
Smrť je neoddeliteľnou súčasťou života, skúsenosťou, ktorá prináša smútok a množstvo starostí. Tento článok poskytuje komplexný prehľad postupov a aspektov starostlivosti o telo po smrti, s cieľom pomôcť pozostalým zvládnuť túto ťažkú situáciu.
Úmrtie blízkeho človeka je vždy náročné obdobie plné emócií. Je prirodzené prežívať smútok, hnev, pokoj, stres a záťaž. Tieto pocity môžu ovplyvniť schopnosť racionálneho uvažovania. Dôležité je dopriať si čas na prežívanie vlastných emócií a postarať sa o seba a svojich blízkych.
Dôležité: Prevádzkovateľ pohrebnej služby prevezme ľudské pozostatky až po doložení Listom o prehliadke mŕtveho.
Niektorí ľudia majú strach hýbať s mŕtvym telom. Netreba sa báť, zosnulému už nemôžete ublížiť. V prvej hodine, ešte pred stuhnutím, je ľahšie mŕtve telo narovnať. Ak sú ústa neprirodzene vpadnuté, treba opatrne nasadiť zubnú protézu do úst.
Ak si to želáte, môžete telo milovaného človeka umyť a tak sa s ním naposledy rozlúčiť. Tento úkon je možné vnímať skôr ako obrad, než ako dôkladnú hygienu, a tak vykonávame túto očistu pokojne a jemne. Nie je nevyhnutné špeciálne obliekať zosnulého kvôli pohrebu, ale môžeme to urobiť, ak si to želáme. Volíme také oblečenie, ktoré zosnulý rád nosil a ktoré mu je dobré, alebo to, ktoré by si on sám rád obliekol.
Prečítajte si tiež: Prevencia kriminality a postpenitenciárna starostlivosť
Zapálime sviečky. Na mŕtve telo môžeme položiť čerstvé kvety. Dožičíme si čas na rozlúčku. Posadíme sa vedľa lôžka a skúsime sa vnútri ukľudniť. Keď budeme pozorovať tvár zosnulého, môžeme sledovať, ako všetko napätie postupne mizne a tvár vyžaruje pokoj. Ak chceme, rozprávame sa s ním, sprevádzame ho svojimi myšlienkami na jeho ceste, ktorá je pre nás neviditeľná. Spomíname na spoločné chvíle a stretnutia.
Zosnulého môžeme ešte chvíľu nechať v byte, aby sme mali čas na rozlúčku, prípadne aby sa mohli prísť rozlúčiť jeho priatelia. Pre tých blízkych, ktorí bývajú ďaleko a nemôžu sa prísť rozlúčiť osobne, sa omnoho ťažšie prijíma, že milovaný človek zomrel. Zdá sa im to neskutočné. Ak cítime, že to pomôže, môžeme v takomto prípade zosnulého odfotiť.
Udalosť oznámime pohrebnej službe. Môžeme si ju vybrať a zavolať sami, dá sa tak urobiť už aj nejaký čas pred smrťou. Je dobré sa oboznámiť s ponukou a kvalitou služieb. Ak náš blízky zomrel v nemocnici, ktorá má zmluvne zabezpečenú inú pohrebnú službu, než ktorú si želáme, máme právo si pohreb objednať tam, kde chceme.
Pohrebná služba ponúka zabezpečenie rôznych záležitostí a produktov súvisiacich s pohrebom, ako napr. rakvu, drevený kríž, kyticu na rakvu, vence, sviece na rakvu, parte a pod. Pohrebnú službu môžete splnomocniť aj na vybavenie úmrtného listu a dokladov s ním súvisiacich.
Ak ste nepožiadali pohrebnú službu o vybavenie dokladov, je potrebné osobne vybaviť úmrtný list na matričnom úrade, v ktorého obvode došlo k úmrtiu. Na zápis do knihy úmrtí je potrebné predložiť:
Prečítajte si tiež: Prevencia rizík v opatrovateľskej starostlivosti
Prvý originál úmrtného listu sa vydáva bez poplatku. Každý ďalší originál (okrem zdokladovania na sociálne a dôchodkové účely) je vydaný za správny poplatok 5,- €.
