Európske zoskupenie hospodárskych záujmov: Vznik a význam v európskom hospodárstve

Úvod

Európske zoskupenie hospodárskych záujmov (EZHZ) je jednou z foriem európskych obchodných spoločností, ktorá má za cieľ uľahčiť a rozvíjať hospodársku činnosť svojich členov. Tento článok sa zameriava na vznik, charakteristiku a význam EZHZ v kontexte európskeho hospodárstva.

Vznik a právny základ

Európske zoskupenie hospodárskych záujmov (European Economic Interest Grouping - EEIG) bolo zavedené Nariadením Rady EHS č. 2137/85 z 25. júla 1985 o Európskom zoskupení hospodárskych záujmov (EZHZ). Toto nariadenie upravuje fungovanie EZHZ v rámci Európskej únie. Na Slovensku je EZHZ upravené zákonom č. 177/2004 Z. z. o európskom zoskupení hospodárskych záujmov.

Podľa zákona č. 177/2004 Z. z. o európskom zoskupení hospodárskych záujmov je EZHZ so sídlom v SR právnickou osobou, ktorá sa zapisuje do Obchodného registra (OR). Oznámenie o tom, že bolo založené zoskupenie alebo bola ukončená likvidácia zoskupenia, sa uverejňuje v Úradnom vestníku Európskych spoločenstiev.

Zakladateľská zmluva a podmienky založenia

EZHZ sa zakladá zakladateľskou zmluvou. Podmienkou založenia je tzv. medzinárodný prvok, ktorý vyjadruje dopad najmenej dvoch právnych poriadkov štátov EÚ na tieto osoby. To znamená, že sa sídlo obchodných spoločností a ústredie obchodných spoločností a iných právnických osôb nachádza v Európskom spoločenstve a fyzické osoby vykonávajú akúkoľvek činnosť alebo slobodné povolanie v Spoločenstve. Sídlo zoskupenia sa musí nachádzať v spoločenstve a môže byť v rámci spoločenstva premiestnené.

Orgány zoskupenia

Podľa Nariadenia o EZHZ sú orgánmi zoskupenia spoločne konajúci členovia a jeden alebo viac konateľov. Zakladateľská zmluva môže určiť, že sa zriaďujú aj iné orgány a zároveň musí určovať ich právomoci. Každý člen zoskupenia má právo obdržať od konateľa alebo konateľov informácie, ktoré sa týkajú záležitostí zoskupenia a nahliadnuť do účtovných kníh a obchodných dokladov zoskupenia. Pri rozhodovaní má každý člen jeden hlas, ak zakladateľská zmluva neurčuje inak.

Prečítajte si tiež: Poznávacie zájazdy pre seniorov: Ako si vybrať?

Ručenie členov

Členovia zoskupenia ručia neobmedzene, spoločne a nerozdielne za jej dlhy a iné záväzky akéhokoľvek charakteru. Konatelia EZHZ so sídlom v SR sú štatutárnym orgánom zoskupenia a na ich postavenie a zodpovednosť sa použijú ustanovenia Obchodného zákonníka upravujúce postavenie a zodpovednosť konateľov spoločnosti s ručením obmedzeným.

Účel a ciele EZHZ

Účelom EZHZ je uľahčiť, rozvíjať a zlepšovať hospodársku činnosť svojich členov a jej výsledky. Jeho účelom nie je dosahovanie vlastného zisku. Prípadné zisky z činnosti zoskupenia sa považujú za zisky členov a rozdeľujú sa medzi nich v pomere ustanovenom v zakladateľskej zmluve alebo rovným dielom.

Výhody a nevýhody EZHZ

Spomedzi európskych foriem patrí Európske združenie hospodárskych záujmov ku kapitálovo najmenej náročnej forme. Pri jeho založení nie je potrebné vytvoriť základné imanie. Európske združenie hospodárskych záujmov môžu založiť tak právnické, ako aj fyzické osoby, pre ktoré predstavuje možnosť spájať sa a získať právnu subjektivitu. Výhodou je aj jednoduchá štruktúra riadenia a konania prostredníctvom konateľov.

Nevýhodou je napríklad neobmedzené, spoločné a nerozdielne ručenie členov, obmedzenie počtu členov na 20 a počtu zamestnancov na 500. Ako nevýhodu možno chápať aj to, že zoskupenie sa nemôže stať členom iného zoskupenia.

Odlišnosti od obchodných spoločností

Základným odlišovacím znakom EZHZ od obchodných spoločností je jeho cieľ, ktorým je primárne prehlbovanie spolupráce medzi členmi a zvýšenie ich aktivity a nie dosahovanie zisku.

