Starostlivosť o maloletých: Rozdelenie detí a zákony na Slovensku

Rozpad rodiny a s tým spojené otázky starostlivosti o maloleté deti sú náročné pre všetkých zúčastnených. Tento článok poskytuje komplexný pohľad na legislatívu a dostupné formy starostlivosti o deti na Slovensku, s dôrazom na situácie rozvodu alebo rozchodu rodičov.

Úprava pomerov k maloletým deťom po rozvode

Podľa § 100 Civilného mimosporového poriadku (CMP) je konanie o úprave pomerov manželov k ich maloletým deťom neoddeliteľnou súčasťou rozvodového konania. Súd skúma závažné narušenie a trvalý rozvrat manželstva, ako aj potreby a pomery maloletých detí. Dôležité je, že aj keď je dieťa zverené do starostlivosti jedného z rodičov, druhý rodič má právo spolurozhodovať o všetkých veciach, ktoré sa dieťaťa týkajú, pokiaľ mu neboli obmedzené alebo pozastavené rodičovské práva a povinnosti.

Súd nemôže vopred a vo všeobecnosti uložiť povinnosť zdržať sa nejakého konania a obmedziť tým rodiča vo výkone jeho rodičovských práv a povinností. Musí dôjsť k nezhode pri konkrétnom úkone súvisiacom s výkonom rodičovských práv a povinností, o ktorej potom súd rozhoduje. To platí aj pre poskytovanie zdravotnej starostlivosti. Rozpad manželstva často vedie k nezhodám medzi rodičmi ohľadom starostlivosti o maloleté deti, pričom jednou z najspornejších otázok je práve poskytovanie zdravotnej starostlivosti.

Legislatívne zmeny v rodinnom práve od 1. januára 2023

Zákonom č. 338/2022 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa Civilný mimosporový poriadok, došlo k viacerým významným zmenám v oblasti hmotného a procesného rodinného práva. Tieto zmeny sa týkajú napríklad rodinného súdnictva, riešenia aplikačných problémov v mimosporovom procese, návratových konaní, miestnej príslušnosti v konaní vo veciach výživného plnoletých osôb, vynímania detí z biologických rodín, neodkladných opatrení vo veciach osobnej starostlivosti o maloletého či výkonu rozhodnutia vo veciach maloletých. V hmotnom rodinnom práve došlo k ukotveniu novej formy tzv. spoločnej osobnej starostlivosti.

Zmeny v Civilnom mimosporovom poriadku (CMP)

Novela sa dotkla viacerých ustanovení, ktoré reagujú na doterajšiu prax a týkajú sa procesného postupu súdu v konaniach podľa Civilného mimosporového poriadku. Upravuje sa možnosť súdu zastaviť konanie, ktoré bolo začaté bez návrhu, a mení sa lehota súdu na vyhotovenie a odoslanie rozsudku vo veciach starostlivosti súdu o maloletých.

Prečítajte si tiež: Prevencia kriminality a postpenitenciárna starostlivosť

Prideľovanie zákonného sudcu

Nové ustanovenie § 6a CMP upravuje, že návrh na začatie konania týkajúci sa toho istého maloletého alebo jeho súrodencov sa prideľuje sudcovi, ktorému bol pridelený prvý návrh na začatie konania týkajúci sa tohto maloletého. Cieľom je, aby dieťa malo jedného poručenského sudcu až do dosiahnutia plnoletosti.

Návratové konania

Vložením odseku 2 do § 124 CMP došlo k náprave chyby, ktorá sa dostala do procesného kódexu v rámci schvaľovania tzv. súdnej mapy. Opätovne došlo k vloženiu ustanovenia, ktoré súvisí s tzv. návratovým konaním.

Vynímanie detí z biologických rodín

Novela Civilného mimosporového poriadku vychádza zo zistení praxe, podľa ktorej sa počet detí vyňatých z biologických rodín na základe neodkladných opatrení medziročne výrazne zvyšuje. Z tohto dôvodu predkladateľ v prípade neodkladného opatrenia vo veciach ochrany maloletého obmedzuje dĺžku jeho trvania na dobu najviac šesť mesiacov.

