Kvalita života seniorov v zariadeniach sociálnych služieb: Štandardy kvality a terapeutické techniky

Starnutie populácie prináša so sebou zvýšenú potrebu starostlivosti o seniorov, a to aj v inštitucionálnom prostredí. Súčasne s tým rezonuje otázka udržateľnosti kvality života seniorov pri rešpektovaní ich individuálnych potrieb a akceptovaní zdravotného stavu súvisiaceho so starnutím. Zmena zákona o sociálnych službách ukladá poskytovateľom povinnosť dodržiavať podmienky kvality poskytovanej sociálnej služby.

Úvod

Cieľom tohto článku je preskúmať oblasť starostlivosti o seniorov v zariadeniach sociálnych služieb, so zameraním na štandardy kvality a využitie terapeutických techník. Zameriame sa na to, ako štandardy kvality ovplyvňujú kvalitu života seniorov a akú úlohu zohrávajú odborní zamestnanci pri uplatňovaní terapeutických techník.

Štandardy kvality v sociálnych službách

V súčasnosti sa v zariadeniach sociálnych služieb na Slovensku uplatňujú štandardy kvality v zmysle platnej legislatívy. Tento posun predstavuje významný podnet pre skvalitňovanie poskytovaných sociálnych služieb, čo má priamy vplyv na kvalitu života seniorov. Hlavným cieľom je poskytovanie kvalitných sociálnych služieb klientom prostredníctvom jasne definovaných procesov a postupov so zameraním na spokojnosť klientov, uspokojovanie ich požiadaviek a potrieb, neustále zvyšovanie kvalifikácie zamestnancov a modernizácia zariadenia. Priebežne sa tiež hodnotí plnenie stanovených merateľných a termínovaných cieľov kvality. Zamestnanci pracujú podľa určených postupov, v ktorých sú jasne určené zodpovednosti a právomoci.

Práva prijímateľov sociálnych služieb:

Klienti sú pri poskytovaní sociálnych služieb rovnocennými partnermi so zamestnancami zariadenia ako s poskytovateľmi služieb. V zmysle novely zákona o sociálnych službách má každý prijímateľ právo určiť si dôverníka, ktorý má posilniť dodržiavanie jeho základných ľudských práv a slobôd.

Poslanie zariadení sociálnych služieb:

Poslaním zariadení je poskytovať kvalitné sociálne služby seniorom v súlade so zákonom o sociálnych službách, zabezpečiť im dôstojný, zmysluplný, pokojný, kvalitný a radostný život. Dôležité je empaticky reagovať na požiadavky prijímateľov, vytvárať im podmienky pre dôstojné prežitie života a pomáhať im udržať si čo najvyššiu možnú mieru samostatnosti. Nevyhnutnou súčasťou práce je zohľadňovať individuálne potreby prijímateľov a vytvárať priestor na ich sebarealizáciu, podporovať ich socializáciu a vytvárať im pocit domova a súkromia.

Prečítajte si tiež: Prevencia kriminality a postpenitenciárna starostlivosť

Sociálna rehabilitácia ako súčasť štandardov kvality

V kontexte štandardov kvality je dôležité upozorniť na oblasť procedurálnych podmienok pri poskytovaní sociálnej služby, a to najmä v súvislosti s využitím terapeutických techník v inštitucionálnej starostlivosti o seniorov.

Definovanie sociálnej rehabilitácie:

Sociálna rehabilitácia sa zameriava na podporu samostatnosti, nezávislosti a sebestačnosti jednotlivca prostredníctvom rozvoja zručností a aktivácie schopností v rámci sociálnej práce. Je to odborná činnosť, ktorej cieľom je pomáhať jednotlivcom s rôznymi typmi obmedzení dosiahnuť alebo udržať optimálnu úroveň ich telesných, zmyslových, rozumových, duševných alebo sociálnych funkcií.

Multidimenzionálny proces:

Sociálna rehabilitácia je multidimenzionálny proces, ktorý sa zameriava na zlepšovanie kvality života jednotlivcov v jej komplexnosti v rámci rozvoja alebo udržateľnosti bio - psycho - sociálnej, ale aj spirituálnej integrity jedinca. Zahŕňa rôzne stratégie, zásahy a podporné opatrenia na dosiahnutie sociálnej inklúzie, participácie a zvýšenia kvality života. Umožňuje klientovi, teda aj seniorovi, udržať si dobrý zdravotný stav a sociálne fungovanie.

