
Vzdelávanie seniorov nadobúda v súčasnej spoločnosti čoraz väčší význam. S predlžujúcou sa dĺžkou života a rastúcim počtom starších ľudí je dôležité zabezpečiť im prístup ku kvalitnému a efektívnemu vzdelávaniu. Edukačné materiály pre seniorov by mali byť navrhnuté tak, aby zohľadňovali ich špecifické potreby a preferencie. Tento článok sa zameriava na zásady tvorby edukačných materiálov pre seniorov, pričom vychádza z poznatkov a skúseností Asociácie univerzít tretieho veku na Slovensku (ASUTV) a zohľadňuje legislatívne aspekty zdravotnej a ošetrovateľskej dokumentácie.
Asociácia univerzít tretieho veku na Slovensku (ASUTV) zohráva kľúčovú úlohu v rozvoji vzdelávania seniorov na Slovensku. Združuje univerzity tretieho veku, ktoré ponúkajú vzdelávacie programy starším študentom na univerzitách a vysokých školách. ASUTV si 1. decembra 2014 pripomenula 20 rokov od svojho založenia. Od svojho vzniku sa aktívne podieľa na výmene skúseností, koordinácii aktivít, metodickej podpore a vzájomnej spolupráci medzi jednotlivými UTV.
Genéza UTV na Slovensku a vplyv ASUTV na ich rozšírenie je nesporný. Asociácia má významné postavenie aj v tvorbe politík a iniciatív smerom k starším ľuďom. Predstavitelia ASUTV sa stali aj tvorcami celonárodných programov akými bol Národný program ochrany starších ľudí (1999) a po pätnástich rokoch jeho aktualizácia v podobe Národného programu aktívneho starnutia na roky 2014 - 2020. Trend záujmu o ďalšie vzdelávanie je základom aj pre UTV na Slovensku, ktoré sa úspešne etablovali v rámci systému ďalšieho vzdelávania seniorov.
Dňa 1. decembra 1994 v Košiciach pri založení Asociácie UTV na Slovensku (ASUTV) bolo prítomných 39 účastníkov z 11 vysokých škôl a univerzít, vrátane reprezentanta Jednoty dôchodcov na Slovensku a Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR. Prvým prezidentom sa stal prof. Ing. Ivan Hričovský, DrSc., prvým sídlom ASUTV bola SPU v Nitre a tajomníčkou Ing. Mária Adamovská.
Všeobecným cieľom vzdelávania starších ľudí je zvyčajne zvýšenie kvality života, naplnenie záujmu o nové informácie, aktívne prežívanie voľného času, s pozitívnymi efektmi pre účastníkov - starších študentov. Spočiatku bola organizácia UTV na univerzitách realizovaná študijnými oddeleniami rektorátov spolu s agendou riadnych študentov vysokoškolského štúdia. Výraznou zmenou v organizácii vzdelávania seniorov bol vznik centier, či inštitútov ďalšieho vzdelávania, či iných pracovísk priamo patriacich pod univerzity ako samostatných súčastí, kam boli UTV organizačne zatriedené. Systém štúdia na UTV sa od počiatočného jednoročného všeobecného programu v roku 1990 rozšíril na dvoj - trojročné i štvorročné programy so zachovaním prvého všeobecného ročníka, alebo na niektorých UTV aj bez neho.
Prečítajte si tiež: Starostlivosť o vlasy: Všetko, čo potrebujete vedieť
Vplyvom záujmu verejnosti sa sprístupnilo štúdium na UTV záujemcom už od 40, 45, či od 50 rokov. Toto prinieslo aj na UTV nový fakt, ktorým je niekoľkonásobné opakované zapisovanie absolventov UTV na štúdium s výberom nového študijného odboru a stretávanie dvoch generácií - generácia od 45 rokov (stredný vek 45 - 59) do 75 rokov (starší vek - presenium 60 - 74 rokov) teda generácia tzv. tretieho veku a neskôr aj generácia tzv. štvrtého veku 75+ (starý vek - senium 75 - 89). Prevláda záujem o záujmové vzdelávanie a starší študenti na univerzitách na Slovensku nemajú záujem napĺňať požiadavky potrebné pre kvalifikačné vzdelávanie a prekonávať záťažové situácie vyplývajúce zo stresov pri absolvovaní skúšok.
