Starostlivosť o vinice na jeseň: Postupy pre bohatú úrodu

Rozhodli ste sa pestovať vinič vo svojej záhrade alebo vinici a hľadáte inšpiráciu? Ste na správnom mieste. Aby ste si na jeseň mohli vychutnať vlastnú úrodu hrozna a tešiť sa na výrobu džemov, muštov alebo vína, je potrebné vykonať niekoľko krokov. Jedným z nich je aj jesenná starostlivosť o vinič.

Úvod

Pestovanie viniča môže priniesť veľa radosti, ale aj starostí. Vinič (Vitis) je jednou z najstarších pestovaných plodín a je známy svojím chutným hroznom, ktoré sa používa na priamu konzumáciu aj na výrobu vína. Pestovanie viniča si vyžaduje určité znalosti a trpezlivosť, ale s našimi tipmi a trikmi môžete dosiahnuť bohatú úrodu. Tento článok sa zameriava na postupy starostlivosti o vinič na jeseň, ktoré sú kľúčové pre jeho zdravie a budúcu úrodu.

Výber správneho miesta a pôdy

Životnosť viniča sa pohybuje okolo 15 až 20 rokov. Treba počítať s tým, že nebude možné pravidelné presádzanie. Ak sa rozhodneme začať s pestovaním hrozna, začíname výberom vhodného stanovišťa. Vyhnúť by sme sa mali pestovaniu na severnej strane, kam sa počas dňa nedostane dostatok slnečných lúčov. Vinič vyžaduje teplé oblasti, chránené polohy a celodenné slnko. Na sadenie viniča je nevhodný pozemok orientovaný na sever, piesočnaté pôdy chudobné na živiny, ťažké ílovité pôdy, tieň, pestovanie v tráve alebo pod stromami.

Vinič preferuje dobre priepustnú pôdu bohatú na organické látky. V chladnejších polohách sú vhodné pôdy štruktúrne, ľahšie, s dostatkom humusu a s mierne kyslou až neutrálnou pôdou. Pred samotným sadením je samozrejme dôležitý nákup kvalitnej sadenice. Viniče sú dnes dobre dostupné a na výber máme z mnohých odrôd. Vzdialenosť medzi jednotlivými rastlinami pri výsadbe viacerých kusov v jednom rade by mala byť aspoň 1,5 - 2 metre.

Jesenná výsadba viniča

Vinič sa najčastejšie sadí na jar alebo na jeseň. Zdravé kontajnerové sadenice ale môžeme vysádzať celoročne. Vykopeme výsadbovú jamu, do ktorej sa sadenica pohodlne zmestí. Ak sadíme do menej kvalitnej pôdy, môžeme použiť hnojivo na báze rohoviny, ktoré vinič nespáli. Pri vyberaní sadenice z obalu dávame pozor, aby sme nepoškodili koreňový bal. Kontajnerové sadenice majú dobre vyvinutý koreňový systém. Pred sadením ho nie je potrebné strihať ani namočiť do vody. Sadenicu vložíme do jamy a rukou prihrnieme zeminou. Je dôležité, aby miesto štepenia zostalo 5 až 10 cm nad zemou. Na záver sadenici doprajeme dostatočnú zálievku. Ak sadíme na jeseň, vinič zakopcujeme zeminou, pilinami prípadne zakryjeme čečinou aby sme ho ochránili pred mrazmi.

Prečítajte si tiež: Prevencia kriminality a postpenitenciárna starostlivosť

Jesenný rez viniča

Bežne sa vinič reže od konca decembra až do začiatku marca. Čo sa týka jesene, záleží aj na tom, v ktorej fáze jesene ste vinič rezali. Ak ešte mal nejaké zelené listy, nie je to dobré, pretože ešte prebieha fotosyntéza. Rastlina tvorí dôležité látky, ktoré pomôžu dozrievať pletivám vo výhonkoch. Ak ste vystrihali odrodené ťažne až po opadaní listov, nemám skúsenosť, či a ako to vadí, skôr by to nemuselo vadiť, ale len ak budú mierne zimy a ak ste nerezali príliš dôkladne (hlboko), ale len „nahrubo“. Stáva sa totiž, že na niektorých hlavách sú nové ťažne prislabé a pri reze nie je takpovediac na výber.

