Starostlivosť o zamestnancov: Kľúč k úspešnej a prosperujúcej firme

Starostlivosť o zamestnancov je v súčasnosti omnoho viac než len benefit - je to strategická investícia do budúcnosti firmy. Zabezpečenie fyzického a duševného zdravia zamestnancov sa priamo premieta do ich pracovných výkonov, spokojnosti a celkovej atmosféry na pracovisku. Moderní zamestnávatelia si uvedomujú, že spokojný a zdravý zamestnanec je lojálny zamestnanec, ktorý prispieva k úspechu firmy. Tento článok sa venuje rôznym aspektom starostlivosti o zamestnancov, od praktických príkladov až po legislatívny rámec a daňové aspekty.

Fyzické zdravie zamestnancov: Základný kameň produktivity

Fyzické zdravie zamestnancov je základným predpokladom ich produktivity a celkovej pohody. Zamestnávatelia môžu prispievať k zlepšeniu fyzického zdravia zamestnancov rôznymi spôsobmi.

Prísun vitamínov a zdravé občerstvenie

Jedným z jednoduchých, ale účinných spôsobov, ako podporiť zdravie zamestnancov, je zabezpečiť prísun čerstvých vitamínov prostredníctvom ovocnej misy. Ovocie je možné sezónne obmieňať, aby bolo vždy aktuálne a zaujímavé. V letných mesiacoch sú ideálne dobre vychladené melóny, ananásy, dyne alebo mrazené hrozno. Počas zimy zase pomaranče, jablká a mandarínky. Okrem ovocia je vhodné ponúkať aj pestrú ponuku bylinkových sypaných čajov, ktoré potešia v chladnejšom období. K čaju sa hodí domáci med od lokálneho včelára. Pre milovníkov čerstvých čajov je dobré mať po ruke zázvor a mätu, ktoré posilňujú imunitu.

Masáže a relaxácia na pracovisku

Ponúknuť masáže priamo v office ako firemný benefit je ďalší spôsob, ako sa starať o fyzické zdravie zamestnancov. Krátky relax alebo polhodinový power nap počas sedavej práce môže výrazne zlepšiť ich pohodu. Masáže prekrvujú bunky, svalstvo a cievy a podporujú lymfatický systém.

Pohyb a cvičenie

Strečing alebo ranná 10-minútová rozcvička dokážu zvýšiť pracovnú výkonnosť. Zamestnávatelia môžu organizovať spoločné cvičenia jogy, ktoré pomáhajú eliminovať stres, bolesti chrbta a napätie. Okrem športových aktivít sa nebojte zorganizovať aj tanečné kurzy. Prispieť k psychickému zdraviu môže zamestnávateľ flexibilným pracovným časom, počas ktorého si vie zamestnanec koordinovať svoje činnosti. Flexibilný pracovný čas umožní zosúladenie pracovného a súkromného života.

Prečítajte si tiež: Prevencia kriminality a postpenitenciárna starostlivosť

Ergonomické pracovné prostredie

Prispôsobenie pracovného prostredia vybavením, ktoré čo najmenej zaťažuje chrbticu, je dôležitým krokom k prevencii zdravotných problémov. Kúpa výškovo nastaviteľných stolov a kvalitných kancelárskych stoličiek je investíciou do zdravia zamestnancov. Do spoločného priestoru v office umiestnite stolný futbal. Ten skvele slúži na odreagovanie sa popri práci. Tento priestor vybavte pohodlnými sedačkami alebo tulivakmi.

