
V dnešnej dobe, keď sa hotely opäť otvárajú a ľudia sa tešia z cestovania a návštev reštaurácií, je starostlivosť o zamestnancov v reštauráciách a hoteloch dôležitejšia ako kedykoľvek predtým. Nielenže sa zvyšujú obavy z prenosu nákazy, ale aj očakávania zákazníkov v oblasti hygieny a bezpečnosti sú vyššie. Investícia do zamestnancov sa priamo premieta do spokojnosti hostí a celkového úspechu podniku.
V súvislosti s koronavírusovou pandémiou vydal Úrad verejného zdravotníctva Slovenskej republiky metodické pokyny k hygienickým opatreniam, ktoré majú zabrániť masovému rozšíreniu nákazy. Tieto opatrenia kladú zvýšené nároky na zamestnancov hotelov a reštaurácií, ktorí sú v priamom kontakte s hosťami.
Pri vstupe do hotela a ubytovacieho zariadenia a na recepcii majú byť k dispozícii dezinfekčné prostriedky na ruky pre hostí aj personál. Recepčný pult je pravidelne dezinfikovaný a ideálne vybavený ochranným plexisklom. Kontakt medzi zamestnancami a hosťami, aj dotykový kontakt so spotrebným tovarom (napr. perá, registračné formuláre, platobné terminály, magnetické karty alebo kľúče), sa obmedzuje iba na to, čo je nevyhnutné alebo zorganizované tak, že po každom použití dochádza k dezinfekcii. Na hotelových izbách sa prísne dodržiavajú príslušné štandardy hygieny a čistoty, najmä pri upratovaní. Používanie predmetov viacerými hosťami (napr. perá, časopisy, diaľkové ovládanie, dávkovače, prikrývky na posteľ, dekoratívne vankúše), treba obmedziť na minimum, alebo je potrebné zabezpečiť, aby sa pred príchodom nových klientov vykonávala ich dezinfekcia či výmena. To platí aj pre ďalšie priestory (napr. V hotelovej reštaurácii vrátane vonkajších terás sa odporúča, aby prevádzkovateľ zabezpečil odstupy stolov aspoň 2m. Dôležité je, aby v priestore reštaurácie boli hosťom k dispozícii dezinfekčné prípravky. Pri bufetovej ponuke má byť umiestnený oznam s vymedzením rozostupov alebo koridoru.
Zamestnanci zohrávajú kľúčovú úlohu pri dodržiavaní týchto opatrení a pri zabezpečovaní pocitu bezpečia pre hostí. Je preto nevyhnutné, aby boli adekvátne vyškolení a vybavení potrebnými prostriedkami.
V každom hoteli by malo byť už z pracovných uniforiem zrejmé, ktorý podnik zamestnanec reprezentuje. Pre hotely, reštaurácie a cateringové služby poskytuje firma Lindström širokú škálu pracovných gastro odevov - košele pre čašníkov, vesty a blúzky, kuchárske bundy, nohavice, čiapky a zástery. Po novom sme k nim pripravili aj hygienické prateľné rúška, o ktoré sa odborne postaráme podľa prísnych hygienických noriem. Zároveň sa podľa prísnych hygienických pravidiel postaráme o všetku údržbu a výmenu poškodeného alebo obnoseného pracovného oblečenia tak, aby všetci vaši zamestnanci (recepční, barmani, chyžné a pod.) boli vždy ako zo škatuľky.
Prečítajte si tiež: Prevencia kriminality a postpenitenciárna starostlivosť
Čistiace rohože a koberčeky, ktoré sa využívajú na chodbách (kde zachytávajú hrubé nečistoty z topánok), v izbách pre hostí, reštaurácii a kuchyni, navrhujeme špeciálne pre jednotlivých klientov. Vstupné čistiace rohože zachytia až 90% nečistôt z vonku a zabránia ich zaneseniu do vnútorných priestorov hotela. Tým zároveň znižujú náklady na upratovanie.
Podľa § 5 ods. 5 písm. b) zákona o dani z príjmov č. 595/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov predmetom dane z príjmov zo závislej činnosti nie je nepeňažné plnenie vo výške hodnoty poskytovaných osobných ochranných pracovných prostriedkov podľa osobitných predpisov, osobných hygienických prostriedkov a pracovného oblečenia (napr.
