Starostlivosť o seniorov v domovoch dôchodcov

V súčasnosti sa v spoločnosti, ako aj vo vedeckej komunite, vedú rozsiahle diskusie o nepriaznivom demografickom vývoji v kontexte so seniormi. Rastúci vek seniorov a zvyšujúca sa závislosť od rôznych foriem starostlivosti, či už sociálnej, zdravotnej alebo domácej, predstavujú významné výzvy. Tento trend si vyžaduje zmeny v legislatíve, ako aj reorganizáciu sociálnych a zdravotných systémov.

Úlohou štátu je vytvárať pre seniorov podmienky pre adekvátnu starostlivosť, uspokojovanie ich potrieb, zabezpečenie kvality života a podporu aktívneho a zdravého starnutia. Napriek skeptickému pohľadu na demografický vývoj je dôležité uvedomiť si, že dlhovekosť je pozitívnym javom, ktorý prináša výdobytky vedy, medicíny a gerontológie. Dlhovekosť by sa mala využívať v maximálnej možnej miere.

Demografický vývoj a starnutie populácie

Demografický vývoj prináša so sebou nárast počtu seniorov v populácii. Tento trend je spôsobený viacerými faktormi, ako sú zlepšujúca sa zdravotná starostlivosť, výživa a životný štýl. Dlhovekosť je dar, ktorý by mal byť spoločnosťou vnímaný pozitívne a mali by sa vytvárať podmienky pre aktívne a zdravé starnutie. Je dôležité uvedomiť si, že starnutie nie je len problém, ale aj príležitosť pre spoločnosť. Seniori majú bohaté skúsenosti a vedomosti, ktoré môžu odovzdávať mladším generáciám.

Kvalita života seniorov

Kvalita života seniorov je komplexný pojem, ktorý zahŕňa fyzické, psychické a sociálne aspekty života. V období starnutia dochádza k znižovaniu kvality života seniorov v oblasti fyzického a psychického zdravia. Kvalita života je širším pohľadom na zdravotnú stránku človeka, ktorý je chápaný nie len cez fyzickú stránku ale aj na základe duševných pocitov a zvládania bežných činností každodenného života (Goppoldová, Dragomirecká, Motlová, Hájek, 2005). K zásadným zmenám v živote seniorov dochádza vo chvíli, keď sú z rôznych príčin, vo väčšine prípadov kvôli sociálnej núdzi, dobrovoľne alebo nedobrovoľne umiestnení do zariadenia sociálnych služieb (Határ, 2005). Pre vstup do zariadenia sociálnych služieb má veľký vplyv zdravotný stav seniora, psychologické činitele, rodinné zázemie, sociálny status atď. Je to zlomový bod v živote starého človeka, ktoré nesie so sebou aj určité riziká. (Hegy, 2004).

Starostlivosť o seniorov v domovoch dôchodcov

Starostlivosť o seniorov v domovoch dôchodcov je komplexná a multidisciplinárna činnosť, ktorá si vyžaduje individuálny prístup ku každému klientovi. Dôležité je zabezpečiť uspokojovanie potrieb seniorov, podporovať ich aktivitu a nezávislosť, a zabezpečiť im dôstojný život v prostredí, ktoré je pre nich bezpečné a podnetné.

Prečítajte si tiež: Prevencia kriminality a postpenitenciárna starostlivosť

Oblasti starostlivosti

• Zdravotná starostlivosť: Zabezpečenie dostupnosti zdravotnej starostlivosti, prevencia chorôb, liečba a rehabilitácia.
• Sociálna starostlivosť: Pomoc pri zabezpečovaní základných životných potrieb, podpora sociálnych kontaktov a aktivít, poradenstvo a pomoc pri riešení problémov.
• Ošetrovateľská starostlivosť: Pomoc pri sebaobslužných činnostiach, hygiene, stravovaní a podávaní liekov.
• Psychologická starostlivosť: Podpora psychickej pohody seniorov, riešenie problémov a krízových situácií, poradenstvo a terapia.
• Duchovná starostlivosť: Umožnenie prístupu k duchovným hodnotám, podpora náboženského života a uspokojovanie duchovných potrieb.

