Starostlivosť o pomôcky pre seniorov: Prezentácia a vzdelávanie

Úvod: Význam vzdelávania seniorov a tvorby edukačných materiálov

Vzdelávanie seniorov nadobúda v súčasnej spoločnosti čoraz väčší význam. S predlžujúcou sa dĺžkou života a rastúcim počtom starších ľudí je dôležité zabezpečiť im prístup ku kvalitnému a efektívnemu vzdelávaniu. Edukačné materiály pre seniorov by mali byť navrhnuté tak, aby zohľadňovali ich špecifické potreby a preferencie. Tento článok sa zameriava na zásady tvorby edukačných materiálov pre seniorov, pričom vychádza z poznatkov a skúseností Asociácie univerzít tretieho veku na Slovensku (ASUTV) a zohľadňuje legislatívne aspekty zdravotnej a ošetrovateľskej dokumentácie.

Kontext vzdelávania seniorov na Slovensku

Asociácia univerzít tretieho veku na Slovensku (ASUTV)

Asociácia univerzít tretieho veku na Slovensku (ASUTV) zohráva kľúčovú úlohu v rozvoji vzdelávania seniorov na Slovensku. Združuje univerzity tretieho veku, ktoré ponúkajú vzdelávacie programy starším študentom na univerzitách a vysokých školách. ASUTV si 1. decembra 2014 pripomenula 20 rokov od svojho založenia. Od svojho vzniku sa aktívne podieľa na výmene skúseností, koordinácii aktivít, metodickej podpore a vzájomnej spolupráci medzi jednotlivými UTV.

História a vývoj UTV na Slovensku

Genéza UTV na Slovensku a vplyv ASUTV na ich rozšírenie je nesporný. Asociácia má významné postavenie aj v tvorbe politík a iniciatív smerom k starším ľuďom. Predstavitelia ASUTV sa stali aj tvorcami celonárodných programov akými bol Národný program ochrany starších ľudí (1999) a po pätnástich rokoch jeho aktualizácia v podobe Národného programu aktívneho starnutia na roky 2014 - 2020. Trend záujmu o ďalšie vzdelávanie je základom aj pre UTV na Slovensku, ktoré sa úspešne etablovali v rámci systému ďalšieho vzdelávania seniorov.

Dňa 1. decembra 1994 v Košiciach pri založení Asociácie UTV na Slovensku (ASUTV) bolo prítomných 39 účastníkov z 11 vysokých škôl a univerzít, vrátane reprezentanta Jednoty dôchodcov na Slovensku a Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR. Prvým prezidentom sa stal prof. Ing. Ivan Hričovský, DrSc., prvým sídlom ASUTV bola SPU v Nitre a tajomníčkou Ing. Mária Adamovská.

Ciele a formy vzdelávania seniorov

Všeobecným cieľom vzdelávania starších ľudí je zvyčajne zvýšenie kvality života, naplnenie záujmu o nové informácie, aktívne prežívanie voľného času, s pozitívnymi efektmi pre účastníkov - starších študentov. Spočiatku bola organizácia UTV na univerzitách realizovaná študijnými oddeleniami rektorátov spolu s agendou riadnych študentov vysokoškolského štúdia. Výraznou zmenou v organizácii vzdelávania seniorov bol vznik centier, či inštitútov ďalšieho vzdelávania, či iných pracovísk priamo patriacich pod univerzity ako samostatných súčastí, kam boli UTV organizačne zatriedené. Systém štúdia na UTV sa od počiatočného jednoročného všeobecného programu v roku 1990 rozšíril na dvoj - trojročné i štvorročné programy so zachovaním prvého všeobecného ročníka, alebo na niektorých UTV aj bez neho.

