Starostlivosť o vinicu v máji: Kľúč k bohatej úrode

Máj je pre vinohradníkov kritickým mesiacom, ktorý si vyžaduje zvýšenú pozornosť a usilovnú prácu. V tomto období sa vinič prebúdza a začína intenzívne rásť, preto je dôležité zabezpečiť mu optimálne podmienky pre zdravý vývoj a bohatú úrodu. Správne vykonané jarné práce sú nevyhnutným základom pre zdravý vinohrad a kvalitnú úrodu. Po reze, viazaní a starostlivosti o pôdu prichádza obdobie ochrany viniča pred škodcami a chorobami. Každá fáza starostlivosti je dôležitá a ovplyvňuje nielen danú sezónu, ale aj dlhodobú vitalitu vinice.

Starostlivosť o pôdu - základ zdravého vinohradu

Okrem starostlivosti o samotné rastliny je dôležitá aj práca s pôdou. Pôda je živým ekosystémom, ktorý ovplyvňuje výživu viniča a jeho celkovú kondíciu. V marci sa často vykonáva prvá okopávka pri koreňoch, ktorá pomáha prevzdušniť pôdu a obmedziť rast buriny. Príliš hustá burina by mohla vinič oberať o vodu a živiny, a preto je potrebné jej rast regulovať.

V ekologických vinohradoch je bežnou praxou siať do medziradia rastliny určené na zelené hnojenie, ako je horčica, pohánka alebo ďatelina. Tieto rastliny pomáhajú zlepšiť štruktúru pôdy, zabraňujú jej erózii a po zaoraní dodávajú pôde potrebné živiny. Je potrebné, aby sa zabezpečil bezburinný stav v príkmenných pásoch. V závislosti od možností podniku a vinohradníka je možné využiť mechanické obrábanie pásov, alebo chemické. V prípade využitia chemických metód je potrebné zabezpečiť ochranu voči úletu. V prípade úletu by mohla aplikovaná látka poškodiť vinič, poprípade okolité porasty. Je dôležité, aby sa aplikácia nevykonávala počas dňa pri teplotách vyšších ako 25 °C. Samotný výpar postrekovej látky by mohol výrazne poškodiť vinič.

Výsadba nového vinohradu

Od polovice apríla do polovice mája je najvhodnejšia doba pre práce spojené so zakladaním nového vinohradu. Skoršia a aj neskoršia výsadba sa neodporúča. V prípade veľmi skorej výsadby môžu byť sadenice v nepriaznivých rokoch poškodené vplyvom neskorých jarných mrazov. Ak sa rozhodneme pre výsadbu v neskorších termínoch, môže nastať problém v podobe nedostatku vlahy v pôde, a tým pádom môže byť znížená ujateľnosť vysadených jedincov, poprípade zlý kondičný stav celého vinohradu. Mesiac jún je na výsadbu absolútne nevhodný.

V posledných rokoch sa pri výsadbe viniča vyskytuje problém v podobe zhoršených vlahových pomerov. V prípade veľmi suchej jari je vhodné využiť pomocné látky v podobe hydrogélu na zmiernenie stresujúcich faktorov počas samotnej výsadby viniča. Sadenice sa na krátku dobu namáčajú do vopred pripraveného gélu, ktorý je schopný na seba relatívne dobre naviazať vodu a následne ju odovzdať koreňovému systému. V prípade veľmi extrémnych podmienok počasia ani takýto spôsob nedokáže rastlinu dokonale ochrániť.

Prečítajte si tiež: Prevencia kriminality a postpenitenciárna starostlivosť

Výsadbu je možné vykonať viacerými spôsobmi, ktoré závisia od veľkosti vysádzanej plochy a, samozrejme, možností pestovateľa. Väčšina súčasných moderných výsadieb je vysádzaná strojovo s GPS navádzaním kvôli zabezpečeniu čo najvyššej presnosti. Sadenice nie je potrebné pred výsadbou upravovať, keďže už zo škôlok prichádzajú pripravené na výsadbu. Výnimkou je výsadba tzv. hydrovrtom, keď je priemer výsadbovej jamy relatívne malý a je potrebné koreňový systém zmenšiť na požadovanú veľkosť. Tento systém sa využíva v prípade dosádzania jestvujúcich vinohradov.