Faktory ovplyvňujúce kvalitu života v domovoch dôchodcov

• Kvalita personálu: Kvalifikovaný, empatický a motivovaný personál je kľúčový pre zabezpečenie kvalitnej starostlivosti.
• Prostredie: Príjemné, bezpečné a podnetné prostredie, ktoré podporuje aktivitu a sociálne kontakty.
• Aktivity: Ponuka rôznych aktivít, ktoré umožňujú seniorom aktívne tráviť čas, rozvíjať svoje záujmy a udržiavať sociálne kontakty.
• Strava: Kvalitná a vyvážená strava, ktorá zohľadňuje individuálne potreby a preferencie seniorov.
• Rešpektovanie individuality: Individuálny prístup ku každému klientovi, rešpektovanie jeho potrieb, preferencií a životného štýlu.

Prieskum kvality života seniorov v domovoch sociálnych služieb

Prieskum realizovaný v domovoch sociálnych služieb na Slovensku a v Rakúsku, s použitím medzinárodného dotazníka Svetovej zdravotníckej organizácie WHOQOL-OLD (Dragomerická, Prajsová, 2009), odhalil rozdiely v kvalite života seniorov v oboch krajinách.

Metodológia prieskumu

Prvá časť dotazníka bola zameraná na zistenie demografických položiek ako vek a pohlavie. Druhá časť dotazníka obsahovala 24 otázok, ktoré poskytovali odpovede na 6 domén kvality života. Doména Fungovanie zmyslov bola tvorená z odpovedí na otázky č.1, 2, 10 a 20, Doména Nezávislosť bola mapovaná otázkami č. 3, 4, 5 a 11, Doména Naplnenia sa nám vyskladala z odpovedí na otázky č. 12, 13, 15, 19. Sociálne zapojenie seniorov nám ukazujú odpovede z otázok č. 14, 16, 17, a 18. Doménu smrť a umieranie nám prezentujú odpovede na otázky č. 6, 7, 8, 9. Poslednou doménou kvality života seniorov je Doména blízke vzťahy, ktorá je tvorená z odpovedí otázok č. Každá vyššie spomínaná doména bola tvorená skórovaním jednotlivých odpovedí na štyri otázky. Skórovanie odpovedí jednotlivých domén prebehlo nasledovne: odpovede vôbec nie 1 bod, trochu 2 body, stredne 3 body, veľmi 4 body, maximálne 5 bodov. Z opačného konca Likertovskej škály sme hodnotili otázky ktoré boli položené opačne a to otázky č. 1, 2, 6, 7, 8, 9, 10. Pri analýze výsledkov oboch dotazníkov sme spočítali jednotlivé skóre odpovedí na každú otázku v každom zariadení a následne sme vytvorili hrubé skóre jednotlivých domén. Prieskumnú vzorku tvorilo 76 (100%) seniorov z toho 37 (49% ) v Slovenskej republike z toho 20 seniorov zo zariadenia J. Schoppera a 17 seniorov zo zariadenia PATRIA.

