Starostlivosť o pacienta v bezvedomí: Komplexný sprievodca postupmi

Starostlivosť o pacienta v bezvedomí predstavuje komplexnú výzvu, ktorá si vyžaduje multidisciplinárny prístup. Cieľom tohto článku je poskytnúť ucelený pohľad na postupy starostlivosti o takýchto pacientov, s dôrazom na bazálnu stimuláciu, prvú pomoc a riešenie akútnych stavov.

Bazálna stimulácia ako súčasť starostlivosti

Dôležitou súčasťou starostlivosti o pacienta v bdelej kóme je koncept bazálnej stimulácie (BS). Bazálna stimulácia je jednou z ošetrovateľských a liečebných metód. Táto metóda umožňuje vnímať pacientovi vlastnú identitu, napomáha zlepšiť komunikáciu s okolím a zvládnuť orientáciu v priestore a čase. Bazálna stimulácia je ucelená pedagogicko-ošetrovateľská koncepcia, ktorá sa vracia do raného ontogenetického vývinu človeka, v ktorom sú prvotné skúsenosti získavané prostredníctvom vlastného tela.

Laicky povedané ide o koncept pri ktorom stimulujeme telesnú ale aj zmyslovú zložku človeka. Táto stimulácia je veľmi dôležitá pre jeho vlastné napredovanie aby sa postupne nestrácali motorické a senzorické nervové dráhy. Aj keď je človek ležiaci, alebo v bdelej kóme nedostáva sa mu toľko podnetov ako v bežnom živote. Cieľom konceptu bazálnej stimulácie je podpora a umožnenie vnímania tak, aby dochádzalo k podpore rozvoja vnímania vlastnej identity, zlepšenia komunikácie s okolím, zvládnutie orientácie v priestore a čase a zlepšenie funkcií organizmu. Pacienta v bdelej kóme je veľmi dôležité vnímať ako jedinečnú a individuálnu bytosť so svojimi potrebami.

Bazálna stimulácia prináša do ošetrovateľskej starostlivosti nové prvky, ktoré pacientom v bdelej kóme umožňujú lepšiu orientáciu v čase a priestore, zlepšujú komunikáciu s okolím, jeho zdravotný stav. Autorom konceptu je Prof. Dr. Andreas Fröhlich, špeciálny pedagóg, ktorý pracoval od roku 1970 v Rehabilitačnom centre Landstuhl v Nemecku s deťmi, ktoré mali ťažké kombinované somatické a intelektové postihnutie. Vypracoval koncept Bazálnej stimulácie, podporujúci rozvoj schopností u ťažko postihnutých detí. Do ošetrovateľskej praxe tento koncept zaviedla prof.

Kľúčové oblasti bazálnej stimulácie

V samotnom koncepte bazálnej stimulácie sa sústredíme na 4 kľúčové oblasti.

Prečítajte si tiež: Prevencia kriminality a postpenitenciárna starostlivosť

Prvým dôležitým krokom je zostavenie autobiografickej anamnézy. Pre jej zostavenie si vyčleníme dostatok času, aby sme v spolupráci s príbuznými pacienta získali čo najviac informácií o pacientovi. Autobiografická anamnéza obsahuje údaje týkajúce sa sociálnej situácie a zamestnania pacienta, kto ho môže a nemôže navštevovať. spôsobom vykonáva hygienickú starostlivosť, ako si čistí zuby, aký spôsob holenia uprednostňuje. Zisťuje spôsob stravovania, aké zvuky rád počúva, aké materiály uprednostňuje, aké vône obľubuje. Zisťuje tiež, čo ho teší a nakoniec zážitok, ktorý bol v poslednom čase v jeho živote dôležitý (Friedlová, 2007, s. 133).

Somatická stimulácia

Somatické vnímanie nám prináša vnemy z povrchu tela, pomocou receptorov kože. Ak je človek dlhodobo ležiaci alebo je jeho pohyb výrazne obmedzený v porovnaní so zdravým, prestáva postupne vnímať hranice svojho tela a celej telesnej schémy. Aj keď si to neuvedomujeme ale vnímanie vlastného tela, a toho kde sa nachádzame v priestore, je veľmi dôležité k uvedomovaniu si celého okolitého sveta. Dlhodobo ležiaci pacienti postupne prestávajú strácať prehľad kde sa im nachádza ruka, noha, trup. Keď nedostávajú žiadnu vonkajšiu stimuláciu na povrchu kože, telo akoby prestalo pokladať tieto časti za podstatné keďže sa nevyužívajú a „vypína“ ich vnímanie.