Prečítajte si tiež: Starostlivosť o vlasy: Všetko, čo potrebujete vedieť

Profil študentov UTV

Vplyvom záujmu verejnosti sa sprístupnilo štúdium na UTV záujemcom už od 40, 45, či od 50 rokov. Toto prinieslo aj na UTV nový fakt, ktorým je niekoľkonásobné opakované zapisovanie absolventov UTV na štúdium s výberom nového študijného odboru a stretávanie dvoch generácií - generácia od 45 rokov (stredný vek 45 - 59) do 75 rokov (starší vek - presenium 60 - 74 rokov) teda generácia tzv. tretieho veku a neskôr aj generácia tzv. štvrtého veku 75+ (starý vek - senium 75 - 89). Prevláda záujem o záujmové vzdelávanie a starší študenti na univerzitách na Slovensku nemajú záujem napĺňať požiadavky potrebné pre kvalifikačné vzdelávanie a prekonávať záťažové situácie vyplývajúce zo stresov pri absolvovaní skúšok.

Zásady tvorby edukačných materiálov pre seniorov

Pri tvorbe edukačných materiálov pre seniorov je potrebné zohľadniť niekoľko dôležitých zásad, ktoré zabezpečia ich efektívnosť a prístupnosť. Tieto zásady sa týkajú obsahu, formy, štruktúry a prezentácie materiálov.

Zohľadnenie špecifických potrieb seniorov

Seniori majú špecifické potreby a charakteristiky, ktoré je potrebné zohľadniť pri tvorbe edukačných materiálov. Medzi tieto charakteristiky patria:

• Zrakové a sluchové obmedzenia: Mnoho seniorov má problémy so zrakom a sluchom, preto je dôležité používať dostatočne veľké písmo, kontrastné farby a kvalitný zvuk.
• Kognitívne zmeny: S vekom sa môžu objaviť kognitívne zmeny, ako napríklad zhoršenie pamäti a pozornosti. Edukačné materiály by mali byť preto jednoduché, štruktúrované a opakovane prechádzané.
• Motivácia a záujmy: Seniori sa učia najlepšie, ak sú motivovaní a ak sa obsah materiálov zhoduje s ich záujmami. Je dôležité vyberať témy, ktoré sú pre nich relevantné a zaujímavé.
• Predchádzajúce skúsenosti a vedomosti: Seniori majú bohaté skúsenosti a vedomosti, ktoré je možné využiť pri vzdelávaní. Edukačné materiály by mali nadväzovať na ich predchádzajúce skúsenosti a vedomosti.
• Tempo učenia: Seniori potrebujú viac času na spracovanie informácií. Je dôležité prispôsobiť tempo učenia ich individuálnym potrebám.

Obsah edukačných materiálov

Obsah edukačných materiálov by mal byť presný, aktuálny a relevantný pre seniorov. Je dôležité vyberať témy, ktoré sú pre nich zaujímavé a užitočné.

• Jasnosť a zrozumiteľnosť: Informácie by mali byť prezentované jasne a zrozumiteľne, bez použitia odborných termínov a zložitých viet.
• Praktickosť: Obsah by mal byť praktický a zameraný na riešenie konkrétnych problémov, s ktorými sa seniori stretávajú.
• Relevantnosť: Téma by mala byť relevantná pre život seniorov a mala by im pomôcť zlepšiť kvalitu ich života.
• Aktuálnosť: Informácie by mali byť aktuálne a založené na najnovších poznatkoch.
• Overiteľnosť: Informácie by mali byť overiteľné a založené na dôveryhodných zdrojoch.

Forma edukačných materiálov

Forma edukačných materiálov by mala byť prispôsobená potrebám a preferenciám seniorov. Je dôležité zohľadniť ich zrakové a sluchové obmedzenia, ako aj ich kognitívne schopnosti. Pri tvorbe formy edukačných materiálov je potrebné zohľadniť nasledujúce aspekty:

Prečítajte si tiež: Prevencia kriminality a postpenitenciárna starostlivosť

• Veľkosť písma: Používajte dostatočne veľké písmo (minimálne 14 bodov), aby bolo ľahko čitateľné.
• Kontrast farieb: Používajte kontrastné farby (napr. čierna na bielom pozadí), aby sa zlepšila čitateľnosť.
• Použitie obrázkov a grafiky: Používajte obrázky a grafiku na ilustráciu textu a na zvýšenie záujmu.
• Použitie videa a audia: Používajte video a audio materiály na prezentáciu informácií v dynamickejšej forme.
• Interaktivita: Zapojte seniorov do procesu učenia prostredníctvom interaktívnych cvičení a aktivít.