Formy a metódy sociálnej rehabilitácie:

V rámci sociálnych služieb sa sociálna rehabilitácia realizuje prostredníctvom nácviku rôznych zručností, používania pomôcok, sebaobslužných činností, priestorovej orientácie a samostatného pohybu. Formy sociálnej rehabilitácie môžu zahŕňať socioterapiu, prípadovú sociálnu prácu a terapie ako ergoterapia, muzikoterapia a arteterapia. Metódy sociálnej rehabilitácie sú zamerané na reedukáciu smerom k zlepšeniu jednotlivých funkcií, kompenzáciu, rozvoj nepoškodenej oblasti a schopností jednotlivca, spôsobov vyrovnávania sa so zmenami v súvislosti so starnutím. Techniky, ako je hovorené slovo, podpora a rozvoj motorických funkcií a orientácie, rehabilitácia pracovných a sebaobslužných zručností, relaxácia a povzbudzovanie súťaživosti, sú tiež súčasťou sociálnej rehabilitácie.

Odborní zamestnanci v sociálnej rehabilitácii:

Sociálnu rehabilitáciu v zariadeniach sociálnych služieb spravidla poskytujú sociálni pracovníci, asistenti sociálnej práce, špeciálni pedagógovia a inštruktori sociálnej rehabilitácie. Je dôležité, aby pracovník v oblasti sociálnej rehabilitácie bol vyškolený v konkrétnej činnosti - terapii.

Prečítajte si tiež: Prevencia rizík v opatrovateľskej starostlivosti

Dôležitosť sociálnej rehabilitácie:

Sociálna rehabilitácia je dôležitou súčasťou sociálnej práce, ktorej cieľom je zlepšiť životy jednotlivcov, posilniť ich schopnosti a umožniť im plnohodnotnú integráciu do spoločnosti. Ponúka klientom prostriedky a podporu na prekonanie ich obmedzení a rozvoj ich potenciálu. Je súčasťou inkluzívneho a podporného prostredia, kde sa jednotlivci cítia akceptovaní, rešpektovaní a majú možnosť rozvíjať alebo udržiavať svoje schopnosti a talent. Vzhľadom na rôznorodosť a komplexnosť klientov je dôležité, aby sa prístupy a metódy prispôsobili individuálnym potrebám a situáciám.

Terapeutické techniky v starostlivosti o seniorov

Nástrojom pre dosiahnutie cieľov sociálnej rehabilitácie sú aj terapeutické techniky.

Pojmové vymedzenie terapeutických techník:

Pojmové vymedzenie terapeutických techník nie je jednoznačné. V praxi sa často vyskytujú aj pojmy ako expresívne terapie, projektívne techniky, činnostné terapie, podporné terapie, terapeutické metódy, terapie v pomáhajúcich profesiách, pričom ide o identický charakter, spoločný obsah a cieľ. Princíp terapie nie je v sociálnej praxi vnímaný komplexne, teda nie ako liečba napr. v psychoterapii a alebo v psychiatrickej praxi. Ide o činnosti, ktoré majú podporovať alebo udržiavať optimálnu kvalitu života seniorov vzhľadom k ich zdravotnému stavu a kvalite života, často podmienené vývinovým obdobím starnutia. Pojmová nejednotnosť a využívanie terapií v sociálnej praxi by si vyžadovalo precízne zadefinovanie a zjednotenie vzhľadom k teoretickému vymedzeniu, ako aj k samotnej sociálnej praxi.

Najčastejšie používané terapeutické techniky:

Medzi najčastejšie používané terapeutické techniky v rezidenciálnej sociálnej starostlivosti o seniorov patria reminiscenčná terapia, ergoterapia, terapia hrou, arteterapia, muzikoterapia a pohybová terapia. Umenie (najmä prvky arteterapie alebo muzikoterapie) má svoje postavenie v období starnutia a je jednou z ciest udržiavania sociálnych a spoločenských väzieb.