Cieľom somatickej stimulácie je pomôcť pacientovi pocítiť svoje telo, uvedomiť si sám seba, kde sú hranice jeho tela a okolia. Somatická stimulácia umožňuje opätovné vnímanie telesnej schémy a stimulovanie receptorov kože. Najlepšia forma ako môžeme stimulovať je forma dotyku. Somatická stimulácia Vychádza z toho, že na pokožke máme receptory ktoré vnímajú dotyk, teplo, chlad, zmenu polohy. Takou spleťou nervov je obklopený každý vlas aj chlp. Ukľudňujúca stimulácia sa vykonáva v smere rastu vlasu či ochlpenia teda zhora nadol. Povzbudzujúca stimulácia sa vykonáva proti smeru rastu vlasu či ochlpenia zdola nahor. Súčasťou poskytovania zdravotnej starostlivosti je zabezpečenie hygienickej starostlivosti s využitím tepla, tlaku, dotyku. Pacient tým získava informácie z povrchu svojho tela a vnútorného prostredia organizmu.

Základným prvkom somatickej stimulácie sú určité zásady: dotýkať sa pacienta oboma rukami, počas kúpeľa neprerušovať kontakt s pacientom a nebyť ničím a nikým rušený. Kúpeľ poskytuje len jedna osoba. teplotu a atmosféru. Vhodné je používať pomôcky a kozmetiku, na ktorú je pacient zvyknutý. Tvár a genitálie nemusíme umývať pri celkovom kúpeli, môžeme ich umyť kedykoľvek počas dňa (Friedlová, 2005, s. dotyk, ktorý sa využíva pri aplikácii celkového kúpeľa. Celkový kúpeľ na lôžku sa vykonáva každý deň. Zvolíme, aký kúpeľ budeme vykonávať podľa aktuálneho stavu pacienta. Ak je pacient nepokojný, rozhodne sa pre upokojujúci kúpeľ, ak je naopak uvoľnený, väčšmi sa hodí osviežujúci stimulačný kúpeľ. Celkový kúpeľ pacienta v kúpeľni sa vykonáva jedenkrát do týždňa.

Upokojujúci celkový kúpeľ je založený na princípe inervácie každého ľudského chlpu alebo vlasu, ktorá registruje ich pohyb a vysiela o ňom informácie do mozgu. Pohyby proti smeru rastu chlpov pôsobia nepríjemne, spôsobujú nepokoj a úzkosť, kým tie v smere rastu chlpov upokojujú. informujeme, čo budeme robiť. S umývaním začíname na hrudníku, pokračuje cez ramená až k jednotlivým prstom. Rovnako sa postupuje aj na DK. Chrbát sa umýva v polohe na boku a postupuje sa smerom od chrbtice k vonkajšej strane trupu. Osušenie prebieha rovnakým spôsobom ako umývanie. Po kúpeli je dôležité pacienta prikryť a nechať ho odpočinúť (Friedlová, 2005, s.

Prečítajte si tiež: Prevencia rizík v opatrovateľskej starostlivosti

Pri celkovom osviežujúcom kúpeli je smer umývania opačný: proti vlasovému a chlpovému korienku. Jeho cieľom je zvýšiť úroveň vedomia a pozornosť pacienta, jeho pulzovú frekvenciu a krvný tlak, svalový tonus a aktivitu. Tento kúpeľ sa začína od prstov na rukách, cez ramená smerom k hrudníku a od prstov nôh smerom k panve. Chrbát je opäť umývaný v polohe na boku, ale smerom zo strán ku chrbtici(Friedlová, 2005, s.

Polohovanie

Veľmi dôležitou súčasťou KOS o pacienta v bdelej kóme je polohovanie, ktorým sa zabezpečí maximálne pohodlie pacienta na lôžku tak, aby poloha vylučovala možnosť komplikácií a plnila terapeutický a preventívny účel. Správnym uložením pacienta sa zabráni vzniku deformácií, kontraktúr a preležanín. Pomocou polohovania podľa konceptu BS navyše umožníme pacientovi v bdelej kóme získať informácie o hraniciach jeho tela. K zmene vnímania vlastného tela dochádza pri pokojnom ležaní už po 10 minútach. V koncepte BS sa využívajú dva základné postupy v rámci polohovania pacientov v bdelej kóme: poloha „múmia“ a poloha „hniezdo“ (Friedlová, 2005, s. 18).