Pri tvorbe edukačných materiálov pre seniorov je potrebné zohľadniť niekoľko dôležitých zásad, ktoré zabezpečia ich efektívnosť a prístupnosť. Tieto zásady sa týkajú obsahu, formy, štruktúry a prezentácie materiálov.
Seniori majú špecifické potreby a charakteristiky, ktoré je potrebné zohľadniť pri tvorbe edukačných materiálov. Medzi tieto charakteristiky patria:
Obsah edukačných materiálov by mal byť presný, aktuálny a relevantný pre seniorov. Je dôležité vyberať témy, ktoré sú pre nich zaujímavé a užitočné.
Forma edukačných materiálov by mala byť prispôsobená potrebám a preferenciám seniorov. Je dôležité zohľadniť ich zrakové a sluchové obmedzenia, ako aj ich kognitívne schopnosti. Pri tvorbe formy edukačných materiálov je potrebné zohľadniť nasledujúce aspekty:
Prečítajte si tiež: Prevencia kriminality a postpenitenciárna starostlivosť
Štruktúra edukačných materiálov by mala byť logická a prehľadná. Je dôležité rozdeliť obsah do menších častí a použiť nadpisy a podnadpisy na uľahčenie orientácie. Pri tvorbe štruktúry edukačných materiálov je potrebné zohľadniť nasledujúce aspekty:
Prezentácia edukačných materiálov by mala byť pútavá a motivujúca. Je dôležité vytvoriť príjemné a podporujúce prostredie, v ktorom sa seniori cítia komfortne a bezpečne. Pri prezentácii edukačných materiálov je potrebné zohľadniť nasledujúce aspekty:
Edukácia chirurgického pacienta, resp. pacienta pri operačnej terapii je nevyhnutnou súčasťou poskytovanej ošetrovateľskej starostlivosti. V podmienkach Slovenskej republiky je vzdelávanie pacientov dané zákonom č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
Ošetrovateľská prax zahŕňa aj „výchovu pacienta k podpore, udržiavaniu a obnove zdravia a poskytovanie informácií o potrebnej ošetrovateľskej starostlivosti“ (§ 2, ods. 15, bod c). V zmysle § 1 ods. 1 f) Vyhlášky č. 95 Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky z 12.
Edukačné aktivity sestry u pacienta majú byť dokumentované v edukačnom pláne (edukačnom zázname). Edukačný plán je „mapou“, ktorá pomáha dosiahnuť stanovené ciele. Edukačný plán (záznam) má obsahovať: úroveň vedomostí/ zručností na začiatku a na konci edukácie, ciele edukácie, použité formy a metódy edukácie, obsah edukácie, edukačné pomôcky, bariéry edukácie, termín edukácie, edukačné prostredie, vyhodnotenie splnenia cieľov edukácie, podpis sestry a pacienta. Tento plán je súčasťou ošetrovateľskej a zároveň zdravotnej dokumentácie pacienta.
Prečítajte si tiež: Prevencia rizík v opatrovateľskej starostlivosti
Zdravotná dokumentácia je súbor údajov o zdravotnom stave osoby, o zdravotnej starostlivosti a o službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti tejto osobe (zákon č. 576/2004 Z. z. § 2, ods. 6). Ošetrovateľská dokumentácia predstavuje „súhrn všetkých písomných, grafických a iných záznamov sestry, ktoré súvisia s poskytovaním všeobecnej a špecializovanej ošetrovateľskej starostlivosti sestry alebo pôrodnej asistentky“ (Vicáňová In Žiaková a kol., 2009). Súčasťou ošetrovateľskej dokumentácie je edukačný záznam obsahujúci všetky nevyhnutné údaje, ktoré pomôžu zachovať kontinuitu edukácie a dávajú možnosť hodnotiť výsledky edukácie. Dokumentácia edukačného procesu, ktorá je súčasťou ošetrovateľskej dokumentácie pacienta, má informatívnu, odbornú, kvalitatívnu, hospodársku a právnu funkciu.
Prieskum zameraný na úroveň údajov týkajúcich sa edukácie chirurgických pacientov, resp. pacientov pri operačnej terapii zaznamenaných v ošetrovateľskej dokumentácii, priniesol zaujímavé zistenia:
Poučenie pacienta je základom pre udržanie zdravia, prevenciu alebo zistenie včasných príznakov komplikácií, vykonávanie sebaopatery a zachovanie sebestačnosti. Každý pacient v každom zdravotníckom zariadení má právo na edukáciu. Realizácia záznamu o edukácii je dôležitá a dovoľuje ostatným zdravotníckym pracovníkom, aby zistili, čo už pacient vie, a aké záležitosti je potrebné viac objasniť. Tiež slúži ako záznam, o ktorý je možné oprieť sa vtedy, ak pacient podá podnet v prípade, že došlo k poškodeniu jeho zdravia tým, že mu neboli poskytnuté adekvátne alebo žiadne inštrukcie (Kolektív autorov, 2002).