V prípade pochovania na miestnom cintoríne, sú pozostalí povinní dostaviť sa na Obecný úrad, kde bude uzatvorená nájomná zmluva, či už ide o nové hrobové miesto alebo zosnulý bude pochovaný už do existujúceho hrobu. Nájomná zmluva sa uzatvára na 10 rokov a zároveň sa uhrádza poplatok za hrobové miesto.
O vykonanie cirkevného obradu je potrebné požiadať osobne Farský úrad. Deň a čas pohrebu je potrebné po dohovore s pánom farárom oznámiť na Obecnom úrade, kde tento oznam bude zverejnený občanom miestnym rozhlasom alebo rozposlaním sms.
Matričný úrad, ktorý vydal úmrtný list, potvrdí pozostalým aj Žiadosť o príspevok na pohreb. Pochovanie zomrelej osoby Vám na tomto doklade potvrdí pohrebná služba. Tlačivo si po pohrebe vyplňte ako žiadateľ, priložte kópiu úmrtného listu, kópiu potvdenky o zaplatení rakvy a spolu so svojim občianskym preukazom zdokladujte Úradu práce, soc. vecí a rodiny.
Vykonaním pohrebu pre pozostalých ešte nekončí vybavovanie rôznych záležitostí.
Prečítajte si tiež: Všetko o poručníctve a náhradnej starostlivosti
Organizácia MARIANUM - Pohrebníctvo mesta Bratislavy ponúka nadštandardnú starostlivosť o telo zosnulého a je držiteľom Osvedčenia na vykonávanie živnosti balzamovania a konzervácie.
Thanatopraktická príprava je proces úpravy zosnulých, ktorý sa zameriava na ich estetické úpravy pred pohrebom. Tento proces zahŕňa umývanie a prípravu tela tak, aby vyzeralo dôstojne a pokojne. Thanatopraktici používajú rôzne techniky a materiály na zachovanie tela a zabezpečenie, aby vyzeralo čo najprirodzenejšie.
Konzervácia zosnulých je jedinečný postup úpravy tela zosnulého, ktorý spomaľuje rozvoj posmrtných zmien. Konzervácia sa aplikuje v prípadoch, kedy je pohreb plánovaný na neskôr, aj niekoľko týždňov po smrti alebo pri prevoze zosnulého do zahraničia.
Balzamácia zosnulého je proces, ktorého cieľom je príprava tela, aby sa zamedzil proces rozvoj posmrtných zmien a zabezpečila sa jeho estetická úprava pred pohrebom. Tento proces zahŕňa odstránenie telesných tekutín a ich nahradenie špeciálnymi balzamovacími roztokmi. Balzamácia sa často používa na ochranu tela pri dlhších obradoch alebo ak sa telo musí prepraviť na vzdialenejšie miesto.
Samotné „darovanie“ tela na vedecko-výskumné účely nie je v slovenskom právnom poriadku výslovne upravené. Na posúdenie však môžeme použiť úpravu darovania orgánov od mŕtvych darcov za účelom ich transplantácie, či na vedecko-výskumné účely, obsiahnutú v zákone č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti.
Podľa tohto zákona sa darcovstvom rozumie darovanie ľudských orgánov, tkanív alebo buniek, určených na použitie u ľudského príjemcu, alebo mimotelové použitie. Zároveň zákon vo svojom § 37 ods. 2 stanovuje, že: „Odobrať orgány, tkanivá alebo bunky z tiel mŕtvych darcov možno iba vtedy, ak osoba počas svojho života neurobila písomné vyhlásenie, že s týmto zásahom do svojej telesnej integrity nesúhlasí, alebo vyhlásenie, že nesúhlasí s vykonaním pitvy podľa osobitného predpisu. Z toho možno dedukovať, že na Slovensku sa vychádza predpokladu, že pokiaľ osoba za svojho života výslovne neprehlásila, že si darovanie nepraje, tak s ním súhlasí.
