Starostlivosť o starých ľudí: Komplexný pohľad

Starnutie je prirodzený, fyziologický a nezvratný proces, ktorý so sebou prináša množstvo telesných, psychických a sociálnych zmien. Staroba nie je choroba, ale prirodzené obdobie života, v ktorom sa každý jedinec vyvíja individuálne. V posledných rokoch sa starnutie stáva stredobodom pozornosti a spoločnosť si čoraz viac uvedomuje potrebu komplexnej starostlivosti o starších ľudí.

Sociálna práca so seniormi

Sociálna práca so seniormi zahŕňa formy činnosti a postupy, ktoré pomáhajú klientom vyššieho veku zvládať výzvy spojené so starnutím. Starnutie je zákonitý, biologický, nerovnomerný a nezvratný proces. Staroba je z gerontologického hľadiska komplexnou charakteristikou funkčného stavu orgánových systémov, ich adaptability, výkonnosti a rezerv z pohľadu času a výkonov. Je to kríza života, obdobie úbytku síl, spomalenia motoriky, únavy a zmien vonkajšieho vzhľadu. V tomto období človek často stráca nezávislosť a stáva sa odkázaným na pomoc iných osôb alebo spoločnosti.

Obdobia ľudského života z biologického hľadiska:

1. Detstvo a dospievanie: 0 - 18 rokov
2. Dospelosť: 19 - 45 rokov
3. Stredný vek: 49 - 59 rokov
4. Staroba: 60 rokov a viac (delí sa na včasnú starobu (60-74 r.), vlastnú (75-79 r.) a dlhovekosť (90 r. a viac))

Sociálne výzvy starnutia:

• Sociálna izolácia
• Generačné vzťahy
• Ageizmus (vytláčanie a znevažovanie ľudí nad 60 rokov v spoločnosti)

Odchod do dôchodku môže spôsobiť prudký pokles príjmov, zmenu spoločenského postavenia, syndróm prázdneho hniezda (odchod detí z domova), žiarlivosť, stratu životného partnera a závislosť na cudzej pomoci. Medzi obzvlášť zraniteľné skupiny patria osoby nad 80 rokov, staré osoby v jednočlenných domácnostiach, osamelé alebo ovdovené staré ženy, starí ľudia žijúci v ústavoch, bezdetní starí ľudia, staré páry, kde je jeden ťažko chorý, starí ľudia so zdravotnými problémami a starí ľudia s minimálnym príjmom.

Sociálne dôsledky choroby pre starého človeka

Starý človek potrebuje vždy sociálnu pomoc. Komunikácia môže byť narušená zo sociálnych príčin, vývojom kognitívnych porúch (sluch, zrak), demencie, stráca sa schopnosť zapamätať si, čo druhý hovorí. Časté sú psychické poruchy ako depresia, demencia a agresivita. Choroba môže ovplyvniť stravovanie, správanie a osobnosť.

Zlé zaobchádzanie so starými ľuďmi

Na týranie je upozorňované v súvislosti najmä s deťmi, no v súčasnosti sa objavuje nový fenomén a to syndróm týraného, zneužívaného a zanedbávaného geronta. Týranie môže byť pasívne (nedostáva potrebné lieky, zanedbávaný po spoločenskej stránke) alebo aktívne (psychické alebo fyzické násilie, finančné vydieranie, zlosť a vyhrážanie sa, časté zranenie, dekubity a pod.). U týraných seniorov sa často prejavuje syndróm vyhasnutia - pasivita, apatia, nezáujem.

Prečítajte si tiež: Prevencia kriminality a postpenitenciárna starostlivosť

Oblasti starostlivosti o seniorov

Starostlivosť o seniorov by mala byť komplexná a zameraná na štyri hlavné oblasti:

1. Individuálna
2. Sociálna
3. Zdravotná
4. Hmotná

Z historického hľadiska bola v prvom rade riešená oblasť materiálna, neskôr zdravotná. Vývoj starostlivosti o seniorov prešiel dlhou cestou, od tradičnej rodinnej starostlivosti, cez stredoveké starobince, chudobince a špitály, až k novodobým formám ústavnej a domácej starostlivosti. V súčasnosti sa na starostlivosti o starých občanov participuje rodina spolu s rôznymi zdravotníckymi a sociálnymi inštitúciami. Neinštitucionalizovaná pomoc je poskytovaná odborníkmi v domácom prostredí.