V odbornej literatúre môžete nájsť viacero typov rezu viniča ako sú napríklad vedenie na záves, rýnsko-hessenské vedenie, kolíkové vedenie a iné formy pestovania viniča, no všetky typy rezov a foriem pestovania sú postavené na rovnakých princípoch. Ideálnym obdobím kedy strihať vinič je koniec zimy, keď je hrozno ešte vo vegetatívnom spánku, no už pominula hrozba silných mrazov (pod -10 °C). Termín rezu viniča preto väčšinou vychádza na február až marec, podľa lokality a teplotných podmienok daného roka. Ak by sme načasovali rez na skorší termín, silné mrazy by mohli poškodiť konce ostrihaných častí rastliny a naopak ak by sme strihali neskoro, z rezov by už mohla vytekať miazga a pre rastlinu by to bola záťaž navyše. Vyhnite sa akémukoľvek rezu už zelených častí viniča, pretože takéto zásahy rastlinu oslabujú.

Vinič prináša úrodu na jednoročnom dreve. Na jar začnú z púčikov vyrastať mladé výhonky, do jesene vyzrejú a dorastú do finálnej dĺžky, pričom postupne menia farbu zo zelenej na hnedú. Na konci vegetačnej sezóny sú tieto výhonky považované za jednoročné drevo a na nasledujúcu jar sa z niektorých pukov na jednoročných výhonkoch vytvoria ďalšie výhonky, na ktorých vzniknú kvety a následne plody. Ak by sme nechali vinič rásť bez strihania, väčšinu energie by dával do rastu starého dreva a rodivé jednoročné drevo by tvorilo len veľmi malú časť.

Prvým krokom každého rezu viniča je preto odstránenie dvojročného, vyrodeného dreva (minuloročných ťažňov) a staré drevo necháme len na kmeni, prípadne na kordónoch tj. na bočných ramenách kmeňa. Vyrodené minuloročné ťažne odstrihneme celé, čo najbližšie ku konáru/kmeňu. Staré vyrodené ťažne spoznáme podľa tmavšieho sfarbenia a väčšej hrúbky výhonkov. Hlavnou úlohou každého rezu viniča je redukcia množstva jednoročného dreva tak, aby rastlina vytvárala optimálny počet strapcov hrozna (príliš veľa strapcov by nemalo energiu a živiny na správne dozretie a v prípade malého počtu strapcov by sme nevyužili potenciál rastliny).

Na viniči ponecháme len zdravé jednoročné výhonky a to tak, aby boli od seba čo najviac vzdialené a skrátime ich na 6 až 10 púčikov. Tieto výhonky (nazývame ich aj ťažne) nám prinesú počas sezóny úrodu (ťažne je potrebné očistiť aj od starých úponkov, ktorými boli prichytené o vedenie). Okrem ťažňov môžeme na rastline nechať aj záložné jednoročné výhonky (čapíky), ktorých úlohou je zabezpečiť rast výhonkov na ďalšiu sezónu a tvoriť záložnú alternatívu pre prípad ak by došlo k poškodeniu/chorobe časti viniča. Ak by k takejto situácii došlo, vinič môže ďalej rásť prostredníctvom čapíka. Čapíky skracujeme len na jeden až dva púčiky, pretože ich úlohou nie je prinášať úrodu ale poskytovať záložný plán rastu viniča.

Prečítajte si tiež: Prevencia rizík v opatrovateľskej starostlivosti

Ťažne aj čapíky striháme vždy minimálne 2 cm nad púčikom a vždy šikmým rezom tak aby mohla dažďová voda stekať z rezu preč (na stranu kde nie je púčik, aby ho miazga nezaliala). Očakávajte, že v oboch krokoch strihania viniča sa spolu každoročne odstránite 70 až 90 % rastu z minulého roka. Púčiky, ktoré necháme na ťažňoch a na čapíkoch predstavujú pre vinič zaťaženie, ktoré by sme mali optimalizovať pre konkrétnu rastlinu. Na meter štvorcový zelenej plochy by sme mali nechať 4 až 10 púčikov. Čím je vinič starší a silnejší, tým môžeme zaťaženie (počet púčikov) pridávať. Ďalším účelom strihania hrozna je tvarovanie jeho vzrastu, tak aby ste vinič prispôsobili jeho opore (stĺpik, drôt, pergola a iné), priestorovým podmienkam a aby bol zber hrozna pre vás komfortný.

