
Kolektívna zmluva má zásadný význam pre úpravu pracovných podmienok hasičov, vrátane nárokov na odstupné a odchodné. Tento článok poskytuje komplexný prehľad o týchto nárokoch, ich právnom základe, daňových aspektoch a účtovnom spracovaní.
Kolektívna zmluva je dohoda medzi zamestnávateľom alebo zamestnávateľmi a odborovou organizáciou alebo viacerými odborovými organizáciami, ktorá upravuje pracovné podmienky, vrátane mzdových podmienok, a vzťahy medzi zamestnávateľmi a zamestnancami. V kontexte hasičov, kolektívna zmluva zohráva kľúčovú úlohu pri zabezpečovaní spravodlivých a adekvátnych podmienok ich zamestnania, kompenzujúc riziká a náročnosť ich práce.
V slovenskom právnom systéme upravuje nároky na odstupné a odchodné primárne Zákonník práce (zákon č. 311/2001 Z. z.). Okrem neho existujú aj osobitné predpisy pre určité kategórie zamestnancov, ako sú štátni zamestnanci, zamestnanci pri výkone práce vo verejnom záujme, policajti, hasiči a profesionálni vojaci.
Odstupné je peňažná kompenzácia, ktorú zamestnávateľ poskytuje zamestnancovi pri skončení pracovného pomeru za podmienok stanovených zákonom. Nárok na odstupné vzniká najmä pri skončení pracovného pomeru výpoveďou zo strany zamestnávateľa alebo dohodou z organizačných dôvodov, alebo ak zamestnanec nemôže vykonávať prácu pre pracovný úraz alebo chorobu z povolania.
Výška odstupného závisí od počtu rokov trvania pracovného pomeru zamestnanca u zamestnávateľa. Zákonník práce stanovuje minimálnu výšku odstupného, ktorú je možné zvýšiť v kolektívnej zmluve alebo pracovnej zmluve.
Prečítajte si tiež: Povinnosti dôchodcov v zdravotnom poistení
Zamestnanec je povinný vrátiť odstupné alebo jeho pomernú časť, ak nastúpi opäť k tomu istému zamestnávateľovi alebo k jeho právnemu nástupcovi do pracovného pomeru pred uplynutím času, za ktorý mu bolo odstupné poskytnuté.
Odchodné je jednorazová peňažná suma, ktorú zamestnávateľ vypláca zamestnancovi pri prvom skončení pracovného pomeru po nadobudnutí nároku na starobný dôchodok alebo invalidný dôchodok, ak zamestnanec odpracoval u zamestnávateľa určitý čas.
Odchodné patrí zamestnancovi len od jedného zamestnávateľa. Povinnosť poskytnúť zamestnancovi odchodné nevzniká pri okamžitom skončení pracovného pomeru z dôvodov uvedených v § 68 ods. 1 Zákonníka práce.
Právnu úpravu odstupného a odchodného obsahujú aj iné zákony týkajúce sa osobitných kategórií zamestnancov, napríklad štátnych zamestnancov (§ 53 a § 54 zákona č. 400/2009 Z. z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov), zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme (§ 13b zákona č. 552/2003 Z. z. o výkone práce vo verejnom záujme v znení neskorších predpisov), policajtov, hasičov, profesionálnych vojakov (§ 33 až § 35 zákona č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ďalej len „zákon č. 328/2002 Z. z.“), sudcov (§ 21 ods. 2 až 5 zákona č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov), prokurátorov (§ 125 zákona č. 154/2001 Z. z. o prokurátoroch a súdnych čakateľoch prokuratúry v znení neskorších predpisov).
Kolektívna zmluva môže upravovať mzdové podmienky výhodnejšie, ako ich upravuje Zákonník práce alebo iný pracovnoprávny predpis, ak to tieto výslovne nezakazujú alebo ak z ich ustanovení nevyplýva, že sa od nich nemožno odchýliť. To znamená, že kolektívna zmluva môže stanoviť vyššie odstupné a odchodné, ako sú minimálne sumy stanovené zákonom.