Sociálne služby pre seniorov

Zákon 448/2008 Z. z. o sociálnych službách definuje rôzne druhy sociálnych služieb pre seniorov:

1. Opatrovateľská služba
2. Prepravná služba
3. Sprievodcovská a predčitateľská služba
4. Tlmočnícka služba
5. Sprostredkovanie tlmočníckej služby
6. Sprostredkovanie osobnej asistencie
7. Požičiavanie pomôcok.

Veľkú časť poradenskej činnosti pre seniorov a poskytovania sociálnych služieb poskytujú aj zariadenia sociálnych služieb pre fyzické osoby s ťažkým zdravotným postihnutím alebo nepriaznivým zdravotným stavom:

• Zariadenie podporovaného bývania
• Zariadenie pre seniorov
• Zariadenie opatrovateľskej služby
• Rehabilitačné stredisko
• Domov sociálnych služieb
• Špecializované zariadenie
• Denný stacionár

V týchto zariadeniach sa poskytuje sociálne poradenstvo, rehabilitácia, ubytovanie, stravovanie, upratovanie, pranie, žehlenie, údržba šatstva a bielizne, zdravotná starostlivosť a iné.

Prečítajte si tiež: Prevencia rizík v opatrovateľskej starostlivosti

Úloha sociálneho pracovníka

Základom sociálnej práce so staršími ľuďmi je práca so vzťahom a dôverou, práca s jeho rodinou. Sociálny pracovník, ktorý pracuje so seniormi, by mal mať základné poznatky z geriatrie a pozitívny vzťah k seniorom. Ak chce sociálny pracovník poskytnúť adekvátnu pomoc seniorovi, musí poznať a rešpektovať jeho potreby. Identifikácia skutočných potrieb si vyžaduje komplexné zručnosti, empatiu, úctu k človeku a schopnosť načúvať potrebám. Zdrojom informácií je aj poznanie rodinného prostredia. Niekedy je potrebná aj návšteva seniora v jeho domácom prostredí.

Sociálny pracovník plánuje príchod klienta do inštitúcie, zabezpečuje stretávanie klienta s rodinou, návštevy, nákupy, socioterapiu, kontakt s inštitúciami, s úradom sociálnych vecí a rodiny, dohliada na dodržiavanie etických práv, vypracúvava adaptačný a predadaptačný plán.

Riešenie hmotnej a sociálnej núdze seniora

Hmotnú a sociálnu núdzu seniora je možné riešiť:

• Sociálnym poradenstvom
• Sociálnoprávnou ochranou
• Sociálnymi službami
• Dávkami a príspevkami v hmotnej núdzi
• Sociálnymi službami a príspevkami na kompenzáciu

Sociálne poradenstvo pre osoby vyššieho veku

Žiadna právna úprava v našom štáte neukladá zainteresovaným subjektom poskytovať sociálne poradenstvo pre skupinu osôb vo vyššom veku. Táto pomoc sa zabezpečuje prostredníctvom posudzovania starých ľudí v súvislosti s poskytovaním dávok hmotnej núdze, príspevku na bývanie, ale najmä poskytovaním niektorých sociálnych služieb, predovšetkým opatrovateľskej, ošetrovateľskej a prepravnej služby. Veľkú časť poradenskej činnosti preberajú priamo zariadenia sociálnych služieb ako napr. domovy dôchodcov, alebo stanice opatrovateľskej služby. Obec môže poskytovať poradenstvo pre osoby vyššieho veku individuálne ale aj prostredníctvom klubu dôchodcov, ktorého je zriaďovateľom.

Sociálne poradenstvo pre osoby vyššieho veku, ktoré sa stávajú klientmi sociálnej práce z dôvodu veku, sa dostatočne neuplatňuje, napriek tomu, že z hľadiska ich mobilizácie, aktivizácie a motivácie pre ďalšie plnohodnotné pôsobenie v spoločenskom, ale aj v osobnom živote nachádzame množstvo inšpirácií pre prácu sociálnych pracovníkov. Na poskytovaní poradenstva pre túto skupinu obyvateľstva majú podiel predovšetkým neštátne subjekty, obce, mestá a príslušné oddelenia, najmä pri posudzovaní ich zdravotného stavu a stupňa odkázanosti na pomoc inej osoby.