Štruktúra edukačných materiálov

Štruktúra edukačných materiálov by mala byť logická a prehľadná. Je dôležité rozdeliť obsah do menších častí a použiť nadpisy a podnadpisy na uľahčenie orientácie. Pri tvorbe štruktúry edukačných materiálov je potrebné zohľadniť nasledujúce aspekty:

• Úvod: Začnite s krátkym úvodom, ktorý predstaví tému a ciele vzdelávania.
• Hlavná časť: Rozdeľte hlavnú časť do menších častí s nadpismi a podnadpismi.
• Zhrnutie: Na konci každej časti urobte krátke zhrnutie kľúčových informácií.
• Opakovanie: Opakujte kľúčové informácie v priebehu celého materiálu.
• Záver: Ukončite materiál záverom, ktorý zhrnie hlavné body a povzbudí seniorov k ďalšiemu vzdelávaniu.

Prezentácia edukačných materiálov

Prezentácia edukačných materiálov by mala byť pútavá a motivujúca. Je dôležité vytvoriť príjemné a podporujúce prostredie, v ktorom sa seniori cítia komfortne a bezpečne. Pri prezentácii edukačných materiálov je potrebné zohľadniť nasledujúce aspekty:

• Tempo: Prispôsobte tempo prezentácie potrebám seniorov.
• Interakcia: Podporujte interakciu a diskusiu medzi seniormi.
• Praktické príklady: Používajte praktické príklady a ilustrácie na uľahčenie porozumenia.
• Pozitívna spätná väzba: Poskytujte pozitívnu spätnú väzbu a povzbudzujte seniorov k ďalšiemu učeniu.
• Trpezlivosť: Buďte trpezliví a ochotní odpovedať na otázky.

Edukácia chirurgického pacienta: Legislatívne aspekty a dokumentácia

Edukácia chirurgického pacienta, resp. pacienta pri operačnej terapii je nevyhnutnou súčasťou poskytovanej ošetrovateľskej starostlivosti. V podmienkach Slovenskej republiky je vzdelávanie pacientov dané zákonom č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

Legislatívny rámec

Ošetrovateľská prax zahŕňa aj „výchovu pacienta k podpore, udržiavaniu a obnove zdravia a poskytovanie informácií o potrebnej ošetrovateľskej starostlivosti“ (§ 2, ods. 15, bod c). V zmysle § 1 ods. 1 f) Vyhlášky č. 95 Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky z 12.

Edukačný plán a dokumentácia

Edukačné aktivity sestry u pacienta majú byť dokumentované v edukačnom pláne (edukačnom zázname). Edukačný plán je „mapou“, ktorá pomáha dosiahnuť stanovené ciele. Edukačný plán (záznam) má obsahovať: úroveň vedomostí/ zručností na začiatku a na konci edukácie, ciele edukácie, použité formy a metódy edukácie, obsah edukácie, edukačné pomôcky, bariéry edukácie, termín edukácie, edukačné prostredie, vyhodnotenie splnenia cieľov edukácie, podpis sestry a pacienta. Tento plán je súčasťou ošetrovateľskej a zároveň zdravotnej dokumentácie pacienta.

Prečítajte si tiež: Prevencia rizík v opatrovateľskej starostlivosti

Zdravotná dokumentácia je súbor údajov o zdravotnom stave osoby, o zdravotnej starostlivosti a o službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti tejto osobe (zákon č. 576/2004 Z. z. § 2, ods. 6). Ošetrovateľská dokumentácia predstavuje „súhrn všetkých písomných, grafických a iných záznamov sestry, ktoré súvisia s poskytovaním všeobecnej a špecializovanej ošetrovateľskej starostlivosti sestry alebo pôrodnej asistentky“ (Vicáňová In Žiaková a kol., 2009). Súčasťou ošetrovateľskej dokumentácie je edukačný záznam obsahujúci všetky nevyhnutné údaje, ktoré pomôžu zachovať kontinuitu edukácie a dávajú možnosť hodnotiť výsledky edukácie. Dokumentácia edukačného procesu, ktorá je súčasťou ošetrovateľskej dokumentácie pacienta, má informatívnu, odbornú, kvalitatívnu, hospodársku a právnu funkciu.