Veľmi dôležité je, aby sme sadeniciam nespôsobili šok v podobe veľmi rýchleho vytiahnutia z chladiarenského boxu a ich umiestnenia v poraste. Hlavne pri strojovej výsadbe je potrebné myslieť na to, že korene sadeníc veľmi rýchlo vyschnú a nie je vhodné ich dlhšie vystavovať pôsobeniu priameho slnka.

Jarné obdobie je optimálne na výsev rastlín určených na ozelenenie medziradov. Na výsev je možné použiť samostatné druhy rastlín, poprípade zmesi rastlinných druhov z čeľade bôbovité, lipnicovité, poprípade kapustovité. S rastlinami čeľade lipnicovité je potrebné pracovať opatrne, keďže vytvárajú plytkú, ale výrazne hustú mačinu, ktorá bráni prenikaniu vody do väčších hĺbok pôdy, a taktiež odčerpávajú značnú časť živín z pôdy. Súčasný trh ponúka široké spektrum osív renomovaných slovenských, ale aj zahraničných firiem.

Ozelenenie nemusí byť iba pre rodiace vinohrady, ale je vhodné využiť ho aj v prípade mladých výsadieb, kde je veľmi dôležité brániť veternej, ale predovšetkým vodnej erózii. V prípade mladých výsadieb je vhodné použiť krátkodobé ozelenenie. Je veľmi dôležité, aby ozelenenie nevytváralo zbytočne veľké porasty, následkom čoho by sa mohla narušiť mikroklíma danej vinice.

Pozor na vývoj vegetácie

Každý rok je iný a vinohradníci musia byť neustále v strehu. Počasie a teploty ovplyvňujú, kedy vinič začne pučať, a podľa toho je potrebné upraviť termíny prác. Napríklad v roku 2024 sa vegetácia začala o tri týždne skôr, čo si vyžadovalo rýchlejšiu reakciu a prispôsobenie agrotechnických zásahov.

Prečítajte si tiež: Prevencia rizík v opatrovateľskej starostlivosti

V prípade skorého pučania je potrebné urýchlene dokončiť viazanie ťažňov, aby sa predišlo poškodeniu mladých výhonkov. V niektorých prípadoch môžu neskoré jarné mrazy spôsobiť poškodenie pučiacich púčikov, preto sa vinohradníci snažia monitorovať vývoj počasia a v prípade potreby vinič chrániť rôznymi spôsobmi - napríklad dymovými sviečkami alebo zavlažovaním, ktoré dokáže znížiť riziko poškodenia mrazom. V prípade, že bol vinohrad poškodený mrazom, je potrebné do niekoľkých hodín od poškodenia aplikovať pomocné látky v podobe rastových stimulátorov na zmiernenie dopadu stresových faktorov a lepšiu regeneráciu poškodených pletív rastliny.

Ochrana viniča pred chorobami a škodcami

Na jar je dôležité sledovať zdravotný stav viniča. Po zime môže byť vinič oslabený a náchylný na rôzne ochorenia, ako sú plesne či hubové infekcie. Preventívne postreky na báze síry alebo medi môžu pomôcť predchádzať prvým náznakom chorôb.

Okrem chorôb je potrebné dbať aj na ochranu pred škodcami, ako sú vošky či roztoče. Ekologické vinice často využívajú prírodné metódy ochrany, ako je podpora prirodzených predátorov škodcov (napr. lienok) alebo používanie výluhov z bylín, ktoré majú ochranné účinky.