Prečítajte si tiež: Všetko o poručníctve a náhradnej starostlivosti

Zdravotnícka starostlivosť

Zdravotnícka starostlivosť je zabezpečovaná lekármi a špecialistami. Geriatria má oddelenia:

• Liečebne pre dlhodobo chorých
• Geriatrické oddelenie (krátkodobé pobyty)
• Zaistenie domáceho ošetrovateľstva
• Neinštitucionálna starostlivosť - pomôcky
• Poloinštitucionálna starostlivosť - denný pobyt
• Inštitucionálna starostlivosť

Geriatrický pacient je chorý, spĺňajúci kritériá kalendárnej staroby, charakteristický vekom, poly a multimorbiditou (množstvo rozličných ochorení u jedinca), zvýšenou mortalitou, funkčným stavom (zdravotným, psychologickým, emocionálnym, ekonomických), bremenami staroby, sociálnym stavom a potrebou pomoci.

Komunikácia so seniormi

Najdôležitejšou z dimenzií interpersonálnych vzťahov sociálneho pracovníka a starého človeka je komunikácia. Medzi ďalšie patrí interakcia (vzájomné pôsobenie, spolupráca, kooperácia, pomoc, ochota) a percepcia (vzájomné vnímanie, poznávanie a pochopenie). Všetky tri dimenzie vzťahov vystupujú spoločne a nie je možné ich od seba oddeľovať.

Dobrá komunikácia so seniorom napomáha sociálnemu pracovníkovi v zložitom pracovnom procese, chráni ho v prípade nedorozumenia a sporu s klientom alebo jeho blízkymi. Pozitívna komunikácia prináša obojstranné pozitívne emočné uspokojenie za predpokladu obojstranného korektného jednania pri absencii paternalizmu a pochopenia pre vek a prípadné hendikepy starého človeka. Pochopenie psychologického, psychického a emočného stavu pacienta alebo jeho blízkych je výsledkom dostatočnej odbornej erudície a povahových vlastností sociálneho pracovníka.

Zlá komunikácia má za následok nespokojnosť a sťažnosti klienta a jeho blízkych. Pre uspokojenie potrieb starého človeka nesmú chýbať údaje o:

1. Stave
2. Bydlisku, kde a s kým býva, od koho sa mu dostáva pomoc
3. Vierovyznaní
4. Výške dôchodku a poplatkov za bývanie
5. Stravovaní
6. Liekoch, ktoré užíva a ich množstve
7. Spoločenskej komunikácii
8. Pohyblivosti v byte, mimo bytu, vonku
9. Záujmoch
10. Zaobchádzaní so starým človekom
11. Zdravotných ťažkostiach.

Ak má byť pomoc účinná, je dôležité zistiť, či sa jedná o geronta:

• Sebestačného, ktorý je schopný zvládnuť základné sebaobslužné výkony a výkony potrebné pre život v samostatnej domácnosti.
• Nesebestačného, ktorý nie je schopný sa o seba postarať. V tomto prípade hovoríme o závislostiach, kde rozlišujeme tri stupne:
  • Ľahká - ak chorý starý človek vyžaduje občasný dohľad a výpomoc.
  • Stredného stupňa - klient vyžaduje pravidelný dohľad alebo pomoc druhej osoby pri niektorých základných sebaobslužných výkonoch.
  • Ťažká - vyžaduje trvalý dohľad a opatrovateľskú, ošetrovateľskú alebo aj lekársku starostlivosť.

Zabezpečenosť umožňuje závislému chorému človeku zostať v domácom prostredí. Starý človek vždy potrebuje sociálnu pomoc a predovšetkým chorý starý človek, nakoľko v uspokojovaní potrieb sa takýto geront stáva závislý na svojom okolí.

Poruchy u starých ľudí

U starých ľudí dochádza k poruchám v:

• Komunikácii - stráca sa slovná zásoba, geront začína používať jednoduché vety so všeobecným významom. V takomto prípade je dôležité rozprávať sa s ním pomaly, zreteľne, nekričať, zopakovať vetu aj viackrát bez nervozity, dôležitým prvkom je neverbálna komunikácia.
• Obliekaní - základným pravidlom je povzbudzovanie geronta k tomu, aby sa obliekal sám, ale pomôcť mu pri výbere oblečenia, príp. pripomenúť mu nezabudnúť si obliecť niektorú časť odevu.
• Stravovaní - mala by byť vyvážená s obsahom všetkých základných zložiek.
• Správaní - v prípade ak sa jedná o geronta postihnutého demenciou alebo inými mozgovými poruchami.