Odborná lekárska starostlivosť priamo na pracovisku

Zabezpečte do firmy konzultácie s odborníkmi, ktorí vám pomôžu vychytať zdravotné neduhy na pracovisku. Zavolajte si špecialistov ako sú očný lekár, neurológ, ortopéd, alergológ či výživový špecialista. Zamestnanci budú isto zvedaví na to, ako na tom sú s cievami, svalmi, kosťami a rôznymi hodnotami týkajúcimi sa ich kondície. V konečnom dôsledku to však nemusí byť len o preventívnych dátach. Takéto sedenie môžu pomôcť vyriešiť pretrvávajúce závažnejšie problémy. Zachránite si zamestnancov priamo pod svojou strechou a oni vám za to ostanú verní. Ako zamestnávateľ máte v rukách aj včasnú diagnostiku život ohrozujúcich chorôb. Rozmýšľali ste takto niekedy? Zatiaľ nie? Tak začnite. Pomôžeme vám s tým v Health Services. (Ultra)sonografia je diagnostická zobrazovacia technika využívaná na vizualizáciu svalov a vnútorných orgánov, ich veľkostí, štruktúry, patologických zmien alebo lézií. Ide o jednu z najefektívnejších metód, keďže lekárovi poskytuje množstvo cenných informácií. Poskytnite zamestnancom ako firemný benefit tento typ vyšetrenia a vaša popularita ako zamestnávateľa razom stúpne. Pomôžete im predísť mnohým vážnym civilizačným ochoreniam. Navyše tak ušetríte čas na oboch stranách. Sonografické vyšetrenie je neinvazívne a bezbolestné. Pomôže včas odhaliť zdravotné komplikácie ako sú zápaly a poškodenia orgánov brušnej dutiny (žlčník, pečeň, obličky…), srdcovo-cievne ochorenia (poškodené cievy, trombóza, hypertenzia, ischemická choroba srdca…), karpálny tunel, často sa prejavujúci u ľudí pracujúcich s klávesnicou. Posvietiť si prostredníctvom neho môžete aj na pohybový aparát zamestnancov. Prineste zamestnancom priamo na pracovisko takéto benefity a vaša nadštandardná zdravotná starostlivosť sa vám bohato vráti. Vo forme zdravých, motivovaných a vďačných zamestnancov, rovnako tak i prostredníctvom skvelej povesti zamestnávateľa. Stavte na dni zdravia alebo tematické balíky starostlivosti o zdravie zamestnancov od Health Services Slovensko. Nebojte sa, vy nebudete musieť nič extra riešiť, naši lekári a odborníci prídu k vám so všetkým vybavením.

Duševné zdravie zamestnancov: Rovnováha a pohoda

Duševné zdravie zamestnancov je rovnako dôležité ako ich fyzické zdravie. Stres, pracovný tlak a syndróm vyhorenia môžu negatívne ovplyvniť ich výkonnosť a celkovú pohodu. Zamestnávatelia môžu prispievať k zlepšeniu duševného zdravia zamestnancov rôznymi spôsobmi.

Flexibilný pracovný čas a work-life balance

Prispieť k psychickému zdraviu môže zamestnávateľ flexibilným pracovným časom, počas ktorého si vie zamestnanec koordinovať svoje činnosti. Flexibilný pracovný čas umožní zosúladenie pracovného a súkromného života.

Informačné letáky a prednášky

Umiestnite menšie informačné letáky s rôznymi cvičeniami napr. na dýchanie na viditeľné miesta v priestoroch kancelárie. Ďalším tipom môžu byť prednášky s odborníkmi z praxe. Publikum určite zaujme i prednáška o mentálnom zdraví, zaoberajúca sa témami ako stres, vyhorenie, práca s emóciami, somatika, alebo nastavenie si hraníc. Ste zvedaví na ešte viac prednášok a workshopov, ktoré môžete priniesť pre zamestnancov k vám do firmy?

Prečítajte si tiež: Prevencia rizík v opatrovateľskej starostlivosti

Dni voľna pri životných udalostiach

Poskytnúť dni voľna pri životných udalostiach ako je svadba, narodenie dieťaťa či narodeniny je prejavom starostlivosti a uznania zamestnancov.

Firemné benefity a aktivity: Zlepšenie pracovnej atmosféry

Firemné benefity a aktivity majú pozitívny vplyv na pracovnú atmosféru a prispievajú k spokojnosti zamestnancov.

Teambuildingové aktivity

Organizovanie teambuildingových aktivít a spoločenských podujatí posilňuje vzťahy medzi zamestnancami a zlepšuje komunikáciu v tíme.

Príspevok na rekreáciu

Príspevok na rekreáciu nie je v slovenskej legislatíve žiadnou novinkou. Do textu zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákonník práce“) bol príspevok na rekreáciu zavedený od 1.

