Starostlivosť o zamestnancov štátnej správy a benefity: Komplexný prehľad

Starostlivosť o zamestnancov je v súčasnosti omnoho viac než len benefit - je to strategická investícia do budúcnosti firmy. Zabezpečenie fyzického a duševného zdravia zamestnancov sa priamo premieta do ich pracovných výkonov, spokojnosti a celkovej atmosféry na pracovisku. Moderní zamestnávatelia si uvedomujú, že spokojný a zdravý zamestnanec je lojálny zamestnanec, ktorý prispieva k úspechu firmy. V súčasnosti mnohí zamestnávatelia bojujú s problémom, ako získať a následne si aj udržať kvalitných zamestnancov. Zamestnanecké benefity sú určitou formou motivácie, či už od samého začiatku ako lákavá súčasť pracovnej ponuky inzerovanej spoločnosťou alebo ako dlhodobé výhody poskytnuté zamestnancom. Motivovanie zamestnancov však patrí k náročným a zložitým úlohám zamestnávateľa.

Tento článok sa venuje rôznym aspektom starostlivosti o zamestnancov, od praktických príkladov až po legislatívny rámec a daňové aspekty.

Fyzické zdravie zamestnancov: Základný kameň produktivity

Fyzické zdravie zamestnancov je základným predpokladom ich produktivity a celkovej pohody. Zamestnávatelia môžu prispievať k zlepšeniu fyzického zdravia zamestnancov rôznymi spôsobmi.

Prísun vitamínov a zdravé občerstvenie

Jedným z jednoduchých, ale účinných spôsobov, ako podporiť zdravie zamestnancov, je zabezpečiť prísun čerstvých vitamínov prostredníctvom ovocnej misy. Ovocie je možné sezónne obmieňať, aby bolo vždy aktuálne a zaujímavé. V letných mesiacoch sú ideálne dobre vychladené melóny, ananásy, dyne alebo mrazené hrozno. Počas zimy zase pomaranče, jablká a mandarínky. Okrem ovocia je vhodné ponúkať aj pestrú ponuku bylinkových sypaných čajov, ktoré potešia v chladnejšom období. K čaju sa hodí domáci med od lokálneho včelára. Pre milovníkov čerstvých čajov je dobré mať po ruke zázvor a mätu, ktoré posilňujú imunitu.

Masáže a relaxácia na pracovisku

Ponúknuť masáže priamo v office ako firemný benefit je ďalší spôsob, ako sa starať o fyzické zdravie zamestnancov. Krátky relax alebo polhodinový power nap počas sedavej práce môže výrazne zlepšiť ich pohodu. Masáže prekrvujú bunky, svalstvo a cievy a podporujú lymfatický systém.

Prečítajte si tiež: Prevencia kriminality a postpenitenciárna starostlivosť

Pohyb a cvičenie

Strečing alebo ranná 10-minútová rozcvička dokážu zvýšiť pracovnú výkonnosť. Zamestnávatelia môžu organizovať spoločné cvičenia jogy, ktoré pomáhajú eliminovať stres, bolesti chrbta a napätie. Okrem športových aktivít sa nebojte zorganizovať aj tanečné kurzy.

Ergonomické pracovné prostredie

Prispôsobenie pracovného prostredia vybavením, ktoré čo najmenej zaťažuje chrbticu, je dôležitým krokom k prevencii zdravotných problémov. Kúpa výškovo nastaviteľných stolov a kvalitných kancelárskych stoličiek je investíciou do zdravia zamestnancov. Do spoločného priestoru v office umiestnite stolný futbal. Ten skvele slúži na odreagovanie sa popri práci. Tento priestor vybavte pohodlnými sedačkami alebo tulivakmi.

Odborná lekárska starostlivosť priamo na pracovisku

Zabezpečte do firmy konzultácie s odborníkmi, ktorí vám pomôžu vychytať zdravotné neduhy na pracovisku. Zavolajte si špecialistov ako sú očný lekár, neurológ, ortopéd, alergológ či výživový špecialista. Zamestnanci budú isto zvedaví na to, ako na tom sú s cievami, svalmi, kosťami a rôznymi hodnotami týkajúcimi sa ich kondície. V konečnom dôsledku to však nemusí byť len o preventívnych dátach. Takéto sedenie môžu pomôcť vyriešiť pretrvávajúce závažnejšie problémy. Zachránite si zamestnancov priamo pod svojou strechou a oni vám za to ostanú verní. Ako zamestnávateľ máte v rukách aj včasnú diagnostiku život ohrozujúcich chorôb. Rozmýšľali ste takto niekedy? Zatiaľ nie? Tak začnite.