Zamestnávateľ je povinný zabezpečiť pre zamestnancov vhodné pracovné odevy a obuv, ako aj osobné ochranné pracovné prostriedky, ak to vyžaduje povaha práce. Tieto prostriedky musia byť v súlade s platnými predpismi a normami.
Základné povinnosti zamestnávateľov a základné práva zamestnancov v oblasti starostlivosti o bezpečnosť a ochranu zdravia zamestnancov pri práci sú uvedené v § 147 a § 148 Zákonníka práce. Ďalšie povinnosti zamestnávateľa a práva zamestnancov v tejto oblasti sú uvedené v zákone č. 330/1996 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci v znení neskorších predpisov a zákone č. 272/1994 Zb. V rámci povinností uvedených v zákone č. 330/1996 Z. z. Náklady spojené so zabezpečovaním starostlivosti o bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci znáša zamestnávateľ, tieto náklady nesmie presunúť na zamestnanca (§ 8a ods. 9 zákona č. 330/1996 Z. z.
Rozsah a podmienky poskytovania osobných ochranných pracovných prostriedkov sú uvedené v nariadení vlády SR č. 504/2002 Z. z. o podmienkach poskytovania osobných ochranných pracovných prostriedkov. Osobným ochranným pracovným prostriedkom je každý prostriedok nosený, držaný alebo inak používaný pri práci zamestnancom, ktorý je určený na ochranu bezpečnosti a zdravia zamestnanca pred nebezpečenstvom, vrátane jeho doplnkov a príslušenstva. V prílohe č. 2 nariadenia vlády je uvedený zoznam osobných ochranných pracovných prostriedkov a v prílohe č. 3 zoznam nebezpečenstiev, ktoré vzhľadom na charakter ich účinkov, čas expozície a množstvo, napríklad koncentráciu alebo dávku, môžu poškodiť zdravie alebo obťažovať pri práci a možno sa pred nimi chrániť osobnými ochrannými prostriedkami.
Prečítajte si tiež: Prevencia rizík v opatrovateľskej starostlivosti
Zamestnávateľ poskytuje zamestnancovi osobný ochranný pracovný prostriedok na používanie, ak nebezpečenstvo nemožno vylúčiť alebo obmedziť technickými prostriedkami kolektívnej ochrany ani metódami a formami organizácie práce. V prílohe č. 4 nariadenia vlády je uvedený zoznam prác, pri ktorých sa poskytujú a používajú osobné ochranné pracovné prostriedky, ak sa pri ich vykonávaní vyskytujú nebezpečenstvá, ktoré môžu poškodiť zdravie zamestnanca. Ak viaceré nebezpečenstvá vyžadujú, aby zamestnanec používal súčasne viac osobných ochranných pracovných prostriedkov, musí mu zamestnávateľ poskytnúť také, ktoré sa dajú navzájom skombinovať a zabezpečujú účinnú ochranu pred týmito nebezpečenstvami.
Zamestnávateľ musí poskytnúť zamestnancovi taký osobný ochranný pracovný prostriedok, ktorý je v súlade s uvedenými zásadami a osobitným predpisom (napr. § 9 zákona č. 264/1999 Z. z. v znení zákona č. 436/2001 Z. z., nariadenia vlády SR č. 29/2001 Z. z. v znení nariadenia vlády č. 323/2002 Z. z.). Osobný ochranný pracovný prostriedok je určený na používanie jedným zamestnancom. Ak okolnosti vyžadujú, aby ho používalo viac zamestnancov, musí zamestnávateľ vykonať také opatrenia, aby používateľom osobného ochranného pracovného prostriedku z takéhoto spôsobu používania nevznikli žiadne hygienické problémy ani zdravotné následky a aby bol osobný ochranný pracovný prostriedok zamestnancovi v prípade potreby vždy prístupný.
