Starostlivosť o turistické značenie na Slovensku: Dôležitý pilier cestovného ruchu

Odpradávna si ľudia označovali cesty, ktoré spájali miesta ich záujmu. Na Slovensku má značenie turistických trás dlhú a bohatú tradíciu. Jednotné značkovanie turistických trás v bývalom Česko-Slovensku bolo upravené vládnym uznesením už v roku 1954, a následne v roku 1956 bol prijatý Zákon o organizácii telesnej výchovy, ktorý zveril turistickej organizácii zodpovednosť za jednotné značenie. Dodnes je Klub slovenských turistov (KST) držiteľom licencie na značenie peších a lyžiarskych turistických trás.

História a súčasnosť turistického značenia

Klub slovenských turistov má zodpovednosť za uvádzanie nových značiek a všetkých zmien do mapových podkladov pre vydávanie turistických máp pre verejnosť. Prvý turistický chodník bol vyznačený v roku 1874 pri Banskej Štiavnici. Vznikol pri štôlni Gedeon. Baníci tam mali sklad. Keď ukončili ťažbu, sklad darovali banskoštiavnickým turistom, aby si ho prerobili na útulňu. Aby tam trafili, vyznačili im chodník bielymi značkami. Neskôr sa začalo značiť Záhorie, chodníky okolo Modry, Vysoké Tatry. Každý si to značil, akou farbou chcel a akými značkami ich napadlo. Keď sme sa spojili s Českom. Boli trošku pred nami… V čase, keď vznikol Klub československých turistov, sme sa začali zjednocovať a dohodlo sa, že to budú pásiky a konkrétne farby. Postupne vznikla aj norma. Musím sa pochváliť, že sme jediné dve krajiny na svete, ktoré majú technickú normu pre značenie. Hovorí sa, že práve my a Česi sme v turistickom značení najlepší.

Na území Slovenskej republiky sa v súčasnosti nachádza viac ako 15 000 km turistických značkovaných trás. Úroveň súčasnej siete značkovaných trás je výsledkom viac ako 140 rokov dlhej značkárskej tradície, ktorá v priebehu 20. storočia prešla viacerými dôležitými kvalitatívnymi zmenami. Značenie TZT je plánovanou, systematickou a metodicky upravenou činnosťou, ktorá sa realizuje v zmysle Slovenskej technickej normy - STN 01 8025 Turistické značenie. Vzhľadom na spoločný vývoj metodiky značenia v spoločnom československom štáte, možno systém značenia TZT na Slovensku a v Českej republike považovať za najdokonalejší v rámci celosvetového meradla z hľadiska jeho komplexnosti.

Slovenská sieť značených turistických chodníkov je rozdelená medzi jednotlivé Okresné Komisie značenia. Napríklad, Komisia značenia Košice-mesto má niekoľko aktívnych členov - značkárov, ktorí sú vyškolení podľa predpisov pre značenie. Každý značkár predtým, ako začne pracovať samostatne, absolvuje prax v teréne v spolupráci s inštruktorom značenia.

Význam farieb turistických značiek

Základnou kostrou slovenských turistických trás sú červené značky. Červenou farbou sú značené najdôležitejšie magistrály, hrebeňovky, najdôležitejšie trasy. Na ne sa napájajú modré značky, ktoré sieť zhusťujú. Na zhusťovanie na nižšej úrovni sa používa zelená značka a žltá predstavuje miestne trasy vedúce na vrcholy, vyhliadky, alebo sú to prepojovacie značky. Okrem toho existujú aj náučné chodníky, ktoré označuje biely štvorec so šikmým zeleným pruhom.

Prečítajte si tiež: Prevencia kriminality a postpenitenciárna starostlivosť

Turistická trasa je určitou farbou vždy vyznačená v teréne a v takej istej farbe je vyznačená aj na mape, aby sa turista vedel orientovať. Farby máme štyri - červenú, modrú, zelenú a žltú. Červená je najdôležitejšia. To sú dlhé trasy, ktoré idú viacerými okresmi, hlavné hrebene pohorí. Najdlhšia trasa ide z Bratislavy - z Devína až na Duklu je vyznačených 760 km. To je trasa známa ako Cesta hrdinov SNP. Je to cesta cez celú Európu. Ide cez západnú Európu, cez naše územie a končí v Poľsku. Teraz je snaha pokračovať na Balkán, možno až do Turecka. Modrou sú značené stredne dlhé trasy, dlhé doliny, bočné hrebene. Zelená je určená pre kratšie trasy miestneho významu a žltou sa značia najkratšie úseky, spojky alebo skratky. Farby sú také preto, že je ich dobre vidieť. Keď vznikala norma, dohodlo sa, že to budú tieto štyri výrazné farby. No a, samozrejme, keďže to je farebný pásik, okolo neho sú ešte vždy dva biele pásiky. To je len upozorňovacia farba, aby boli nápadnejšie. Lebo najmä zelená značka by mohla v prírode zaniknúť.