Zistenia z prieskumu o edukácii chirurgických pacientov

Prieskum zameraný na úroveň údajov týkajúcich sa edukácie chirurgických pacientov, resp. pacientov pri operačnej terapii zaznamenaných v ošetrovateľskej dokumentácii, priniesol zaujímavé zistenia:

• Samostatný edukačný záznam obsahovalo 58 ošetrovateľských dokumentácií pacientov.
• V jednej ošetrovateľskej dokumentácii bolo uvedených od 0 do 7 stanovených edukačných diagnóz.
• 48 edukačných diagnóz bolo formulovaných správne (Nedostatok vedomostí a/alebo Nedostatok informácií).
• Evidencia poskytnutého písomného edukačného materiálu v dokumentácii bola zistená v 33 ošetrovateľských dokumentáciách pacientov.
• V 63 dokumentáciách bolo evidované obsahové zameranie edukácie.
• Záznamy o bariérach edukácie pacienta v ošetrovateľskej dokumentácii boli evidované v 11 dokumentáciách.
• Spolupráca s podpornými osobami pacienta v edukácii bola zaznamenaná v dokumentácii 21 pacientov.
• V 63 dokumentáciách boli dodržané legislatívne ustanovenia a záznam o edukácii obsahoval údaje: dátum a čas, stručný popis výkonu a vyhodnotenie, spôsob poučenia, identifikácia pacienta, ktorý bol edukovaný, identifikácia sestry, ktorá realizovala a zaznamenala edukáciu pacienta.

Diskusia k výsledkom prieskumu

Poučenie pacienta je základom pre udržanie zdravia, prevenciu alebo zistenie včasných príznakov komplikácií, vykonávanie sebaopatery a zachovanie sebestačnosti. Každý pacient v každom zdravotníckom zariadení má právo na edukáciu. Realizácia záznamu o edukácii je dôležitá a dovoľuje ostatným zdravotníckym pracovníkom, aby zistili, čo už pacient vie, a aké záležitosti je potrebné viac objasniť. Tiež slúži ako záznam, o ktorý je možné oprieť sa vtedy, ak pacient podá podnet v prípade, že došlo k poškodeniu jeho zdravia tým, že mu neboli poskytnuté adekvátne alebo žiadne inštrukcie (Kolektív autorov, 2002).

Súčasťou zdravotnej dokumentácie by mal byť edukačný záznam, ktorý umožňuje a podporuje kontinuitu edukácie, informuje všetkých členov multidisciplinárneho tímu o stave edukácie, napomáha k sústavnosti edukácie, zefektívňuje edukáciu, umožňuje včas zistiť možné problémy v oblasti edukácie, chráni zdravotnícky personál pred trestným stíhaním a uľahčuje hodnotenie edukácie (Juřeníková, 2010). Sestry vytvárajú individuálny edukačný plán tak, aby zodpovedal požiadavkám pacienta na učenie (Hinkle, Cheever et al., 2018).

Pri plánovaní edukácie sestra vychádza z ošetrovateľských diagnóz a stanovenia si priorít pre učenie pacienta alebo jeho rodiny (Nemcová, 2010). Na základe posudzovania pacienta a v nadväznosti na získané informácie sestra stanoví vzdelanostnú - vedomostnú diagnózu, ktorá je špecifikovaním potrieb pacienta. Ide o riešenie deficitu alebo modifikácie vedomostí, zručností alebo postojov (Magurová, Majerníková, 2009).

Je však otázne, či ustanovenie vyhlášky obsahujúcej zoznam sesterských diagnóz je vhodné a správne, pretože diagnóza Nedostatok informácií nie je vo svojej podstate edukačnou diagnózou, nakoľko edukácia nie je podávanie informácií ani jednoduché poučenie o konkrétnej veci (Vondráček a kol., 2011).