Veci osobnej starostlivosti o maloletého

Zmenou sa má zvýrazniť, že zverenie maloletého neodkladným opatrením do starostlivosti inej osoby nemožno považovať za definitívnu formu výchovy maloletého. V § 367 ods. 1 CMP sa zvýrazňuje, že ide o dočasné opatrenie.

Pojednávanie a výkon neodkladného opatrenia

Novela upravuje, že pojednávanie sa uskutoční vo vykonávacom konaní už v prvej fáze, t. j. vo fáze, keď má súd rozhodnúť, či nariadi výkon alebo zamietne návrh na nariadenie výkonu.

Prečítajte si tiež: Prevencia rizík v opatrovateľskej starostlivosti

Zmeny v zákone o rodine

V zákone o rodine došlo k zmene v oblasti foriem osobnej starostlivosti v prípade rozvodu alebo rozchodu rodičov dieťaťa. Úpravou § 24 ods. 1 až 3 CMP došlo k hmotnoprávnemu ukotveniu troch rovnocenných foriem osobnej starostlivosti:

• Zverenie dieťaťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov
• Zverenie dieťaťa do spoločnej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov
• Zverenie dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov

Formy osobnej starostlivosti o dieťa

Po rozchode rodičov je potrebné vyriešiť otázky starostlivosti o spoločné maloleté deti. Ak partneri rozumne komunikujú a spolupracujú v otázkach týkajúcich sa detí, nie je potrebné nič spisovať, žiadny písomný dokument - rodičovskú dohodu. Ak sa partneri dohodnúť nedokážu alebo vznikajú medzi nimi konflikty, hádky, prekážajú jeden druhému v kontakte s deťmi, či pristupujú k otázkam starostlivosti o deti nezodpovedne, a tým sú ohrozené záujmy detí, potom je namieste riešiť starostlivosť o deti rodičovskou dohodou alebo podaním návrhu na súdne konanie.

Rodičovská dohoda

Dohodu si partneri môžu spísať podľa seba a nemusia ju nechať schváliť súdu. Zákon o rodine vždy uprednostňuje rodičovskú dohodu. Ak dohoda nie je súdom schválená, v prípade jej porušenia dohody však nemajú možnosti ako jej dodržiavanie vymôcť. Rodičovskú dohodu možno nechať schváliť súdom i neskôr.

Súdne určenie

Súdne určenie využívajú rodičia, ktorí sa nedohodli, jeden z nich podá návrh na súd a dokazovanie sa bude vykonávať v súdnom konaní a súd rozhodne autoritatívne podľa výsledkov dokazovania. Aj v priebehu súdneho konania však môžu rodičia uzavrieť rodičovskú dohodu a predísť tak ďalším nákladom, dlhému trvaniu konania, úhrade poplatku za znalecké dokazovanie a stresu s tým spojeným.

Aspekty starostlivosti o dieťa riešené súdom alebo dohodou

• Osobná starostlivosť o maloleté dieťa - komu je dieťa zverené do starostlivosti.
• Zastupovanie a správa majetku maloletého dieťaťa.
• Výživné na maloleté dieťa - zvyčajne ho hradí ten rodič, ktorý dieťa nemá zverené do starostlivosti, resp. ktorý má vyšší životný štandard (v prípade striedavej starostlivosti).
• Styk rodiča s maloletým dieťaťom - zvyčajne je právo kontaktu s dieťaťom určené vyslovene tomu rodičovi ktorý dieťa nemá zverené do starostlivosti. Určenie styku nie je povinné, pretože vyplýva priamo zo zákona. Možno tiež požiadať ponechať styk neurčený.

Rovnocennosť foriem osobnej starostlivosti

Donedávna existovali iba dve formy starostlivosti o maloleté deti: osobná starostlivosť jedného z rodičov a striedavá osobná starostlivosť. Je potrebné zdôrazniť, že všetky 3 formy osobnej starostlivosti o dieťa sú rovnocenné. Rozhodujúcim kritériom je záujem dieťaťa. Spoločná starostlivosť oboch rodičov môže byť vzhľadom na potreby konkrétneho dieťaťa vhodnejšia ako ostatné dve formy starostlivosti.

