Cezhraničné Dedenie v Tretích Krajinách: Podmienky a Pravidlá

Európska únia, založená na princípe voľného pohybu osôb, sa snaží odstraňovať prekážky, ktoré občanom vznikajú pri uplatňovaní ich práv v cezhraničných situáciách. Jednou z takýchto oblastí je aj cezhraničné dedenie, kde pre občanov EÚ žijúcich a vlastniacich majetok v rôznych krajinách môžu vznikať komplikácie. Cieľom tohto článku je poskytnúť ucelený pohľad na podmienky a pravidlá cezhraničného dedenia, a to nielen v rámci Európskej únie, ale aj vo vzťahu k tretím krajinám.

Dedenie v rámci Európskej Únie

Právnym základom pre cezhraničné dedenie v rámci EÚ je Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 650/2012 zo 4. júla 2012 o právomoci, rozhodnom práve, uznávaní a výkone rozhodnutí a prijatí a výkone verejných listín v dedičských veciach a o zavedení európskeho osvedčenia o dedičstve. Toto nariadenie je priamo účinné a aplikovateľné vo všetkých členských štátoch EÚ s výnimkou Dánska, Írska a Spojeného kráľovstva, ktoré sa rozhodli nepristúpiť k nariadeniu.

Ciele a Rozsah Nariadenia

Nariadenie o dedičstve má za cieľ zjednodušiť cezhraničné dedičské konania a zabezpečiť efektívne uplatňovanie práv dedičov, veriteľov a iných oprávnených osôb. Spája ustanovenia členských štátov o právomoci, rozhodnom práve, uznávaní, vykonateľnosti a výkone rozhodnutí, verejných listín a súdnych zmierov.

Nariadenie sa vzťahuje na cezhraničné dedenie majetku zosnulých osôb v rámci členských štátov Európskej únie a vzťahuje sa na dedenie po osobách, ktoré zomreli po 17. auguste 2015.

Vylúčenia z Pôsobnosti Nariadenia

Nariadenie sa nevzťahuje na daňové, colné a správne veci. Z pôsobnosti nariadenia sú vylúčené aj ďalšie otázky, ktoré sa riešia podľa príslušného vnútroštátneho práva - napr. otázky týkajúce sa majetkového vyporiadania manželov, vyživovacej povinnosti z dôvodu smrti, právnej spôsobilosti osôb, atď. Všetky oblasti, na ktoré sa nariadenie nevzťahuje, sú vymenované najmä v Článku 1 ods. 1.

Prečítajte si tiež: Definícia cezhraničného dedenia

Určenie Obvyklého Pobytu

Rovnako ako pri určovaní štátu, v ktorom bude prebiehať dedičské konanie, tak aj vo vzťahu k právnemu poriadku, ktoré sa uplatní v dedičskom konaní, je rozhodujúcim kritériom obvyklý pobyt. Pojem obvyklý pobyt neznamená automaticky trvalý pobyt osoby. Na účely určenia obvyklého pobytu by mal orgán konajúci v dedičskej veci (súd/ notár) celkovo posúdiť okolnosti života zosnulého pred jeho úmrtím, v čase jeho úmrtia, zohľadniť všetky relevantné skutočnosti, najmä trvanie a pravidelnosť prítomnosti zosnulého v dotknutom štáte, ako aj podmienky a dôvody tejto prítomnosti. V určitých prípadoch môže byť určenie obvyklého pobytu zosnulého zložité. Napríklad, ak zosnulý z pracovných dôvodov odišiel žiť do zahraničia s cieľom pracovať tam, a to aj na dlhý čas, ale zachoval si úzku a stabilnú väzbu na svoj štát pôvodu.

Voľba Práva a Súdu

Nariadenie umožňuje osobe pred smrťou vopred určiť rozhodné právo pre dedenie po nej. Takáto Dohoda o voľbe súdu musí mať písomnú formu, musí v nej byť uvedený dátum a musia ju podpísať dotknutí účastníci. V Slovenskej republike vyhlásenie o voľbe práva spisuje notár formou notárskej zápisnice v zmysle zákona č. 323/1992 Zb. Určenie členského štátu, v ktorom bude prebiehať dedičské konanie nemá vplyv na určenie rozhodného práva, ktorým sa bude dedičské konanie spravovať. Iba v prípadoch určených Nariadením môže súd členského štátu odmietnuť vykonávať právomoc (napr. na žiadosť niektorého z účastníkov konania, ak vzhľadom na praktické okolnosti dedičskej veci).

Uznávanie a Výkon Rozhodnutí

Rozhodnutie vydané v jednom členskom štáte sa v ostatných členských štátoch uznáva bez osobitného konania. Nariadenie vyslovene ukladá, že rozhodnutie vydané v členskom štáte sa za žiadnych okolností nemôže skúmať vo veci samej. Ak je otázka uznania rozhodnutia predmetom sporu, Nariadenie taxatívne vymenúva dôvody neuznania. Rozhodnutie vydané a vykonateľné v jednom členskom štáte, je vykonateľné aj v inom členskom štáte, ak tam bolo na návrh vyhlásené za vykonateľné.

Európske Osvedčenie o Dedičstve

Nariadením sa zavádza európske osvedčenie o dedičstve, ktoré sa vydáva na účely použitia v inom členskom štáte. Vydanie európskeho osvedčenia o dedičstve nie je povinné. Európske osvedčenie o dedičstve je zjednodušene povedané akýmsi jednotným certifikátom o dedičstve. Účelom osvedčenia je to, aby ho využívali dedičia, alebo iné osoby, ktoré sa potrebujú v inom členskom štáte dovolať svojho postavenia alebo uplatniť svoje práva ako dedičia. V Slovenskej republike vydáva európske osvedčenie o dedičstve notár poverený súdom na konanie o dedičstve, v zmysle § 214 zákona č. 161/2015 Z. z. Aj tlačivo európskeho osvedčenia o dedičstve určuje Vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) č. 1329/2014 z 9. decembra 2014.

