
V súčasnosti sa čoraz viac ľudí zaujíma o pestovanie rôznych rastlín, vrátane menej tradičných druhov. Tento článok sa zameriava na starostlivosť o narasty a kultivary rastlín, s dôrazom na špecifické aspekty, ako sú zimovzdorné banánovníky, verbena, čučoriedky, jahody, bylinky, zakrpatené ovocné stromčeky, potočnica lekárska, kapucínka, schizandra čínska, čerešne, petúnie, moruša biela, sirôtky a banánovníky.
V posledných rokoch sa zimovzdorné banánovníky stali veľmi populárnymi. Je dôležité pochopiť, čo môžeme od týchto rastlín očakávať a vyhnúť sa sklamaniu. Mnohí ľudia mylne chápu pojem "zimovzdorný". Zimovzdorná rastlina je schopná znášať priemerné zimy v danej oblasti bez akejkoľvek ochrany. Ak je potrebné rastlinu zakrývať, aby prežila zimu, nie je skutočne zimovzdorná.
Napríklad, japonský banánovník (Musa basjoo) je často označovaný ako zimovzdorný, ale to nie je úplne presné. Mrazuvzdornosť rôznych častí rastliny sa líši: listy sú mrazuvzdorné do -2 až -3 °C, falošný kmeň do -6 až -8 °C a podzemok pod zemou do -15 až -16 °C. V súčasnosti mrazuvzdornosť najpopulárnejších odrôd vysoko zaostáva od horeuvedenej odrody a nemôžme hovoriť o jej odolnosti voči zime.
Dôležité je mať na pamäti, že aj keď sú súčasné zimy mierne, nikdy nevieme, kedy príde silné ochladenie. Banánovník potrebuje dostatok času na kvitnutie a dozrievanie ovocia, ideálne 5-7 mesiacov. Ak podzemok zamrzne, rastlina začína odznova a je málo pravdepodobné, že v danom roku rozkvitne. Aj keď rastlina začne kvitnúť neskoro, mráz môže zničiť kvety a úrodu.
Ak sa rozhodnete chrániť banánovník pred mrazom zakrytím, je potrebné zrezať listy, čo obmedzí fotosyntézu a tvorbu cukru, ktoré sú dôležité pre vývoj rastliny a ovocia.
Prečítajte si tiež: Prevencia kriminality a postpenitenciárna starostlivosť
Medzi mrazuvzdorné odrody banánovníkov patria:
Pri pestovaní banánovníkov je dôležité postupne ich zvykať na priame slnečné žiarenie, aby sa predišlo popáleniu listov. Odporúča sa presadiť rastlinu do väčšieho črepníka alebo do voľnej pôdy od konca apríla do konca augusta. Počas zimy je potrebné držať rastlinu v chladnej, bezmrazivej miestnosti.
Verbena, známa aj ako železník lekársky (Verbena officinalis), je stará bylinka s bohatou históriou. V minulosti sa jej pripisovala magická moc a využívala sa v ľudovom liečiteľstve pre svoje mnohostranné využitie. Verbena sa vyskytuje na suchších a na živiny chudobných miestach. Dorastá do výšky 20-70 cm a má bledo fialové kvety usporiadané v tvare hrozna.
Verbena má mnohé liečivé účinky:
Verbena sa zbiera v čase kvitnutia. Na prípravu obkladu sa nakrája zväzok kvitnúcej vňate a povarí sa s octom. Pridajú sa ovsené vločky, aby sa zmes zahustila do kaše.