(Ultra)sonografia je diagnostická zobrazovacia technika využívaná na vizualizáciu svalov a vnútorných orgánov, ich veľkostí, štruktúry, patologických zmien alebo lézií. Ide o jednu z najefektívnejších metód, keďže lekárovi poskytuje množstvo cenných informácií. Poskytnite zamestnancom ako firemný benefit tento typ vyšetrenia a vaša popularita ako zamestnávateľa razom stúpne. Pomôžete im predísť mnohým vážnym civilizačným ochoreniam. Navyše tak ušetríte čas na oboch stranách. Sonografické vyšetrenie je neinvazívne a bezbolestné. Pomôže včas odhaliť zdravotné komplikácie ako sú zápaly a poškodenia orgánov brušnej dutiny (žlčník, pečeň, obličky…), srdcovo-cievne ochorenia (poškodené cievy, trombóza, hypertenzia, ischemická choroba srdca…), karpálny tunel, často sa prejavujúci u ľudí pracujúcich s klávesnicou. Posvietiť si prostredníctvom neho môžete aj na pohybový aparát zamestnancov. Prineste zamestnancom priamo na pracovisko takéto benefity a vaša nadštandardná zdravotná starostlivosť sa vám bohato vráti. Vo forme zdravých, motivovaných a vďačných zamestnancov, rovnako tak i prostredníctvom skvelej povesti zamestnávateľa. Stavte na dni zdravia alebo tematické balíky starostlivosti o zdravie zamestnancov.

Duševné zdravie zamestnancov: Rovnováha a pohoda

Duševné zdravie zamestnancov je rovnako dôležité ako ich fyzické zdravie. Stres, pracovný tlak a syndróm vyhorenia môžu negatívne ovplyvniť ich výkonnosť a celkovú pohodu. Zamestnávatelia môžu prispievať k zlepšeniu duševného zdravia zamestnancov rôznymi spôsobmi.

Prečítajte si tiež: Prevencia rizík v opatrovateľskej starostlivosti

Flexibilný pracovný čas a work-life balance

Prispieť k psychickému zdraviu môže zamestnávateľ flexibilným pracovným časom, počas ktorého si vie zamestnanec koordinovať svoje činnosti. Flexibilný pracovný čas umožní zosúladenie pracovného a súkromného života.

Informačné letáky a prednášky

Umiestnite menšie informačné letáky s rôznymi cvičeniami napr. na dýchanie na viditeľné miesta v priestoroch kancelárie. Ďalším tipom môžu byť prednášky s odborníkmi z praxe. Publikum určite zaujme i prednáška o mentálnom zdraví, zaoberajúca sa témami ako stres, vyhorenie, práca s emóciami, somatika, alebo nastavenie si hraníc.

Dni voľna pri životných udalostiach

Poskytnúť dni voľna pri životných udalostiach ako je svadba, narodenie dieťaťa či narodeniny je prejavom starostlivosti a uznania zamestnancov.

Firemné benefity a aktivity: Zlepšenie pracovnej atmosféry

Firemné benefity a aktivity majú pozitívny vplyv na pracovnú atmosféru a prispievajú k spokojnosti zamestnancov.

Teambuildingové aktivity

Organizovanie teambuildingových aktivít a spoločenských podujatí posilňuje vzťahy medzi zamestnancami a zlepšuje komunikáciu v tíme.

Prečítajte si tiež: Všetko o poručníctve a náhradnej starostlivosti

Príspevok na rekreáciu

Príspevok na rekreáciu nie je v slovenskej legislatíve žiadnou novinkou. Do textu zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákonník práce“) bol príspevok na rekreáciu zavedený od 1.