Z § 8a ods. 2 písm. a) zákona č. 330/1996 Z. z. v znení neskorších predpisov vyplýva pre zamestnávateľa povinnosť vypracúvať hodnotenie nebezpečenstiev vyplývajúcich z pracovného procesu a pracovného prostredia a na jeho základe vypracovať zoznam poskytovaných osobných ochranných pracovných prostriedkov. Zamestnávateľ poskytuje osobné ochranné pracovné prostriedky podľa tohto zoznamu, v ktorom špecifikuje konkrétne typy osobných ochranných pracovných prostriedkov poskytovaných pri jednotlivých prácach. Podľa § 4 ods. 4 nariadenia vlády č. 504/2002 Z. z. Osobným ochranným pracovným prostriedkom podľa § 2 ods. prostriedok, ktorým záchranné zložky poskytujú pomoc (zákon č. 129/2002 Z. z. prostriedok používaný pri cestnej doprave (zákon č. 315/1996 Z. z.
Zamestnávateľ poskytuje zamestnancovi podľa § 3 ods. 3 nariadenia vlády pracovný odev alebo pracovnú obuv, ak zamestnanec pracuje v prostredí, v ktorom odev alebo obuv podliehajú mimoriadnemu opotrebovaniu alebo mimoriadnemu znečisteniu tak, že sa stanú nepoužiteľné za kratší čas ako šesť mesiacov. Uvedená povinnosť nadväzuje na § 8a ods. 3 písm. a) zákona č. 330/1996 Z. z. MF SR v záujme zabezpečenia jednotného postupu pri posudzovaní výdavkov vynaložených na pracovné ošatenie vydalo pokyn č. 4753/1998-62 publikovaný vo Finančnom spravodajcovi č. 4/1998. Bol síce vydaný k už zrušenému zákonu o daniach z príjmov č. 286/1992 Zb. v znení neskorších predpisov, ale podľa oznámenia č. 22058/2000-72 publikovaného vo Finančnom spravodajcovi č. 14/2000 sa podľa neho postupuje aj po 1. januári 2000.
na pracovné ošatenie - v súlade s vyhláškou č. 377/1996 Z. z. o poskytovaní osobných ochranných pracovných prostriedkov musí zamestnávateľ vypracovať zoznam poskytovaného pracovného ošatenia, v ktorom podľa kritérií určených vyhláškou určí podmienky a dobu ich používania. Citovaná vyhláška bola od 1. septembra 2002 zrušená a nahradená nariadením vlády SR č. 504/2002 Z. z., ktoré obsahuje obdobné povinnosti zamestnávateľa.
Prečítajte si tiež: Všetko o poručníctve a náhradnej starostlivosti
na pracovné rovnošaty, ak povinnosť ich nosenia pri výkone povolania vyplýva zo všeobecne záväzného právneho predpisu alebo smernice schválenej príslušným rezortom, pričom do daňových výdavkov môžu byť zahrnuté výdavky v rozsahu ustanovenom týmito predpismi.
na jednotné pracovné ošatenie, aj ak táto povinnosť nevyplýva zo všeobecne záväzného právneho predpisu, ale z potreby zohľadniť prevádzkovú úlohu takéhoto ošatenia (potreba vizuálneho odlíšenia zamestnanca od zákazníka), reklamnú a propagačnú funkciu, tradíciu a podobne. Sem patrí napr. jednotné oblečenie predavačiek v obchode, pracovníkov v hoteloch, reštauráciách, cestovných kanceláriách, bankách, poisťovniach, ktorí prichádzajú do bezprostredného pracovného kontaktu s klientom.
vymedzí charakter a podobu jednotného pracovného ošatenia a jeho súčasti, pričom ho trvale a viditeľne označí identifikačnými znakmi zamestnávateľa, aby sa vylúčila zameniteľnosť s bežným oblečením (napr.
Predmetom dane z príjmov v súlade s § 5 ods. 5 písm. b) zákona o dani z príjmov nie sú zamestnávateľom poskytnuté osobné ochranné pracovné prostriedky, osobné hygienické prostriedky (umývacie, čistiace, dezinfekčné na zabezpečenie telesnej hygieny), pracovný odev, uniforma a obuv, ak sú poskytnuté v súlade s osobitnými predpismi. Všetky plnenia dobrovoľne poskytnuté sa u zamestnanca považujú za príjem, ktorý je predmetom dane. Predmetom dane nie je jednotné pracovné oblečenie, ak sú dodržané podmienky podľa vyššie uvedeného pokynu. Ak zamestnávateľ poskytne zamestnancom oblečenie majúce charakter civilného (občianskeho, spoločenského) oblečenia, ide o zdaniteľný príjem. Predmetom dane nie sú ani plnenia na udržiavanie vyššie uvedených prostriedkov a pracovného ošatenia. Od 1. 1. 2004 sa nezdaňujú ani peňažné plnenia poskytnuté zamestnancovi na tieto účely, ak preukáže výdavky alebo ak sú poskytnuté v paušálnej sume v súlade s § 5 ods.