Formy pestovania viniča

1. Vedenie na záves: Rodivé ťažne sú od seba dostatočne vzdialené čo podporuje lepšiu cirkuláciu vzduchu, znižuje riziko hubových chorôb a s viničom a jeho úrodou sa vďaka jeho výške lepšie pracuje. Pri samotnom reze nechávame jeden alebo viac čapíkov v hornej časti kmeňa ako zálohu (v prípade odumretia ramena) a jeden čapík na konci každého ramena, čo zabezpečí cirkuláciu živín až na koniec ramena a predĺži jeho životnosť.
2. Stredné vedenie: Je najrozšírenejšou formou pestovania viniča vo vinohradoch aj v domácich podmienkach. Nevyžaduje si veľa priestoru, takže jednotlivé rastliny hrozna môžeme vysádzať bližšie pri sebe. Kmienok viniča má cca 1 meter a na vrchu sa končí tzv. hlavou, z ktorej vyrastajú výhonky. Pri strihaní nechávame na rastline jeden až dva ťažne, ktoré následne prehneme a uviažeme o vodiaci drôt (s prehnutím môžeme pár týždňov počkať kým do ťažňa nezačne prúdiť miazga, aby sa ťažne nezlomili). Týmto opatrením zabezpečíme aby sa energia a živiny rozložili po ťažni rovnomerne (v opačnom prípade by smerovali najmä na koniec ťažňa). Okrem ťažňov môžeme na viniči nechať aj záložné čapíky, z ktorých budú počas vegetačnej sezóny vyrastať nové výhonky pre budúcu sezónu.
3. Kolíkové vedenie: Pri tejto forme pestovania viniča nemáme žiaden kmienok a hlava, z ktorej vyrastajú výhonky je len pár centimetrov nad úrovňou pôdy. Pri tomto type pestovania viniča nepotrebujeme žiadne vodiace drôty. Postačí nám vysoký kolík, o ktorý sa počas sezóny postupne uväzujú rastúce výhonky. Ďalšími výhodami kolíkového vedenia sú malé priestorové nároky (vinič môžeme vysádzať v menších sponoch) a vysoká odolnosť proti silným mrazom.

Princíp rezu viniča, ktorý sme popísali vyššie je však univerzálny a platí pre všetky formy pestovania, takže ho môžete aplikovať na akýkoľvek typ vedenia viniča.

• Chorobami alebo škodcami napadnuté drevo okamžite odstráňte z blízkosti viniča a spáľte.
• Ak zostriháme vinič až príliš, znížime tým úrodu a ker zmohutnie. Ak bude naopak rez nedostatočný dosiahneme síce väčšiu úrodu, ale viničový ker zoslabne.
• Vinič potrebuje oporu po ktorej sa bude môcť ťahať.

Ochrana viniča pred mrazom

Po jesennom reze treba vinič dobre chrániť pred mrazom. Ak sadíme na jeseň, vinič zakopcujeme zeminou, pilinami prípadne zakryjeme čečinou aby sme ho ochránili pred mrazmi.

Jesenné hnojenie viniča

Pred samotnou výsadbou sadeníc treba zvoliť hĺbkovú analýzu pôdy a zásobiť ju organickým materiálom.

Ochrana pred škodcami a chorobami na jeseň

Vinič najčastejšie ohrozujú hubové choroby, ktoré sa vo väčšej miere objavujú pri vlhkejšom počasí a nedostatku cirkulácie vzduchu. Medzi tie najčastejšie patrí múčnatka. Počas suchších klimatických podmienok všetky nadzemné časti viniča a vytvára na nich sivo-biely povlak pripomínajúci múku. Druhým častým ochorením je botrytída známa aj ako pleseň sivá. Najväčšie škody spôsobuje na plodoch viniča. Napadnuté bobule predčasne opadávajú, vo veľmi vlkých podmienkach na nich vznikajú chumáče sivej plesne. Častou chorobou je tiež peronospóra viniča. Na napadnutých častiach viniča vytvára žltozelené „olejové” škvrny, ktoré postupne menia farbu na hnedú. Listy opadávajú.