Hospicová starostlivosť

Zdravotnícka starostlivosť, okrem iného, spočíva aj v hospicovskom hnutí a kultúre umierania. Hospicové hnutie vyjadruje filozofiou komplexnej starostlivosti, ktorá sa sústreďuje na kvalitu života zomierajúceho pacienta a jeho rodiny. Hospicová starostlivosť vytvára novú kultúru zomierania. Základnou činnosťou tohto úsilia je boj proti bolesti a ľudský sprievod je odpoveďou na eutanáziu.

Rozlišujeme tri formy hospicovskej starostlivosti:

• Domácu
• Ambulantnú
• Lôžkovú (krátkodobá, opakovaná, trvalá).

Cieľom je predĺženie prežitia a zlepšenie kvality prežívania.

Eutanázia

Eutanázia je konanie zdravotníka, ktorého cieľom je spôsobiť alebo urýchliť smrť ťažko chorého človeka na jeho žiadosť, na žiadosť príbuzných, na základe predpokladu, že by si to prial.

Rozlišujeme eutanáziu:

• Aktívnu (vedomý bezprostredný zásah spôsobujúci predčasnú smrť)
• Pasívnu (zastavenie liečby s cieľom urýchliť smrť)

Adaptácia na starobu

Je dôležité garantovať, aby nedochádzalo k diskriminácii.

Typy adaptácií na starobu:

• Konštruktívna osobnosť - akceptuje starobu, starnutie, hodnotí svoj život kladne, je aktívny a komunikatívny.
• Závislá osobnosť - osobnosť „na hojdacom kresle“, so starobou je spokojný len do istej miery, spolieha sa na ostatných, starobu považuje ako čas odpočinku a je pasívny.
• Defenzívna osobnosť - obnovená - títo ľudia sú veľmi aktívny, boja sa staroby, snažia sa stále pracovať, dokázať, že všetko ešte zvládnu.
• Hostilná osobnosť - prejavuje sa nepriateľsky, obviňuje ľudí za svoje neúspechy, reagujú mrzuto. Týmto ľuďom často hrozí izolácia.

Choroby spojené so starobou

• Rednutie kosti - OSTEOPORÓZA - zvyšuje riziko zlomení, častejšie sa vyskytuje u žien, pretože hustotu kostí zvyšuje ženské pohlavné hormóny, ktorých produkcia sa výrazne znižuje v klimaktériu.
• Infekčné choroby - sú problémom najmä u starých ľudí žijúcich v inštitúciách a v zlých podmienkach.

Psychické poruchy

• Zmätenosť - porucha vedomia, zapríčinená poškodení činnosti mozgu. Príčiny: vonkajšie- alkohol, lieky, hospitalizácia, zmena prostredia, alebo vnútorné- zlé prekrvenie mozgu. Môže byť sprevádzaná halucináciami, ilúziami.
• Depresie - depresívny pacient pôsobí dojmom spomaleného filmu, spomalené pohyby, reč, smutný dojem, nechutenstvo k jedlu, zanedbaný zovňajšok, nespavosť, nezáujem o okolie.
• Demencie - najviac vyskytujúci sa typ demencie je Alzheimerov typ - vyvolaný poškodením ciev zásobujúcich mozog. Demencie poškodzujú poznávacie kognitívne funkcie mozgu- chápavosť, úsudok, pamäť.

Ďalšie formy pomoci

• Organizovanie spoločného stravovania - slúži pre seniorov, ktorému stravovanie nie je možné zabezpečiť inak.
• Prepravná služba - (sociálny taxík) slúži namiesto dotácií na kúpu motorového vozidla, prípadne individuálnej prepravy.

Starostlivosť o seniorov v zariadeniach sociálnych služieb

Poskytuje sa občanovi, ktorému nemožno poskytnúť inú sociálnu službu, alebo poskytnutie inej dostatočne nerieši jeho hmotnú alebo sociálnu núdzu.

Patria sem:

• Domov sociálnych služieb - zabezpečené stravovanie, bývanie, zaopatrenie. Poskytuje: výchova, poradenstvo, záujmová činnosť, kultúrna činnosť, pracovná terapia, rekreačná, rehabilitačná činnosť.
• Domovy dôchodcov - sú pre seniorov, ktorí majú priznaný starobný alebo invalidný dôchodok a potrebujú komplexnú starostlivosť, ktorú nevie zabezpečiť ich rodina. Poskytuje sa tu: stravovanie, bývanie, zaopatrenie.