Vzťah terapií a sociálnej práce:

Oblasti terapií, ako aj koncepty sociálnej práce sú často motivované liečebnou pedagogikou, psychoterapiou, psychológiou ako aj medicínou. Ich zahrnutím do sociálnej práce tak získavajú novú podobu, prispôsobenú na priamy výkon, ktoré sa ukazujú, ako efektívne a inšpirujúce. Nejedná sa o štandardné formy psychoterapeutických intervencií, napriek tomu že sa ukazujú byť čoraz účinnejšími pri práci s klientom. Z vedeckého hľadiska pri ich vymedzení narážame na ich teoretickú nejednotnosť, pretože existujú viaceré rôzne definície, ktoré si vzájomne často odporujú. Z jednej strany sa to považuje za nejednoznačnosť takýchto postupov, avšak na druhej strane to umožňuje systematizovať tieto postupy alebo ich časti pre reálne využitie pri práci s klientmi.

Prečítajte si tiež: Všetko o poručníctve a náhradnej starostlivosti

Dôležitosť aktívneho napĺňania voľného času seniorov:

V každom zariadení sociálnych služieb nájdeme špecializovaných pracovníkov, respektíve ergoterapeutov, ktorých snahou je v rámci možností aktívne napĺňať voľný čas seniorov. Účasť na týchto aktivitách je dobrovoľná, čo môže u niektorých klientov vyvolať skôr opačný účinok vedúci k úpadku do nečinnosti, samoty, pocitu opustenosti až depresii.

Terapeutický vzťah:

Samotná terapia je jedinečná v tom, že je orientovaná na proces, v ktorom jeden človek odovzdáva postoje kongruencie, empatie a kladného prijímania a druhý človek tieto postoje prijíma. Terapia sa začína dôverou medzi odborníkom a klientom. Klient, aby mohol začať dôverovať odborníkovi, potrebuje cítiť záujem pracovníka o neho, a to prejavom uznania a rešpektu. V sociálnej práci tento terapeutický prvok je vyjadrený najmä tým, že sa odborný zamestnanec zameriava najmä na posilnenie individuálnych zdrojov klienta, ako aj potenciálnych zdrojov, ktorých cieľom je získavanie nových, predovšetkým pozitívnych zážitkov.

Adaptácia seniora v inštitucionálnej starostlivosti:

Obdobie adaptácie seniora v inštitucionálnej starostlivosti má byť pre odborných zamestnancov výzvou uľahčiť mu túto cestu a pomôcť mu prispôsobiť sa novým životným podmienkam. Dôležité je dbať na to, aby sa nevytratila láska k človeku, neprehlbovala sa ich osamelosť a sociálna izolácia. Ku každému klientovi je potrebné správať sa s úctou a rešpektom. Pri poskytovaní sociálnych služieb sa musí navzájom prepájať profesionalita s odbornosťou všetkých zamestnancov v spojení s etickým rozhodovaním. Pri využívaní terapeutických techník je nevyhnutné, aby sa medzi odborným zamestnancom a seniorom vytvoril pozitívny vzťah. Základom vzťahu je efektívna komunikácia verbálna, ako aj neverbálna, prezentovaná primeraným tónom hlasu, pohľadom, gestami či mimikou, ktoré vypovedajú o vzťahu často viac než slovo. Medzi základné zásady efektívnej komunikácie so seniorom môžeme zaradiť uvedomenie - prijatie, pozdrav a oslovenie, vytvorenie vzťahu láskavosti a dôvery.

Problémy a výzvy pri implementácii terapeutických techník

Terapeutické techniky si zaslúžia oveľa väčšiu pozornosť nielen z teoretického, ale aj praktického hľadiska. Zariadenia sociálnych služieb na Slovensku ich čoraz viac implementujú do svojho procesu, avšak pri ich samotnej realizácií narážame na niekoľko problémov:

• Nedostatočné legislatívne ukotvenie: Zákon o sociálnych službách ich spomína iba okrajovo a definuje ich ako doplnkové činnosti.
• Nedostatok odborníkov: Chýbajú odborníci, ktorí by zabezpečovali využitie terapeutických techník v praxi.
• Financovanie: Nedostatočné financovanie na vzdelávanie odborníkov v terapeutických technikách.
• Systémové usporiadanie vzdelávania: Vzdelávanie v podporných terapiách (terapeutických technikách) na Slovensku nie je systémovo usporiadané ani pevne ukotvené. V oblasti ďalšieho vzdelávania je niekoľko akreditovaných subjektov, ktoré ponúkajú vzdelávanie v terapeutických technikách arteterapie, ergoterapie, psychomotorickej terapie, dramatoterapie, terapie hrou, tanečnej a pohybovej terapie ako aj ďalších, ich obsahové zameranie ale aj úroveň vzdelávania môže byť rôzna.