Kvalitne vypracovaný písomný informačný, resp. edukačný materiál môže prispieť k menšej časovej náročnosti edukácie, a tým ku zníženiu pracovnej záťaže sestier (Magerčiaková, 2008). Súčasťou záznamu o poučení pacienta by malo byť aj obsahové zameranie realizovanej edukácie.

Pri edukácii pacientov je možné identifikovať celý rad prekážok, ktoré tento proces sťažujú. Prekážky sa môžu líšiť podľa toho, či sa na ne nahliada z pohľadu pacienta alebo sestry.

Sociálno-ekonomické aspekty a sociálne zabezpečenie seniorov

Edukácia seniorov by mala zohľadňovať aj ich sociálno-ekonomickú situáciu, ktorá môže výrazne ovplyvniť ich prístup k zdravotnej starostlivosti a pomôckam. Je dôležité informovať seniorov o možnostiach sociálneho zabezpečenia, sociálnej pomoci a dostupných sociálnych službách.

Oblasti sociálneho zabezpečenia

• Sociálna politika: Zameriava sa na tvorbu a realizáciu opatrení na zlepšenie životných podmienok seniorov.
• Sociálne zabezpečenie: Systém inštitúcií a nástrojov, ktoré zabezpečujú seniorom príjem a služby v prípade straty alebo obmedzenia schopnosti pracovať a zabezpečiť si základné životné potreby.
• Sociálne poistenie: Dôchodkový systém, ktorý zabezpečuje seniorom príjem po ukončení pracovnej činnosti.
• Sociálna pomoc: Poskytuje sa seniorom, ktorí sa ocitli v hmotnej núdzi a nemajú dostatočné prostriedky na zabezpečenie svojich základných životných potrieb.
• Sociálne služby: Zabezpečujú seniorom pomoc a podporu pri zvládaní každodenných činností a udržiavaní aktívneho života.

Formy sociálnych služieb

• Sociálne zariadenia: Zariadenia podporovaného bývania, zariadenia pre seniorov, zariadenia opatrovateľskej služby, rehabilitačné strediská, domovy sociálnych služieb, špecializované zariadenia, denné stacionáre.
• Ďalšie služby: Odľahčovacia služba, opatrovateľská služba, prepravná služba, sprievodcovská služba, tlmočnícka služba, požičiavanie kompenzačných pomôcok.

Psychologické aspekty starnutia a komunikácia so seniormi

Starnutie prináša so sebou aj zmeny psychických funkcií, s ktorými je potrebné sa vyrovnať. Edukačné materiály a komunikácia so seniormi by mali zohľadňovať tieto zmeny a byť prispôsobené ich potrebám.

Zmeny psychických funkcií u seniorov

• Gerontopsychológia: Zaoberá sa psychickými zmenami v séniu a stratégiami vyrovnávania sa so starobou.
• Psychické zmeny v séniu: Zhoršenie pamäti, pozornosti, myslenia, emočná labilita, znížená motivácia.
• Stratégie vyrovnania sa so starobou: Konštruktívna stratégia, stratégia závislosti, obranná stratégia, stratégia hostility, stratégia sebanenávisti.
• Gerontopsychiatria: Zaoberá sa psychickými poruchami v séniu.
• Psychické poruchy v séniu: Demencie, Alzheimerova demencia, vaskulárna demencia, poruchy vedomia, poruchy nálady v séniu (depresia), poruchy vyvolané užívaním psychoaktívnych látok v séniu.

Komunikácia s geriatrickým pacientom

Efektívna komunikácia je kľúčová pre úspešnú edukáciu a poskytovanie kvalitnej starostlivosti seniorom. Je potrebné zohľadňovať špecifiká komunikácie so seniormi a prispôsobiť komunikačné stratégie ich potrebám.