Ochrániť vinič v tomto vegetačnom období voči pôsobeniu hubových patogénov je veľmi náročné a zdĺhavé. Peronospóra viničová (Plasmopara viticola) je spolu s múčnatkou viniča najnebezpečnejšie hubové ochorenie. Napáda všetky zelené časti rastliny. Na hornej strane listu sa vytvárajú tzv. olejové škvrny, ktoré časom nekrotizujú. Veľmi citlivé sú kvetenstvá a mladé strapce. Zvýšenú pozornosť ochrane je potrebné venovať do obdobia bobúľ veľkosti hrášku. Kvetenstvá po napadnutí nekrotizujú. V období po odkvitnutí je dôležitá aplikácia systémových fungicídnych látok. Taktiež nepriama ochrana môže pozitívne ovplyvniť odolnosť rastliny voči patogénu.

Vzdušné vinohrady s harmonickou výživou sú odolnejšie ako vinohrady zahustené s nevyváženou zásobou živín. Vďaka skráteniu doby ovlhčenia sa znižuje riziko infekcie. Ochranu je potrebné zvoliť zodpovedne s prihliadnutím k danému ročníku a priebehu počasia. V neskorších fázach vegetácie sa citlivosť strapcov znižuje vplyvom ontogenetickej rezistencie.

Prečítajte si tiež: Všetko o poručníctve a náhradnej starostlivosti

Múčnatka viniča (Erysiphe necator) v posledných rokoch naberá čoraz viac na vážnosti a ochrana voči nej je oveľa náročnejšia. Múčnatka napáda všetky zelené časti viniča hroznorodého. Spôsobuje značné škody na kvetenstvách a mladých strapcoch. Veľmi nebezpečné je napadnutie mladých strapcov, keď môže dochádzať k praskaniu bobúľ a k tzv. prietrži semien. Takto poškodené bobule sú úplne znehodnotené a celé strapce sú napadnuté sekundárnymi hnilobami. Bobule sú náchylné až do obdobia mäknutia.

V prípade vlhkého počasia môže kvetenstvá a mladé strapce napadnúť už v tomto období šedá hniloba (Botrytis cinerea). Hniloba sa dokáže usadiť na kvetenstvách a strapine ako fakultatívny nekrotrof, kde dokáže prečkať letné mesiace a v priebehu dozrievania strapcov je v prípade dostatočnej vlhkosti možnosť prepuknutia infekcie. Aplikácia sa vykonáva, v závislosti od priebehu počasia, na konci kvitnutia. V prípade silnej infekcie môže patogén napáchať vysoké ekonomické straty.

V období intenzívneho rastu sa na určitých lokalitách môže prejaviť chloróza. Chloróza sa prejavuje na mladých listoch a predstavuje deficit železa v rastline. Železo má veľmi dôležitú úlohu pri tvorbe chlorofylu a v procese fotosyntézy. V prípade lokalít s vyšším obsahom vápnika v pôde je predpoklad chlorózy pravdepodobnejší. Oba prvky vzájomne pôsobia ako antagonisti. Medzi ochranné opatrenia patrí aplikácia látok obsahujúcich železo. Dôležitá je práca s pôdou a zabránenie jej utuženiu.

Vo vinohradoch sa často zabúda na ochranu proti savým škodcom (roztoče a roztočce), čo môže mať za následok ich premnoženie. Ide predovšetkým o hálkovca viničového (Calepitrimerus vitis), ktorý spôsobuje kučeravosť (akarinózu) a vlnovníka viničového (Colomerus vitis), ktorý spôsobuje plstnatosť (erinózu). Na ochranu proti roztočom je vhodné využiť aj dravého roztoča Typhlodromus pyri, ktorého nasadzovanie do vinohradu je možné v tomto období. Pre pestovatelov, ktorí majú dlhodobo problém s obaľovačom mramorovaným a obaľovačom jednopásovým, je apríl vhodný na aplikáciu feromónových lapačov, vďaka ktorým je možné zisťovať obdobie maximálneho letu a tým pádom aj presne aplikovať prípravky na ochranu.