Súčasťou zdravotnej dokumentácie by mal byť edukačný záznam, ktorý umožňuje a podporuje kontinuitu edukácie, informuje všetkých členov multidisciplinárneho tímu o stave edukácie, napomáha k sústavnosti edukácie, zefektívňuje edukáciu, umožňuje včas zistiť možné problémy v oblasti edukácie, chráni zdravotnícky personál pred trestným stíhaním a uľahčuje hodnotenie edukácie (Juřeníková, 2010). Sestry vytvárajú individuálny edukačný plán tak, aby zodpovedal požiadavkám pacienta na učenie (Hinkle, Cheever et al., 2018).
Pri plánovaní edukácie sestra vychádza z ošetrovateľských diagnóz a stanovenia si priorít pre učenie pacienta alebo jeho rodiny (Nemcová, 2010). Na základe posudzovania pacienta a v nadväznosti na získané informácie sestra stanoví vzdelanostnú - vedomostnú diagnózu, ktorá je špecifikovaním potrieb pacienta. Ide o riešenie deficitu alebo modifikácie vedomostí, zručností alebo postojov (Magurová, Majerníková, 2009).
Je však otázne, či ustanovenie vyhlášky obsahujúcej zoznam sesterských diagnóz je vhodné a správne, pretože diagnóza Nedostatok informácií nie je vo svojej podstate edukačnou diagnózou, nakoľko edukácia nie je podávanie informácií ani jednoduché poučenie o konkrétnej veci (Vondráček a kol., 2011).
Kvalitne vypracovaný písomný informačný, resp. edukačný materiál môže prispieť k menšej časovej náročnosti edukácie, a tým ku zníženiu pracovnej záťaže sestier (Magerčiaková, 2008). Súčasťou záznamu o poučení pacienta by malo byť aj obsahové zameranie realizovanej edukácie.
Pri edukácii pacientov je možné identifikovať celý rad prekážok, ktoré tento proces sťažujú. Prekážky sa môžu líšiť podľa toho, či sa na ne nahliada z pohľadu pacienta alebo sestry.
Edukácia seniorov by mala zohľadňovať aj ich sociálno-ekonomickú situáciu, ktorá môže výrazne ovplyvniť ich prístup k zdravotnej starostlivosti a pomôckam. Je dôležité informovať seniorov o možnostiach sociálneho zabezpečenia, sociálnej pomoci a dostupných sociálnych službách.
Starnutie prináša so sebou aj zmeny psychických funkcií, s ktorými je potrebné sa vyrovnať. Edukačné materiály a komunikácia so seniormi by mali zohľadňovať tieto zmeny a byť prispôsobené ich potrebám.
Efektívna komunikácia je kľúčová pre úspešnú edukáciu a poskytovanie kvalitnej starostlivosti seniorom. Je potrebné zohľadňovať špecifiká komunikácie so seniormi a prispôsobiť komunikačné stratégie ich potrebám.
Starnutie ako nezvratný proces postihuje všetky štruktúry ľudského organizmu, oko nevynímajúc. Vekom podmienené zmeny sledujeme na všetkých štruktúrach oka (viečkach, slznej žľaze, spojivke, rohovke, dúhovke, šošovke, sklovci). Súčasťou zmien je aj zužovanie iridokorneálneho uhlu, zvyšovanie vnútroočného tlaku, sklerotizácia ciev, degenerácia optického nervu, znižovanie zrakovej ostrosti, pokles adaptácie na svetlo, zúženie zorného poľa a i. (Černák a kol., 2013, Silva, 2016). Problémom starostlivosti je odlíšiť zmeny podmienené vekom a patologický stav. Najčastejšie sú v klinickom obraze vo vzájomnej kombinácii zastúpené obidva faktory (Kalvach a kol., 2004, Hegyi, Krajčík, 2015). Po 65. roku života sa zvyšuje výskyt degeneratívnych ochorení oka, ale aj výskyt ochorení oka. Jeden z troch seniorov nad 65 rokov má nejakú poruchu zraku (Martinková, 2016).