Výsledky prieskumu

• Fungovanie zmyslov: V doméne ,,Fungovanie zmyslov“ neboli zistené významné rozdiely, aj keď trochu vyššie skóre dosiahli seniori umiestnení v zariadeniach na Slovensku. Otázkami v rámci domény ,,Fungovanie zmyslov“ sme zisťovali vplyv zhoršenia zmyslov na každodenný život, vplyv zmyslov na zapojenie sa do rôznych činností, na komunikáciu v spoločnosti, ako aj samotnú funkciu zmyslov seniorov.
• Nezávislosť: Respondenti na Slovensku dosiahli skóre 2,70 a seniori v rakúsku 3,31. Znamená to, že odpovede slovenských respondentov cirkulovali v rozmedzí od 2,54 do 2,91, čo znamená, že vo väčšine prípadov odpovedali odpoveďou stredne alebo trochu. Seniori v rakúskych zariadeniach odpovedali v rozmedzí od 2,83 do 3,76 z čoho môžeme usudzovať, že väčšia časť respondentov odpovedala odpoveďami stredne alebo veľmi. V tomto smere môžeme na základe výsledkov nášho prieskumu usudzovať, že v tejto doméne je vnímaná lepšia kvalita života u respondentov v nami oslovených zariadeniach v Rakúsku.
• Naplnenie: V doméne ,,Naplnenie“, kde priemerné hodnoty odpovedí na Slovensku boli 2,81 a v Rakúsku 3,71. Na doménu ,,Naplnenie“ sme sa pýtali otázkami zameranými na spokojnosť so svojimi možnosťami, na pocit uznania, s dosiahnutými cieľmi v živote ako aj na spokojnosť s vecami. Odpovede slovenských seniorov boli v rozmedzí 2,08 až 3,04, z čoho vyplýva, že vo väčšine prípadov odpovedali odpoveďami stredne a trochu. Pre seniorov v rakúskych zariadeniach bolo rozmedzie odpovedí od 3,49 do 4,02 čo nasvedčuje, že odpovedali predovšetkým veľmi a stredne. Aj tu môžeme uvažovať v tom zmysle, že v doméne ,,Naplnenie“ je vyššia kvalita života u seniorov umiestnených v rakúskych zariadeniach. Sú teda spokojní so svojimi možnosťami v živote ešte niečo dosiahnuť, dostáva sa im uznanie, ktoré si zaslúžia, sú spokojní s tým, čo v živote dosiahli ako aj s vecami, na ktoré sa môžu tešiť.
• Sociálne zapojenie: Respondenti zo slovenských zariadení dosiahli priemerné skóre 2,67 a seniori z rakúskych zariadení 3,58. Nakoľko odpovede seniorov na Slovensku sa pohybovali v rozmedzí od 2,56 do 2,84 môžeme konštatovať, že väčšina odpovedí znela stredne a trochu. Pre odpovede rakúskych respondentov bolo charakteristické rozpätie 3,24 až 3,76. Títo seniori použili vo väčšine prípadov odpoveď stredne, veľmi a v niektorých prípadoch dokonca maximálne. V rámci tejto domény sme sa pýtali na dostatok činností, aktivity, spokojnosť so spoločenským dianím ako aj s trávením voľného času.
• Smrť a umieranie: Priemerné skóre pre seniorov zo Slovenska bolo 2,67 na pre seniorov z Rakúska 3,09. Odpovede respondentov umiestnených v slovenských zariadeniach sa pohybovali v rozmedzí 2,27 až 2,93. Znamená to, že frekventovanými odpoveďami bola odpoveď stredne a veľmi. Z čoho môžeme usudzovať, že seniori majú strach zo smrti, boja sa umierania, bolesť pri umieraní. U respondentov žijúcich v Rakúsku sa odpovede pohybovali medzi hodnotami 2,30 až 3,62, nakoľko títo respondenti na otázky týkajúce sa smrti odpovedali prevažne odpoveďou stredne. V rámci domény ,,Smrť a umieranie“ sme zisťovali, či pociťujú seniori strach zo smrti, umierania, bolesti pri umieraní ako aj obavy zo straty kontroly v súvislosti so smrťou.
• Blízke vzťahy: Aj v rámci tejto domény bolo vyššie skóre zaznamenané medzi seniormi z Rakúska 3,99, nakoľko respondenti zo Slovenska skórovali nižšie t.j. 3,36. Rozdiely medzi oboma skupinami respondentov neboli obzvlášť veľké, vo väčšine prípadov seniori odpovedali odpoveďami stredne a veľmi. Predpokladáme, že s touto oblasťou života sú seniori, ktorí tvorili našu prieskumnú vzorku, spokojní, pociťujú dostatok lásky a priateľstva vo svojom živote. V rámci tejto domény sme zisťovali aký veľký význam má pre seniorov priateľstvo, či sa cítia byť milovaní, či majú možnosť niekoho milovať a či majú vo svojom živote dosť lásky.