Príklad: Stavebná firma poskytuje svojim stavebným robotníkom pracujúcim vo výškach na základe interného zoznamu osobných ochranných pracovných prostriedkov ochrannú prilbu, ochrannú obuv, ochranné rukavice, ochranný odev, bezpečnostné lano. V súlade s § 5 ods. 5 písm. b) zákona o dani z príjmov ani jedno z nepeňažných plnení a ani peňažné plnenie vo forme paušálu nie sú zdaniteľným príjmom.
Podľa § 5 ods. 6 zákona o dani z príjmov predmetom dane nie sú ani vybrané plnenia, ktoré zamestnávateľ paušalizoval. Na základe uvedeného zamestnávateľ môže zamestnancovi uhradiť niektoré výdavky bez toho, aby boli preukázané príslušným dokladom. Medzi tieto plnenia sú zaradené aj plnenia uvedené v § 5 ods.
Zamestnávateľ v prípade určenia paušálnych súm musí sledovať, či nedošlo k zmene podmienok, na základe ktorých určil paušálnu náhradu. Pri zmene týchto podmienok je povinný preskúmať opodstatnenosť výšky paušálnej sumy a jej výšku upraviť.
Príklad: Zamestnávateľ preplácal v roku 2003 svojim zamestnancom doklady z čistiarne za vyčistenie pracovných odevov. U zamestnanca nešlo o zdaniteľný príjem. Od roku 2004 im začal vyplácať paušálnu peňažnú náhradu. Táto náhrada nie je predmetom dane podľa § 5 ods. 6 v nadväznosti na § 5 ods. 5 písm. b) zákona o dani z príjmov. Zamestnávateľ má vypracovanú kalkuláciu nákladov na vyčistenie odevov podľa periodicity čistenia a výšky výdavkov účtovaných podnikmi poskytujúcimi takéto služby.
Podľa § 5 ods. 5 písm.
Podľa § 19 ods. 2 písm. c) bodu 2 zákona o dani z príjmov uznaným daňovým výdavkom v rámci výdavkov (nákladov) na pracovné a sociálne podmienky a starostlivosť o zdravie sú aj výdavky vynaložené na starostlivosť o zdravie zamestnancov v rozsahu ustanovenom osobitnými predpismi (napr. zákon č. 272/1994 Z. z.
V zmysle § 8f zákona č. 330/1996 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci v znení neskorších predpisov je zamestnávateľ povinný v záujme predchádzania vzniku chorôb z povolania zabezpečovať rekondičné pobyty vybranému okruhu zamestnancov. Ide o zamestnancov, ktorí vykonávajú povolania spĺňajúce kritériá sťažených pracovných podmienok, súčasne spĺňajú podmienku účelnosti rekondičného pobytu z hľadiska prevencie profesijného poškodenia zdravia. Vybrané povolania určí záväzným vyjadrením príslušný orgán na ochranu zdravia na základe návrhu zamestnávateľa a v spolupráci s príslušným lekárom zabezpečujúcim závodnú preventívnu zdravotnú starostlivosť o zamestnancov a po dohode so zamestnávateľom, s príslušným odborovým orgánom a zástupcom zamestnancov.
Povinnosť zamestnanca zúčastniť sa na rekondičnom pobyte a ďalšom rekondičnom pobyte je upravená v odsekoch 3 až 5 v § 8f zákona. Dĺžka rekondičného pobytu je najmenej dva týždne. Zamestnancovi musí byť na celý čas rekondičného pobytu zabezpečený programovo riadený zdravotný režim a pri internátnom rekondičnom pobyte aj ubytovanie a celodenné stravovanie. Zamestnávateľ určí zamestnancovi spôsob dopravy, prípadne ďalšie podmienky rovnako ako pri pracovnej ceste. Všetky plnenia zamestnancov v súvislosti s rekondičnými pobytmi, na ktoré im vzniká zákonný nárok, nie sú predmetom dane.