Stravovanie zamestnancov

Zamestnávateľ zabezpečuje stravovanie zamestnancov v školskej jedálni, kde cena jedla stojí 3,84 €. Dvaja zamestnanci predložili žiadosť spolu s potvrdením od odborného lekára, že sa zo zdravotných dôvodov nemôžu stravovať v školskej jedálni. Povinnosť zabezpečiť stravovanie má každý zamestnávateľ bez ohľadu na to, či ide o právnickú alebo fyzickú osobu, ak zamestnáva aspoň jednu fyzickú osobu v pracovnom pomere alebo v obdobnom pracovnom vzťahu. V súlade s § 8 ods. 1 zákona č. Zamestnávateľ je povinný zabezpečovať zamestnancom vo všetkých pracovných zmenách stravovanie zodpovedajúce zásadám správnej výživy priamo na pracoviskách alebo v ich blízkosti. Stravovanie je možné zabezpečovať vo vlastnom stravovacom zariadení, v stravovacom zariadení iného zamestnávateľa alebo prostredníctvom subjektov, ktoré majú oprávnenie sprostredkovať stravovacie služby, ak stravovanie zabezpečia v príslušných zariadeniach oprávnených na takýto účel.

Stravovanie zamestnancov môžu poskytovať reštaurácie, rôzne bufety, lahôdkarstva a pod. V každom prípade však musí byť splnená podmienka, že stravovanie musí zodpovedať zásadám správnej výživy, pričom musí ísť o teplé hlavné jedlo vrátane vhodného nápoja. Často vzniká otázka, čo je to vhodný nápoj a či ho možno započítať do ceny stravného lístka. Ak podľa receptárov určených pre stravovanie zamestnancov patrí k danému jedlu vhodný nápoj, napr. k šiškám čaj, je tento nápoj súčasťou jedla a aj súčasťou ceny stravného lístka. Keďže zákon bližšie neurčuje pojem vhodného nápoja, v cene stravného lístka môže byť aj iný nealkoholický nápoj napr. k lacnejšiemu jedlu, ak sa súčet cien za oboje vojde do ceny lístka. Ak majú niektorí zamestnanci osobitné nároky na stravu, napríklad vegetariáni, diabetici atď., zamestnávateľ nemá povinnosť starať sa o ich špeciálne požiadavky. Títo zamestnanci sa môžu stravovať len v rámci zabezpečeného stravovania ostatných zamestnancov. Ak sú náklady na takéto stravovanie vyššie, rozdiel znáša zamestnanec.

Zamestnávateľ môže tiež zabezpečovať stravovanie zamestnancov prostredníctvom právnickej alebo fyzickej osoby, ktorá má oprávnenie sprostredkovávať stravovacie služby. Zamestnávateľ nemá povinnosť poskytovať stravovanie voči zamestnancom vyslaným na pracovnú cestu, pretože títo zamestnanci majú nárok na stravné podľa zákona č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách. Stravovanie sa poskytuje zamestnancom v priebehu pracovnej zmeny bez ohľadu na to, či pracujú cez deň, v noci, počas dní pracovného pokoja alebo vo sviatok, ak počas pracovnej zmeny vykonávajú prácu viac ako štyri hodiny. Zamestnanec nemusí mať v čase podania obeda odpracované štyri hodiny. Povinnosť odpracovať štyri hodiny je dôležitá len z hľadiska dĺžky pracovnej zmeny, preto nárok na zabezpečenie stravovania nemajú tí zamestnanci, ktorí pracujú na čiastočný pracovný úväzok kratší ako štyri hodiny denne. Prestávky na jedenie a oddych sa neposkytujú na začiatku a konci zmeny. Z toho vyplýva, že ak zamestnanec nastupuje do práce na popoludňajšiu zmenu napríklad o 13,00 hod., nemal by začať pracovať prestávkou na jedenie. To isté platí pre zamestnanca na rannej zmene. Nemal by končiť zmenu prestávkou na jedenie, pretože zamestnávateľ mu mal umožniť oddych najneskôr po piatich hodinách práce. A to aj v prípade nepretržitých prevádzok. Takto znie dikcia Zákonníka práce.