Prečítajte si tiež: Aktualizácie v metodickom usmernení pre JZS
Vzhľadom na náročnosť a rizikovosť práce hasičov je dôležité, aby kolektívna zmluva pre túto skupinu zamestnancov zohľadňovala špecifické podmienky ich práce a zabezpečovala im adekvátnu kompenzáciu pri skončení pracovného pomeru. Kolektívna zmluva môže napríklad upraviť:
Odstupné a odchodné sú z pohľadu dane z príjmov považované za príjmy zo závislej činnosti podľa § 5 ods. 1 písm. a) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov. To znamená, že tieto príjmy sú zdaniteľné a zamestnávateľ je povinný zabezpečiť zdanenie preddavkovým spôsobom.
Zamestnávateľ zahrnie odstupné a odchodné do úhrnu zdaniteľných príjmov zamestnanca v príslušnom mesiaci a vypočíta preddavok na daň. Ak mal zamestnanec podpísané vyhlásenie a pri odchode zo zamestnania ho nezrušil, uplatní mu zamestnávateľ nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka.
Podľa § 9 ods. 2 písm. f) zákona o dani z príjmov sú od dane oslobodené dávky výsluhového zabezpečenia a služby sociálneho zabezpečenia príslušníkov ozbrojených síl, ozbrojených bezpečnostných zborov, ozbrojených zborov, Národného bezpečnostného úradu, Hasičského a záchranného zboru, Horskej záchrannej služby a Slovenskej informačnej služby poskytované podľa osobitných predpisov (zákon č. 328/2002 Z. z.).
Do vymeriavacieho základu zamestnancov pre účely odvodu poistného na sociálne poistenie sa zahŕňa aj zamestnancovi vyplatené odstupné a odchodné, ako to vyplýva z § 138 zákona o sociálnom poistení (zákon č. 461/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov). Rovnako to platí aj pre účely platenia poistného na zdravotné poistenie s výnimkou odchodného podľa zákona č. 328/2002 Z. z., z ktorého sa poistné na zdravotné poistenie neplatí [§ 13, § 10b ods. 1 písm. a) zákona č. 580/2004 Z. z.].
Prečítajte si tiež: Nepeňažné vklady a slovenské právo: Čo potrebujete vedieť
Podľa opatrenia MF SR č. 23054/2002-92, ktorým sa ustanovujú podrobnosti o postupoch účtovania a rámcovej účtovej osnove pre podnikateľov účtujúcich v sústave podvojného účtovníctva v znení neskorších predpisov, sa odstupné a odchodné vyplácané v zákonnej výške účtuje na ťarchu účtu 527 - Zákonné sociálne náklady so súvzťažným zápisom v prospech účtu 331 - Zamestnanci a 336 - Zúčtovanie s orgánmi sociálneho poistenia a zdravotného poistenia. Odstupné a odchodné poskytované nad rámec zákonných predpisov sa účtuje na ťarchu účtu 528 - Ostatné sociálne náklady. Na odstupné vytvárajú zamestnávatelia rezervy podľa § 19 ods. 7 písm. c) zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov.
Príklad 1: Zamestnanec bol od júna 2012 práceneschopný, do konca januára 2013 podpísal u zamestnávateľa vyhlásenie a k 31. 5. 2013 skončil pracovný pomer. Iný zdaniteľný príjem v roku 2013 nemal (nemocenské je od dane oslobodené). Od októbra bol zamestnancovi priznaný predčasný starobný dôchodok. V súlade s § 38 ods. 1 zákona o dani z príjmov môže zamestnanec požiadať svojho posledného zamestnávateľa o vykonanie ročného zúčtovania preddavkov do 15. februára 2014. Pretože zamestnanec nebol poberateľom predčasného starobného dôchodku od 1. 1. 2013, zamestnávateľ mu uplatní celú ročnú nezdaniteľnú časť základu dane.
Príklad 2: Zamestnanec ukončil pracovný pomer 31. 12. a vo výplate za december mu bolo vyplatené 9-mesačné odstupné. Od 1. 7. bude pracovník opätovne prijatý do pracovného pomeru a v septembri vráti 3-mesačné odstupné. O sumu vráteného odstupného sa zníži čiastkový základ dane z príjmov zo závislej činnosti vypočítaný podľa § 5 ods. 1 zákona o dani z príjmov.
tags: #kolektívna #zmluva #hasiči #vzor