Prečítajte si tiež: Všetko o poručníctve a náhradnej starostlivosti

Spoločná starostlivosť oboch rodičov

Ukotvenie spoločnej osobnej starostlivosti rodičov o dieťa je prejavom prirodzeného výkonu rodičovských práv oboma rodičmi. Vládny návrh zákona má za cieľ podporiť zachovanie a rozvoj vzťahových väzieb dieťaťa s obidvomi rodičmi aj na čas po rozvode a rozchode, t. j. vytvoriť novú formu starostlivosti, ktorá môže byť v tomto smere pre konkrétne dieťa najvhodnejšia.

Podmienky spoločnej starostlivosti

Obaja rodičia musia mať záujem o výchovu dieťaťa a musia byť na to plne spôsobilí. Pri oboch formách musí byť táto forma v záujme dieťaťa, musia tak byť zaistené potreby dieťaťa. Musia byť splnené praktické podmienky na výchovu - dostupné bydliská rodičov, dostupnosť školy, zdravotnej starostlivosti, zachovanie väzieb, záujmov dieťaťa, podobnosť prístupov rodičov k výchove a pod. So spoločnou starostlivosťou musia obaja rodičia súhlasiť, inak súd nemôže sám určiť rodičom túto formu starostlivosti.

Výhody a nevýhody spoločnej starostlivosti

Výhodou je, že rodičia si môžu podmienky starostlivosti o deti prispôsobovať a meniť. V prípade, že medzi rodičmi vznikne konflikt, nebude možné vymáhať plnenie dohody, lebo v súdnom rozhodnutí nebude vymáhateľná špecifikácia. Táto forma starostlivosti má najprísnejšie kritériá, pretože dohoda rodičov a priaznivé podmienky spolupráce rodičov (absencia konfliktov) sú nevyhnutnosťou.

Rodinné prídavky a daňový bonus

V prípade zverenia dieťaťa jednému z rodičov tomuto budú patriť i nároky na vyplácanie dávok či na uplatnenie daňového bonusu. V prípade striedavej alebo spoločnej starostlivosti sa rodičia môžu dohodnúť, ktorý z nich bude poberať rodinné prídavky a súd to následne uvedie i v rozsudku.

Vzťah dieťaťa s druhým rodičom

Dobrý rodič dbá o to, aby dieťa malo dostatočný vzťah s tým druhým, ktorý dieťa nemal zverené do osobnej starostlivosti. Aj druhý rodič má všetky práva a povinnosti, len s tým rozdielom, že sa o dieťa osobne nestará, nemá ho stále pri sebe. Inak môže za ním chodiť domov, do školy a inde, kde sa dieťa práve nachádza.

Striedavá osobná starostlivosť

Inštitút striedavej starostlivosti je v právnom poriadku Slovenskej republiky pomerne novým inštitútom, ktorý bol zavedený až novelou z roku 2010. Ide o situáciu, keď rodičia dieťaťa nežijú v spoločnej domácnosti, a preto dieťa žije striedavo s jedným a druhým rodičom v pravidelných časových úsekoch.

Podmienky striedavej starostlivosti

Z ustanovenia § 24 ods. 2 Zákona o rodine vyplýva, že nie je prekážkou nariadenia striedavej starostlivosti, ak jeden z rodičov s nariadením striedavej starostlivosti nesúhlasí. Rozhodujúce je skúmanie najlepšieho záujmu dieťaťa. V procese rozhodovania musí súd prihliadať aj na schopnosť rodiča spolupracovať s druhým rodičom pri výchove dieťaťa t.j. či je rodič schopný kompromisu.

Nevhodnosť striedavej starostlivosti

Z psychologického hľadiska nie je vhodná striedavá starostlivosť pri deťoch s poruchami správania sa, nakoľko tie si vyžadujú stabilitu výchovného prostredia.

Rozdelenie súrodencov po rozvode

Súdy nemajú nikde v zákone ustanovené, že súrodenci musia byť na čas po rozvode zverené spoločne do osobnej starostlivosti jedného z rodičov. Práve naopak, v niektorých prípadoch môže nastať situácia, kedy práve oddelené zverenie súrodencov do osobnej starostlivosti je v záujme maloletých detí. Súd pri rozhodovaní, komu zverí maloleté deti do osobnej starostlivosti posudzuje každý jeden prípad individuálne a komplexne. Súd musí zo zákona pri rozhodovaní o maloletých deťoch vziať do úvahy ich najlepší záujem, ktorý je príkladmo definovaný v článku 5 Zákona o rodine.