Cieľom polohy „múmie“ je umožniť pacientovi, najlepšie po upokojujúcom kúpeli, vnímať hranice svojho tela. Pri polohovaní pacientovi podložíme hlavu vankúšikom, horné končatiny mu položíme na hrudník a celé telo pacienta zabalí do prestieradla. Po obvode je potom pacient obložený zrolovanými uterákmi a dekami. V tejto pozícii pacient zotrváva maximálne 20 minút, pričom ho treba neustále sledovať.

Poloha „hniezdo“ je určená predovšetkým pre oddych pacienta, pretože navodzuje príjemné pocity bezpečia. Aplikuje sa počas noci, po celkovom upokojujúcom kúpeli a vo fáze odpočinku. Polohu hniezda možno realizovať nielen v ľahu na chrbte, ale aj na boku, na bruchu alebo v sede na lôžku či v kresle. Pacienta posadíme do jeho obľúbenej polohy, zrolovanými dekami, prípadne špeciálnymi textilnými pomôckami - tzv. hadom - ohraničíme jeho telo a prikryjeme ho. V tejto polohe môže pacient zotrvať ľubovoľný čas (Friedlová, 2005, s. informácie o hraniciach jeho tela. „hniezdo“ (Friedlová, 2005, s. 18).

Komunikácia s pacientom

Starostlivosť o pacienta v bdelej kóme je zameraná na čo najväčšiu možnú mieru obnovenia pamäťovej stopy. Z konceptu BS vychádzame aj pri komunikácii s pacientom v bdelej kóme. kóme je uzavretý vo svojom svete, nedokáže komunikovať verbálne, ale výlučne dotykom. Ide o prirodzenú formu komunikácie bez použitia slov. Botíková (2009, s 78) udávdza, že komunikačný proces je stále prebiehajúci dej, pri ktorom sa prenášajú myšlienky prostredníctvom vytvárania predstáv, zakódovania, prenosu, prijatia, dekódovania informácie a reakcie. Preto je veľmi dôležité, aby sa pacientovi dostávalo jasných a cielených dotykov. Nejasné a chaotické dotyky vyvolávajú pocit neistoty, strachu a zmätku. Sprostredkovateľom dotykov a tým aj informácií medzi pacientom a osobami okolo sú ruky. Začiatok i koniec akejkoľvek činnosti sa preto začína i končí tzv. iniciálnym dotykom. Zvolíme si preň vhodné miesto na základe autobiografickej anamnézy, napríklad ramená a ruky (Friedlová, 2007, s. 73). O tomto mieste dotyku sú informované všetky osoby zabezpečujúce celkovú starostlivosť pacienta, čím je zabezpečený rovnaký prístup k pacientovi.

Prečítajte si tiež: Všetko o poručníctve a náhradnej starostlivosti

Ak komunikujeme s pacientom nevhodne, objavia sa uňho obranné reakcie vo forme zmeny pulzu, tlaku, zvýšeného potenia, zvýšenej tvorby slín, zvýšeného svalového tonusu, zrýchleného dýchania a kriku. Dorozumievanie sa s pacientom v bdelej kóme je náročné, preto priebežne sledujeme každú zmenu v komunikácii s pacientom. Všetky zmeny sa zapisujú do ošetrovateľskej dokumentácie.

Individuálny prístup a prostredie

Cieľom starostlivosti pacientov v bdelej kóme je čo najviac sa priblížiť životu pred úrazom či ochorením. Vhodnou individuálnou starostlivosťou dokážeme pôsobiť na pacienta tak, že nie je spastický, je pokojný, dokáže fixovať pohľad, reaguje na oslovenie. U niektorých pacientov vidieť pokrok aj v tom, že sa krikom domáhajú svojich obľúbených filmov. Zaujímavé v starostlivosti o týchto pacientov je, že keď je pacient napríklad futbalovým fanúšikom, nie je problém zobrať ho na futbalový zápas. Pacient, ktorý má rád more, by mal absolvovať pobyt pri ňom. Pacientom v bdelej kóme by sa mali dopriať v rámci možností aktivity ktoré rád robil pred zmenou zdravotného stavu.