Prečítajte si tiež: Inštitúcie Európskej únie

Príklady využitia EZHZ

EZHZ sa môže využívať v rôznych oblastiach hospodárskej činnosti. Príkladom môže byť spolupráca medzi spoločnosťami v oblasti výskumu a vývoja, marketingu, alebo pri realizácii spoločných projektov. Jedným z príkladov je aj ZMLUVA o spolupráci na projekte "LNGAFT" č. 42-2017-PEDASZMLUVA o spolupráci na projekte "LNGAFT" č. ZMLUVA o spolupráci na projekte "LNGAFT" č. Verejné prístavy, a. Verejné prístavy, a. Verejné prístavy, a. Verejné prístavy, a. Verejné prístavy, a. Danube LNG, európske zoskupenie hospodárskych záujmovRudnayovo nám.

Európske nadnárodné obchodné spoločnosti

Charakterizujte formy európskych obchodných spoločností.

1. Európske zoskupenie hospodárskych záujmov (European Economic Interest Grouping ­ EEIG)
2. Európska spoločnosť (Societas Europaea SE)
3. Európske družstvo (Societas cooperativa europaea ­ SCE)

2. Európska spoločnosť (Societas Europaea SE)

Európsku spoločnosť na nadnárodnej úrovni upravuje Nariadenie Rady (ES) č. 2157/2001 z 8. V podmienkach SR bližšie upravuje niektoré otázky postavenia, vzniku, zmeny, zániku a riadenia SE so sídlom na území SR zákon č. 562/2004 Z. z. o európskej spoločnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „Zákon o SE“). Európska spoločnosť sa podľa Nariadenia o SE v každom členskom štáte považuje za akciovú spoločnosť založenú podľa práva členského štátu, v ktorom má sídlo, ale Obchodný zákonník považuje SE za právnickú osobu založenú podľa práva Európskych spoločenstiev. Každá SE ​musí byť zapísaná v tom členskom štáte, v ktorom má sídlo, ​vSR sa zapisuje do Obchodného registra ako právnická osoba a svojim vznikom nadobúda právnu subjektivitu. Oznámenie o zápise SE a o jej výmaze sa uverejňuje aj v Úradnom vestníku Európskych spoločenstiev. Základné imanie Európskej spoločnosti​(​SE) musí byť rozdelené na akcie​, pričom upísané základné imanie musí byť najmenej 120 000 eur. Každý spoločník zodpovedá len do výšky svojho podielu. Európsku spoločnosť (SE) môžu založiť zakladatelia spravovaní nielen právom členských štátov ES. ∙ splynutím alebo zlúčením dvoch a viacerých akciových spoločností, ∙ v podobe holdingu aspoň dvoch spoločností, ∙ ako dcérska spoločnosť obchodných spoločností, ∙ premenou akciovej spoločnosti so sídlom na území ES alebo podnikajúcej na území ES, ak má aspoň dva roky dcérsku spoločnosť v inom štáte, ∙ pričom sa vo všetkých prípadoch vyžaduje prítomnosť medzinárodného prvku. Sídlo SE musí byť na území spoločenstva v tom istom členskom štáte, kde má spoločnosť ústredie. Sídlo Európskej spoločnosti (SE) môže byť preložené do iného členského štátu ES a nesmie viesť k likvidácii spoločnosti alebo vzniku novej právnickej osoby. Podľa Nariadenia o SE tvorí ​orgány Európskej spoločnosti (SE)​: ∙ valné zhromaždenie akcionárov a ∙ dozorný orgán a riadiaci orgán (dvojstupňový systém), alebo správny orgán (jednostupňový systém) v závislosti na forme prijatej stanovami. V Európskej spoločnosti (SE) so sídlom v SR je pri dvojstupňovom systéme riadiacim orgánom predstavenstvo a dozorným orgánom dozorná rada. Pri jednostupňovom systéme vykonáva správu a riadenie SE správna rada, ktorá je zároveň štatutárnym orgánom a vykonáva aj úlohy spadajúce do pôsobnosti dozorného orgánu. Správny orgán tvoria aspoň traja členovia, ak stanovy neurčia vyšší počet osôb. Valné zhromaždenie SE so sídlom v SR rozhoduje o veciach v rovnakom rozsahu ako rozhoduje valné zhromaždenie a. s. podľa Obchodného zákonníka. Členovia orgánov spoločnosti sú menovaní na obdobie upravené stanovami, najviac však na obdobie šiestich rokov. Špecifickým prvkom Európskej spoločnosti (SE), na rozdiel od slovenskej akciovej spoločnosti, je účasť zamestnancov na riadení.​Zamestnanci môžu prostredníctvom svojich zástupcov alebo ustanoveného výboru pôsobiť na rozhodovanie orgánov SE, majú právo na informovanie, právo voliť a byť volený do orgánov ES. Európska spoločnosť (SE) je kapitálovo najnáročnejšou spomedzi všetkých nadnárodných právnych foriem podnikania.​Na jej založenie sa vyžaduje ​základné imanie až vo výške 120 000 eur​,ktoré je rozložené na akcie. Právna úprava akcií SE so sídlom v SR je totožná s právnou úpravou pre akcie slovenskej a. s. ​Výhodou oproti slovenskej akciovej spoločnosti je možnosť využitia monistickej štruktúry riadenia​asprávy spoločnosti prostredníctvom správnej rady. zamestnancov na riadení spoločnosti. Nariadenie o Euróspkej spoločnosti (SE) ani Zákon o SE ​nestanovujú explicitne povinnosť tvorby rezervného fondu.​Nariadenie ​však stanovuje, že v prípadoch, ktoré nariadenie nestanovuje, sa Európska spoločnosť riadi ustanoveniami predpisov členského štátu uplatniteľných akciovú spoločnosť.​Ztohto možno vyvodiť, že ​ajEurópska spoločnosť je povinná tvoriť rezervný fond ​rovnako ako akciová spoločnosť podľa Obchodného zákonníka.