Fyzické a psychické zmeny v starobe

• Oslabuje sa činnosť žliaz s vnútorným vylučovaním a niektoré z nich prestávajú úplne fungovať.
• V stenách ciev sa ukladá vápnik a cholesterol, cievy strácajú pružnosť a zvyšuje sa krvný tlak.
• Nervová sústavy je menej odolná voči záťažovým situácia, preto sa ľahko unaví.
• Starý človek potrebuje viac odpočinku a spánku.

Poznávacie procesy:

• Pomalé a nejasné vnímanie a orientácii v priestore.
• Rýchlosť myslenia, vnímania a analýzy skutočnosti sa spomaľuje.
• Pamäť - oslabené je mechanické vštepovanie do pamäti, ľahšie si zapamätá to, čo má logickú súvislosť. Dlhodobá pamäť funguje veľmi dobre - starý človek si pamätá i udalosti z pred 10 rokov a krátkodobá pamäť je oslabená - človek si nepamätá kde si práve položil okuliare.
• Sociálne vzťahy sú obmedzované zdravým starých ľudí a možnosťou ich pohybom a cestovania.
• Medziľudské vzťahy sa zhoršujú.
• Zvýrazňuje sa egoizmus, vzťahovačnosť, tvrdohlavosť, pedanstvo, podozrievavosť, detinskosť, so starým človek sa ťažšie vychádza.
• Na druhej strane potrebujú starí ľudia kontakty s ľuďmi, potrebujú spomínať, rozprávať sa o bežných veciach.
• Najdôležitejšie kontakty s deťmi, vnúčatami, rodinou, priateľmi.

Odchod do dôchodku

Starí ľudia ho prežívajú ako šok a traumu, najmä tí, ktorí naň nie sú pripravení. Niektorí sa na dôchodok tešia a vidia v ňom príležitosť uskutočniť niektoré svoje záujmy a koníčky.

Odchod do dôchodku znamená: stratu práce, profesie, profesionálnej roly, priateľov z práce a s tým spojená spoločenská prestíž a sociálny status. Starý človek sa stáva závislý od spoločnosti, ktorá mu poskytuje dôchodok. Človek odchádza zo spoločnosti do svojho súkromia, do svojej samoty, čo niekedy znamená až izoláciu. Pocit prázdnoty vzniká aj z toho, že v produktívnom veku ich stále niekto dirigoval, riadil staval pred nich ciele a programy. Na dôchodku si človek má odrazu tvoriť program sám, na čo nebol zvyknutý a nevie to robiť.

Fázy adaptácie na dôchodok

Rozlišujeme 5 fáz adaptácie na dôchodok:

1. Fáza šoku - môže mať podobu psychickej rany, zmätku, ale aj radosti a potešenia z voľného času, eufórie zo slobody a možnosti voľby vlastnej aktivity.
2. Fáza odpočinku a uvoľnenia - zisťovanie, čo všetko nový spôsob života prináša, čo sa dá a čo sa nedá robiť.
3. Fáza prehodnocovania a rozčarovania - človek hodnotí svoj život tak, že nenaplnil všetky ciele, je zo seba sklamaný a môže dôjsť k syndrómu 4 stien.
4. Fáza reorientácia - seniori sa prispôsobujú novému životu, hodnotia situáciu a vytvárajú si realistické očakávania.
5. Fáza rutiny - dosiahnutia stabilného životného štýlu, ktorý prináša uspokojenie, dôchodca má svoj denný a týždenný program, vykonáva ho rutinne a nemá rád, keď sa jeho program poruší.

Osamelosť

Jedna z najvýznamnejších psychických záťaží starých ľudí je úmrtie jedného s partnerov a nasledujúca samota.

Dôsledky straty partnera:

• Pocity osamelosti, prázdnoty, strata odvahy a životnej istoty.
• Mení sa denný režim činností, človek musí prebrať aj činnosti, ktoré doteraz vykonával partner.
• Zhoršená ekonomická situácia hlavne pre ženy.
• Smútok, depresia, sklesla nálada, neochota stretávať sa s ľuďmi.