Starostlivosť o mladé výsadby

Mladé výsadby v tejto časti vegetácie intenzívne rastú, preto je potrebné zabezpečiť zdravú listovú plochu. Listy, napadnuté hubovými ochoreniami, strácajú fotosyntetickú aktivitu a sú pre rastlinu nepotrebné, čo môže negatívne ovplyvniť silu rastu, poprípade kumuláciu zásobných látok a následné prezimovanie počas obdobia dormancie. Zdravá listová plocha je pre mladé výsadby viniča hroznorodého základnou požiadavkou. Ochranu je potrebné vykonávať proti peronospóre viniča (Plasmopara viticola) a múčnatke viniča (Erysiphe necator). V priebehu vegetácie na mladých výsadbách škodia roztoče a roztočce. Je potrebné voči nim zasiahnuť akaricídnym prípravkom. V prípade silného premnoženia dokážu výrazne oslabiť rast mladých rastlín.

Pôda v nových vinohradoch by nemala obsahovať buriny ani iný rastlinný porast. Buriny, a predovšetkým trávy dokážu výrazne konkurovať mladým rastlinám a odčerpávať z okolitej pôdy vodu a živiny. Tento negatívny jav je skloňovaný niekoľko posledných vegetačných období práve pre deficit atmosférických zrážok počas vegetácie. V prípade stresujúcich faktorov prostredia je vhodné mladé výsadby ošetriť niektorým zo širokého spektra stimulátorov rastu. V prípade extrémnych stanovíšť, kde by mohla nastať vzdušná, a predovšetkým pôdna erózia, je vhodné využiť zazelenanie medziradia. Rastliny v medziradí je potrebné pravidelne mulčovať, poprípade valcovať, aby nedošlo k ich prerasteniu.

Starostlivosť o mladé výsadby je veľmi dôležitá a je potrebné jej venovať patričnú pozornosť. Dôležité je, aby bol vinič v bezburinnom poraste. V poľnohospodárstve je stále väčším problémom nájsť pracovné sily, preto sa v mnohých prípadoch využívajú výkyvné sekcie už v mladých vinohradoch. Potrebné je, aby takéto vinohrady disponovali opornými tyčkami v podobe roxorov s minimálnou hrúbkou 6 mm. Využitie drevených, poprípade sklolaminátových oporných tyčiek nie je v takýchto výsadbách vhodné.

Hnojenie

Mesiac máj je vhodný na aplikáciu hnojív obsahujúcich dusík. Dusík je vyznaným makroprvkom pre rastlinu, dokáže výrazne ovplyvniť intenzitu rastu, kvalitu a taktiež kvantitu. Na rozdiel od fosforu a draslíka je dusík veľmi rýchlo pohyblivý v pôde, na čo treba myslieť pri jeho aplikácii. Fosfor a draslík sa dajú aplikovať do pôdy tzv. do zásoby pred výsadbou, dusík treba pravidelne dodávať do vinohradu. Presné dávky potrebného čistého dusíka je možné získať iba na základe listových analýz z predchádzajúceho vegetačného obdobia. Smerodajný je pomer N/K. Pri aplikácii je potrebné uprednostniť vinohrady so slabším rastom, kde je už voľným okom viditeľný deficit. V prípade veľmi silno rastúcich vinohradov sa snažíme obmedziť množstvo dusíka.

Aplikácia sa vykonáva pomocou rozmetadiel priemyselných hnojív. Optimálne je naplánovať aplikáciu tesne pred dažďom, aby sa čo najväčšia časť dusíka dostala do pôdy a aby nedochádzalo k jeho stratám. Vo všeobecnosti sa dávka čistých živín pohybuje v rozmedzí 30-70 kg N/ha za rok. Ak je vinohrad zatrávnený, odporúča sa aplikácia väčšieho množstva dusíka, keďže tráva vytvára hustý porast, ktorý výrazne čerpá vodu a živiny.

Vhodné je aplikovať dusík v liadkovej forme, pri ktorej sa uvoľňuje postupne a je prijateľný viničom v daných fenologických fázach. Aplikácia v neskorších fázach by mohla výrazne ovplyvniť zdravotný stav, prípadne prezimovanie počas zimného obdobia. Dusík sa do pôdy nemusí dostať len vďaka aplikácii priemyselných hnojív, ale napríklad aj vďaka vhodnému ozeleneniu rastlinami čeľade bôbovité, na koreňoch ktorých žijú tzv. hrčkotvorné baktérie, ktoré viažu vzdušný dusík. Zaujímavosťou je, že dusík sa do pôdy môže dostať aj v podobe atmosférických zrážok a to v množstve až 15 kg N/ha za rok.