Stravovanie zamestnancov

Zamestnávateľ zabezpečuje stravovanie zamestnancov v školskej jedálni, kde cena jedla stojí 3,84 €. Dvaja zamestnanci predložili žiadosť spolu s potvrdením od odborného lekára, že sa zo zdravotných dôvodov nemôžu stravovať v školskej jedálni. Povinnosť zabezpečiť stravovanie má každý zamestnávateľ bez ohľadu na to, či ide o právnickú alebo fyzickú osobu, ak zamestnáva aspoň jednu fyzickú osobu v pracovnom pomere alebo v obdobnom pracovnom vzťahu. V súlade s § 8 ods. 1 zákona č. Zamestnávateľ je povinný zabezpečovať zamestnancom vo všetkých pracovných zmenách stravovanie zodpovedajúce zásadám správnej výživy priamo na pracoviskách alebo v ich blízkosti. Stravovanie je možné zabezpečovať vo vlastnom stravovacom zariadení, v stravovacom zariadení iného zamestnávateľa alebo prostredníctvom subjektov, ktoré majú oprávnenie sprostredkovať stravovacie služby, ak stravovanie zabezpečia v príslušných zariadeniach oprávnených na takýto účel. Stravovanie zamestnancov môžu poskytovať reštaurácie, rôzne bufety, lahôdkarstva a pod. V každom prípade však musí byť splnená podmienka, že stravovanie musí zodpovedať zásadám správnej výživy, pričom musí ísť o teplé hlavné jedlo vrátane vhodného nápoja. Často vzniká otázka, čo je to vhodný nápoj a či ho možno započítať do ceny stravného lístka. Ak podľa receptárov určených pre stravovanie zamestnancov patrí k danému jedlu vhodný nápoj, napr. k šiškám čaj, je tento nápoj súčasťou jedla a aj súčasťou ceny stravného lístka. Keďže zákon bližšie neurčuje pojem vhodného nápoja, v cene stravného lístka môže byť aj iný nealkoholický nápoj napr. k lacnejšiemu jedlu, ak sa súčet cien za oboje vojde do ceny lístka. Ak majú niektorí zamestnanci osobitné nároky na stravu, napríklad vegetariáni, diabetici atď., zamestnávateľ nemá povinnosť starať sa o ich špeciálne požiadavky. Títo zamestnanci sa môžu stravovať len v rámci zabezpečeného stravovania ostatných zamestnancov. Ak sú náklady na takéto stravovanie vyššie, rozdiel znáša zamestnanec. Zamestnávateľ môže tiež zabezpečovať stravovanie zamestnancov prostredníctvom právnickej alebo fyzickej osoby, ktorá má oprávnenie sprostredkovávať stravovacie služby. Zamestnávateľ nemá povinnosť poskytovať stravovanie voči zamestnancom vyslaným na pracovnú cestu, pretože títo zamestnanci majú nárok na stravné podľa zákona č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách. Stravovanie sa poskytuje zamestnancom v priebehu pracovnej zmeny bez ohľadu na to, či pracujú cez deň, v noci, počas dní pracovného pokoja alebo vo sviatok, ak počas pracovnej zmeny vykonávajú prácu viac ako štyri hodiny. Zamestnanec nemusí mať v čase podania obeda odpracované štyri hodiny. Povinnosť odpracovať štyri hodiny je dôležitá len z hľadiska dĺžky pracovnej zmeny, preto nárok na zabezpečenie stravovania nemajú tí zamestnanci, ktorí pracujú na čiastočný pracovný úväzok kratší ako štyri hodiny denne. Prestávky na jedenie a oddych sa neposkytujú na začiatku a konci zmeny. Z toho vyplýva, že ak zamestnanec nastupuje do práce na popoludňajšiu zmenu napríklad o 13,00 hod., nemal by začať pracovať prestávkou na jedenie. To isté platí pre zamestnanca na rannej zmene. Nemal by končiť zmenu prestávkou na jedenie, pretože zamestnávateľ mu mal umožniť oddych najneskôr po piatich hodinách práce. A to aj v prípade nepretržitých prevádzok. Takto znie dikcia Zákonníka práce. Zamestnávateľ je povinný zabezpečiť zamestnancom vo všetkých zmenách pracovné podmienky na rovnakej úrovni. Rozumejú sa tým aj podmienky na stravovanie. Preto povinnosť zabezpečiť stravovanie platí aj pre popoludňajšie a nočné pracovné zmeny a počas služby v sobotu, v nedeľu alebo vo sviatok. Zamestnávateľ prispieva na stravovanie v sume najmenej 55 % ceny jedla, najviac však na každé jedlo do sumy 55 % stravného poskytovaného pri pracovnej ceste v trvaní 5 až 12 hodín. Výšku stravného určuje Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR opatrením uverejneným v Zbierke zákonov a v nadväznosti na meniace sa ceny potravín a stravovacích služieb sumy stravného valorizuje (v súčasnosti je výška stravného určená sumou 89 Sk). Ak je stravovanie zamestnancov zabezpečené prostredníctvom právnickej osoby alebo fyzickej osoby, ktorá má oprávnenie sprostredkovávať stravovacie služby, cenou jedla sa rozumie hodnota stravovacej poukážky. Hodnota stravovacej poukážky musí predstavovať najmenej 75 % stravného poskytovaného pri pracovnej ceste v trvaní 5 až 12 hodín. Stravovanie sa zabezpečuje zamestnancom počas výkonu práce na pracovisku. Po prerokovaní so zástupcami zamestnancov je možné dohodnúť poskytovanie stravovania zamestnancom počas dovolenky, práceneschopnosti, ošetrovania člena rodiny, materskej dovolenky alebo inej ospravedlnenej neprítomnosti zamestnanca v práci. Rovnako je možné dohodnúť zabezpečenie stravovania zamestnancom, ktorí pracujú mimo rámca rozvrhu pracovných zmien za rovnakých podmienok ako ostatným zamestnancom, alebo rozšíriť okruh fyzických osôb, ktorým sa zabezpečí stravovanie (dôchodcovia - bývalí zamestnanci, ašpiranti, učni, osoby pracujúce na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru, ktoré inak nemajú nárok na stravovanie).