Príklad: Zamestnanec bol v súlade s § 8f zákona č. 330/1996 Z. z. v znení neskorších predpisov vyslaný na rekondičný pobyt v trvaní 2 týždňov. Pri príležitosti životného jubilea umožnil zamestnávateľ zamestnancovi predĺženie pobytu o 1 týždeň v rámci riadnej dovolenky a uhradil všetky náklady spojené s pobytom. Zamestnávateľ využil ponuku kúpeľov zaoberajúcich sa liečbou porúch pohybového ústrojenstva a zakúpil pre svojich dvoch administratívnych pracovníkov týždňový rekondičný pobyt, ktorý uhradil zo sociálneho fondu. Pracovníci nepatria do vybraného okruhu zamestnancov, na ktorých sa vzťahuje povinnosť zamestnávateľa zabezpečiť im rekondičné pobyty podľa § 8f zákona č. 330/1996 Z. z.
Hodnota preventívnej zdravotnej starostlivosti v rozsahu povinnosti stanovenej príslušnými osobitnými predpismi nie je u zamestnancov predmetom dane z príjmov zo závislej činnosti. Zákon o dani z príjmov odkazuje v § 5 ods. 5 písm. e) na Zákonník práce, z ktorého vyplývajú základné povinnosti zamestnávateľa a práva zamestnancov na úseku ochrany práce v § 146 a nasl. s tým, že ďalšie povinnosti upravuje osobitný zákon. Podľa § 8a ods. 1 písm. n) zákona č. 330/1996 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci v znení neskorších predpisov je zamestnávateľ povinný zabezpečiť podľa miery ohrozenia zdravia a pre vybrané povolania pravidelné lekárske preventívne prehliadky a lekárske prehliadky ustanovené osobitnými predpismi. Nepeňažný príjem zamestnancov v oblasti preventívnej zdravotnej starostlivosti nie je predmetom dane z príjmov zo závislej činnosti len v takých prípadoch, ak zamestnávateľovi povinnosť uhrádzať tieto náklady vyplýva z príslušných predpisov.
Príklad: Banka objednala v zariadení, ktoré vykonáva komplexné preventívne lekárske prehliadky, pre svojich zamestnancov takéto prehliadky, ktoré uhradila zo sociálneho fondu. Uvedenému zamestnávateľovi žiaden osobitný predpis neukladá takúto povinnosť.
Podľa § 5 ods. 7 písm. c) zákona o dani z príjmov je od dane oslobodená aj hodnota nealkoholických nápojov poskytovaných zamestnávateľom zamestnancovi na spotrebu na pracovisku. Zákon sa v tomto ustanovení neodvoláva na žiadny právny predpis ani hodnotu nealkoholických nápojov nelimituje. Povinnosť poskytovania ochranných nápojov vyplýva z povinností zamestnávateľa na úseku ochrany práce podľa § 146 a § 147 Zákonníka práce. Konkrétnejšie povinnosti zamestnávateľa určuje zákon č. 330/1996 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci v znení neskorších predpisov. Podľa § 8a ods. 3 písm. Od dane je oslobodené nepeňažné plnenie, t. j. poskytnutie napríklad minerálky, čaju, mlieka a podobne. Predmetné plnenie sa posudzuje u zamestnanca ako oslobodené bez ohľadu na to, či ide o poskytnutie nealkoholického nápoja v zmysle vnútorného predpisu alebo zamestnávateľ takého plnenie poskytol dobrovoľne. Rozlíšenie, či ide o povinné alebo dobrovoľné plnenie zamestnávateľom, je dôležité pre uznanie výdavkov na ich zakúpenie v daňových výdavkoch zamestnávateľa. Daňovo uznaným výdavkom je len výdavok na nealkoholické nápoje poskytnuté v rámci povinnosti zamestnávateľa vyplývajúcej z osobitných predpisov. Z hľadiska zamestnanca je teda akékoľvek nepeňažné plnenie vo forme nealkoholického nápoja poskytnutého na spotrebu na pracovisku od dane oslobodené. Tento nepeňažný príjem zamestnanca je podľa § 5 ods. 7 písm.
