
Rodina je pre väčšinu Slovákov základným pilierom istoty, blízkosti a dôvery. Rozsiahly prieskum finančného domu UNIQA však poukazuje na to, že pocit bezpečia v slovenských rodinách je v súčasnosti krehkejší, ako by sa mohlo zdať. Prieskum odhalil, že priemerná úroveň bezpečia v slovenských rodinách dosahuje 62 bodov zo 100. Ľudia sa cítia najlepšie vo svojom vlastnom dome, kde nachádzajú pokoj a súkromie, a pri spoločných aktivitách, ako sú spoločné stolovanie, výlety alebo starostlivosť o domácich miláčikov. Naopak, najnižšie hodnotenie uvádzali rodiny v oblasti vplyvu vonkajšieho sveta a následne zdravotníctva a starostlivosti.
Prieskum UNIQA identifikoval niekoľko kľúčových faktorov, ktoré ovplyvňujú pocit bezpečia v slovenských rodinách:
Nezisková organizácia JEDEN RODIČ predstavila výsledky rozsiahleho prieskumu jednorodičovských domácností na Slovensku, ktorý odhalil niekoľko alarmujúcich zistení. Prieskum, ktorého sa zúčastnilo 1 173 jednorodičov zo všetkých krajov Slovenska, poukázal na demografické údaje a výzvy, s ktorými sa tieto domácnosti stretávajú. Až 47,68 % jednorodičov má jedno dieťa, pričom najviac detí je vo veku od 7 do 14 rokov. Závažným problémom je, že 38 % rodičov nepoberá žiadne výživné na dieťa, a to z rôznych dôvodov, ako je nezapísanie otca v rodnom liste, neplatenie druhého rodiča, prebiehajúce súdne konania alebo strach z násilia. Bývanie predstavuje ďalšiu výzvu, keďže 22,8 % jednorodičov žije v komerčnom nájme, čo pre nich vytvára nestabilné a často nedostupné bývanie. Jednorodičia sa stretávajú s diskrimináciou a nemožnosťou nájsť nájom za rozumnú cenu.
Až 47,2 % rodičov zažilo diskrimináciu pri hľadaní práce len preto, že sú sami s deťmi. Bežnou súčasťou pracovných pohovorov sú otázky, ako: Kto vám postráži deti, keď budú choré? Diskriminačné správanie je bežné aj v zamestnaní, pričom 38,7 % jednorodičov uviedlo znevýhodňovanie na pracovisku z dôvodu jednorodičovstva, ktoré často hraničilo až so šikanou. Otázka práce je pre jednorodičov kľúčová, pričom 33,8 % hľadá flexibilnú pracovnú dobu a 21,5 % chce prácu z domu. Ďalším problémom je nedostupnosť predškolského vzdelávania, keďže 51,8 % rodičov nedokázalo umiestniť svoje dieťa do materskej školy kvôli nedostatku kapacít.
Riaditeľka organizácie JEDEN RODIČ Eva Marková zdôraznila, že napriek závažným problémom existujú riešenia. Organizácia vypracovala „Semafor opatrení“, ktorý pomenúva osamelými rodičmi najpreferovanejšie oblasti na zmenu.
Prečítajte si tiež: Jednorodičovské domácnosti a starostlivosť o rodičov
V krátkom časovom horizonte JEDEN RODIČ navrhuje:
V strednodobom horizonte považuje za reálne:
V najdlhšom časovom horizonte si bude vyžadovať:
Eva Marková zároveň pripomenula ekonomický aspekt: Ak by štát efektívne pomáhal jednorodičom vrátiť sa na pracovný trh, mohol by ušetriť ročne takmer miliardu EUR na dávkach a zároveň získať približne 60 mil. EUR na daniach z príjmu.