Zelené práce

Potrebné je v tomto období správne vykonať podlom a čistenie kmienkov. Ak by sa tieto dva agrotechnické úkony zanedbali, mohlo by to priniesť veľké množstvo negatív v ďalších vegetačných fázach. Potreba podlomu vychádza z morfologickej stavby viniča. Môže nastať jav, že z jedného púčika vyrastú až tri zdravé letorasty. V praxi sú to prevažne dva letorasty. Oba tieto úkony je potrebné vykonať v čo najskoršom termíne. V prípade oneskorenia prác môžu vznikať väčšie poranené miesta, poprípade môže nastať zdrevnatenie na báze letorastu, tým pádom je prakticky nemožné bez nožníc odstrániť letorast.

Zelené práce predstavujú súhrn aktivít, ktoré vykonávame priebežne počas sezóny, približne od mája do augusta, septembra. Ich cieľom je udržiavať vzdušnosti kra, ktorá je podstatná pre prevenciu chorôb viniča a pozitívne ovplyvňuje úrodu. Jednou z prvých prác je čistenie kmienka. Všetky mladé výhonky, ktoré z neho vyrastajú, vylamujeme. Mladé výhonky vylamujeme aj z hlavy, pretože majú len malé alebo žiadne strapce a najmä zbytočne zahusťujú vnútro kra. Koncom júna, v júli, začneme s odstraňovaním zálistkov z letorastov. Niekedy už v júli, ale častejšie v auguste, keď sa nové letorasty nakláňajú cez najvyšší drôt vo vedení a zavadzajú v chôdzi, pristúpime k skracovaniu letorastov, k takzvanému snímaniu. Prevísajúce letorasty odstrihneme približne 10 cm nad vrchným drôtom a môžeme odniesť do kompostu.

Zelené práce sú dôležitou pracovnou operáciou vo vinohrade. Dokážu výrazne ovplyvniť úrodu, zdravotný stav a kvalitu zberanej suroviny. Zelenými prácami môžeme výrazne ovplyvniť mikroklímu viničového kra a taktiež aj mikroklímu v samotnom vinohrade. Vzdušná, neprehustená listová plocha výrazne znižuje dobu ovlhčenia, a tým pádom aj vplyv hubových ochorení. Medzi zelené práce zaraďujeme podlom, skracovanie letorastov, zastrkávanie letorastov do drôtenky, vylamovanie zálistkov a redukciu násady hrozna.

V závislosti od odrody, sily rastu a predovšetkým pestovateľského tvaru sa zastrkávanie letorastov do drôtenky vykonáva 1-3 krát počas vegetácie. Cieľom je usmerniť rast a zabrániť prípadnému vylomeniu letorastov. Operácia je náročná na ľudskú prácu, preto už niekoľko rokov na trhu predovšetkým v zahraničí fungujú mechanické zdvíhače letorastov, ktoré prácu zjednodušujú. Pri vrcholovom tvare jednoduchý záves sa zastrkávanie letorastov nevykonáva.

Zálistky podporujú kumuláciu cukrov a vyživujú zimné očká. Práve z toho titulu majú zálistky označenie „motor fotosyntézy“. Vylamovanie je potrebné vykonať, v závislosti od odrody, iba v zóne strapcov, vďaka čomu sa zabezpečí dobré prúdenie vzduchu. Vylamovanie v hornej časti letorastov sa neodporúča, keďže by mohla byť narušená kumulácia cukrov a fenolických látok v hrozne.

Osečkovanie je pracovný úkon, pri ktorom sa skráti os letorastu a výrazne sa ovplyvní tok asimilačných látok v rastline. Skrátením letorastov vinohradník dokáže ovplyvniť kvalitu a taktiež kvantitu hrozna. Dôležitú úlohu zohráva dátum prevedenia. Pri osečkovaní sa zasahuje do osi letorastu a ovplyvňuje sa tok asimilátov. V čase intenzívneho rastu smerujú asimiláty predovšetkým do vrcholových častí letorastu.