Medzi najčastejšie očné choroby, ktoré postihujú predovšetkým staršiu populáciu patrí: sivý zákal (katarakta), vekom podmienená degenerácia makuly (VPDM), diabetická retinopatia (DR), zelený zákal (glaukóm), cievne choroby sietnice, syndróm ,,suchého oka“, presbyopia a bazocelulárny karcinóm viečok. Najzávažnejším vyvrcholením spomenutých chorôb je slepota. Poruchy zraku sú u starších ľudí závažné, pretože zhoršujú aktívny život a schopnosť postarať sa o seba. Pri poruche zraku senior stráca schopnosť orientácie, poznávania okolitého sveta. Strata zraku obmedzuje jeho sebarealizáciu, spôsobuje sociálnu izoláciu, zhoršuje orientáciu, zvyšuje nároky pri hospitalizácii a rehabilitácii. Je veľmi závažnou osobnou tragédiou (Bartošovič, 2014, Kinski, Milewski, 2002).
Pri eliminácii problémov spojených s očnými chorobami alebo stratou zraku pomáhajú predovšetkým rodinní príslušníci, ale aj zdravotnícki a sociálni pracovníci. Rodinní príslušníci sú nezastupiteľní pri realizácii sebaobslužných činností v domácom prostredí, pomáhajú realizovať aktivity mimo domova alebo zastupujú seniora v niektorých činnostiach (napr. vyberanie a predpisovanie liečiv, nákup pomôcok, potravín…) a spolupracujú pri liečbe seniora. Zdravotnícki pracovníci- lekári, lekári špecialisti a sestry na jednotlivých úsekoch starostlivosti o seniora majú dôležitú úlohu v prevencii a liečbe porúch zraku. Zdravotná starostlivosť v oftalmológii sa poskytuje v ambulantných a ústavných zdravotníckych zariadeniach. V rámci tejto starostlivosti sa poskytuje základná, špecializovaná a následná zdravotná starostlivosť.
Ošetrovateľská starostlivosť ako súčasť zdravotnej starostlivosti sa poskytuje ako ambulantná, ústavná a domáca. Ošetrovateľské intervencie sú zamerané na základnú a špecializovanú starostlivosť (intervencie vyplývajú z diagnostikovaného ochorenia a lekárskych ordinácii), edukáciu a poradenstvo. Súčasťou je aj uspokojovanie bio-psycho-sociálno-spirituálnych potrieb pacienta s ohľadom na rozsah jeho postihnutia a vyšší vek. Veľmi dôležité je aj posúdenie zdravotného stavu a zraku pacienta. Pri posudzovaní sa zameriavame na bolesť, stav viečka, pohyby očí, výraz tváre, používanie kompenzačných pomôcok a iných príznakov typických pre jednotlivé ochorenia alebo komplikácie ochorení. Sestra je dôležitou osobou pre skríning problémov so zrakom. Pri realizácii skríningu môže využiť jednoduché testy- napr. K úlohám sestry patrí i identifikácia a eliminácia problémov, ktoré sú so zmenami alebo ochoreniami zraku spojené.
U sestier pracujúcich v oftalmológii sa v dnešnej dobe dostáva čoraz častejšie do popredia aj rola sestry - edukátorky. Táto rola úzko súvisí aj s poskytovaním informácií z oblasti sociálneho poradenstva a sociálnej rehabilitácie. Edukačné pôsobenie sestry v oftalmológii je veľmi špecifické najmä tým, že výber edukačných metód je obmedzený. V rámci edukácie seniorov je nutné zvoliť aj odlišné formy vzdelávania ako u mladších vekových skupín. Proces učenia starších ľudí najviac sťažuje rýchla prezentácia učiva, preto je potrebné používať rôzne didaktické pomôcky, tabuľu, obrázky tézy a stručné prehľady napísané väčším písmom. Nemenej dôležité sú aj vhodné priestorové podmienky a primeraná atmosféra v miestnosti, pretože proces učenia je u seniorov citlivejší na vonkajšie vplyvy (Hudáková, Majerníková, 2010). Všetky informácie poskytujeme postupne a v takom rozsahu, aby bol senior schopný im porozumieť. Najlepšie je vždy si overiť, či nám porozumel. Vhodné je naplánovať si rozhovor na čas medzi 9,30 - 11,30 hod. a 15,30 - 17,00 hod.
tags: #starostlivosť #o #pomôcky #pre #seniorov #prezentácia