Porovnanie výsledkov

V rámci prieskumu zameraného na zisťovanie kvality života seniorov, najnižšie skóre slovenskí respondenti dosiahli v doméne ,,Smrť a umieranie“ len 2,67. Táto doména bola najslabšia aj vo vzorke respondentov v Rakúsku. Rakúski seniori dosiahli priemerné skóre 3,09, z čoho vyplýva, že obe prieskumné vzorky pri porovnaní výsledkov Dragomerickej a Prajsovej (2009) o prieskume pražskej populácie nad 60 rokov veľmi zaostáva, úroveň našich respondentov je pod priemerom mierne zníženej kvality života. Slovenskí respondenti získali rovnaké skóre aj v doméne ,,Sociálneho zapojenia“ ako v doméne ,,Smrť a umieranie“, a znamená to, že ľudia sa všeobecne boja umierania z nasledujúcich dôvodov ako ich uviedla aj Vránová (2013) vo svojej diplomovej práci na tému: Strach zo smrti u seniorov. Autorka dospela k záveru, že starí ľudia sa najviac boja, že zomrú v nemocniciach a v hospicoch. Ako ďalšími fenoménmi strachu z umierania uviedli respondenti strach z bolesti pri umieraní, strach zo straty sebestačnosti, straty dôstojnosti a strach zo straty blízkych. Autorka vo svojej práci uviedla, že existuje štatisticky významná negatívna korelácia medzi mierou sociálnej opory a mierou úzkosti z umierania. S podobnými výsledkami sa stretávame aj u Sušinkovej (2016), ktorá svojim výskumom zistila, že najmenej vyhovujúce prostredie v ktorom by mali seniori prežívať posledné chvíle je inštitucionálne - nemocničné prostredie, nakoľko túto možnosť uviedlo 20 % respondentov.

Doména ,,Sociálne zapojenie“ v slovenských zariadeniach v priemernom skóre 2,67, kde otázky boli zamerané na zistenie spokojnosti seniora s jeho schopnosťami a možnosťami zapojenia do sociálneho diania. Podľa nášho názoru táto doména je značne ovplyvnená s možnosťami voľno časových aktivít zariadení ako aj s funkčnými schopnosťami seniorov čo potvrdili aj Hudáková, Pavelková, Fertáľová (2010), že funkčné obmedzenie seniorov vedie k ťažkostiam vo vykonávaní sociálnych rolí. O nízkej úrovni domény ,,Sociálneho zapojenia“ sa zmienili aj Dimunová, Dankulincová, Stropkaiová (2013), keď realizovali výskum v Košickom samosprávnom kraji na vzorke 100 respondentov, z ktorých 50 seniorov žilo v zariadeniach sociálnej starostlivosti a 50 sa nachádzalo v domácom prostredí. Výskum bol uskutočnený pomocou Floisteinovho testu kognitívnych funkcií a dotazníkom WHOQOL-OLD. Zámerom ich výskumu bolo zistiť a porovnať kvalitu života u seniorov v domácom a v ústavnom prostredí. Po analýze výsledkov dospeli k jednoznačnému záveru, že kvalita života seniorov v zariadeniach sociálnej starostlivosti nie je optimálna. Ďalšia štúdia z Košického samosprávneho kraja bola od autorov Soósová a Gajdošová (2014), ktorej cieľom bolo zistiť kvalitu života seniorov. Prieskumný súbor tvorili hospitalizovaní respondenti, ktorí sa nachádzali vo Vojenskej leteckej nemocnici v Košiciach. Svojím prieskumom potvrdili, že seniori žijúci v Košickom samosprávnom kraji majú hodnoty kvality života na spodnej hranici intervalovej normy. Jednou z možností zvýšiť kvalitu života seniorov sú aj humaniodné roboty, na ktoré poukazujú nové výskumy v oblasti starostlivosti o seniorov. Ako uvádzajú Štefková a Dimunová (2015) výsledky dokumentované videokamerami počas niekoľkých mesiacov ukázali pozitívne účinky na zlepšenie nálady seniorov, čo viedlo k aktívnej komunikácii a redukcii úzkosti.