• Univerzálna definícia komunikácie: Nástroj na výmenu informácií, myšlienok, pocitov medzi ľuďmi.
• Proces komunikácie: Zahŕňa odosielateľa, prijímateľa, správu, komunikačný kanál a spätnú väzbu.
• Komunikácia v ošetrovateľstve: Interdisciplinárna komunikácia, ktorá zabezpečuje efektívnu spoluprácu medzi zdravotníckymi pracovníkmi.
• Komunikačné zručnosti: Efektívna verbálna komunikácia, paralingvistika, neverbálna komunikácia, empatia, aktívne počúvanie, ticho v komunikácii.
• Bariéry empatického porozumenia: Predsudky, stereotypy, nedostatok času, nezáujem.
• Intervencie empatickej komunikácie: Aktívne počúvanie, kladenie otvorených otázok, parafrázovanie, zhrnutie.
• Špecifiká komunikácie so seniormi: Zohľadňovanie zrakových a sluchových obmedzení, pomalé tempo reči, jednoduché vety, opakovanie informácií, trpezlivosť, rešpekt.
• Determinanty komunikácie so seniormi pri poskytovaní starostlivosti: Zmeny ovplyvňujúce komunikáciu seniorov (fyzické, psychické, sociálne).

Ošetrovateľská starostlivosť o seniorov s očnými ochoreniami

Starnutie ako nezvratný proces postihuje všetky štruktúry ľudského organizmu, oko nevynímajúc. Vekom podmienené zmeny sledujeme na všetkých štruktúrach oka (viečkach, slznej žľaze, spojivke, rohovke, dúhovke, šošovke, sklovci). Súčasťou zmien je aj zužovanie iridokorneálneho uhlu, zvyšovanie vnútroočného tlaku, sklerotizácia ciev, degenerácia optického nervu, znižovanie zrakovej ostrosti, pokles adaptácie na svetlo, zúženie zorného poľa a i. (Černák a kol., 2013, Silva, 2016). Problémom starostlivosti je odlíšiť zmeny podmienené vekom a patologický stav. Najčastejšie sú v klinickom obraze vo vzájomnej kombinácii zastúpené obidva faktory (Kalvach a kol., 2004, Hegyi, Krajčík, 2015). Po 65. roku života sa zvyšuje výskyt degeneratívnych ochorení oka, ale aj výskyt ochorení oka. Jeden z troch seniorov nad 65 rokov má nejakú poruchu zraku (Martinková, 2016).

Najčastejšie očné choroby u seniorov

Medzi najčastejšie očné choroby, ktoré postihujú predovšetkým staršiu populáciu patrí: sivý zákal (katarakta), vekom podmienená degenerácia makuly (VPDM), diabetická retinopatia (DR), zelený zákal (glaukóm), cievne choroby sietnice, syndróm ,,suchého oka“, presbyopia a bazocelulárny karcinóm viečok. Najzávažnejším vyvrcholením spomenutých chorôb je slepota. Poruchy zraku sú u starších ľudí závažné, pretože zhoršujú aktívny život a schopnosť postarať sa o seba. Pri poruche zraku senior stráca schopnosť orientácie, poznávania okolitého sveta. Strata zraku obmedzuje jeho sebarealizáciu, spôsobuje sociálnu izoláciu, zhoršuje orientáciu, zvyšuje nároky pri hospitalizácii a rehabilitácii. Je veľmi závažnou osobnou tragédiou (Bartošovič, 2014, Kinski, Milewski, 2002).

Úloha zdravotníckych pracovníkov a rodiny

Pri eliminácii problémov spojených s očnými chorobami alebo stratou zraku pomáhajú predovšetkým rodinní príslušníci, ale aj zdravotnícki a sociálni pracovníci. Rodinní príslušníci sú nezastupiteľní pri realizácii sebaobslužných činností v domácom prostredí, pomáhajú realizovať aktivity mimo domova alebo zastupujú seniora v niektorých činnostiach (napr. vyberanie a predpisovanie liečiv, nákup pomôcok, potravín…) a spolupracujú pri liečbe seniora. Zdravotnícki pracovníci- lekári, lekári špecialisti a sestry na jednotlivých úsekoch starostlivosti o seniora majú dôležitú úlohu v prevencii a liečbe porúch zraku. Zdravotná starostlivosť v oftalmológii sa poskytuje v ambulantných a ústavných zdravotníckych zariadeniach. V rámci tejto starostlivosti sa poskytuje základná, špecializovaná a následná zdravotná starostlivosť.