Ak sa rozhodnete darovať svoje telo na vedecké účely, najjednoduchšou možnosťou je spísať prehlásenie, že si želáte, aby vaše telo bolo použité na výskumné účely, a toto si nechať osvedčiť u notára. Samotná forma prehlásenia stanovená nie je. Tiež je vhodné takéto rozhodnutie podrobnejšie konzultovať s jedným z Ústavov anatómie príslušnej Lekárskej fakulty, ktoré sú pravidelnými príjemcami tiel, darovaných na výskumné účely.
Úradne overený Písomný súhlas k poskytnutiu tela zomrelého je potrebné doručiť (zaslať poštou alebo osobne) na Ústav anatómie UPJŠ LF, Šrobárova 2, 041 80 Košice po overení notárom. Darovanie vlastného tela je možné len v prípade, že nebola prehliadajúcim lekárom nariadená pitva podľa § 48 Zákona č. 581/2004 Z. z. o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Do 48 hodín od úmrtia musí byť telo darcu doručené na Ústav anatómie. Pohrebná služba PAX zabezpečí prevoz nebohého a potom preberá starostlivosť o telo darcu Lekárska fakulta UPJŠ. Zároveň je potrebné dodať na Ústav anatómie 1x kópiu Listu o prehliadke mŕtveho (vypisuje obhliadajúci lekár) a 1x kópiu Úmrtného listu. Po použití tela na výučbové a vedecko-výskumné účely budú telesné pozostatky s úctou pochované v Urnovom háji tunajšieho krematória.
Hospicová starostlivosť je ucelený systém pomoci umierajúcim a ich rodinám, ktorý sa snaží o svoju vlastnú identitu v súčasnom systéme medicíny. Je to celková liečba a starostlivosť o chorých, ktorí už nereagujú na kuratívnu liečbu. Hospic sa snaží ponúknuť pomoc a bezpečné a povzbudzujúce zázemie.
Paliatívna starostlivosť je forma hospicovej starostlivosti, ktorá tvorí súhrn lekárskych, ošetrovateľských a rehabilitačno-ošetrovateľských činností, poskytovaných terminálne chorým, u ktorých boli vyčerpané možnosti kauzálnej liečby. Jej cieľom je dosiahnutie čo najlepšej možnej kvality života chorého a jeho príbuzných.
Starostlivosť o umierajúcich prináša so sebou aj etické dilemy, ako napríklad eutanázia a terapeutický optimizmus. Dôležitou súčasťou starostlivosti je informovaný súhlas pacienta s prijatím do hospicu.
V terminálnom stave dochádza k rôznym zmenám telesných funkcií:
V hospicoch je dobrovoľník neoddeliteľnou súčasťou hospicového týmu a venuje svoju energiu a voľný čas činnosti prospešnej človeku a celej spoločnosti.
Starostlivosť o umierajúcich je psychicky náročná a môže viesť k syndrómu vyhorenia. Dôležitá je respite starostlivosť (starostlivosť o starajúcich sa).
Inštrukcie pacienta, pre prípad budúceho výkonu zdravotnej starostlivosti, súvisia s tzv. inštitútom predchádzajúceho priania. V právnom poriadku Slovenskej republiky neexistuje v súčasnosti právny predpis, ktorý by konkrétne upravoval náležitosti predchádzajúceho priania.
Zdravotnícki pracovníci majú pritom povinnosť poskytovať zdravotnú starostlivosť v najlepšom záujme pacienta, a sú povinní vykonať všetky potrebné úkony, smerujúce k záchrane ľudského života. Ako možné riešenie opísanej situácie prichádza do úvahy ad hoc odmietnutie udelenia informovaného súhlasu s konkrétnym lekárskym zákrokom.
Ak pacient odmietne udeliť uvedený súhlas s konkrétnym zákrokom, lekár má povinnosť toto rozhodnutie rešpektovať, a to aj v prípade, že ide o život zachraňujúci zákrok. Avšak táto možnosť prichádza do úvahy len vtedy, ak je nepochybné, že pacient netrpí duševnou chorobou, a odmietnutie liečby bolo urobené slobodne a vážne. Zároveň podotýkame, že informovaný súhlas zákon nevyžaduje v prípade poskytnutia tzv. neodkladnej zdravotnej starostlivosti.