Vo všeobecnosti je možné uviesť to, že súd preferuje stabilitu prostredia, v ktorom maloleté deti vyrastajú, vytvorené výchovné prostredie, skúma s ktorým rodičom majú deti intenzívnejší vzťah, ktorý z rodičov sa stará o deti… Ak deťom varíte, chodíte pre ne do školy, učíte sa s nimi a naopak matka starostlivosť zanedbáva, voľný čas využíva inak, než na trávenie času s deťmi… nie je vylúčené, že by súd rozhodol o zverení maloletých detí do Vašej osobnej starostlivosti.

Neodkladné opatrenia

V praxi je pomerne časté využívanie inštitútu tzv. neodkladného opatrenia, ktorým sa jeden rodič proti druhému alebo obaja navzájom proti sebe môžu domáhať, aby súd udelil napr. Podmienkam pre nariadenie neodkladného opatrenia v konaniach týkajúcich sa maloletého sa podrobne zaoberal Krajský súd Trnava vo svojom rozsudku 14CoP/53/2023 zo dňa 18. augusta 2023: „Účelom neodkladných opatrení vo veciach maloletých detí je poskytnutie preventívnej ochrany ich právam a záujmom ešte pred ich porušením či ohrozením.

V konaní starostlivosti súdu o maloleté deti pri nariadení neodkladného opatrenia je súd v záujme maloletého dieťaťa povinný starostlivo uvážiť, či sú pre také opatrenie splnené všetky zákonné podmienky. Pre súd je prioritou záujem maloletého dieťaťa a vytvorenie stavu spravodlivej rovnováhy medzi záujmom dieťaťa a jeho rodičmi, pričom zvláštny význam sa kladie na záujem dieťaťa, ktorý má mať prednosť pred záujmom rodiča a neumožňuje rodičovi vynútiť si také opatrenia, ktoré by ohrozovali zdravie a rozvoj dieťaťa.

Vypočutie maloletého dieťaťa

V konaniach, v ktorých sa rozhoduje o veciach týkajúcich sa maloletého dieťaťa, má maloleté dieťa právo byť vypočuté. Právo dieťaťa vyjadriť samostatne svoj názor patrí maloletému dieťaťu v rozsahu jeho schopností a rozumovej vyspelosti s ohľadom na jeho vek.

Pozbavenie rodiča výkonu rodičovských práv a povinností

Pozbavenie rodičovskej zodpovednosti (u nás výkonu rodičovských práv a povinností) je najtvrdším zásahom do vzťahov medzi rodičmi a deťmi. Aby bol tento zásah odôvodnený, nestačí ojedinelé vybočenie alebo opomenutie rodičovskej starostlivosti. Doba, počas ktorej jeden z rodičov rodičovskú zodpovednosť riadne nevykonával, sama o sebe nepredstavuje rozhodujúcu skutočnosť pre pozbavenie rodičovskej zodpovednosti.

Vplyv neplnenia výživného na rodičovské práva

Neplnenie vyživovacej povinnosti rodičom, byť je lze považovať za soustavné a dlouhodobé, se do oblastí výkonu jeho rodičovské zodpovědnosti podle § 31 odst. 1 zákona o rodině nemusí negativně promítat za situace existujícího vzájemného citového vztahu mezi nezletilým dítětem a rodičem, jejich kontaktů a zájmu rodiče o dítě, proto není v zájmu nezletilého, aby rodič byl rodičovské zodpovědnosti zbaven (§ 44 odst. 3 cit. zákona) či aby jeho rodičovská zodpovědnost byla omezena (§ 44 odst. 2 cit. zákona).

Kolízny opatrovník

Kolíznym opatrovníkom je ten, koho v prípade možnej kolízie záujmov maloletého dieťaťa a jeho rodičov ustanovil súd maloletému dieťaťu za zástupcu, ktorý bude maloleté dieťa zastupovať v určitom konaní alebo pri určitom právnom úkone. Súd je povinný vždy vymedziť rozsah práv a povinností kolízneho opatrovníka podľa účelu, pre ktorý bol opatrovník ustanovený.

tags: #starostlivosť #o #maloletých #rozdelenie #detí #zákony