Zamestnávateľ je povinný zabezpečiť zamestnancom vo všetkých zmenách pracovné podmienky na rovnakej úrovni. Rozumejú sa tým aj podmienky na stravovanie. Preto povinnosť zabezpečiť stravovanie platí aj pre popoludňajšie a nočné pracovné zmeny a počas služby v sobotu, v nedeľu alebo vo sviatok. Zamestnávateľ prispieva na stravovanie v sume najmenej 55 % ceny jedla, najviac však na každé jedlo do sumy 55 % stravného poskytovaného pri pracovnej ceste v trvaní 5 až 12 hodín. Výšku stravného určuje Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR opatrením uverejneným v Zbierke zákonov a v nadväznosti na meniace sa ceny potravín a stravovacích služieb sumy stravného valorizuje (v súčasnosti je výška stravného určená sumou 89 Sk). Ak je stravovanie zamestnancov zabezpečené prostredníctvom právnickej osoby alebo fyzickej osoby, ktorá má oprávnenie sprostredkovávať stravovacie služby, cenou jedla sa rozumie hodnota stravovacej poukážky. Hodnota stravovacej poukážky musí predstavovať najmenej 75 % stravného poskytovaného pri pracovnej ceste v trvaní 5 až 12 hodín.

Stravovanie sa zabezpečuje zamestnancom počas výkonu práce na pracovisku. Po prerokovaní so zástupcami zamestnancov je možné dohodnúť poskytovanie stravovania zamestnancom počas dovolenky, práceneschopnosti, ošetrovania člena rodiny, materskej dovolenky alebo inej ospravedlnenej neprítomnosti zamestnanca v práci.

Prehlbovanie a zvyšovanie kvalifikácie

Vzdelávanie zamestnancov za účelom prehlbovania, udržiavania alebo obnovovania kvalifikácie predstavuje zlepšovanie profesionálnych znalostí zamestnanca potrebných na výkon práce dohodnutej v pracovnej zmluve. Prehlbovaním kvalifikácie sa nezvyšuje stupeň vzdelania zamestnanca. Zamestnávatelia sú povinní dbať na to, aby zamestnanci mali príslušnú kvalifikáciu na prácu, ktorú vykonávajú. Ak vstupuje do pracovného pomeru zamestnanec bez kvalifikácie, zamestnávateľ mu musí zabezpečiť získanie príslušnej kvalifikácie zaškolením alebo zaučením. Zamestnávateľ je oprávnený uložiť zamestnancovi, aby sa zúčastnil príslušného vzdelávania za účelom prehĺbenia kvalifikácie. Pri vzdelávaní konanom mimo miesta výkonu práce dohodnutého v pracovnej zmluve má zamestnanec nárok na cestovné náhrady. Účasť na takomto vzdelávaní sa považuje za výkon práce, za ktorý zamestnancovi patrí mzda. Preto pri prehlbovaní kvalifikácie neuzatvára zamestnávateľ so zamestnancom dohodu o povinnosti odpracovať určitý počet rokov ako náhradu za možnosť čerpať platené voľno a za poskytnutú úhradu nákladov. Výnimku ustanovuje Zákonník práce len v prípade, ak náklady na prehlbovanie kvalifikácie sú aspoň 100 000 Sk. Vtedy je zamestnávateľ oprávnený požadovať od zamestnanca uzatvorenie dohody, ktorou sa zamestnanec zaviaže vrátiť poskytnuté plnenie vo forme odpracovania dohodnutej doby, resp.

Ďalšou výnimkou je zamestnávateľ, ktorý zamestnáva menej ako 20 zamestnancov. Aj tento zamestnávateľ môže so zamestnancom uzatvoriť uvedenú dohodu aj pri prehlbovaní kvalifikácie, ak predpokladané náklady dosahujú aspoň 50 000 Sk. Zvyšovanie kvalifikácie znamená získanie vyššieho stupňa vzdelania. Účasť zamestnanca na zvyšovaní kvalifikácie sa považuje za prekážku v práci na strane zamestnanca s nárokom na pracovné voľno a náhradu mzdy v sume jeho priemerného zárobku. druhy nákladov a ich celkovú sumu (najviac tri štvrtiny celkovej sumy zamestnávateľom vynaložených nákladov), ktorú bude zamestnanec povinný uhradiť zamestnávateľovi, ak nesplní svoj záväzok zotrvať u neho v pracovnom pomere počas dohodnutej doby. zamestnávateľ nevyužíval v posledných 12 mesiacoch počas najmenej šiestich mesiacov kvalifikáciu, ktorú si zamestnanec zvýšil. Zamestnankyňa si urobila inovačné vzdelávanie v 12/2022 v rozsahu 110 hodín. Následne požiadala o priznanie príplatku za to inovačné vzdelávanie od 1. februára 2022. Na základe jej žiadosti jej boli priznané 3 % z platovej tarify.