Prečítajte si tiež: Všetko o poručníctve a náhradnej starostlivosti

Prehlbovanie a zvyšovanie kvalifikácie

Vzdelávanie zamestnancov za účelom prehlbovania, udržiavania alebo obnovovania kvalifikácie predstavuje zlepšovanie profesionálnych znalostí zamestnanca potrebných na výkon práce dohodnutej v pracovnej zmluve. Prehlbovaním kvalifikácie sa nezvyšuje stupeň vzdelania zamestnanca. Zamestnávatelia sú povinní dbať na to, aby zamestnanci mali príslušnú kvalifikáciu na prácu, ktorú vykonávajú. Ak vstupuje do pracovného pomeru zamestnanec bez kvalifikácie, zamestnávateľ mu musí zabezpečiť získanie príslušnej kvalifikácie zaškolením alebo zaučením. Zamestnávateľ je oprávnený uložiť zamestnancovi, aby sa zúčastnil príslušného vzdelávania za účelom prehĺbenia kvalifikácie. Pri vzdelávaní konanom mimo miesta výkonu práce dohodnutého v pracovnej zmluve má zamestnanec nárok na cestovné náhrady. Účasť na takomto vzdelávaní sa považuje za výkon práce, za ktorý zamestnancovi patrí mzda. Preto pri prehlbovaní kvalifikácie neuzatvára zamestnávateľ so zamestnancom dohodu o povinnosti odpracovať určitý počet rokov ako náhradu za možnosť čerpať platené voľno a za poskytnutú úhradu nákladov. Výnimku ustanovuje Zákonník práce len v prípade, ak náklady na prehlbovanie kvalifikácie sú aspoň 100 000 Sk. Vtedy je zamestnávateľ oprávnený požadovať od zamestnanca uzatvorenie dohody, ktorou sa zamestnanec zaviaže vrátiť poskytnuté plnenie vo forme odpracovania dohodnutej doby, resp. Ďalšou výnimkou je zamestnávateľ, ktorý zamestnáva menej ako 20 zamestnancov. Aj tento zamestnávateľ môže so zamestnancom uzatvoriť uvedenú dohodu aj pri prehlbovaní kvalifikácie, ak predpokladané náklady dosahujú aspoň 50 000 Sk. Zvyšovanie kvalifikácie znamená získanie vyššieho stupňa vzdelania. Účasť zamestnanca na zvyšovaní kvalifikácie sa považuje za prekážku v práci na strane zamestnanca s nárokom na pracovné voľno a náhradu mzdy v sume jeho priemerného zárobku. druhy nákladov a ich celkovú sumu (najviac tri štvrtiny celkovej sumy zamestnávateľom vynaložených nákladov), ktorú bude zamestnanec povinný uhradiť zamestnávateľovi, ak nesplní svoj záväzok zotrvať u neho v pracovnom pomere počas dohodnutej doby. zamestnávateľ nevyužíval v posledných 12 mesiacoch počas najmenej šiestich mesiacov kvalifikáciu, ktorú si zamestnanec zvýšil. Zamestnankyňa si urobila inovačné vzdelávanie v 12/2022 v rozsahu 110 hodín. Následne požiadala o priznanie príplatku za to inovačné vzdelávanie od 1. februára 2022. Na základe jej žiadosti jej boli priznané 3 % z platovej tarify.