Podstatou BS je dosiahnutie maximálneho uspokojenia potrieb pacienta s využitým predchádzajúcich zážitkov a skúseností pacienta na najzákladnejšej úrovni vnímania. Neverbálne sa snažíme komunikovať pomocou navodenia príjemených pocitov a zážitkov v zmyslovej rovine. Ošetrovanej osobe sa snažíme vytvoriť prostredie, ktoré vracia spomienky alebo pripomína to čo má aktuálne rada. Rôzne fotografie rodiny pri posteli, fotografie toho čo má rada, steny namaľované v obľúbenej farbe, počúvanie obľúbených piesní, aromaterapia alebo navodenie vône, ktorú obľubuje. Fotografie podnecujú oko aby fixovalo, hlavu aby sa otáčala, pokiaľ toto nie je možné navodzujú aspoň pocit bezpečia. Príjemná farba v okolí lôžka ukujňuje, prináša dobrú náladu. Pacient, klient sa cíti príjemne. Pokiaľ je to možné ideálne je pri lôžku ak je v miestnosti okno odhrnúť záves aby ošetrovaný mohol sledovať čo sa deje vonku. Akýkoľvek pohyb vonku, let vtákov, pohyb stromov, oblakov mení obraz a stimuluje zmysly. Ani nám by nebolo príjemné denne niekoľko hodín sledovať bielu stenu na ktorej sa nič nedeje. Otvoriť okno aby cítil vône. Počúvanie piesní alebo aromaterapia majú okrem uskladňujúcej funkcie aj funkciu stimulačnú - stimulácia sluchu, čuchu. Môžeme využiť vonné sviečky aromatické oleje, alebo kľudne dať ohmatať a ovoňať ovocie, či kvety. Sluchové, zrakové a čuchové bunky musia byť neustále stimulované aby nestrácali svoju funkciu. Ak je klient v zariadení sociálnych služieb prostredie okolo lôžka by sa malo čo najviac podobať jeho pôvodnému domácemu. Niekde je možné priniesť si vlastný nábytok. Stačia aj veci z domu, ktoré mu ho budú pripomínať.

Stimulácia hybnosti

Cieľom stimulácie je umožniť pacientom s poruchami hybnosti znovu začať vnímať postihnutú časť tela. Pri tejto stimulácii je dôležitá i zraková kontrola, to znamená dať možnosť pacientovi opticky kontrolovať svoje telo, a tým zlepšiť celkové vnímanie. Podobne ako i pri ostatných somatických stimuláciách je možná aplikácia formou kúpeľa, krémov alebo na sucho s froté žinkami.

Dychová stimulácia

Pacienti v bdelej kóme trpia často rýchlym alebo spomaleným dýchaním. Správne dýchanie ovplyvňuje aktivitu pacienta, nakoľko dostatočne neokysličené telo nemá silu a tým pretrváva únava. Táto technika je náročnejšia, preto sa odporúča navštíviť kurz bazálnej stimulácie. Vďaka konceptu Bazálnej stimulácie si ťažko chorí pacienti môžu lepšie uvedomovať svoje potreby. Je to osvedčená metóda, ktorá redukuje závislosť pacienta, vedie k zlepšeniu lokomócie, komunikácie a vnímania.

Prvá pomoc pri bezvedomí

Bezvedomie je porucha vedomia, pričom dochádza k strate schopnosti vnímať vonkajšie podnety. Pre mnohé zdravotné riziká je bezvedomie považované za akútny a život ohrozujúci stav. Bez ohľadu na príčinu vzniku, bezvedomie je vážny zdravotný stav. Najväčším zdravotným rizikom je porucha dýchania a srdcovo-cievneho systému. Poruchy vedomia tvoria široké spektrum ochorení, od ospalosti, mdloby až po kómu.

Rozdelenie porúch vedomia

Poruchy vedomia sú delené na kvalitatívne a kvantitatívne. Týkajú sa jak dospelých jedincov, tak i detí. Kvalitatívne poruchy charakterizujú narušené schopnosti uvedomovania si seba samého a vonkajších podnetov. Príkladom je stav dezorientácie, zmätenosti, amencie, obnubilácie (mrákoty) či delíria. Kvantitatívne poruchy vedomia sú podľa hĺbky a rozsahu poruchy vedomia rozdeľované ako somnolencia, sopor a kóma.