Prečítajte si tiež: Prevencia rizík v opatrovateľskej starostlivosti
Pre úspešné pestovanie čučoriedok je dôležité zabezpečiť kyslú pôdu s pH 3,5 - 4. Jama pre zasadenie kríku by mala mať rozmer minimálne 50 x 50 cm a hĺbku 50 cm, ktorú vysypeme kyslou zeminou s prídavkom rašeliny o kyslosti pH 3,5 - 4. Pravidelným jarným hnojením hnojivami špeciálne vyrobenými pre potreby čučoriedok, predĺžite životnosť kríku až na 30 rokov s pravidelným a vysokým výnosom. Doporučený postup hnojenia: Začiatkom apríla s rozpusteným hnojivom v pomere 80 g na 10 l vody zalejeme korene a po 4 týždňoch to zopakujeme. Hnojenie by malo byť prevedené najneskoršie do polovice júna, pri pestovaní v kontajneroch alebo kvetináčoch je nutné dodať živiny taktiež na jeseň, jednou z najvhodnejších a cenovo dostupnou variantou je Horká soľ. Vzdialenosť výsadby jednotlivých rastlín od seba pre účely drobného pestovania doporučujeme sadiť vo vzdialenosti cca 2,5 m x 1 m. Na povrchu je vhodné dosypať mulčovaciu kôru, alebo opadaným ihličím z dôvodu udržovania stálej vlhkosti so stabilnou mikroflórou, ktorá napomáha rozširovať koreňový systém.
Najvhodnejšie termíny na výsadbu jahôd sú od polovice leta až do polovice septembra. V súčasnosti sa však pomerne často využíva aj jarná výsadba - najčastejšie v mesiacoch apríl a máj. Ak od pestovania jahôd očakávate jednorázovú väčšiu úrodu ( ak chcete zavárať), zvoľte jahody razrodiace. Ak chcete jednu väčiu úrodu a potom priebežne zrejúce jahody, vyberte stálerodiace.
Ak sa dosť oteplí pôda, môžme začať so siatím byliniek v záhrade. Koncom februára, začiatkom marca môžme začať sejbu tých bylín, ktorí znášajú zimu ako petržlen, trebulka, žerucha a tieto nasleduje v apríli rukola, borák, pažítka. Teplomilné nechajme na stred mája, keď už pominie nebezpečenstvo mrazov. Sem patria majoránka, saturejka, bazalka a kapucínka. Trvalkové odrody môžme sadiť aj do črepníkov.
Zakrpatené ovocné stromčeky sú vhodné pre malé záhrady a na pestovanie v nádobách. Veľkosť nádob by mal byť pri jadrovinách (jabloň, hruška) min. 25 - 35 cm v priemere, pri kôstkovinách (čerešne, marhule a pod.) 45 - 50 cm. Substrát (pôdu) vyžadujú humózny s dostatkom živín. Zálievku stromov v nádobe je potrebné vykonávať pravidelnejšie a častejšie (v porovnaní so stromami vo voľnej pôde), pokiaľ chceme dosiahnúť kvalitnú úrodu. Odporúčame intervaly 2-3 krát týždenne, počas prvej polovice jari, počas horúcich letných mesiacov odporúčame zalievať denne. Stromčeky treba presadiť približne každé dva roky, s tým, že stromčeku doplníme nový, najlepšie kompostový substrát. Po výsadbe jednoročný špičiak skracujeme na cca 40 cm od zeme, aby sa v prvom roku rastu dobre rozkonáril. Hnojenie ovocných stromov v nádobách je potrebné vykonávať častejšie ako pri stromoch rastúcich vo voľnej pôde.
Potočnica lekárska, známa aj ako kapucínka, je nenáročná rastlina s krásnymi kvetmi a mnohými liečivými účinkami. Obľubuje nižšiu teplotu a kvitne až do jesene. Má krásne, okrúhle, oranžové alebo červené, žlté, krémové kvety. Aj listy má charakteristické okrúhle. Slúži ako veľmi dobrá ochrana proti chrobákom - najmä je dobré ich zasadiť blízko k paradajkám a k zemiakom. Môžme ju používať ako pascovú plodinu, pretože priťahuje vši. Jej jedlé kvety sú lahodnej, korenistej chuti, ktoré veľmi krásne ukážu pri stolovaní. Kapucínka sa rýchlo rozširuje na pôde, a takto pomáha potlačiť buriny a zatieniť pôdu. Doporučuje sa sadiť blízko vysokých rastlín.