Muži a ženy prežívajú samotu rozdielne:

• Muži: Potláčajú svoje city a emócie
• Ženy: Smrť partnera prežívajú búrlivejšie, v byte im viac veci pripomína manžela, častejšie chodievajú na cintorín, kde spomínajú pri hrobe manžela. Tento rituál predstavuje novú náplň života.

Typy dôchodkov

• Predčasný starobný dôchodok - dôchodková dávka, ktorá sa poskytuje z dôchodkového poistenia, účelom je zabezpečiť príjem v starobe.
• Invalidný dôchodok/čiastočne invalidný dôchodok - dôchodková dávka, ktorá sa poskytuje z invalidného poistenia, účelom je zabezpečiť poistencovi príjem dôchodku dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu poistenca.
• Vdovský dôchodok - dôchodková dávka, ktorá sa poskytuje dôchodkového poistenia, účelom je zabezpečiť pozostalému manželovi/ manželke príjem.
• Sirotský dôchodok - dôchodková dávka, ktorá sa poskytuje z dôchodkového poistenia, účelom je zabezpečiť príjem sirote v prípade úmrtia rodiča. Nárok má nezaopatrené dieťa po zomrelom rodičovi.

Demografické trendy

Súčasnosť je charakterizovaná závažným javom, ktorým je starnutie populácie. Tento stav je výsledkom fertility a mortality: rodí sa menej detí a stále viac ľudí sa dožíva staroby. Znižuje sa počet ekonomicky aktívnych ľudí v porovnaní s počtom ekonomicky inaktívnych ľudí. Odborníci predpovedajú, že v roku 2050 bude na svete viac šesťdesiatnikov ako detí do pätnásť rokov. Demografický vývoj potvrdzuje, že vo svete existuje 629 miliónov ľudí vo veku šesťdesiat rokov. V roku 2050 by ich malo byť viac ako dve miliardy (Kostolný, 2006). Demografický vývoj poukazuje na fenomén dvojitého starnutia. Tento termín poukazuje na skutočnosť, že počet starých ľudí sa zvyšuje najviac v najstarších vekových skupinách, napr. do roku 2015 sa počet ľudí nad 65 rokov zdvojnásobí a počet storočných a starších sa zvýši 18-krát (Poledníková, 2006).

Kontinenty nestarnú rovnako rýchlo, najviac starých ľudí je v Ázii, hneď za ňou je Európa, avšak ani pre Západ nie je starnutie novinkou. Organizácia Spojených národov neprestáva apelovať na jednotlivé štáty v zmysle reforiem dôchodkového a zdravotného poistenia, či zvyšovania dôchodkového veku. Odvoláva sa na tvrdenie, že „imidž neproduktívnych, závislých a upadajúcich starcov musíme zničiť“. Prognózu zdravotného stavu starnúcej populácie ovplyvňujú následky chronických chorôb, podiel nevyliečiteľných chorôb a osobná vybavenosť jedinca. Nepriaznivý vývoj mortality u starých ľudí na Slovensku je zapríčinený vysokým podielom kardiovaskulárnych a zhubných chorôb. Poskytovanie zdravotnej starostlivosti si vo veľkej miere vyžadujú chronické ochorenia, ktorých výskyt má stúpajúcu tendenciu (napr. osteoartróza, ktorá vo veku 55-64 rokov postihuje 33% obyvateľstva a vo veku nad 84 rokov je postihnutých 60%) (Suchanová, 2005).

Počet starých ľudí sa na Slovensku stále zvyšuje. Počet žien vo veku 65 rokov a viac sa za obdobie r. 1992-2015 zvýši približne o 25%, mužov o 11%. Podľa prognóz Štatistického úradu Slovenskej republiky bude v roku 2010 index starnutia 69,22%, avšak v roku 2020 je predpokladaný nárast indexu starnutia na 99,06% (INFOSTAT, 2002). Pokles natality a rast počtu starých ľudí spôsobujú zvyšovanie podielu ekonomicky závislého obyvateľstva. To znamená skutočnosť, že o väčší počet starých ľudí sa bude musieť postarať menší počet ľudí v produktívnom veku.