• Somnolencia je stav spavosti, kedy je však možné človeka prebrať do plného vedomia slovným alebo ľahším podnetom.
• Sopor je stav silnej spavosti, kedy je možné človeka prebrať do vedomia iba bolestivým nepríjemným podnetom.
• Kóma je hlboký stav bezvedomia a jedinec nereaguje na podnety. Kóma je definovaná ako stav straty reaktivity pacienta na okolie.

Poruchy vedomia je taktiež možné podľa dĺžky trvania rozdeliť na krátkodobé a dlhodobé.

• Krátkodobé poruchy vedomia: Kolaps (mdloba, synkopa) je krátka strata vedomia. Je často krát spôsobená prechodnou zmenou fungovania nervového systému a prechodným nedokrvením mozgu. Príkladom je náhla zmena polohy. Môže byť taktiež spôsobená poruchami srdcovo-cievnej činnosti (arytmie, ischémie, hypoglykémia..). Začína pocitom celkovej nevoľnosti, slabosti a pocitom podlomenia v kolenách. Jedná sa o pocit závratu, zblednutia a rozmazaného videnia. Následne nastane samotná porucha vedomia v trvaní od niekoľko sekúnd až po minúty. Postihnutá osoba sa v polohe v ľahu sa však pomerne rýchlo preberá do plného vedomia. Synkopa je tak definovaná ako prechodná strata vedomia s náhlym vznikom a zvyčajne rýchlou úpravou bez potreby medicínskeho zásahu.
• Dlhodobé poruchy vedomia: Dlhodobé poruchy môžu byť spôsobené rôznymi akútnymi i chronickými príčinami. Príkladom je úraz lebky, krvácanie, strata krvi, cievna mozgová príhoda, hypoglykémia, šok, intoxikácia, alergická reakcia a mnoho iných. Medzi dlhodobé poruchy vedomia patrí kóma.

Príčiny bezvedomia

Najčastejšie príčiny bezvedomia okrem požitia alkoholu je epilepsia, úrazy mozgu, hypoglykémia, otravy liekmi/drogami a cievne mozgové príhody. Najčastejšie pri bezvedomí hrozia problémy s nedostatkom kyslíka, zníženým prietokom krvi a kyslíka v tkanivách. Bezvedomie vyvoláva poruchy nízkeho krvného tlaku, rozšírenia ciev a zníženého prietoku. To môže zhoršiť funkcie všetkých dôležitých orgánov a systémov a prehĺbiť tak samotné bezvedomie.

Poruchy vedomia sú ovplyvnené najmä centrálnou nervovou sústavou, kardiovaskulárnym systémom a dochádza k nim často pri úrazoch hlavy. V prípade chorôb sa často jedná o epilepsiu, pľúcnu embóliu, cievnu mozgovú príhodu, infarkt myokardu, encefalitídu či meningitídu. Ďalej je častá intoxikácia alkoholom.

• Postihnutie a ochorenie mozgu: Veľké množstvo rozličných porúch vedomia sa prejavuje práve postihnutím, ochorením alebo úrazom mozgu. Patria sem napríklad cievne mozgové príhody, zápal mozgových blán, epilepsia, zvýšený vnútrolebečný tlak, a onkologické ohorenie mozgových tkanív. Častým zástupcom sú úrazy hlavy, otras mozgu a krvácanie do mozgu.
• Srdcovocievna porucha: Typickým zástupcom kardiovaskulárnych ochorení sú arytmie (poruchy srdečného rytmu), ischémia (nedostatočné prekrvenie) srdca, infarkt myokardu, nízky krvný tlak (hypotenzia) a iné.
• Respiračná porucha: Dýchacia sústava úzko súvisí s obehovými príčinami. Ak pľúca postihnutého jedinca nie sú schopné dostať do krvi dostatočný kyslík, chýba aj v oblasti mozgových tkanív. Príčinou stavu bezvedomia môžu byť rôzne respiračné ochorenia, ako je napríklad astma bronchiale či chronická obštrukčná choroba pľúc.
• Metabolická porucha: Závažnejší rozvrat a dysbalancia vnútorného prostredia môže viesť k ovplyvneniu mozgovej činnosti až k samotnému bezvedomiu. Patrí sem najmä nízka alebo vysoká hladina cukru v krvi (hypo/hyperglykémia), hormonálne poruchy či zlyhávanie dôležitých vnútorných orgánov, ako je pečeň či obličky v dôsledku hromadenia škodlivých látok. Príkladom vzniku bezvedomia v dôsledku zmeny energetických substrátov je hypoglykemická kóma u diabetikov. Ďalej kóma pri osmotickom, acidobázickom či elektrolytovom vnútornom rozvrate.
• Intoxikácia: Veľké množstvo návykových látok, drog a liekov môže pri predávkovaní viesť k poruche vedomia. Tou najbežnejšou látkou je alkohol. Ďalej exogénne toxíny, návykové drogy, metanol, etylenglykolm, ťažké kovy, organofosfáty, kyanidy a iné.
• Psychické ochorenie: Rôzne formy porúch vedomia môžu byť súčasťou príznakov vážnych psychiatrických ochorení a ich akútnych záchvatov.