Dostatočný počet vyškolených odborných zamestnancov v týchto technikách, stanovené jasné štandardy vykonávania týchto terapeutických techník by umožňovalo efektívnejšie vykonávanie činnosti a dovolilo by lepšie porozumieť klientovým potrebám.

Základné princípy poskytovania sociálnych služieb

Zákonné princípy:

Poskytovateľ sociálnej služby nemôže odoprieť prístup k sociálnej službe fyzickej osobe, ktorá spĺňa podmienky na poskytnutie sociálnej služby ustanovené zákonom, na základe diskriminačných kritérií. Každému žiadateľovi je sociálna služba poskytnutá v súlade so zákonom alebo mu je poskytnuté sociálne poradenstvo. Žiadnemu prijímateľovi nie je poskytovaná sociálna služba proti jeho vôli alebo na základe diskriminačných kritérií.

Zmluva o poskytovaní sociálnej služby:

Poskytovateľ sociálnej služby má písomne vypracovaný transparentný a pre prijímateľa zrozumiteľný postup pri uzatváraní zmluvy o poskytovaní sociálnej služby. Prijatie a poskytovanie sociálnej služby je založené na slobodnom a informovanom rozhodnutí prijímateľa sociálnej služby.

Odborné činnosti a inovácie:

Odborné činnosti sa vykonávajú metódami, technikami a postupmi zodpovedajúcimi poznatkom humánne orientovaných vied a poznatkom o stave a vývoji poskytovania sociálnych služieb. Sú používané cielene a transparentne, sú orientované na zabezpečenie individuálnych potrieb prijímateľa sociálnej služby, na dodržiavanie holistického prístupu, na podporu jeho aktívnej účasti a spolurozhodovania. Poskytovateľ sociálnej služby uplatňuje inovatívne overené vedecké poznatky a flexibilne ich využíva.

Podpora a začlenenie do komunity:

Podpora prijímateľov pobytovej sociálnej služby a ich rodín, blízkych osôb alebo opatrovníkov je orientovaná na podporu nezávislého života a začlenenie do komunity. Zamestnanci sú informovaní o dostupnosti a úlohe komunitných služieb a zdrojov.

Individuálny prístup a plánovanie:

Poskytovateľ sociálnej služby je povinný prihliadať na individuálne potreby prijímateľa sociálnej služby pri poskytovaní všetkých druhov sociálnych služieb. Sociálne služby sú poskytované na základe individuálneho plánu, ktorý vychádza z individuálnych potrieb, schopností a cieľov prijímateľa sociálnej služby. Individuálny plán je nástrojom na spoluprácu medzi prijímateľom sociálnej služby a zamestnancami poskytovateľa sociálnej služby. Cieľom individuálneho plánu je vytvoriť takú podporu, aby mohol prijímateľ sociálnej služby žiť zmysluplný a čo najsamostatnejší život. Poskytovateľ sociálnej služby vytvára priestor na to, aby pri všetkých rozhodnutiach poskytol prijímateľovi potrebnú podporu a rešpektoval jeho preferencie a želania.

Aktívna účasť a rozvoj zručností:

Poskytovateľ sociálnej služby zabezpečuje, aby individuálny plán bol plánom prijímateľa sociálnej služby, ktorý sa aktívne zúčastňuje na jeho tvorbe a realizácii. Poskytovateľ sociálnej služby zabezpečuje každému prijímateľovi sociálnej služby prístup k rôznym druhom aktivizácie, ktoré zohľadňujú potreby a preferencie prijímateľa a ktorých prostredníctvom môže rozvíjať svoje kognitívne schopnosti a zručnosti. Rozvoj zručností je prispôsobený osobným preferenciám prijímateľa sociálnej služby, jeho veku, zdravotnému stavu a individuálnym schopnostiam a môže obsahovať aj rozvoj každodenných zručností vrátane úkonov starostlivosti o seba.