Lyžiarske a cyklistické značenie

Ak je farba značky olemovaná oranžovými pruhmi, ide o lyžiarsku značku. Trasa tejto značky je vybratá s ohľadom na špecifiká pohybu na bežkách (dostatok snehu, sklon terénu, šírka cesty) a je v zime pri snehovej pokrývke určená výlučne pre turistov na bežkách. Odporúča sa všetkým peším turistom nevyužívať v zimnom období tieto trasy. Prešľapávaním trasy bez lyží sa nenávratne ničí často prácne bežkármi vyjazdená stopa. Cyklotrasy sú označované písmenom „C“ takisto všetkých 4 farieb.

Špecifickou kategóriou sú cyklochodníky. „Cyklochodníky si môže značiť v podstate ktokoľvek, kto si vybaví povolenia majiteľov pozemkov. Preto sa potom často stáva, že na mape máme zaznačené cyklotrasy, ktoré v skutočnosti nie sú vhodné, alebo ani neexistujú. Značia sa často z projektových peňazí a trasy si vyznačia v rámci cyklistického boomu. Pri každom značení je však potrebné počítať aj s udržiavaním značkovania.

Údržba a kontrola turistického značenia

Každá značkovaná trasa by mala byť skontrolovaná, prípadne obnovená raz za tri roky. Okrem kontroly a obnovy namaľovaných značiek, kontrolujú značkári aj priechodnosť chodníkov, odstraňujú menšie prekážky a o odstránenie väčších prekážok (popadané stromy) žiadajú správcov lesa. Značkári kontrolujú stav smerovníkov a smerových tabuliek, rozhodujú o ich výmene a obnove. V prípade výrazných zmien v teréne navrhujú a realizujú prekládky alebo zrušenia niektorých úsekov značiek.

Členovia Klubu slovenských turistov odstraňujú z trasy prekážajúce semenáčiky či konáre. Stáva sa to, ale lesníci sa to snažia urobiť tak, aby odpílili strom nad značkou. Stáva sa tak napríklad v prípade problémov s vlastníckymi právami. Vtedy realizujeme tzv. prekládky chodníka. Novým značeným chodníkom však prechádza podrobný legislatívny proces. My totiž nevlastníme turistickú trasu, ale iba jej značenie,“ upozornila Eva Dučaiová. „Často prechádzame súkromnými lesmi, urbármi. Napríklad kolegom v Rakúsku sa to stáva často a tam na tom nie sú tak slobodne ako my. Ročne tam prekladajú množstvo chodníkov, ktoré si majiteľ neželá. Povolenia od všetkých subjektov však musíme mať aj my. Dokonca aj od správcov ciest, ktoré sú súčasťou chodníkov.

Prečítajte si tiež: Prevencia rizík v opatrovateľskej starostlivosti

Problémy a výzvy v starostlivosti o turistické značenie

Úmyselné poškodzovanie turistického značenia je dlhodobým problémom. Značky odstraňujú súkromní majitelia pozemkov, ohľad naň sa často neberie ani pri ťažbe dreva. Turistický smerovník poškodený pri ťažbe dreva v Západných Tatrách (TANAP). Bratislavský značkár Karol Svozil má skúsenosti s opakovaným poškodzovaním turistického značenia v oblasti Plaveckého Mikuláša na Záhorí. Aj banskobystrickí značkári majú problém s tým, že im zmizne tabuľka či celý smerovník. Teraz sa mi to stalo na Urpíne: zakopali sme nový smerovník so strieškou, dali nové tabuľky.

Súvisiacim problémom je prerušovanie turistických trás plotmi. Predseda Klubu slovenských turistov (KST) Peter Dragúň to označil za najakútnejší problém turistického značenia. Máme viacero takých prípadov. Chceli by sme do návrhu zákona dostať, že ak si niekto kúpi pozemok, cez ktorý vedie turistická značka, musí ju tam strpieť. Pri tvorbe nových trás sa v súčasnosti turisti s majiteľom najprv dohodnú. Problémom je, ak niekto predá pozemok a nový majiteľ značku na svojom pozemku nechce.

Financovanie a legislatíva

Klub slovenských turistov dostáva na značenie dotáciu od ministerstva školstva priemerne vo výške 120-tisíc eur ročne. Ak sa to prepočíta na kilometer a povinnú trojročnú periódu obnovy, je to 26 eur na kilometer, čo všetky náklady nepokryje. Predseda KST Peter Dragúň považuje aktuálne finančné zdroje za dostatočné. Tento model však ráta s tým, že časť práce je dobrovoľnícka. Keď idem do Plaveckého Mikuláša svojím autom, tak je to pre mňa relatívne nerentabilné. Obnovím značenie na dvoch kilometroch a všetko miniem na benzín,” povedal nám bratislavský značkár Karol Svozil. Príjem sa ešte zdaňuje.