Prečítajte si tiež: Všetko o poručníctve a náhradnej starostlivosti

Vinič prospieva v prostredí s dobrým prúdením vzduchu, čo znižuje vlhkosť a riziko plesňových infekcií. Pri pestovaní viniča dbajte na pravidelný rez, ktorý zabezpečí optimálne osvetlenie a ventiláciu medzi listami. Bylinné výluhy z rastlín, ako sú cesnak, praslička alebo žihľava, sú vynikajúce prírodné spôsoby na ochranu viniča pred škodcami a chorobami. Tieto bylinky obsahujú látky, ktoré pomáhajú odpudzovať hmyz a obmedzovať šírenie plesňových infekcií.

• Cesnakový výluh: Rozdrvte 10 strúčikov cesnaku a zalejte ich 1 litrom vody.
• Prasličkový výluh: Namočte 100 g sušenej prasličky do 1 litra vody na 24 hodín.

Bylinné výluhy aplikujte od jari do jesene, keď je vinič najviac ohrozený škodcami a chorobami. Žihľava a rebríček sú skvelé na podporu zdravia viniča.

Starostlivosť o vinič počas vegetačného obdobia

Počas vegetačného obdobia sa staráme o rast nadzemnej časti rastliny aj koreňového systému. Z očiek začnú prerastať výhonky, z ktorých v prvom roku po vysadení ponecháme dva najsilnejšie, ostatné odstránime pri zemi. Postupne ich priväzujeme k opore. Okolie rastliny pravidelne zbavujeme buriny a ak je to potrebné, vinič polievame, hnojíme, prípadne ošetrujeme fungicídmi. V polovici augusta je potrebné zaštipnúť vrcholky výhonkov, aby sme zakončili ich rast a umožnili dostatočné zdrevnatenie do zimy.

Zelené práce

Zelené práce predstavujú súhrn aktivít, ktoré vykonávame priebežne počas sezóny, približne od mája do augusta, septembra. Ich cieľom je udržiavať vzdušnosti kra, ktorá je podstatná pre prevenciu chorôb viniča a pozitívne ovplyvňuje úrodu. Jednou z prvých prác je čistenie kmienka. Všetky mladé výhonky, ktoré z neho vyrastajú, vylamujeme. Mladé výhonky vylamujeme aj z hlavy, pretože majú len malé alebo žiadne strapce a najmä zbytočne zahusťujú vnútro kra. Koncom júna, v júli, začneme s odstraňovaním zálistkov z letorastov. Niekedy už v júli, ale častejšie v auguste, keď sa nové letorasty nakláňajú cez najvyšší drôt vo vedení a zavadzajú v chôdzi, pristúpime k skracovaniu letorastov, k takzvanému snímaniu. Prevísajúce letorasty odstrihneme približne 10 cm nad vrchným drôtom a môžeme odniesť do kompostu.

Pestovanie viniča v nádobách

Hrozno môžeme pestovať aj na slnečnom balkóne alebo na terase. Menej náročné a odolné odrody môžeme vysadiť do nádob s objemom minimálne 50 - 60 litrov. Na dne nádoby nesmie chýbať otvor na odtok prebytočnej vody a drenážna vrstva z drobného štrku alebo keramzitu. Sadenie je podobné ako pri voľnej výsadbe do zeme. Použijeme čo najkvalitnejšiu pôdu s dostatkom humusu. Pri takomto pestovaní viniča uprednostníme krátky rez. Pestovanie viniča v malom množstve pôdy je podstatne jednoduchšie, obzvlášť ak začíname skoro na jar a vinič rastie prvé mesiace v byte či dome.

tags: #starostlivosť #o #vinice #na #jeseň #postupy