UNIQA sa ako finančný dom snaží pomáhať rodinám primárne svojimi službami. Založila Nadačný fond UNIQA vedený v Nadácii Pontis, prostredníctvom ktorého začne podporovať projekty starostlivosti, ktoré rodinám poskytnú aspoň krátkodobú úľavu. Od januára 2026 si rodičia finančne polepšia vďaka rastu priemernej mzdy a životného minima. Zvýšia sa zásluhové dávky ako materské, tehotenská dávka aj rodičovský príspevok. Tehotenská dávka je dostupná od 13. týždňa tehotenstva, ak je žena nemocensky poistená. Pohybuje sa medzi 300 až 466 eurami mesačne v závislosti od príjmu. Materská dávka predstavuje 75 % priemerného hrubého zárobku. Od januára môže dosiahnuť až 2 329,90 eura mesačne. Rodičovský príspevok stúpne na 364,90 eura pre rodičov bez predchádzajúcej materskej a na 500,20 eura pre tých, ktorí pred pôrodom pracovali. Jednorazový príspevok pri narodení dieťaťa zostáva na úrovni 829,86 eura (pri prvom až štvrtom dieťati), pri ďalších je nižší. Prídavok na dieťa zostáva 60 eur mesačne s možnosťou zvýšenia o 30 eur pri dôchodcovských opatrovateľoch. Len pätina ľudí na materskej dovolenke dostala ponuku na skrátený pracovný úväzok, pričom dve tretiny z nich túto možnosť aj využili. Kľúčovým nástrojom rovnosti medzi mužmi a ženami je flexibilný pracovný čas, ktorý im umožňuje lepšie zosúladiť prácu a rodinu. Z prieskumu vyplynulo, že spoločnosť ešte stále vníma ženy ako tie, ktoré robia väčšinu domácich prác, či už je to varenie, pranie alebo upratovanie. Muži sa zase častejšie venujú opravám či šoférovaniu, no bežný chod domácnosti stále zostáva ženskou doménou. Ako spoločnú zodpovednosť oboch pohlaví vnímajú ľudia správu financií a starostlivosť o choré deti. Rovnosť, či už medzi pohlaviami alebo vekovými skupinami, je podľa nich dôležitá aj pre fungovanie firiem. Rovnováha v tíme môže totiž priniesť lepšie rozhodnutia, viac empatie a kreativity. Informovanosť o nerovnakom odmeňovaní mužov a žien je však stále nízka. Len dvaja z piatich ľudí si myslia, že spoločnosť o tejto téme vie dosť.
Prečítajte si tiež: Prevencia kriminality a postpenitenciárna starostlivosť
Atmosféru doma najčastejšie narúšajú silné emócie spojené s politikou a s dianím vo svete. Práve tieto rozhovory dokážu v rodinách vyvolať hádky či dlhodobé napätie. Mnohí preto priznávajú, že sa politickým debatám radšej vyhýbajú. „Prieskum skutočne ukázal, že politika a názory na globálne otázky nás v rodinách najviac rozdeľujú. Zaujímavosťou je, že tento názor zdieľajú častejšie mladšie ročníky,“ hovorí Michal Mislovič, analytik prieskumnej agentúry NMS. Za posledných niekoľko rokov sa politika stala témou číslo jeden v médiách, ale aj v rodinách. Môžu za to, samozrejme, jednotlivé krízové obdobia, ktorým sme museli čeliť a čelíme. V diskurze sa preto objavuje množstvo rozdielnych názorových prúdov, s ktorými nemusia všetci súhlasiť. Jednotlivé krízy mali zároveň vplyv aj na kvalitu života obyvateľov Slovenska. Z týchto dôvodov môže byť preto politika oblasťou, ktorá rodinu najviac rozdeľuje.
Podľa prieskumu UNIQA až 28 % Slovákov má v širšej rodine niekoho odkázaného na starostlivosť a u 12 % rodín je na starostlivosť odkázaný niekto priamo u nich doma. Zaujímavým zistením v otázke starostlivosti o blízkych je nesúlad medzi očakávaniami a vlastnou ochotou pomôcť. Zatiaľ čo 84 % respondentov verí, že sa o nich blízki postarajú aj v starobe, len 70 % ľudí je pripravených postarať sa o svojich rodičov. Okrem toho sa vo väčšine prípadov táto starostlivosť týka výlučne žien. Takmer každý piaty opatrovateľ musel kvôli starostlivosti o starších ľudí obmedziť alebo opustiť svoju profesionálnu kariéru.
Rastislav Havran z UNIQA upozorňuje, že neschopnosť postarať sa o nemohúcich členov rodiny je jednou z najväčších výziev modernej doby. Demografia je neúprosná a na Slovensku žije takmer 460-tisíc ľudí s ťažkým zdravotným znevýhodnením, pričom takmer 200-tisíc z nich je odkázaných na pomoc iných osôb. Táto situácia ovplyvňuje život celej rodiny a slovenské rodiny ju označili ako jeden z faktorov, ktorý ich pocit bezpečia najviac ohrozuje.
Prieskum odhalil, že pocit bezpečia nevychádza zo zloženia rodiny, ale z kvality vzťahov. Ďalšie kľúčové zistenia zahŕňajú:
Prieskum identifikoval témy, ktoré rodiny najviac rozdeľujú:
Prečítajte si tiež: Prevencia rizík v opatrovateľskej starostlivosti
Naopak, k vytvoreniu bezpečia v rodine prispieva:
Z prieskumu tiež vyplynuli rozdiely v miere bezpečia podľa typu rodiny:
tags: #starostlivosť #o #rodičov #prieskum #Slovensko