Formy ošetrovateľskej starostlivosti

Ošetrovateľská starostlivosť ako súčasť zdravotnej starostlivosti sa poskytuje ako ambulantná, ústavná a domáca. Ošetrovateľské intervencie sú zamerané na základnú a špecializovanú starostlivosť (intervencie vyplývajú z diagnostikovaného ochorenia a lekárskych ordinácii), edukáciu a poradenstvo. Súčasťou je aj uspokojovanie bio-psycho-sociálno-spirituálnych potrieb pacienta s ohľadom na rozsah jeho postihnutia a vyšší vek. Veľmi dôležité je aj posúdenie zdravotného stavu a zraku pacienta. Pri posudzovaní sa zameriavame na bolesť, stav viečka, pohyby očí, výraz tváre, používanie kompenzačných pomôcok a iných príznakov typických pre jednotlivé ochorenia alebo komplikácie ochorení. Sestra je dôležitou osobou pre skríning problémov so zrakom. Pri realizácii skríningu môže využiť jednoduché testy- napr. K úlohám sestry patrí i identifikácia a eliminácia problémov, ktoré sú so zmenami alebo ochoreniami zraku spojené.

Edukačná činnosť sestry v oftalmológii

U sestier pracujúcich v oftalmológii sa v dnešnej dobe dostáva čoraz častejšie do popredia aj rola sestry - edukátorky. Táto rola úzko súvisí aj s poskytovaním informácií z oblasti sociálneho poradenstva a sociálnej rehabilitácie. Edukačné pôsobenie sestry v oftalmológii je veľmi špecifické najmä tým, že výber edukačných metód je obmedzený. V rámci edukácie seniorov je nutné zvoliť aj odlišné formy vzdelávania ako u mladších vekových skupín. Proces učenia starších ľudí najviac sťažuje rýchla prezentácia učiva, preto je potrebné používať rôzne didaktické pomôcky, tabuľu, obrázky tézy a stručné prehľady napísané väčším písmom. Nemenej dôležité sú aj vhodné priestorové podmienky a primeraná atmosféra v miestnosti, pretože proces učenia je u seniorov citlivejší na vonkajšie vplyvy (Hudáková, Majerníková, 2010). Všetky informácie poskytujeme postupne a v takom rozsahu, aby bol senior schopný im porozumieť. Najlepšie je vždy si overiť, či nám porozumel. Vhodné je naplánovať si rozhovor na čas medzi 9,30 - 11,30 hod. a 15,30 - 17,00 hod.

Príklady edukačných aktivít sestry

• Poučenie pacienta pred perimetrickým vyšetrením: Ak pacient správne nepochopí princíp vyšetrenia, posúdenie výsledku je pre lekára veľmi obtiažne, často nemožné.
• Dodržiavanie liečebného režimu a kontrola ochorenia u pacientov s hypertenziou, diabetes mellitus, ochoreniach štítnej žľazy…
• Poučenie pacienta v rámci prípravy na malé operačné zákroky: poloha a spolupráca pacienta počas zákroku, aplikácia liečiv po zákroku, hygienická starostlivosť o pokožku očných viečok, možnosť užívania analgetík, následná oftalmologická kontrola.
• Informácie o bezprostrednom pooperačnom režime: dodržiavanie šetriaceho režimu: nepredkláňať sa, nedvíhať ťažké bremená, spať na strane neoperovaného oka, spontánne sa vyprázdňovať, prevencia zápchy, vyvarovať sa prašnému prostrediu, nosiť slnečné okuliare…
• Poskytnutie telefónneho kontaktu na lekára v prípade akútnej potreby konzultácie (Valková, Pochybová, 2012).
• Absolvovanie pravidelných kontrol.

tags: #starostlivosť #o #pomôcky #pre #seniorov #prezentácia