3. Európske družstvo (Societas cooperativa europaea ­ SCE)

Európske družstvo ako najnovšia nadnárodná forma podnikania je upravená v Nariadení Rady ES č. 1435/2003 z 22. júla 2003 o stanovách európskeho družstva (SCE) (ďalej len „Nariadenie o SCE“). Pre Európske družstvo (SCE) so sídlom v SR upravuje otázky postavenia, založenia, riadenia a kontroly, ktoré neustanovuje Nariadenie o SCE, zákon č. 91/2007 Z. z. o európskom družstve (ďalej len „Zákon o SCE“). Európske družstvo (ďalej len „SCE“) má základný cieľ uspokojovanie potrieb svojich členov, alebo rozvoj ich hospodárskej alebo sociálnej činnosti. ∙ päť a viac fyzických osôb, obchodných spoločností, družstiev a iných právnických osôb spravovaných verejným alebo súkromným právom, ∙ obchodné spoločnosti alebo družstvá a iné právnické osoby spravované verejným alebo súkromným právom, ∙ zlúčením alebo splynutím družstiev založených podľa práva členských štátov EÚ, ∙ zmenou právnej formy družstva založeného podľa práva členského štátu EÚ, ktoré má aspoň dva roky organizačnú zložku alebo dcérsku spoločnosť v inom štáte, pričom sa vo všetkých prípadoch vyžaduje prítomnosť medzinárodného prvku. Sídlo Európskeho družstva (SCE) musí byť na území spoločenstva v tom istom členskom štáte, kde má družstvo ústredie. Sídlo SCE sa môže premiestniť do iného členského štátu bez toho, aby došlo k zrušeniu SCE a vzniku novej právnickej osoby. Každé SCE sa zapisuje do registra členského štátu, v ktorom má sídlo. SCE so sídlom v SR sa zapisuje do OR, čím nadobúda právnu subjektivitu. Oznámenie o zápise SCE a o jeho výmaze sa taktiež uverejní v Úradnom vestníku Európskej únie. Základné imanie musí byť najmenej 30 000 eur ​a​vyjadruje sa v národnej mene.​Základné imanie Európskeho družstva (SCE) je tvorené členskými podielmi, pričom SCE môže vydať viac ako jeden druh členských podielov. Člen Európskeho družstva (SCE) ručí iba do výšky členského vkladu​,na ktorého splatenie sa zaviazal, ak stanovy neurčujú inak. Ak všetci členovia SCE ručia obmedzene, obchodné meno SCE musí obsahovať dodatok „s ručením obmedzeným“. V súlade s Nariadením o SCE sú orgánmi európskeho družstva: ∙ členská schôdza a ∙ buď dozorný orgán a riadiaci orgán (dualistický model), alebo správny orgán (monistický model), v závislosti od formy prijatej v stanovách. Členská schôdza sa koná najmenej raz za kalendárny rok. Pri voľbe dualistického modelu je v podmienkach SR riadiacim orgánom predstavenstvo, ktoré musí mať aspoň troch členov. Pôsobnosť dozorného orgánu vykonáva kontrolná komisia s najmenej troma členmi, pričom stanovy môžu určiť vyšší počet deliteľný troma. Monistická štruktúra správy a riadenia v SR obsahuje správnu radu ako jediný správny orgán, ktorý musí mať tri a viac členov - ich počet musí byť deliteľný troma. Správna rada rozhoduje o všetkých záležitostiach európskeho družstva, ak nie sú vyhradené členskej schôdzi, vrátane riadenia a výkonu kontroly v SCE. Členovia orgánov SCE sú volení na dobu určenú v stanovách, najviac na šesť rokov. obchodné vedenie SCE. Generálny riaditeľ nemôže byť súčasne členom správnej rady. Správna rada môže na jeho návrh vymenovať jedného alebo viacerých výkonných riaditeľov, ktorí organizujú a riadia bežnú činnosť európskeho družstva. Takisto zamestnanci európskeho družstva, majú právo na informovanie, prerokovanie a právo účasti na riadení a na základe dohody aj právo voliť členov orgánov SCE. Európske družstvo si rovnako ako SE vyžaduje účasť zamestnancov na riadení. Nevýhodou je aj vysoké základné imanie (30 000 eur).​Európske družstvo sa na rozdiel od slovenského zakladá zakladateľským dokumentom, ktorým sú Stanovy SCE. Na jeho vznik sa vyžaduje rovnaký počet osôb ako v SR, avšak môže vzniknúť aj premenou právnej formy existujúceho družstva. ​Na rozdiel od slovenského družstva, v prípade počtu členov vyššom ako 50 postačuje na jeho riadenie a kontrolu vytvorenie správnej rady. Jeho nevýhodou je povinnosť tvorby rezervného fondu, ​ktorý je potrebné vytvárať dokým nedosiahne sumu minimálneho základného imania.