Doplnkové dôchodkové sporenie

Účelom doplnkového dôchodkového sporenia je umožniť zamestnancovi získať doplnkový dôchodkový príjem v starobe a doplnkový dôchodkový príjem v prípade skončenia výkonu prác, ktoré sú zaradené na základe rozhodnutia orgánu na ochranu zdravia do kategórie 3 alebo 4. Zamestnanec, ktorý vykonáva práce zaradené do kategórie 3 alebo 4, je povinný uzatvoriť účastnícku zmluvu a jeho zamestnávateľ je povinný uzatvoriť zamestnávateľskú zmluvu, a to do ôsmich dní od začatia výkonu týchto prác. Za tohto zamestnanca platí príspevky zamestnávateľ, a to najmenej však vo výške 2 % z vymeriavacieho základu zamestnanca určeného v § 138 ods. 1 až 7 zákona č. 461/2003 Z. Ostatným zamestnancom zúčastneným na doplnkovom dôchodkovom sporení môže zamestnávateľ v rámci podnikovej sociálnej politiky platiť príspevky, pričom ich výšku možno dohodnúť v kolektívnej zmluve. Ak u zamestnávateľa nepôsobí odborová organizácia, platenie príspevkov zamestnávateľa a ich výšku môže dohodnúť zamestnávateľ so splnomocnenými zástupcami zamestnancov, prípadne tak môže urobiť bez spolupráce so zástupcami zamestnancov.

Bezpečnosť a ochrana zdravia pri práci (BOZP)

Bezpečnosť a ochrana zdravia pri práci je jednou z kľúčových oblastí starostlivosti o zamestnancov. Zamestnávatelia majú zo zákona povinnosť zabezpečiť bezpečné a zdravé pracovné prostredie.

Povinnosti zamestnávateľa

Slovenské právne predpisy určujú zamestnávateľovi mnoho povinností na zabezpečenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci zamestnancov ale aj osôb, ktoré sa s jeho vedomím nachádzajú na jeho pracoviskách alebo v jeho priestoroch. Hodnotenie rizík je proces posúdenia rizík pre zdravie a bezpečnosť zamestnancov, ktoré vyplývajú z nebezpečenstiev na pracovisku. Posúdenie rizík môže zamestnávateľ vykonať sám alebo dodávateľským spôsobom. Zamestnávateľ zabezpečuje pracovnú zdravotnú službu zdravotníckymi pracovníkmi, za určitých podmienok vlastnými zamestnancami, ak zamestnávateľ nemá na vykonávanie činnosti pracovnej zdravotnej služby vlastných zamestnancov, zabezpečuje pracovnú zdravotnú službu dodávateľským spôsobom. Zamestnávateľ je povinný zabezpečiť pre zamestnancov bezpečnostnotechnickú službu. Na vykonávanie bezpečnostnotechnickej služby je zamestnávateľ povinný určiť dostatočný počet vlastných odborných zamestnancov, ktorí sú s ním v pracovnom pomere alebo v obdobnom pracovnom vzťahu. Jednou z povinností zamestnávateľa je aj vypracovať vlastný zoznam prác a pracovísk zakázaných mladistvým zamestnancom. Zákon ukladá zamestnávateľovi, ktorý zamestnáva viac ako 11 zamestnancov a na zamestnávateľa, ktorý vykonáva ekonomické činnosti s vyšším rizikom, pri ktorých môže vzniknúť závažné poškodenie zdravia zamestnancov alebo pri ktorých častejšie vzniká poškodenie ich zdravia je povinný písomne vypracovať, pravidelne vyhodnocovať a podľa potreby aktualizovať koncepciu politiky bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci obsahujúcu zásadné zámery, ktoré sa majú dosiahnuť v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, a program realizácie tejto koncepcie, ktorý obsahuje najmä postup, prostriedky a spôsob jej vykonania. Za bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci a starostlivosť o zamestnancov je zodpovedný v prvom rade zamestnávateľ. Úlohy zamestnávateľa v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci sú povinní zabezpečovať vedúci zamestnanci zamestnávateľa. Štátne orgány dohliadajú na plnenie úloh zamestnávateľa na úseku zabezpečenia bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci zamestnancov. Zamestnávateľ je povinný vnútorným predpisom určiť, komu a akým spôsobom sa oznamuje vznik nežiaducej udalosti. Zamestnávateľ je povinný zamestnancom a zástupcom zamestnancov vrátane zástupcov zamestnancov pre bezpečnosť poskytnúť vhodným spôsobom a zrozumiteľne potrebné informácie o pracovných úrazoch, chorobách z povolania a o ostatných poškodeniach zdravia z práce, ktoré sa vyskytli u zamestnávateľa, vrátane výsledkov zisťovania príčin ich vzniku a o prijatých a vykonaných opatreniach.