Turistické značky doteraz v legislatíve chýbali, SaS to chce zmeniť novým zákonom. Riešiť má aj poškodzovanie značiek a oplocovanie pozemkov, cez ktoré vedú turistické trasy. Zároveň sa majú rozšíriť možnosti sprevádzania v prírode. Hoci je turistické značenie základnou infraštruktúrou pre cestovný ruch, doteraz v legislatíve chýbalo. Starajú sa oň dobrovoľníci z Klubu slovenských turistov, respektíve zo Slovenského cykloklubu. Zákon chcú predložiť poslanci Anna Zemanová a Radovan Sloboda. Máme jedno z najlepších značení na svete, no nie je dostatočne chránené. SaS chce v prvom rade značenie trás chrániť.

Zákon má stanoviť aj postup pri budovaní novej trasy, opísať základný tvar turistickej značky, riešiť problematiku akreditácie, teda kto bude školiť značkárov. Poslanci chcú ďalej uložiť povinnosť správcom štátneho majetku, aby boli súčinní pri budovaní trás, napríklad Lesom SR alebo Slovenskému vodohospodárskemu podniku. Ten je majiteľom brehov riek, na ktorých prebiehajú individuálne splavy, takzvaná vodná turistika. Zákon sa má venovať aj problematike sprevádzania ľudí v prírode.

Prečítajte si tiež: Všetko o poručníctve a náhradnej starostlivosti

Značkári: Hrdinovia turistického značenia

Sú to mladí alebo starší ľudia? Máme aj mladých, aj starších značkárov. Najlepší značkár je podľa mňa čerstvý dôchodca. Zrazu nechodí do práce, má veľa času a keď nechce sedieť doma s manželkou, ide značiť. Máme aj mladých značkárov, s nimi je však problém, že môžu len cez víkend, pretože pracujú. Nových značkárov školíme každý rok. Mladí však často odchádzajú za prácou do zahraničia alebo sa oženia a manželka im zakáže behať po lesoch (smiech).

Sú nejaké pravidlá, ako správne značiť terén? Vedia, kde môžu dať značku a ako má byť vysoko? Máme metodiku značenia. Sú to 200-stranové skriptá, na základe ktorých vedia, kde značku umiestniť. Značkár však skôr obnovuje ustálené značky, robí sa to raz za tri roky. Keď napríklad značka chýba, lebo zoťali strom, musí nájsť vhodné miesto, kde ju umiestniť.

Metodika hovorí, že značka musí turistu spoľahlivo viesť. Keď trasa vedie po nejakej dobrej a veľkej lesnej ceste, nemá kde zablúdiť. V takýchto prípadoch sa značka dáva po 150 metroch. Pokiaľ ide trasa po asfaltovej ceste, značku voláme „značka útechy”. Môže sa objaviť až po 250 metroch. Je tam preto, aby sa turista potešil, že stále ide dobre (smiech). Keď však ide o pomerne málo znateľný chodník v lese a ešte napríklad spadne jesenné lístie, musí byť od jednej značky vidieť na tú druhú.

Príklady extrémov v sieti TZT na Slovensku:

V celej sieti TZT na Slovensku stoja za pozornosť miesta, ktoré sú extrémne z pohľadu nadmorskej výšky, resp. geografickej polohy. Ide o:

• miesto s najnižšou nadmorskou výškou: Slovenské Nové Mesto, št. hr. (104 m n. m.) - na červenej TZT Slovenské Nové Mesto - Michaľany;
• miesto s najvyššou nadmorskou výškou: Rysy (2499 m n. m.) - na červenej TZT Nad Žabím potokom - Rysy - Czarny Staw - Morskie Oko;
• najzápadnejšie položené miesto - Cyklomost slobody (N48.2111° E16.96435°) - na modrej TZT Devínska Nová Ves - Schlosshof;
• najvýchodnejšie položené miesto - Kremenec (N49.08791° E22.56554°) - na červenej TZT Ubľa, št. hr. - Nová Sedlica - Kremenec - Dukliansky priesmyk;
• najsevernejšie položené miesto - Modralová (N49.61373° E19.46727°) - na modrej TZT Babia hora - Sedlo Hliny - Pilsko, št. hr.;
• najjužnejšie položené miesto - Číčovské mŕtve rameno (N47.76358° E17.73199°) - na modrej TZT Veľký Meder - Číčovské mŕtve rameno a zelenej TZT Gabčíkovo - Číčovské mŕtve rameno.

tags: #starostlivosť #o #turistické #značenie #Slovensko