Príznaky a klinický obraz bezvedomia

Hlavným príznakom bezvedomia je nereagovanie dotyčného na externé podnety a nemožnosť "zobudiť ho." V prípade kvalitatívnych poruchách vedomia je príznakom porucha koncentrácie, reakcie na podnety, neadekvátne odpovede alebo samotné konanie. Postihnutý nereaguje normálne (zmätenosť, nezrozumiteľná reč). V prípade kvantitatívnej poruchy vedomia: somnolencia (postihnutý reaguje iba na hlasné oslovenie), sopor (postihnutý reaguje iba na bolestivý podnet) alebo kóma (nereaguje na žiadne podnety).

Pri poruchách vedomia a bezvedomia je okrem nereagovania na podnety možné nepravidelné a zvláštne dýchanie so zvukovými fenoménmi. Ďalej neprirodzené sfarbenie kože a slizníc. Presné klinické prejavy pacienta závisia od vyvolávajúcej príčiny vzniku. Pri kolapse, epilepsii či febrilných kŕčoch sa často krát postihnutý preberie k vedomiu spontánne v priebehu pár minút, no hrozia rôzne zdravotné riziká. Pri hypoglykémii sa spontánne bez prvej pomoci bezvedomie nemení alebo naopak prehlbuje. Pri intoxikácii alkoholom môže postihnutý reagovať na bolestivý podnet, no v pokoji znova upadáva do bezvedomia, ktoré sa môže časom prehlbovať. Je preto potrebné podať prvú pomoc každému bez ohľadu na príčinu straty vedomia.

Ako podať prvú pomoc

Poskytnutie prvej pomoci predstavuje častokrát život zachraňujúci výkon, ktorý vie vykonať každý. Je potrebné kontaktovať záchrannú tiesňovú linku 112 alebo priamo 155, ktorá Vám pomôže pri postupe prvej pomoci.

Prvá pomoc spočíva v zhodnotení životných funkcií, a teda reakcií postihnutej osoby na oslovenie alebo zatrasenie. Ďalej v základnom zhodnotení prítomnosti dýchania. Ak postihnutá osoba nereaguje, no jej dýchanie je normálne, nasleduje uloženie postihnutej osoby do stabilizovanej polohy. V prípade podozrenia na únik toxického plynu či iného nebezpečného prostredia, prvými krokmi je volanie na tiesňovú linku a opustenie nebezpečného priestoru pre vlastné bezpečie.

Ak človek upadne do bezvedomia po páde alebo náraze a je možná pravdepodobnosť poranenia chrbtice, neukladajte pacienta do inej bočnej polohy (výnimkou je vracanie a riziko upchatia dýchacích ciest).

Postup prvej pomoci osobe v bezvedomí:

1. V prvom rade zaistite svoju vlastnú bezpečnosť. Dôkladne sa rozhliadnite či Vám nehrozí nebezpečenstvo.
2. Zistiť prítomnosť dýchania postihnutého.
3. Privolať odbornú pomoc zavolaním na tiesňovú linku 155 alebo 112.
4. Pri prítomnosti dýchania uložiť postihnutú osobu do stabilizovanej polohy. Do stabilizovanej polohy na boku uložte človeka, u ktorého viete etiológiu vzniku a nepredpokladáte úraz chrbtice. Primárne zvoľte polohu na chrbte a postihnutému nadvihnite bradu. Ak by bol v polohe na bruchu, šetrne, v celkovej osi chrbtice ho otočte na chrbát.
5. Ak pri bezvedomí postihnutý nedýcha, je potrebné ihneď začať kardio-pulmonálnu resuscitáciu (KPR).
6. Nasleduje sledovanie prítomnosti dýchania a čakanie na príchod záchrannej zdravotnej služby.