Právny rámec BOZP

V zmysle čl. 3 „Základných zásad“ ZP zamestnávatelia sú povinní o. i. utvárať pracovné podmienky, ktoré zamestnancom umožňujú čo najlepší výkon práce. V uvedenom článku je zároveň uvedené, že zamestnanci majú právo na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci (ďalej aj „BOZP“), na odpočinok a zotavenie po práci. V zmysle čl. 8 zamestnávatelia sú povinní robiť opatrenia v záujme ochrany života a zdravia zamestnancov pri práci a zodpovedajú za škody spôsobené zamestnancom pracovným úrazom alebo chorobou z povolania. Zamestnancom so zdravotným postihnutím zamestnávateľ zabezpečuje pracovné podmienky s ohľadom na ich zdravotný stav. Pracovnoprávne vzťahy sú v čase neschopnosti zamestnancov na prácu z dôvodov choroby, úrazu, tehotenstva alebo materstva a rodičovstva vo zvýšenej miere chránené zákonom (ide napr. Podľa § 1 ods. 6 ZP v pracovnoprávnych vzťahoch možno upraviť podmienky zamestnania a pracovné podmienky zamestnanca výhodnejšie, ako to upravuje tento zákon alebo iný pracovnoprávny predpis, ak to tento zákon alebo iný pracovnoprávny predpis výslovne nezakazuje alebo ak z povahy ich ustanovení nevyplýva, že sa od nich nemožno odchýliť. Šiesta časť ZP (§ 146 - § 150) rámcovo upravuje základné zásady bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci (ako aj kontrolu ich dodržiavania), pričom podrobnejšie a konkrétnejšie sú upravené o. i. V zmysle § 146 ods. V súlade s § 146 ods. Podľa § 146 ods. Zamestnávateľom je uložená povinnosť vykonávať potrebné opatrenia na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia zamestnancov pri práci, vrátane zabezpečovania prevencie, potrebných prostriedkov a vhodného systému na riadenie ochrany práce. Zamestnávateľ je povinný zlepšovať úroveň ochrany práce vo všetkých činnostiach a prispôsobovať úroveň ochrany práce meniacim sa skutočnostiam. Zamestnanci majú na jednej strane právo na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, na strane druhej sú povinní pri práci dbať o svoju vlastnú bezpečnosť a zdravie, ako aj o bezpečnosť a zdravie osôb, ktorých sa ich činnosť týka. V ZP je v § 149 obsiahnutá právna úprava kontroly BOZ odborovým orgánom (napr. Zodpovednosť zamestnávateľa za škodu pri pracovnom úraze a pri chorobe z povolania je upravená v § 195 ZP.

