie alebo opuch. Dávajte si pozor aj na zápaly a plesňové ochorenia. Pomocou zrkadla si prezrite spodnú a bočnú časť chodidiel. Akékoľvek zmeny ihneď oznámte svojmu lekárovi. Včasná liečba problémov s chodidlami je veľmi dôležitá. Každý deň si umývajte nohy vlažnou vodou a jemným čistiacim prostriedkom bez alkoholu. Dôkladne ich osušte, najmä medzi prstami. Naneste hydratačný krém, ktorý pomôže udržať pokožku jemnú a zabráni jej popraskaniu. Vždy noste topánky a ponožky, aby ste sa vyhli zraneniam. Nikdy nechoďte bosí, ani v interiéri. Vyberte si pohodlnú obuv s protišmykovou podrážkou a bavlnené ponožky. Fajčenie obmedzuje prietok krvi do chodidiel. Prestaňte fajčiť čo najskôr, aby ste znížili riziko vzniku vredov na nohách a amputácie. Pravidelné masírovanie nôh môže zlepšiť krvný obeh, uvoľniť svaly a zmierniť napätie. Doprajte si občas aj masáž nôh od špecialistu.
Ploché nohy sú jedným z najčastejších problémov v ortopédii a objavujú sa rovnako u detí ako aj u dospelých. Ku vzniku plochonožia môže prispieť tehotenstvo, nadmerná hmotnosť, zápalové reumatické ochorenia, či poúrazové stavy. Ak je rozloženie chodidla zmenené, prejaví sa to aj vo vzdialených oblastiach ako sú kolená, bedrové kĺby, zakrivenie chrbtice, či postavenie ramien. Na chodidle rozlišujeme tri klenby a to vnútorná pozdĺžna klenba, vonkajšia pozdĺžna klenba a klenba priečna. Ich úlohou je tlmenie nárazov nohy na zem, napomáhajú pri chôdzi a tiež správnemu držaniu tela.
V samotnej liečbe je vhodné navštíviť lekára (ortopéd, rehabilitačný lekár), ktorý vám predpíše vhodnú ortopedickú vložku alebo korekčnú pomôcku (odťahovač palca). Treba brať do úvahy, že nosenie vložiek je len pasívnou terapiou a základom by mala byť aktívna terapia = cvičenie. Najúčinnejšími prostriedkami na zlepšenie stavu plochonožia sa nám ukazuje cvičenie, ktoré dopĺňame o mäkké techniky, stimuláciau chodidla, tejping, laser, ultrazvuk, rázovú vlnu, rebox. Pri cvičení je dôležité neustále aktivovať svaly, ktoré držia chodidlo v správnom postavení. Výborným riešením najmä u malých detí je chodenie po proprioceptívnom chodníku, ktoré udrží pozornosť detí a takáto forma je pre nich zábavou. Využívame tiež prácu s prstami na ich posilnenie (tzv. nácvik malej nohy, šikmej veže,…). Neskôr pridávame cvičenie na nestabilných plošinách. Dbáme tiež na nácvik správneho stereotypu chôdze a správne odvíjanie chodidla od podložky.
Hallux valgus je štrukturálna deformita kĺbu palca na nohe s vybočením palca od stredu tela a vybočením prvej záprstnej kosti dovnútra. Niekedy sa chodidlo začne meniť až po štyridsiatom roku života, inokedy sa degeneratívne zmeny objavia už v detskom veku. Je to individuálne, rovnako ako rýchlosť zhoršovania sa halluxu. Hallux je často spojený aj s deformitou malých prstov na nohe (napríklad kladivkovité prsty), môže sa objaviť aj po reumatickom ochorení, pri diabete ako dôsledok motorickej periférnej neuropatie, po úraze alebo sa rozvinie napríklad po nosení nevhodnej obuvi (úzke topánky alebo príliš vysoké opätky).
Hallux valgus je možné riešiť neoperačne (konzervatívne) alebo operačne. Pretože hallux má genetický podklad, vybočený palec sa môže po operačnom zákroku znova vybočiť, ak sa nebude vhodne korigovať/stabilizovať napríklad ortézou (alebo pooperačnou dláhou). Na trhu sú dostupné rôzne denné a nočné bandáže a ortézy, ktoré korigujú nesprávne postavenie prstov a tlačia palec do správnej polohy. Korektory, ortézy, ortopedické vložky však slúžia predovšetkým na prevenciu zhoršenia a na stabilizáciu stavu halluxu. Nezabezpečia úplné vyriešenie / vyliečenie halluxu.
Ak lekár diagnostikuje vysoký stupeň poškodenia halluxu a vybočenia I. predpriehlavkovej kosti, nasleduje operačná liečba. Operačné riešenie spočíva v uvoľnení skrátených mäkkých tkanív, v prerezaní a posune kostí, alebo v znehybnení kĺbov.
Podológia je odbor, ktorý sa venuje komplexnej starostlivosti o nohy. V podologickej ambulancii vám na úvod nasnímajú tlakové hodnoty na ploske nohy. Je to moderný diagnostický postup francúzskym prístrojom nazvaným Eclipse. Spolupráca pacienta spočíva len v tom, že sa bosý postaví na špeciálnu podložku tak, ako zvyčajne stojí. Počítač farebne zobrazí miesta preťaženia chodidiel i všetky patologické miesta. Dozviete sa napríklad, či máte pozdĺžne alebo priečne plochú nohu, či nadmerne nepreťažujete hoci päty alebo či váhu neprenášate na jednu stranu tela. To všetko totiž súvisí nielen s bolesťami chodidiel, kolien, bedier, ale aj celej chrbtice.
tags: #starostlivosť #o #kladivkovité #prsty #na #nohách