Prečítajte si tiež: Všetko o poručníctve a náhradnej starostlivosti
Na zber kvietkov kapucínky je najlepšie ranné obdobie. Kvety a listy sa dajú zúžitkovať v šalátoch, v prílohách alebo pri dekorácii jedla. Kaucínka tak ako je nenáročná, obsahuje tak veľa účinných látok. Jej liečivé účinky môžme pocítiť najmä v surovej forme. V kvetinke nájdeme horčičný olej, esenciálny olej, draslík a vitamín C. Kvety používame ako dezinfekčný prostriedok aj ako antibiotikum. Je schopná bojovať voči viac ako 40 bakteriálnym kmeňom. Je veľmi účinná ju používať pri začiatočnej fáze bakteriálnej infekcii.Veľmi dobre lieči aj zápaly niektorých orgánov - obličky, ženské pohlavné orgány, prostatu, močový mechúr. Ale nielen voči baktériám, ale voči hubám a vírusom už dokázala svoje liečivé účinky. Pre ľudský organizmus neznamená žiadne ohrozenie, môžme ju spotrebovať aj dlhší čas. Nesmieme sa báť od predávkovania. Esenciálny olej kapucínky je veľmi účinný pri vlasových lupinách, na zápaly a hojenie rán.
Schizandra čínska alebo klanopraška je popínavá rastlina s nápadnými červenými plodmi. Jej účinok sa dá prirovnať k žen šenu. Veľkými listami účinne zatieni i vašu pergolu. Sadeničky schizandry si môžete kúpiť a vysadiť počas celého roka. Schizandra potrebuje slnečné stanovište, pokiaľ chcete aby bohato kvitla a jej plody dozreli. Sadí sa do kyprej, priepustnej pôdy s dostatkom živín (pôdu doporučujeme vylepšiť kompostom). Patrí k nej hlavne pravidelné prihnojovanie počas vegetačného obdobia. Doporučujem hnojivá s obsahom dusíka, draslíka a fosforu. V prvých rokoch je dôležitá aj zálievka. Pretože schizandra má korene plytko pod zemou, je dobré ju muľčovať (kôrou alebo posekanou trávou). Plodov sa dočkáme asi 4 roky po výsadbe, dozrievajú v auguste a v septembri. Majú jasnú červenú farbu a chuťou sa podobajú ríbezliam. Obsahujú vitamíny C,A,E, vápnik, železo, draslík, síru a pomerne veľké množstvo koenzymu Q 10. Hrozná plodov trháme na jeseň, keď sú celé zrelé a to pri slnečnom počasí. Môžeme ich zamraziť a sušiť.
Najjednoduchším prípravkom z plodov schizandry je posilňujúci čaj. Hrsť sušených alebo zamrazených plodov zalejeme šálkou vriacej vody a necháme asi 15 minút lúhovať. Z plodov môžeme uvariť džem, podľa bežného receptu, t.j. asi 500g plodov schizandry a 500 g plodov schizandry a 500 g želírovacieho cukru. Zmes varíme 5 minút a ihneď plníme do čistých vymytých pohárov.
Pre úspešné pestovanie čerešní je dôležité vybrať si zodpovedajúcu podpník. Čerešne kvitnú v priebehu mája, bielymi, či ružovými kvetmi, po odkvitnutí začínajú tvoriť plody - mladé kôstkovice zelenej farby v nezrelom stave. Nezabúdame ani na to, že čerešne sú vo väčšine prípadov cudzoopelivé, musíme teda vybrať aj správneho opeľovače. Vyhovujú im nadmorské výšky od 250 do 400 m.n.m., s priemernou ročnou teplotou okolo 8 ° C a súhrnom zrážok cca 550mm. Dobre rastú v suchších pôdach, a tak volíme vyššie umiestnená stanovište s dobre priepustnou, skôr hlinitou pôdou. Stanovište by malo byť slnečné, teplé, chránené pred vetrom a mrazmi, s dobrou cirkuláciou vzduchu. Čerešne korenia veľmi plytko, okolo 1,5m. PH pôdy je optimálna v rozmedzí 6,5-8, a primerane vápenaté.