Nedá nám nespomenúť porovnávanie rakúskej vzorky respondentov v celkovom počte 39 (100%) boli zastúpení z dvoch zariadení. Prvá bola inštitúcia Hilfswerk Wiental z Pressbaum., kde bolo 20 (51%) seniorov, ktorým bola poskytovaná 24 hodinová domáca ošetrovateľská starostlivosť v ich vlastnom domácom prostredí a 19 (49%) respondentov tvorili seniori zo zariadenia RENNWEG z Viedni. Pri porovnávaní týchto dvoch zariadení sme zistili, že Kvalita života seniorov, ktorým bola poskytovaná ošetrovateľská starostlivosť v domácom prostredí mali vyššie priemerné skóre takmer vo všetkých doménach kvality života, než seniori v ústavnej starostlivosti. K podobným výsledkom dospeli aj Tabaková a Bušová (2007), keď zisťovali spokojnosť jedincov s poskytovanou ošetrovateľskou starostlivosťou v domácom prostredí u 67 klientov ADOS. S rovnakými výsledkami sa stretávame aj u autorov Dimunovej, Dankulicovej Veselskej a Stropkaiovej (2013), ktoré v rámci výskumu zameraného na zhodnotenie a porovnanie kvality života u seniorov žijúcich v domácom prostredí a v zariadeniach sociálnej starostlivosti zistili, vyššiu kvalitu života v doméne ,,Sociálneho zapojenia“ u seniorov žijúcich v zariadeniach sociálnej starostlivosti ako u seniorov žijúcich v domácom prostredí.

Prečítajte si tiež: Prevencia rizík v opatrovateľskej starostlivosti

Závery prieskumu

Po dôkladnej analýze našich výsledkov sme dospeli k záverom, že seniori v rakúsku žijúci v zariadeniach sociálnej starostlivosti ako aj v domácom prostredí hodnotia kvalitu života vyššie v porovnaní so seniormi na Slovensku. Na základe výsledkov prieskumu je zrejmé, že kvalita života sa odráža od viacerých aspektov a je potrebné si uvedomiť, že v tejto oblasti výskumu je potrebné venovať zvýšenú pozornosť. Hodnotenie kvality života sa stáva výsledkom záujmu o poskytovanie zdravotnej starostlivosti (Raková, 2010, s. 300) a zároveň prináša poznatky pre rozvoj v oblasti sociálnej starostlivosti.

Záver

Starnutie je fenomén, ktorý so sebou prináša zmeny zdravotné, sociálne a ekonomická, ktoré vo veľmi veľkej miere determinujú kvalitu života tak jednotlivca, ako aj celej spoločnosti. Preto je veľmi potrebné vytvárať podmienky na komplexnú a multidisciplinárnu starostlivosť so zreteľom na prostredie, v ktorom seniori žijú a dať príležitosť jednotlivcom starnúť zdravo a viesť aktívny a zmysluplný život v období staroby (Zamboriová, Simočková, Potočeková, 2007, s.

Prečítajte si tiež: Všetko o poručníctve a náhradnej starostlivosti

tags: #starostlivosť #o #seniorov #v #domovoch #dôchodcov