Cesta k Európskej únii

Európska únia je jedinečné zoskupenie 25 demokratických štátov západnej, strednej, južnej a severnej Európy, ktoré sa dobrovoľne spojili do politického a ekonomického zoskupenia na dosiahnutie spoločných cieľov a jednoty v Európe pomocou jednotnej zahraničnej a vnútornej politiky zvrchovaných členských štátov. Druhá svetová vojna bola najväčšou pohromou v dejinách Európy a možno aj na svete. Zvlášť zreteľne ukázala, čo dokáže túžba po moci. Vojna mala na svedomí životy miliónov ľudí a zanechala za sebou celý kontinent v troskách. Väčšina štátov bola hospodársky zničených. Šanca pre rýchlu obnovu Európy bola jediná - nastoliť a dlhodobo zabezpečiť mier. Výzva britského premiéra Winstona Churchilla z roku 1946 ku všetkým európskym štátom bola, aby sa konečne nechali viesť rozumom a založili spoločnú európsku rodinu. Začiatočný impulz pre integračné procesy v Európe mal tzv. Pomohla to realizovať založená Organizácia pre európsku hospodársku spoluprácu, ktorá zabezpečovala plnenie Marshallovho plánu. Krajiny strednej a východnej Európy, ktoré sa dostali do sféry vplyvu bývalého ZSSR, odmietli účasť na tomto pláne. Poskytnutie finančnej pomoci však bolo podmienené splnením americkej požiadavky, aby európske štáty v ekonomickej oblasti spolupracovali. Začiatok európskej integrácie v jej dnešnej podobe má však svoj oficiálny dátum vzniku 9.mája 1950. V tento deň zverejnil vtedajší francúzsky minister zahraničných vecí Robert Schuman plán na vytvorenie Európskeho spoločenstva uhlia a ocele (ESUO), čo viedlo k podpísaniu zmluvy v Paríži v apríli 1951. Tento plán staval na myšlienke Jeana Monneta vybudovať jednotnú Európu krok za krokom tak, ako murár stavia budovu. Základ položilo 6 štátov: Belgicko, Francúzsko, Holandsko, Luxembursko, Nemecko a Taliansko. Parlamentné zhromaždenie ESUO prvýkrát zasadlo v septembri 1952 v Štrasburgu. Týka sa tzv. Členovia Európskeho spoločenstva uhlia a ocele sa neskôr rozhodli pokračovať v procese zjednocovania ďalších ekonomických odvetví. V roku 1957 podpísali Rímske zmluvy, na základe čoho vznikli v roku 1958 Európske spoločenstvo pre atómovú energiu (EURATOM) a Európske hospodárske spoločenstvo (EHS). Cieľom Európskeho hospodárskeho spoločenstva bolo vytvorenie spoločného trhu, voľného pohybu kapitálu a pracovných síl. Predmetom záujmu Európskeho spoločenstva pre atómovú energiu bola jadrová energetika, podpora atómového výskumu, nadnárodná kontrola zaobchádzania so štiepnymi materiálmi, mierové využívanie jadrovej energie, ako aj jadrová bezpečnosť. V tomto čase mal spoločný parlament 142 zástupcov zo všetkých členských štátov. K dôležitým organizačným zmenám došlo v polovici šesťdesiatych rokov. Na základe Zlučovacej zmluvy z 8.apríla 1965 bola vytvorená Spoločná rada (dnes Rada Európskej únie) a Spoločná komisia (dnes Komisia Európskej únie), čo prispelo k zjednoteniu orgánov všetkých troch spoločenstiev. Do platnosti táto zmluva vstúpila 1.januára 1967. Pre všetky spoločenstvá sa začal používať názov Európske spoločenstvá (ES), neskôr aj v podobe Európske spoločenstvo. 