Pred samotnou výsadbou odstránime odumreté korene stromčeka a namočíme ho do vody (dve hodiny by mali byť postačujúce, dlhšia doba nevadí ale maximálne 1 deň), pri jesennej ponecháme rez až na jar. Väčšina mladých stromčekov potrebuje v prvých rokoch svojho života patričnú oporu (niektoré po celý život). Pripravíme si preto kôl, ktorý zatlčieme do už vyhĺbenej jamy. Potom drevinu zvisle vložíme a prihadzujeme zeminu. Aby sa pôda dostala dobre aj pod korene, stromček nadvihneme a ľahko s ním zatrasieme. Potom dohádžeme zvyšok, pošliapeme a nakoniec pripevníme strom ku kolu. Nezabudneme dôkladne preliať zhruba 15 litrami vody (do hĺbky cca 30cm). Tak ako u iných ovocných druhov i u čerešní sa snažíme doplniť základné látky ako dusík, fosfor a draslík a vápnik a to v predjarí a na jeseň. U višní vápnik nedopĺňame. Dusík dopĺňame až na jar (cez zimu by sa ľahko vyplavil z pôdy).
Rez po / pred výsadbou: je v podstate rovnaký ako u jabloní a hrušiek. Vyberieme si hlavný terminál a základné 2 bočné výhony (jeden na každej strane). Mali by byť rozmiestnené čo možno najpravidelnejšie okolo kmienka. Čerešne sú silne rastúce, a tak by medzi budúcimi vetvami mal byť dostatočne veľký rozostup. Výchovný rez: v nasledujúcich dvoch až troch rokoch zakracujeme iba budúce hlavné vetvy a terminál. Čím je rast slabší, tým hlbšie režeme. V ďalších rokoch takto hlboký rez už nevykonávame, iba skrátime hlavné vetvy na výhon rastúci smerom von a odstránime konkurenčné konáre a rovnako tak horné výhony, ktoré bránia prístupu dostatku svetla do koruny. Ostatné výhony popri hlavných vetvách a kmeni môžete vodorovne vyviazať - zastavíte tak veľký prírastok a docielite skoršiu úrodu. Udržiavací rez: týmto rezom udržiavame strom v dostatočnej kondícii a dosahujeme tak dobrého presvetlenia koruny. Odstraňujeme staré, premrznuté a prekážajúce výhony. Výchovný rez: višne tvoria obrast pomerne rýchlo a to už v prvom roku. Tieto postranné výhony možno využiť pre následné tvarovanie po výsadbe. Skracujeme ich už za druhým až štvrtým púčikom. U vzpriamených odrôd by mal koncový puk smerovať von z korunky, u previsnutých dovnútra korunky. V ďalších dvoch až troch rokoch skracujeme postranné výhony už mierne, približne do jednej roviny.
Petúnie patria medzi atraktívne balkónovky. Mnohí však pomenovanie petúnie používajú aj pre surfínie alebo minipetúnie označované aj ako million bells. Medzi najhľadanejšie patria plnokveté tumbelíny. Petúnie sa dajú vypestovať zo semien. Tie sa vysievajú plytko do výsevných misiek už v januári. Jednoduchšie je zakúpiť si sadbovače petúnii alebo už hotové rastlinky v K7. Sadbovače sú mladé rastlinky v zakoreňovačoch, určené na domáce pestovanie. Je nutné ich presádzať 2x. Von ich môžete dávať od apríla a teplotných podmienok najskôr na otužovanie a na noc ak sú teploty okolo nuly ešte do bytových podmienok. Trvalo môžu zostať vonku ak aj nočné teploty zostávajú nad 5 stupňov. Vyžadujú pravidelnú zálievku, veľa slnka a hnojenie raz za týždeň. Nádoby tiež vyžadujú odtokové otvory. Všetky typy neznášajú dlhodobé premokrenie. Pokiaľ sa Vám podarí ich premokriť, vymeňte substrát.