Doplnkové dôchodkové sporenie

Účelom doplnkového dôchodkového sporenia je umožniť zamestnancovi získať doplnkový dôchodkový príjem v starobe a doplnkový dôchodkový príjem v prípade skončenia výkonu prác, ktoré sú zaradené na základe rozhodnutia orgánu na ochranu zdravia do kategórie 3 alebo 4. Zamestnanec, ktorý vykonáva práce zaradené do kategórie 3 alebo 4, je povinný uzatvoriť účastnícku zmluvu a jeho zamestnávateľ je povinný uzatvoriť zamestnávateľskú zmluvu, a to do ôsmich dní od začatia výkonu týchto prác. Za tohto zamestnanca platí príspevky zamestnávateľ, a to najmenej však vo výške 2 % z vymeriavacieho základu zamestnanca určeného v § 138 ods. 1 až 7 zákona č. 461/2003 Z. Ostatným zamestnancom zúčastneným na doplnkovom dôchodkovom sporení môže zamestnávateľ v rámci podnikovej sociálnej politiky platiť príspevky, pričom ich výšku možno dohodnúť v kolektívnej zmluve. Ak u zamestnávateľa nepôsobí odborová organizácia, platenie príspevkov zamestnávateľa a ich výšku môže dohodnúť zamestnávateľ so splnomocnenými zástupcami zamestnancov, prípadne tak môže urobiť bez spolupráce so zástupcami zamestnancov.

Bezpečnosť a ochrana zdravia pri práci (BOZP)

Bezpečnosť a ochrana zdravia pri práci je jednou z kľúčových oblastí starostlivosti o zamestnancov. Zamestnávatelia majú zo zákona povinnosť zabezpečiť BOZP.

Sociálny fond a jeho využitie v starostlivosti o zamestnancov

Spoločnosť XY, s. r. o., (ďalej len „zamestnávateľ“) tvorí sociálny fond v zmysle zákona č. 152/1994 Z. z. a) povinný prídel podľa § 3 ods. 1 písm. a) zákona č. 152/1994 Z. z. b) prídel podľa § 3 ods. 1 písm. b) bod 1 zákona č. 152/1994 Z. z. Tvoriť povinný prídel do výšky 1 % môže len zamestnávateľ, ktorý za predchádzajúci kalendárny rok dosiahol zisk a splnil všetky daňové povinnosti k štátu, obci a vyššiemu územnému celku a odvodové povinnosti k zdravotným poisťovniam a Sociálnej poisťovni. Hlavným cieľom poskytovania benefitov je posilniť stabilitu a vernosť zamestnancov k zamestnávateľovi, motivovať a viesť k spokojnosti zamestnancov, čím sa zvyšuje aj dobré meno spoločnosti XY, s. r. o., zvýšiť atraktivitu a záujem pracovať v spoločnosti XY, s. r.

U zamestnávateľa je povinný a ďalší prídel do sociálneho fondu v súlade so zákonom o sociálnom fonde daňovým výdavkom podľa § 19 ods. 2 písm. Zamestnancom poskytnutý príspevok je zdaniteľným príjmom zo závislej činnosti podľa § 5 ods. 1 písm.

Náklady na organizovanie a uskutočnenie takýchto akcií a podujatí vrátane nákladov na obstaranie príslušných spoločenských, športových a rekreačných zariadení, občerstvenia a stravovania môže zamestnávateľ uhradiť z prevádzkových prostriedkov alebo zo sociálneho fondu. Ak ich uhradí z prevádzkových prostriedkov, nie sú daňovým výdavkom. Ak je zamestnávateľ platiteľ dane z pridanej hodnoty, pri nákupe tovarov a služieb v súvislosti s organizovaním uvedených akcií a podujatí v súlade s § 49 ods. 7 písm. Na strane zamestnanca - ako účastníka akcie - je použitie zariadenia poskytnutého zamestnávateľom príjmom oslobodeným od dane podľa § 5 ods. 7 písm.