Dedenie vo vzťahu k Tretím Štátom

Nariadenie sa neuplatňuje mimo územia členských štátov Európskej únie, vrátane Dánska, Írska a Spojeného kráľovstva, ktoré sa nezúčastňujú na Nariadení. V prípade dedenia s cudzím prvkom vo vzťahu k tretím štátom sa postupuje podľa vnútroštátnych pravidiel. Vnútroštátne pravidlá pre Slovenskú republiku predstavujú predovšetkým medzinárodné zmluvy a zákon č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom.

Prečítajte si tiež: Podmienky dedenia v USA

Právomoc Slovenských Súdov

V zmysle § 44 Zákona č. 97/1963 Zb. právomoc slovenského súdu na prejednanie dedičstva je daná vždy, ak poručiteľ v čase svojej smrti bol slovenským občanom. V zmysle § 45 ods. 1 Zákona č. 97/1963 Zb. ak poručiteľ nemal v čase smrti štátnu príslušnosť Slovenskej republiky, je právomoc slovenského súdu daná, ak zanechal na území Slovenskej republiky majetok.

Rozhodné Právo

V zmysle § 17 Zákona č. 97/1963 Zb. dedičské právne vzťahy sa spravujú právom štátu, ktorého bol poručiteľ v čase smrti štátnym príslušníkom. V zmysle § 18 ods. 1 Zákona č. 97/1963 Zb. spôsobilosť zriadiť alebo zrušiť závet, ako aj účinky vád vôle a jej prejavu sa spravujú právom štátu, príslušníkom ktorého bol poručiteľ v čase prejavu vôle. V zmysle § 18 ods. 2 Zákona č. 97/1963 Zb. forma závetu sa spravuje právom štátu, príslušníkom ktorého bol poručiteľ v čase, keď závet urobil; stačí však, ak vyhovie právu štátu, na území ktorého bol závet urobený.

Uznávanie Rozhodnutí z Tretích Štátov

Pri zápise práv do katastra nehnuteľností v Slovenskej republike na základe rozhodnutia cudzieho štátu (v prípade, ak sa to týka európskeho osvedčenia o dedičstve podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 650/2012 o právomoci, rozhodnom práve, uznávaní a výkone rozhodnutí a prijatí a výkone verejných listín v dedičských veciach a o zavedení európskeho osvedčenia o dedičstve, čo však nie je prípad dedičského titulu z Kanady) sa postupuje v súčasnosti podľa platnej právnej úpravy, t.j. podľa zákona č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon). V takom prípade je potrebné prejednať dedičstvo nachádzajúce sa v Slovenskej republike slovenským súdom, resp. požiadať slovenský súd o uznanie dedičského rozhodnutia vydaného štátom Kanada.

Problémy s Európskym Osvedčením o Dedičstve a Kataster Nehnuteľností

V praxi sa vyskytli problémy so zápisom vlastníckeho práva do slovenského katastra nehnuteľností na základe Európskeho osvedčenia o dedičstve, najmä ak bolo vydané v Nemecku a nešpecifikovalo nehnuteľnosti tak, ako to vyžadujú vnútroštátne predpisy. Katastrálny Bulletin č. 1/2018 uvádza, že požiadavky na zápis do katastra nehnuteľností ostávajú v platnosti podľa právnej úpravy v členskom štáte.

Súdny dvor Európskej únie rozhodol rozsudkom vo veci C-354/21 dňa 9. marca 2023, že nariadenie č. 650/2012 nebráni právnej úprave členského štátu, ktorá stanovuje, že žiadosť o zápis nehnuteľnosti do katastra nehnuteľností tohto členského štátu môže byť zamietnutá, ak jediným dokumentom predloženým na podporu tejto žiadosti je európske osvedčenie o dedičstve, v ktorom nie je táto nehnuteľnosť identifikovaná.

Prečítajte si tiež: Pokuty v zahraničí

Riešenia Problémov

Vzhľadom na uvedené problémy existujú dve možnosti riešenia:

1. Orgány, ktoré vydávajú Európske osvedčenia o dedičstve, by mali nehnuteľnosti špecifikovať, tak ako to vyžaduje vnútroštátne právo jednotlivých štátov.
2. Štáty by mali upraviť svoje vnútroštátne predpisy tak, aby bolo možné zapísať vklad do katastra bez špecifikácie nehnuteľností.

Na Slovensku prináša riešenie novela katastrálneho zákona, ktorá by mala nadobudnúť účinnosť v roku 2024. Podľa nej bude možné zapisovať vklad do katastra aj bez špecifikácie nehnuteľností v Európskom osvedčení o dedičstve. Celý problém však definitívne vyrieši rozhodnutie Súdneho dvora, ktorým bude Slovenská republika viazaná.

Dvojstranné Zmluvy a Ich Význam

Je dôležité si uvedomiť, že dvojstranné zmluvy s nečlenskými štátmi majú prednosť pred nariadením o dedičstve. To znamená, že ak existuje zmluva medzi Slovenskou republikou a tretím štátom, ktorá upravuje dedičské veci, táto zmluva sa bude aplikovať prednostne.

tags: #cezhranicne #dedenie #tretich #krajin #podmienky