1. augusta 1968, osemnásť mesiacov pred termínom stanoveným v Zmluve o Európskom hospodárskom spoločenstve, sa odbúrali posledné colné bariéry medzi členskými štátmi a zaviedla sa spoločná colná tarifa na dovoz z nečlenských štátov. Odstránenie ciel medzi členmi Európskeho hospodárskeho spoločenstva bolo výrazným úspechom. Obchod medzi krajinami Európskeho hospodárskeho spoločenstva vzrástol v období rokov 1958 až 1970 šesťkrát, zatiaľ čo celkový obchod s nečlenskými krajinami trikrát. V rovnakom období hrubý národný produkt Európskeho hospodárskeho spoločenstva vzrástol o 70 %. Európske firmy po prvý raz získali prístup na trh v rozsahu celého kontinentu tak, ako je to v USA a mohli využívať dynamický efekt otvorených hraníc. Colná únia tiež znamenala, že aj obyvatelia pocítili praktický prínos európskej integrácie. Rokovania o prístupe štyroch nových krajín k Európskemu spoločenstvu sa začali v júni 1970 a ukončili v januári 1972 podpisom príslušných zmlúv. Od 1.januára 1973 sa však Európske spoločenstvo rozšírilo len o tri krajiny, a to Dánsko, Írsko a Veľká Británia, pretože obyvatelia Nórska v referende väčšinou hlasov pripojenie odmietli. V júni 1979 sa podľa zmluvy z Ríma uskutočnili v jednotlivých členských štátoch prvé priame voľby do Európskeho parlamentu. 410 zvolených poslancov z 9 štátov zasadlo v júli 1979 v novej budove parlamentu Palais de l\'Europe v Štrasburgu. V marci 1979 bol ustanovený Európsky menový systém (EMS). Centrálne menové banky členských krajín v rámci neho zaviedli spoločnú menovú jednotku European Currency Unit (ECU) - Európska menová jednotka, zriadili tzv. ECU fond, stanovili jednotkový mechanizmus výmenných kurzov a bankových intervencií, výmennú kvótu pre národné meny a kurzové odchýlky v hodnote plus-mínus 2,25%. V januári 1981 sa Grécko stalo desiatym členským štátom EHS. Na milánskom summite v júni 1985 zverejnila komisia Európskeho spoločenstva tzv. Bielu knihu (White paper) o budovaní vnútorného trhu, charakterizovanom ako priestor, v ktorom existuje voľný pohyb tovaru, služieb, osôb a kapitálu. Predpokladal odstránenie bariér, harmonizovanie pravidiel a prispôsobovanie právnych predpisov, zdokonalenie spolupráce v menovej oblasti a realizáciu ďalších opatrení, bezprostredne nevyhnutných na vytvorenie jednotného vnútorného trhu. V Bielej knihe bolo uvedených 282 konkrétnych opatrení. Ich realizácia sa diala podľa časového harmonogramu a mali byť uskutočnené do konca roku 1992. 1. t.j. v oblasti kontroly tovaru a kontroly osôb. 2. Odstránenia technických bariér. 3. ktoré sa týkali dane s pridanej hodnoty a spotrebných daní. V rámci tejto oblasti sa mali postupne vyrovnať niekedy dosť podstatné rozdiely v daňových sústavách jednotlivých krajín. V oblasti DPH sa vychádzalo so smerníc už z roku 1967 o jej postupnom zavádzaní a z dohody v roku 1977, v ktorej členské krajiny zhodli na spoločnom základe, s ktorého sa daň vymeriava. V januári 1986 vstúpili do Európskeho hospodárskeho spoločenstva Španielsko a Portugalsko. Počet poslancov v parlamente sa zvýšil na 518. 17. februára 1986 podpísali v Luxemburgu vlády členských štátov (vrátane Španielska a Portugalska) Jednotný európsky akt. Jednotný európsky akt rozširuje a zásadne dopĺňa zmluvu z Ríma. Európsky parlament definuje nové vzťahy medzi parlamentom a radou. V tejto zmluve sa 12 členských štátov zaväzuje do 31. 