Zamestnávateľ organizoval 3. 2. 2014 prázdninový deň pre deti zamestnancov, na ktorom sa zúčastnilo 40 detí. Celkové náklady na akciu boli vo výške 2 800 €. Zamestnávateľ 50 % financoval z prevádzkových prostriedkov a 50 % zo sociálneho fondu. Pomerná časť na jedno dieťa bola 70 €. Náklady vynaložené zamestnávateľom nie sú daňovým výdavkom. Vo vyúčtovaní mzdy za február zamestnávateľ každému zamestnancovi, ktorého dieťa, resp.

Zamestnávateľ spravidla poskytuje zamestnancom bezplatne vstupenky a permanentky na rôzne podujatia z prostriedkov sociálneho fondu alebo zamestnancom obstarané vstupenky prepláca. Či zamestnanec má nárok na preplatenie vstupenky, závisí od konkrétnej úpravy kolektívnej zmluvy alebo vnútorného predpisu zamestnávateľa. Okrem zabezpečenia bezplatnej dopravy poskytuje zamestnávateľ svojim zamestnancom príspevky na dopravu do zamestnania a späť zo sociálneho fondu.

Mzda a benefity: Čo sa považuje za mzdu a čo nie?

Zamestnávateľ je povinný poskytovať zamestnancovi za vykonanú prácu mzdu. Za mzdu sa považuje aj plnenie poskytované za prácu pri príležitosti pracovného alebo životného výročia zamestnanca, ak sa neposkytuje zo zisku po zdanení alebo zo sociálneho fondu. Za mzdu sa nepovažuje najmä náhrada mzdy, odstupné, odchodné, cestovné náhrady vrátane nenárokových cestovných náhrad, príspevky zo sociálneho fondu, príspevky na doplnkové dôchodkové sporenie, príspevky na životné poistenie zamestnanca, výnosy z kapitálových podielov (akcií) alebo obligácií, daňový bonus, náhrada príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca, doplatky k nemocenským dávkam, náhrada za pracovnú pohotovosť, peňažná náhrada podľa § 83a ods. 4 Zákonníka práce a iné plnenie poskytované zamestnancovi v súvislosti so zamestnaním podľa tohto zákona, osobitných predpisov, kolektívnej zmluvy alebo pracovnej zmluvy, ktoré nemá charakter mzdy. Mzdové podmienky, t. j. Kolektívna zmluva môže upraviť mzdové podmienky výhodnejšie ako Zákonník práce alebo iný pracovnoprávny predpis. Nároky, ktoré vzniknú zamestnancom z kolektívnej zmluvy, sa uplatňujú a uspokojujú ako ostatné nároky z pracovnoprávneho vzťahu. Z kolektívnej zmluvy môže vzniknúť zamestnancom nárok na trinásty, resp.

Jednou z foriem zamestnaneckých benefitov sú odmeny za prácu z titulu pracovného alebo životného jubilea zamestnanca. Podmienky a pravidlá poskytovania takýchto odmien by mal mať zamestnávateľ vymedzené vo vnútornom predpise, resp. Podľa § 118 ods. Takto poskytnuté odmeny sú súčasťou hrubej mzdy zamestnanca a daňovým výdavkom zamestnávateľa podľa § 19 ods. 2 písm. c) bod 6 a pre zamestnanca sú zdaniteľným príjmom zo závislej činnosti podľa § 5 ods. 1 písm. a) zákona o dani z príjmov. Ak zamestnávateľ poskytne pri príležitosti pracovného alebo životného výročia zamestnancovi vecný dar z prevádzkových prostriedkov alebo zo sociálneho fondu, ide o dar v súvislosti s výkonom závislej činnosti, ktorý je predmetom dane. Predmetom dane podľa § 3 ods. 2 písm. Zamestnávateľ poskytol zamestnancovi pri príležitosti jeho životného jubilea rekreačný poukaz obstaraný prostredníctvom cestovnej kancelárie.