Podpora sociálnej siete:

Poskytovateľ sociálnej služby podporuje prijímateľov sociálnej služby v založení a rozvíjaní ich podpornej sociálnej siete a udržiavaniu kontaktu s členmi svojej sociálnej siete tak, aby im uľahčil nezávislý život a začlenenie sa do komunity.

Zdravotná starostlivosť a informovanosť:

Poskytovateľ sociálnej služby aktívne podporuje prijímateľa sociálnej služby pri realizácii jeho práva na poskytovanie zdravotnej starostlivosti. Zrozumiteľná komunikácia a vzájomné zdieľanie dôležitých informácií je v sociálnych službách základom všetkých procesov, nakoľko vytvára základ pre informované rozhodovanie a prijímanie tzv. informovaných rozhodnutí všetkých zúčastnených strán. Poskytovateľ sociálnej služby aktívne informuje záujemcu sociálnej služby alebo prijímateľa sociálnej služby o aktuálnej situácii a podmienkach poskytovania sociálnej služby.

Prevencia krízových situácií a ochrana pred zlým zaobchádzaním:

Poskytovateľ sociálnej služby má vypracované postupy a pravidlá riešenia krízových situácií a systém preventívnych opatrení na predchádzanie vzniku krízových situácií. Pri poskytovaní sociálnej služby má poskytovateľ sociálnej služby určené postupy a pravidlá používania prostriedkov netelesného a telesného obmedzenia v jasne definovaných prípadoch nutnosti ich využitia. Prijímatelia sociálnej služby nie sú vystavení izolácii alebo obmedzujúcim prostriedkom. Poskytovateľ sociálnej služby uplatňuje prioritne alternatívne riešenia namiesto používania izolácie alebo obmedzenia a zamestnanci sú vyškolení v deeskalačných technikách, krízovej intervencii, plánovaní rizík a predchádzaní utrpenia prijímateľov sociálnej služby alebo ohrozeniu života alebo zdravia zamestnancov. Zamestnanci poskytovateľa sociálnej služby zaobchádzajú s prijímateľmi sociálnej služby ľudsky, dôstojne a s úctou. Žiadny prijímateľ sociálnej služby nie je vystavený akejkoľvek forme týrania, ponižujúceho zaobchádzania, zneužívania alebo iným formám zlého zaobchádzania. Poskytovateľ sociálnej služby má prijaté náležité opatrenia, aby nedochádzalo k žiadnym formám týrania, zanedbávania, zneužívania alebo zlého zaobchádzania.

Spokojnosť a spätná väzba:

Poskytovateľ sociálnej služby informuje a sprístupní prijímateľom sociálnej služby mechanizmy/spôsoby nastavené pre vyjadrenie ich názorov a pripomienok k poskytovaniu služieb a ich zlepšovaniu. Poskytovateľ sociálnej služby rešpektuje právo prijímateľa sociálnej služby na vyjadrenie spokojnosti alebo nespokojnosti s kvalitou poskytovanej a zabezpečovanej sociálnej služby. Vyjadrenie nespokojnosti so sociálnou službou prijímateľom sociálnej služby nie je podnetom ani dôvodom na vyvodzovanie dôsledkov, ktoré by prijímateľovi sociálnej služby spôsobili akúkoľvek ujmu. Poskytovateľ sociálnej služby sa pravidelne zaujíma o názor prijímateľa sociálnej služby na poskytovanú sociálnu službu. Osoba, ktorá sa domnieva, že práva a právom chránené záujmy prijímateľa sociálnej služby boli porušené činnosťou alebo nečinnosťou poskytovateľa sociálnej služby alebo zriaďovateľa sociálnej služby, môže podať sťažnosť. Sociálne služby majú vždy spĺňať určité kritériá, medzi ktoré patrí aj kvalita. Spokojnosť so sociálnou službou sa všeobecne vymedzuje ako reakcia na diskrepanciu medzi tým, čo klient od sociálnej služby očakáva a aká je realita.

tags: #starostlivosť #o #seniorov #v #zariadeniach #sociálnych