Kardiopulmonálna resuscitácia (KPR)

Pri kardio-pulmonárnej resuscitácii (KPR) sa ideálne kombinujú kompresie hrudníka (masáž srdca) a dýchanie z úst do úst. Najnovšie z hľadiska bezpečnosti pri cudzom človeku je volená iba masáž srdca. Umelé dýchanie potrebuje každý, kto nedýcha normálne, lapá po dychu alebo nedýcha vôbec. Zastavenie srdca sa prejaví najmä bledou kožou a modrejšími perami v dôsledku nedostatku kyslíka. Rýchlosť rozhoduje, a preto začnite s resuscitáciou čo najskôr.

Postihnutú osobu položte na chrbát a mierne jej zakloňte hlavu (uvoľníme dýchacie cesty). Nahmatajte miesto na hrudníku uprostred hrudnej kosti. Stláčajte postihnutej osobe hrudník v tempe 100 - 120 stlačení za minútu do hĺbky približne 1/3 hrudníka (5 - 6 cm). Zdravotník môže vykonávať aj kombináciu kompresií/masáže srdca s dýchaním z úst do úst. Resuscitáciu neprerušujte do doby, než začne postihnutý samostatne dýchať alebo do príchodu záchrannej zdravotnej služby.

Prvá pomoc a KPR: Zavolanie záchranky, kontrola životných funkcií a dýchania, zahájenie resuscitácie, stráženie stabilizovaného stavu a čakanie na príchod záchrannej služby.

Diagnostický postup a starostlivosť pri bezvedomí

Manažment pacienta v bezvedomí je náročný z hľadiska akútnej starostlivosti, diagnostiky i liečby. Potrebná je medziodborová práca pre včasnú stabilizáciu životných funkcií pacienta. Všeobecnými prístupmi v úvodnom zhodnotení stavu je komplexná anamnéza, fyzikálne vyšetrenie, laboratórne a zobrazovacie vyšetrenia. Dôležité pri prvotnej diagnostike bezvedomia sú častokrát informácie od blízkych ľudí. Udalosť predchádzajúca bezvedomiu, aktuálne ochorenia, užívané lieky, alergie a iné. K základnému vyšetreniu patrí kontrola typu dýchania, pohyb očí, veľkosť zreníc, kontrola reakcií na rôzne podnety a vyšetrenie motoriky pacienta. Hĺbka bezvedomia sa hodnotí pomocou tkzvn. Glasgow Coma Scale (GCS), kedy hodnotíme zdravotný stav podľa číselných hodnôt. Zdravý človek pri plnom vedomí dosahuje hodnoty GCS 15, pričom najťažšia forma kómy dosahuje hodnotu 3.

Indikované je včasné CT vyšetrenie mozgu (počítačová tomografia), obzvlášť pri úrazoch lebky, a intra-kraniálnom krvácaní. Možné je i röntgenové vyšetrenie či MRI (magnetická rezonancia). V neposlednom rade EKG (elektrokardiograf), sledovanie činnosti srdca a hodnôt krvného tlaku. V rámci laboratórnych vyšetrení sú indikovane krvné odbery pre stanovenie hladiny glykémie, obličkové a pečeňové hodnoty, zápalové markery, celkový krvný obraz a iné.

Liečebný plán je individuálne stanovený podľa príčiny vzniku bezvedomia a zdravotného stavu pacienta. Pacient v bezvedomí si vyžaduje špeciálnu intenzívnu zdravotnú starostlivosť. Je potrebné venovať pozornosť bilancii energetického príjmu a príjmu i výdaju tekutín počas celých 24 hodín. Rizikom bezvedomia je aspirácia žalúdočného obsahu, nakoľko je kašeľ dôležitý obranný reflex dýchacích ciest.

Prvá pomoc v špecifických situáciách

Zranený na mieste dopravnej nehody masívne krváca

V takejto situácii je nutné chrániť aj seba. V autolekárničke sú rukavice. Raneného treba uložiť na chrbát. Najdôležitejšia je kompresia v mieste krvácania rukou, dlaňami alebo obväzom oproti kosti. Jeden obväz sa uloží v mieste krvácania a druhým obväzom sa miesto pevne obviaže. Dezinfekčné tampóny budú mať z praktického hľadiska malý účinok na čistotu masívne krvácajúceho poranenia.

#

tags: #starostlivosť #o #pacienta #v #bezvedomí #postupy