Príklad: V letných mesiacoch v niektorých dňoch dosiahla teplota vzduchu nad 30 stupňov Celzia. Aj keď u zamestnávateľa nepôjde o uznaný daňový výdavok, u zamestnanca sa hodnota tohto nepeňažného plnenia považuje za oslobodený príjem podľa § 5 ods. 7 písm. c) zákona o dani z príjmov. Zamestnávateľ má vo vnútornom predpise uvedené, že ak teplota vzduchu prekročí dva po sebe idúce dni 30 stupňov Celzia, zamestnanci majú nárok na 1 liter minerálky denne. Pretože zamestnanci pracujú na rôznych miestach v teréne a zabezpečenie minerálky by bolo pre organizáciu obtiažne, vypláca zamestnancom peňažnú čiastku zodpovedajúcu nároku.
Zamestnanci sa pri dlhom státí sťažujú na problémy s chrbticou, ťažké nohy, stuhnutosť svalov, ale aj na únavu a bolesti hlavy. Úľavu im prinesú práve protiúnavové ergonomické rohože, ktoré znižujú bolesti tým, že redukujú záťaž chrbtice a kĺbov a pomáhajú stáť v prirodzenom postoji. Čistiace a ergonomické rohože si môžete na týždeň zdarma vyskúšať a až potom sa rozhodnúť, či si ich prenajmete.
Vytvorenie ergonomického pracovného prostredia je dôležité pre zdravie a pohodu zamestnancov. Investícia do kvalitných stoličiek, stolov a ďalšieho vybavenia môže výrazne znížiť riziko zdravotných problémov a zvýšiť produktivitu práce.
Okrem materiálnych benefitov je dôležité zamerať sa aj na motiváciu a vzdelávanie zamestnancov. Pravidelné školenia a tréningy zvyšujú ich kvalifikáciu a umožňujú im lepšie zvládať náročné situácie. Ocenenie za dobre odvedenú prácu a možnosť kariérneho rastu sú ďalšie faktory, ktoré prispievajú k spokojnosti zamestnancov.
Bratislavská hotelová ikona sa zviditeľnila cez svoj Mirror Bar, ktorý sa v rebríčku najlepších barov sveta umiestnil na dvadsiatej piatej priečke. Za čo od približne 700-člennej komisie získal aj ocenenie Disaronno Highest New Entry Award. „Epicentrum novej vlny slovenskej koktailovej kultúry“ - tento popis si v 17. ročníku hodnotenia vyslúžil bar aj vďaka organizovaniu workshopu Mirror Hospitality Expo, kde sa zišli aj bartendri svetového mena.
Vernisážou obrazov a grafík Juraja Oravca, inštalovaných v reštauráciách, konferenčných priestoroch, loby i na chodbách, odštartoval hotel ďalšiu etapu výstav slovenských umelcov. Hostia tak získavajú nový rozmer atmosféry a zážitku. Keďže podstatná časť klientely prichádza zo zahraničia, Slovensko tak dostáva príležitosť zviditeľniť tunajšiu maliarsko-sochársku scénu.
„Osobne si veľmi vážim prácu chatára Viktora Beránka, ktorý celý svoj život zasvätil Tatrám a Chate pod Rysmi. Aj keď som si vedomý, že raz musel prísť ten deň, keď skončí, jeho odchod mal byť dôstojnejší a s dostatkom času, aby mohol odovzdať svoje bohaté skúsenosti svojmu nástupcovi. Pánovi Beránkovi poďakujem aspoň symbolicky - ocenením za jeho celoživotnú prácu a za rozvoj cestovného ruchu na Slovensku,“ uviedol minister Rudolf Huliak na stretnutí s Petrom Švecom, predsedom Klubu slovenských turistov, ktorému (spolu s horolezeckým spolkom James) patrí naša najvyššie položená chata.
Tieto príklady ukazujú, že úspešné hotely a reštaurácie si uvedomujú dôležitosť investícií do zamestnancov a vytvárania príjemného pracovného prostredia.
#
tags: #starostlivosť #o #zamestnancov #v #reštauráciách #a