Nestrihajú sa priamo. Odštipávajú sa odkvitnuté súkvetia. A to palcom a ukazovákom, aby sa netvorili semená, a rastlina bola kompaktná a rýchlejšie nahadzovala kvetné puky. Rovnako sa zaštipávajú aj nové výhonky pred kvitnutím, aby rastlina nadobudla kompaktný tvar a nemala len jeden výhon, ktorý bude niesť kvety. Tumbelinam sa tiež upravuje kompaktný tvar skôr na široko. Nebojte sa zaštipovať a upravovať tvar. Len vtedy budú vaše rastliny zdravé a bohato kvitnúť. Takto sa upravujú až do mrazov.
Ak sa rozhodnete prezimovať ich, máte 50% úspešnosť. Postačí ich zostrihať na polovicu a umiestniť na svetlé a zároveň chladné miesto v pivnici s minimálnou zálievkou, bez rizika mrazov. Vo februári sa opäť zostrihajú, aby rastliny spevneli a vytvorili mladý obrast.
Najčastejšie ich napadnú zelené vošky, ktoré sa maskujú na zelených listoch a vyciciavajú šťavu z mladých výhonkov. To čo vylučujú je práve tá lepkavá tekutina, ktorá naopak láka mravce. Môže ich však tiež napadnúť vírus - mozaika, kučeravosť. Vírusové ochorenie prenáša hmyz - komáre, vošky a roztoče. Roztoče - sú malinké pavúčiky, ktoré uvidíte na petúnii pomerne ťažko ale všimnete si určite pavučinky. Chloróza - bledé listy s výraznou kresbou a žilnatinou.
Do jednej závesnej nádoby vysaďte 3 kusy Million Bellsu. V krátkom čase ho vyplnia a vytvoria bohato kvitnúci záves. Rovnako sa po 3 ks do guľatých nádob sadia aj petúnie. Tumbeliny stačia aj 2 ks.
Moruša biela (Morus alba) je opadavá rastlina pochádzajúca z Číny a Japonska. Pestuje sa pre svoje plody a listy. Plody sú zdrojom vitamínov skupiny B a vitamínu C. Listy sa používajú ako potrava pre priadky morušové.
Previsnuté moruše (Morus alba ‚Pendula‘ alebo Morus nigra ‚Pendula‘) sú obľúbené pre svoj atraktívny vzhľad a chutné plody. Sú vrúbľované na kompatibilné podpníky vo výške 1,5 až 2 metre. Väčšina je plne mrazuvzdorná do teplôt - 25 °C (niektoré aj do - 30 °C). Mladá moruša si bude vyžadovať pravidelnú zálievku. Plody sa na moruši previsnutej objavujú niekoľko rokov po výsadbe. Korunu previsnutej moruše najlepšie udržíte pravidelným rezom. Tvarovaním a zastrihávaním moruše v čase, kedy nie je v aktívnom raste (na jeseň alebo skoro na jar), odstraňujte najmä staršie a poškodené vetvy a skracujte, čo je navyše.