Osečkovaním sa okrem zmeny toku asimilátov ovplyvňuje aj výška listovej steny. Hlavným dôvodom, prečo sa skracovanie letorastov vykonáva, je ovplyvnenie toku asimilátov a veľkosti listovej plochy. Dôležité je, aby sa zabránilo ovísaniu letorastov. V prípade, že by došlo k previsu a zatieneniu, výrazne by sa mohla znížiť fotosyntetická aktivita rastliny. Vplyvom osečkovania sa vytvára väčšie množstvo zálistkových letorastov, ktoré v priebehu dozrievania dokážu veľmi výrazne zvýšiť cukornatosť, poprípade koncentráciu prekurzorov aromatických látok.

Po skrátení letorastu sa tok asimilátov z vrcholových častí čiastočne presúva do kvetenstiev a strapcov, v závislosti od termínu. Skrátenie letorastov pred kvitnutím výrazne zvýši úrodu v danom vinohrade, naopak zhorší kvalitatívne parametre hrozna. Pri tomto termíne sa zvyšuje produkcia hrozna, tvoria sa husté kompaktné strapce, avšak zvyšuje sa náchylnosť k hnilobám a znižuje sa kvalita hrozna. Ak to podmienky a sila rastu viniča dovolia, je vhodné vykonať skrátenie až približne mesiac po odkvitnutí. Po skrátení letorastu by na ňom malo zostať minimálne 12 zdravých listov, aby sa zabezpečilo bezproblémové fungovanie viniča.

Veľmi dôležité a potrebné je dbať na to, aby každé ďalšie skrátenie bolo vykonané minimálne o 15 cm vyššie ako to predošlé. Nastavenie termínu je v praxi veľmi náročné, obzvlášť v prípade väčších podnikov. Je potrebné rešpektovať rastové vlastnosti danej odrody, kondičný stav a vek vinohradu. V závislosti od ročníka, priebehu teplôt a zrážok sa skracovanie vykonáva 2 až 3-krát počas vegetácie. Zálistky, ktoré sa vytvoria vo vrcholovej časti skráteného letorastu, majú veľký význam pri dozrievaní hrozna. Skracovanie sa vo väčšine podnikov už dlhé roky vykonáva plne mechanizovane. V prípade menších podnikov a malých vinohradníkov je možné tento úkon vykonávať ručne, treba však počítať s vyššou pracovnou náročnosťou. Skracovanie letorastov sa uplatňuje pri všetkých bežne pestovaných pestovateľských tvaroch.

Ochrana

Múčnatka viniča (Erysiphe necator) infikuje mladé letorasty ihneď po ich vypučaní, kedy mycélium, ktoré prezimovalo v šupinách púčika infikuje letorast. Prvotné príznaky na viniči v tomto období sú prakticky neidentifikovateľné. V tomto prípade hovoríme o tzv. primárnej infekcii. Prvé postreky vykonávame kontaktným prípravkom na báze síry. V závislosti od priebehu počasia je potrebné pred kvitnutím vykonať ochranu proti múčnatke účinnými látkami myclobutanil a tetraconazole.

Peronospóra viniča (Plasmopara viticola) patrí v našich podmienkach medzi najnebezpečnejšie hubové ochorenia viniča. Peronospóra prezimuje na opadaných listoch a v pôde. Napadnutie patogénom sa v tomto období ťažko identifikuje. V skorších vegetačných fázach je vhodné aplikovať prípravky obsahujúce účinnú látku mancozeb. V závislosti od priebehu počasia je pri silnej infekcii potrebné v období pred kvitnutím viniča aplikovať prípravky s účinnou látkou cymoxanil a folpet. Ak je vinohradník ekologickým pestovateľom, je možné použiť hydrogenuhličitan vápenatý.

tags: #starostlivosť #o #vinicu #v #máji #práce