Odstupné a odchodné: Podmienky a daňové aspekty

Pri skončení pracovného pomeru výpoveďou zo strany zamestnávateľa z dôvodov: uvedených v § 63 ods. 1 písm. a) ZP, t. j. uvedených v § 63 ods. 1 písm. b) ZP, t. j. pri skončení pracovného pomeru dohodou z dôvodov: uvedených v § 63 ods. 1 písm. uvedených v § 63 ods. 1 písm. Povinnosť a podmienky poskytovania odchodného upravuje § 76a Zákonníka práce. Takto stanovené odstupné a odchodné je najnižšie možné, zamestnávateľ môže v internom predpise, pracovnej zmluve, kolektívnej zmluve určiť aj vyššie odstupné a odchodné alebo určiť poskytnutie odstupného aj v iných prípadoch skončenia pracovného pomeru. Poskytnuté odstupné a odchodné je daňovým výdavkom zamestnávateľa podľa § 19 ods. 2 písm. c) bod 6 zákona o dani z príjmov a pre zamestnanca je zdaniteľným príjmom zo závislej činnosti podľa § 5 ods. 1 písm.

Poistné a doplnkové dôchodkové sporenie: Povinnosti zamestnávateľa

Zamestnávateľ je povinný platiť za zamestnanca poistné na verejné zdravotné poistenie podľa zákona č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení a poistné na povinné sociálne poistenie podľa zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení. Zamestnávateľ štvrťročne uhrádza za zamestnanca poistné na poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone povolania. Zamestnávateľom uhradené poistné nie je daňovým výdavkom zamestnávateľa a pre zamestnanca predstavuje nepeňažný príjem, ktorý zamestnávateľ vo vyúčtovaní mzdy za kalendárne mesiace, v ktorých poistné zaplatil, pripočíta k ostatným zdaniteľným príjmom zamestnanca.

Doplnkové dôchodkové sporenie tvorí 3. pilier dôchodkového systému a upravuje ho zákon č. 650/2004 Z. z. o doplnkovom dôchodkovom sporení v znení neskorších predpisov. Účastníkom doplnkového dôchodkového sporenia môže byť zamestnanec aj fyzická osoba, ktorá dovŕšila najmenej 18 rokov odo dňa uzatvorenia účastníckej zmluvy. Zamestnanec, ktorý vykonáva práce zaradené na základe rozhodnutia orgánu štátnej správy na úseku verejného zdravotníctva do kategórie 3 alebo 4 podľa § 31 zákona č. 355/2007 Z. z. a zamestnanec, ktorý je umelec vykonávajúci profesiu tanečníka alebo zamestnanec, ktorý je hudobný umelec vykonávajúci profesiu hráča na dychový nástroj, je povinný uzatvoriť účastnícku zmluvu a jeho zamestnávateľ je povinný uzatvoriť zamestnávateľskú zmluvu, a to do 30 dní od začatia výkonu týchto prác. Podľa § 19 ods. 3 písm. l) zákona o dani z príjmov ako daňové výdavky možno uznať príspevky na doplnkové dôchodkové sporenie, ktoré platí zamestnávateľ za zamestnancov najviac do výšky 6 % zo zúčtovanej mzdy, náhrady mzdy a odmeny zamestnanca, ktorý je účastníkom tohto sporenia. Keďže podľa § 5 ods. 7 písm.

Zamestnanec dosiahol mzdu za prácu vo výške 920 €. Príspevok na doplnkové dôchodkové sporenie platí vo výške 20 € a zamestnávateľ mu mesačne prispieva vo výške 10 €. Príspevok zamestnávateľa nepresahuje 6 % z 920 €, pre zamestnávateľa je daňovým výdavkom. Zdaniteľným príjmom zamestnanca je suma 930 €. Príspevok zamestnávateľa však podľa § 138 ods.

O poskytovanie príspevku na DDS musí zamestnanec zamestnávateľa písomne požiadať a k žiadosti priložiť fotokópiu platnej zmluvy s niektorou z doplnkových dôchodkových poisťovní. Žiadosť spolu s prílohou zamestnanec podáva na mzdovom oddelení.

tags: #starostlivosť #o #zamestnancov #štátnej #správy #benefity