Starnutie sprevádza veľmi často polymorbidita, ktorá výrazne mení kliniku chorôb a negatívne ovplyvňuje ich priebeh. Choroby spôsobujú disabilitu, ktorá zhoršuje kvalitu života starých ľudí a kladie zvýšené nároky na zdravotnícku a sociálnu starostlivosť. 76% prípadov disability tvoria kardiovaskulárne choroby, choroby centrálneho nervového systému, dýchacieho a pohybového aparátu. Vo veku 65-84 rokov je disabilných 11% obyvateľov, vo veku 85 a viac až 38% obyvateľov na Slovensku. Disabilita je príčinou zabezpečenia osobitej sociálnej starostlivosti pre seniorov (Štatistické zisťovanie, 2005).

Dlhodobá starostlivosť je záležitosťou predovšetkým ošetrovateľstva a sociálneho zabezpečenia. Uvedená starostlivosť má individuálny časový rozmer, nikdy nevieme, kedy sa začína a kedy sa končí, ak vôbec končí. Skutočným problémom dlhodobej starostlivosti je nielen zvýšenie podielu starých ľudí v populácii, ale aj zhoršenie kvality ich života. Funkčnosť organizmu zahrňuje schopnosť robiť základné denné činnosti (ADL - activities of daily living) ako je jedenie, umývanie, kúpanie, obliekanie, vyprázdňovanie, pohyb a iné, zložitejšie, inštrumentálne činnosti (IADL - instrumental activities of daily living) ako je varenie, hospodárenie, udržovanie hygieny v byte, užívanie liekov a pod. ADL a IADL (príloha č.1 a 2) sú spoľahlivé metódy identifikujúce funkčný deficit pacienta/klienta a jeho potrebu pomoci, avšak môže byť nedostatočný u chorých s demenciou, ktorí nepotrebujú bezprostrednú pomoc, ale vyžadujú trvalý dozor a trpezlivosť. U geriatrických chorých sa zvyšuje riziko inštitucionálnej starostlivosti so všetkými dôsledkami, preto sa uprednostňuje novšia forma nemocničnej starostlivosti, tzv. život s pomocou (assisted living). Ide o starostlivosť o geriatrické osoby v zariadení, ktoré sa maximálne podobá vlastnému bytu a obyvateľom je poskytovaná individuálna starostlivosť. Z pohľadu dlhodobej starostlivosti o starých ľudí je nevyhnutná podpora sebestačnosti.

Gerontológia

GERONTOLÓGIA ako veda o starnutí a starobe sa delí na:

1. Teoretická gerontológia sa zaoberá výskumom starnutia organizmu, príčinami a mechanizmami starnutia, experimentálnymi možnosťami jeho ovplyvnenia.
2. Klinická gerontológia čiže geriatria sa zaoberá starým človekom v zdraví a chorobe menovite ale diagnostikou, liečbou, rehabilitáciou a prevenciou jeho chorobných stavov a ich sociálnych dôsledkov. Vymedzuje pojem geriatrického pacienta s jeho charakteristikami, ktorými sú najmä biologický vek, polymorbidita, zmenená symptomatika a priebeh chorôb, sklon ku komplikáciám, sklon k adaptačnému zlyhaniu, sklon ku chronicite, zmenená reakcia na lieky, psychosociálne príznaky a špecifické geriatrické syndrómy. Na rozdiel od iných medicínskych odborov geriatrická starostlivosť je komplexná, teda terapeutické postupy sa kombinujú so psychoterapiou a sociálnou intervenciou, je kontinuálna, dlhodobá, alebo trvalá, syntetizuje profesionálnu starostlivosť s celospoločenskou a laickou a poskytuje sa aktívne i keď chorý o ňu nežiada. Skupina geriatrických pacientov je vymedzená vekom nad 65 rokov. Očakávaným výsledkom geriatrickej starostlivosti je snaha o zlepšenie stavu, sociálnu reintegráciu, uchovanie sebestačnosti a zvýšenie kvality života starého človeka.
3. Sociálna gerontológia sa zaoberá postavením starého človeka v spoločnosti, jeho vzťahom k nej, otázkami jeho spoločenskej integrácie, aktivitami osobnými a spoločenskými na jednej strane a vzťahom spoločnosti k starému človekovi na strane druhej (Hegyi, 2001a). Sociálna GERIATRIA sa zaoberá tými sociálnymi súvislosťami, ktoré sprevádzajú vznik, priebeh a následky ochorení vo vyššom veku a výraznou mierou determinujú prognózu a kvalitu života pacienta. Sociálna geriatria je nástrojom k zlepšeniu situácie starého pacienta (Hegyi, 2001a).

tags: #starostlivosť #o #starých #ľudí #referáty