Starostlivosť o maloleté deti po smrti oboch rodičov: Legislatíva na Slovensku

Smrť oboch rodičov predstavuje pre maloleté dieťa mimoriadne ťažkú životnú situáciu. Slovenská legislatíva preto upravuje postupy a mechanizmy, ktoré majú zabezpečiť ochranu práv a záujmov týchto detí. Cieľom je zabezpečiť im vhodné prostredie pre výchovu a vývoj, ako aj správu ich majetku.

Právny rámec starostlivosti o maloleté deti

Základným právnym predpisom, ktorý upravuje rodinné vzťahy na Slovensku, je zákon č. 36/2005 Z. z. o rodine v znení neskorších predpisov (ďalej len "Zákon o rodine"). Tento zákon definuje práva a povinnosti rodičov vo vzťahu k deťom, ako aj spôsoby náhradnej starostlivosti v prípade, že rodičia nemôžu alebo nechcú svoje rodičovské práva a povinnosti vykonávať.

Rozhodovanie súdu po smrti rodičov

Ak zomrú obaja rodičia maloletého dieťaťa, súd začne konanie o určení poručníka a o náhradnej osobnej starostlivosti. V tomto konaní súd predovšetkým určí, komu bude maloleté dieťa zverené do starostlivosti a kto bude maloleté dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok. Súd tiež určí, ako má rodič, ktorému dieťa nebolo zverené, prispievať na jeho výživu, resp. pokiaľ medzi rodičmi došlo k dohode, schváli dohodu rodičov o výške výživného.

Náhradná osobná starostlivosť

V konaní o náhradnej osobnej starostlivosti súd skúma, kto z príbuzných alebo iných osôb má záujem a je schopný sa o dieťa postarať. Súd pritom berie ohľad na najlepší záujem dieťaťa. Všeobecne je však možné skonštatovať, že právna úprava je nastavená tak, že starostlivosť rodinných príbuzných je uprednostnená pred náhradnou osobnou starostlivosťou iných než príbuzných a tiež pred ústavnou starostlivosťou. To znamená, že ak existujú príbuzní, ktorí sú ochotní a schopní sa o dieťa postarať, súd im dieťa zverí do starostlivosti prednostne.

Poručníctvo

Okrem zverenia dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti súd ustanoví aj poručníka. Poručník je osoba, ktorá zastupuje dieťa a spravuje jeho majetok. Poručníkom môže byť fyzická osoba alebo právnická osoba (napr. obec). Súd pri výbere poručníka dbá na to, aby to bola osoba, ktorá má blízky vzťah k dieťaťu a je schopná hájiť jeho záujmy.

Prečítajte si tiež: Prevencia kriminality a postpenitenciárna starostlivosť

Striedavá starostlivosť ako možnosť?

Inštitút striedavej osobnej starostlivosti o dieťa bol do slovenského právneho poriadku zavedený zákonom č. 217/2010 Z. z. Podstatou striedavej starostlivosti je, že sa striedajú obdobia, kedy je dieťa zverené do osobnej starostlivosti jedného z rodičov a obdobia, kedy je dieťa zverené do osobnej starostlivosti druhého rodiča. Doba zverenia do osobnej starostlivosti u oboch rodičov je presne určená a nemusí mať u oboch rodičov rovnaké trvanie. Keďže zákon dobu zverenia nezakotvuje, je určená rozhodnutím súdu resp.

Majetkové záležitosti

Po smrti rodičov sa otvára dedičské konanie, v ktorom sa rozhoduje o tom, ako sa naloží s ich majetkom. Maloleté dieťa je v tomto konaní zastúpené poručníkom. Dedičské konanie sa riadi Civilným mimosporovým poriadkom. Návrh na začatie dedičského konania nepodáva potenciálny dedič. Otvorenie dedičského konania má na starosti súd. Začína ho na základe oznámenia o úmrtí z matriky. Riešením dedičstva poverí notára, ktorého rozhodnutia sú záväzné.

Dedenie zo zákona

Ak zomrelý nezanechal závet, dedí sa zo zákona. Občiansky zákonník rozdeľuje pozostalých do 4 dedičských skupín. Určuje poradie, v ktorom sa dostávajú k možnosti dediť. Dedičské skupiny sú zostavené tak, aby prednostné dedičské právo mali dedičia v priamom (vertikálnom) rade - deti, vnuci… Dedenie v priamom rade má oproti dedeniu v druhom rade výhodu v podobe daňových úľav. Zákon o dani z príjmov hovorí, že ak dedič v prvom rade alebo niektorý z manželov predá nehnuteľnosť, ktorú zdedil, neplatí z nej daň z príjmu.

Dedenie zo závetu

Dedenie zo závetu má pred dedením zo zákona prednosť. Často sa však stáva, že závet nespĺňa všetky zákonné náležitosti. Stáva sa to i preto, že poručiteľ (osoba, ktorá závet spísala), nerešpektovala právo neopomenuteľných dedičov. To znamená, že do závetu nezahrnula osoby, ktoré z neho nemožno vynechať. Neopomenuteľní dedičia sú jeho deti a vnuci, ak už deti nežijú. Ak ich vynechá (a legálne ich nevydedí), je závet neplatný.

Dlhy poručiteľa

Veľmi nepríjemnou súčasťou dedičského konania môže byť dedenie dlhov. Bez ohľadu na to, čo zomrelý mal, či ide o dedenie hotovosti, bytu, peňazí z druhého piliera, auta alebo dlhov, všetok majetok ide do dedičského konania ako jeden celok. Preto sa vždy na začiatku zistí rozsah majetku a dlhov poručiteľa. Dedič zodpovedá do výšky ceny nadobudnutého dedičstva za primerané náklady spojené s pohrebom poručiteľa a za poručiteľove dlhy, ktoré na neho prešli poručiteľovou smrťou. Ak je viac dedičov, zodpovedajú za náklady poručiteľovho pohrebu a za dlhy podľa pomeru toho, čo z dedičstva nadobudli, k celému dedičstvu.

Prečítajte si tiež: Prevencia rizík v opatrovateľskej starostlivosti

Práva a povinnosti poručníka

Poručník má vo vzťahu k maloletému dieťaťu rozsiahle práva a povinnosti. Je povinný sa o dieťa starať, zabezpečovať jeho výchovu a vzdelávanie, spravovať jeho majetok a zastupovať ho v právnych úkonoch. Poručník je povinný vykonávať svoju funkciu svedomito a v záujme dieťaťa.

Kontrola výkonu poručníctva

Na výkon poručníctva dohliada súd. Súd pravidelne kontroluje, či poručník riadne vykonáva svoje povinnosti a či spravuje majetok dieťaťa v súlade so zákonom. Ak súd zistí nedostatky v činnosti poručníka, môže ho odvolať a ustanoviť nového poručníka.

Zánik poručníctva

Poručníctvo zaniká dosiahnutím plnoletosti dieťaťa, jeho osvojením alebo smrťou.

Prečítajte si tiež: Všetko o poručníctve a náhradnej starostlivosti

tags: #starostlivosť #o #maloleté #deti #po #smrti