19. júna 1990 podpísali v Schengene ministri zahraničných vecí Francúzka, Nemecka a krajín Beneluxu dohodu o odstránení colných a pasových kontrol na vzájomných hraniciach a o voľnom pohybe občanov týchto štátov na ich území. Dohoda obsahuje 142 bodov, ktoré nahradzujú zákony jednotlivých štátov a musí byť ratifikovaná parlamentmi všetkých zúčastnených strán. Postupne k dohode pristúpili Taliansko, Španielsko, Portugalsko a Grécko. Podporu vybudovaniu Európskej únie vyjadrili v septembri 1990 na konferencii Európskeho spoločenstva v Ríme zástupcovia národných parlamentov členských krajín a predstavitelia Európskeho parlamentu. Podporili návrh premeny Spoločenstva na Úniu na federalistickej báze a vytvorenie zodpovedajúcich inštitúcií. Rokovania medzivládnych konferencií skončili na decembrovom summite v roku 1991 v holandskom meste Maastricht. Ich výsledkom bol presný návrh obsahu novej reformovanej zmluvy, ktorá bola predložená rokovaniu summitu ako Zmluva o Európskej únii. Summit ju schválil a ministri zahraničných vecí členských krajín ju 7.2.1992 v Maastrichte podpísali (Maastrichtská zmluva). Po ratifikačnom procese, ktorý sa stretol s určitými problémami, najmä v Dánsku, Francúzsku a Nemecku, vstúpila do platnosti 1.november 1993. 1. 2. 3. 1. januára 1995 pristúpili do Európskej únie Fínsko, Rakúsko a Švédsko. 2. októbra 1997 bola podpísaná Amsterdamská zmluva, ktorá revidovala ustanovenia Maastrichtskej zmluvy, ale zároveň ponechala pôvodnú štruktúru základných zložiek Európskej únie. Rozšírila kompetencie Spoločenstva o niektoré aspekty súdnictva a vnútorných záležitostí. Niektoré oblasti z tretieho piliera sa presunuli do prvého piliera (napr. azylová politika, boj proti drogovým závislosťou a podvodom, spolupráca v oblasti spravodlivosti a občianske záležitosti). Nové štádium prípravy na rozšírenie Európskej únie o krajiny strednej a východnej Európy, krajiny stredomorskej oblasti a pobaltské krajiny predstavovala Zmluva z Nice z roku 2001. Od založenia európskych inštitúcií a orgánov sa okrem zavedenia priamych volieb do Európskeho parlamentu roku 1979 neuskutočnila nijaká zásadná inštitucionálna reforma, hoci sa únia odvtedy štyrikrát rozširovala. Zmluva z Nice bola však len dočasným riešením. Rozširovanie únie a prehlbovanie integrácie priniesli so sebou komplexné úlohy, pri riešení ktorých sa terajšia štruktúra Európskej únie ukazuje ako nevyhovujúca. Združoval zástupcov národných parlamentov a vlád členských a kandidátskych krajín a inštitúcií Európskej únie a jeho úlohou bolo posilniť demokratické prvky v architektúre Európskej únie, sústrediť nosnú časť primárneho práva Európskej únie do jedného dokumentu a zjednodušiť celú štruktúru Európskej únie. Výsledkom práce Konventu o budúcnosti Európy (zasadal v Bruseli od 28.februára 2002 do 10.júla 2003) bol Návrh zmluvy ustanovujúcej Ústavu pre Európu. Ústavná zmluva zjednocuje základné dokumenty európskej integrácie, a tým ich podstatne sprehľadňuje.

Prečítajte si tiež: Základy európskej integrácie

tags: #europske #zoskupenie #hospodarskych #zaujmov #vznik #zmluva