Daňové aspekty starostlivosti o zdravie zamestnancov

Výdavky (náklady) na starostlivosť o zdravie zamestnancov sú daňovými výdavkami podľa § 19 ods. 2 písm. c) bod 2 zákona o dani z príjmov, ak sú hradené v rozsahu povinností ustanovených osobitnými predpismi. Osobitnými predpismi sú napr. zákon o ochrane zdravia (t. j. zákon č. 355/2007 Z. z.), zákon o BOZP (t. j. zákon č. 124/2006 Z. z.), prípadne ďalšie predpisy MZ SR. V záujme zabezpečenia bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci je zamestnávateľ podľa § 6 ods. Podľa § 30 ods. 3 zákona o ochrane zdravia je zamestnávateľ povinný zabezpečiť pre svojich zamestnancov posudzovanie zdravotnej spôsobilosti na prácu na základe výsledkov lekárskych preventívnych prehliadok u zamestnanca, ktorý vykonáva práce zaradené do tretej alebo štvrtej kategórie, ako aj u zamestnanca alebo inej fyzickej osoby, ktorých zdravotnú spôsobilosť na prácu vyžaduje osobitný predpis (napr. zákon č. 513/2009 Z. z. o dráhach a o zmene zákona a doplnení niektorých zákonov, zákon č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov, zákon č. 473/2005 Z. z. o poskytovaní služieb v oblasti súkromnej bezpečnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov). b) jedenkrát za rok u zamestnanca a u fyzickej osoby - podnikateľa, ktorá nezamestnáva iné fyzické osoby, ak vykonávajú práce zaradené do štvrtej kategórie, a u pracovníka kategórie A podľa prílohy č. 1 časť A bod 39 nariadenia vlády SR č. 345/2006 Z. Podľa § 30 ods. 14 zákona o ochrane zdravia náklady, ktoré vznikli v súvislosti s posudzovaním zdravotnej spôsobilosti na prácu vrátane nákladov, ktoré vznikli v súvislosti s posudzovaním zdravotnej spôsobilosti na prácu pred uzatvorením pracovnoprávneho vzťahu alebo obdobného pracovného vzťahu a po skončení pracovnoprávneho vzťahu alebo obdobného pracovného vzťahu, ak ide o práce zaradené do tretej alebo štvrtej kategórie, uhrádza zamestnávateľ alebo fyzická osoba - podnikateľ, ktorá nezamestnáva iné fyzické osoby, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak. Pretože ide o povinnosť ustanovenú osobitným predpisom, tieto náklady sú uznaným daňovým výdavkom v zmysle § 19 ods. 2 písm. c) bod 2 ZDP. Z hľadiska zamestnanca hodnota poskytovanej preventívnej zdravotnej starostlivosti v prípadoch a za podmienok ustanovených osobitným predpisom nie je predmetom dane. Vyplýva to z § 5 ods. 5 písm. e) ZDP.

Príklad z praxe

Spoločnosť uhradila v roku 2011 svojim zamestnancom na základe kolektívnej zmluvy lekárske preventívne prehliadky, pričom nešlo o povinnosť vyplývajúcu z osobitných predpisov. Daňovými výdavkami podľa § 19 ods. 2 písm. c) bod 2 zákona o dani z príjmov sú výdavky vynaložené na starostlivosť o zdravie zamestnancov v rozsahu ustanovenom osobitnými predpismi. Ak z týchto osobitných predpisov vyplýva pre zamestnávateľa povinnosť zabezpečiť pre zamestnancov lekárske preventívne prehliadky vo vzťahu k práci, zaúčtované náklady sú daňovo uznanými výdavkami. Ak zamestnávateľ túto povinnosť nemá, alebo ju má, ale sa rozhodne zabezpečiť ju častejšie, ako vyplýva z osobitného predpisu, potom ide o jeho dobrovoľné plnenie, ktoré je bez vplyvu na základ dane, t. j. nie je uznaným daňovým výdavkom v zmysle § 19 ods. 2 písm. Keďže spoločnosť uhradila zamestnancom lekárske preventívne prehliadky na základe kolektívnej zmluvy, ktorá nie je osobitným predpisom v zmysle § 19 ods. 2 písm. c) bod 2 zákona o dani z príjmov, náklady vyfakturované zdravotným strediskom nie sú daňovými výdavkami. U zamestnanca, ktorý prehliadku absolvoval, hodnota preventívnej lekárskej prehliadky vyfakturovaná zdravotníckym zariadením zamestnávateľovi je podľa § 5 ods. 5 písm.

tags: #starostlivosť #o #zamestnancov #príklady