Sirôtky sú dvojročné kvety, ktoré sú ozdobou balkónov, terás aj záhrad. Dorastajú do výšky 10 - 30 cm. Vysadiť ju môžete do črepníkov, ktoré umiestnite na balkón alebo terasu, výborne sa jej darí aj v kvetinových záhonoch. Ak chcete, aby sirôtka záhradná kvitla počas budúcej jari, jej vysievanie by ste si mali naplánovať na jún až júl. Na klíčenie a rast bude potrebovať teplotu minimálne 15 °C, vhodné je pestovanie v polotieni. Obľubuje výživnú pôdu, v ktorá by nemala obsahovať veľké množstvo dusíka. Najviac jej vyhovuje pôda obohatená kompostom a vyžaduje pravidelné zalievanie. Sadeničky budú pripravené na sadenie, keď budú mať 6 - 9 pravých listov. Vysaďte ich do záhrady v spone 15 x 25 cm na stanovisko, kde nebudú po celý deň vystavené priamemu slnku. Záhon so sirôtkami bude vyžadovať odburiňovanie a kyprenie. Potrebné bude aj zalievanie, predovšetkým v čase sucha, ktoré tieto kvietky neobľubujú. 3 - 4 x mesačne sa odporúča prihnojiť hnojivom na kvitnúce rastliny. Počas prvých mesiacov sirôtky zakorenia. Na konečné stanovisko v kvetinovom záhone alebo črepníkoch rastliny presaďte úvodom nasledujúcej jari. Pri presádzaní dbajte o to, aby ste nenarušili koreňový obal. Zálievku budú sirôtky záhradné potrebovať aj v druhom roku, vhodné je občasné prihnojovanie. Bohaté kvitnutie podporíte odstraňovaním odkvitnutých kvetov.
Banánovník je rýchlo rastúca bylina, ktorá môže byť skvelým doplnkom interiéru. Starostlivosť o banánovník zahŕňa zabezpečenie dostatočnej vlhkosti vzduchu, pravidelné umývanie listov a dostatok svetla. Zavlažovací proces vyžaduje dostatok zručnosti pestovateľa. Banánovník vyžaduje dostatok vody, ale je dôležité vyhnúť sa premočeniu. Teplota vody by mala byť čo najbližšie k údaju aktuálnej izbovej teploty, je dokonca vhodnejšie, ak je teplota vody pri zálievke o 2 až 3 stupne vyššia ako priestorová teplota. V období jesene a zimy je lepšie zalievať banánovník menej často a zároveň usledovať, že každá nasledovná zálievka by mala byť zrealizovaná až vtedy, keď vrchná vrstva zeminy, na ktorej rastlina vyschne.
Ochutnať prvé ovocie z vašj exotickej rastliny bude možné, až po období čo rastlina vymení cca 50 listov. V strednej časti ružice listov by sa mal objaviť klas v tvare kukurice, ktorý vyzerá ako veľký puk.
Zima a chladné počasie neznamená, že sa musíte vzdať krásneho, rozkvitnutého balkónu! Existuje rôzne mrazuvzdorné (aj exotické) rastliny, ktoré v našich miernych podnebných podmienkach bez problémov prežijú vonku aj celú zimu. Medzi ne patria:
Pre výsadbu ihličnanov je najvhodnejšia jeseň. Ihličnanom sa bude dobre dariť na slnečných a polotienistých miestach. Ihličnany nemajú ani špecifické nároky na pôdu. Prosperujú v ťažších aj ľahkých pôdach, ideálne však je, ak je mierne kyslá. Ak je substrát málo priepustný, môžete doň pri výsadbe zakomponovať trochu piesku. Výsadba je rovnako nenáročná. Pôdu najskôr dôkladne prekyprite. Následne vyhĺbte výsadbovú jamu, tá by mala byť 1,5x tak hlboká a 2x tak široká ako kvetináč, v ktorom ste ihličnan kúpili. Vysádzaný ihličnan opatrne vyberte z kvetináča, a to spolu s neporušeným koreňovým balom. Pred výsadbou ho dôkladne zavlažte. Ihličnan umiestnite do pripravenej výsadbovej jamy a zasypte substrátom pre ihličnany. Vyšším jedincom nezabudnite poskytnúť pevnú oporu. Väčšina ihličnatých stromčekov je pestovateľsky nenáročná. Pravidelná zálievka nie je potrebná, zakorenené konifery si vystačia s vlahou zo zrážok.