
Každoročne si 7. apríla pripomíname Svetový deň zdravia, ktorý vyhlásila Svetová zdravotnícka organizácia v roku 1950. Tento deň slúži na zdôraznenie dôležitosti fyzického, duševného a emocionálneho zdravia. Starostlivosť o zdravie by však nemala byť obmedzená len na jeden deň v roku, ale mala by byť súčasťou nášho každodenného života. Správne návyky sa formujú už v ranom detstve, preto je dôležité viesť deti k zdravému životnému štýlu, ktorý sa stane prirodzenou súčasťou ich života aj v dospelosti.
Hoci žijeme v modernej dobe, rodičia sú najväčšími influencermi v živote dieťaťa. Je dôležité naučiť deti, ako žiť zdravo, čo zahŕňa stravovacie návyky, fyzickú aktivitu, budovanie zdravého sebavedomia a chápanie emócií. Rodičia by mali pomôcť deťom vyberať si zdravšie jedlá, venovať sa pravidelnej fyzickej aktivite a udržiavať si zdravú myseľ. Učte ich dobrým zásadám odmalička a buďte im dobrým vzorom. Deti nemajú radi prednášky a poučovanie, rovnako ako dospelí.
Deti a jedlo je často náročná téma. Mnohí rodičia zažili odmietanie zeleniny a ovocia. Je dôležité zavádzať nové potraviny do jedálnička pomaly, pretože deti sú k novým jedlám nedôverčivé. Ich chuťové poháriky si niekedy musia zvyknúť na príchuť. Netlačte na ne. Keď dieťa jedlo spozná, určite mu dá šancu.
V prvom rade by deti mali spoznať svoje telo a vedieť, ako funguje. Zábavné hry alebo encyklopédie im vysvetlia, že telo tvoria nielen viditeľné časti, ale aj kostra, svaly, orgány a telesné tekutiny. Každý kúsok tela má svoju úlohu a spolu fungujú v harmónii. Treba im v tom pomôcť správnou starostlivosťou. Neumyté zuby dostanú kaz a nebudú vládať hrýzť chlieb, neumyté ruky sú plné bacilov a bruško, ktoré zje priveľa sladkostí, bude bolieť.
Deti potrebujú pohyb nielen na vybitie energie. Fyzická aktivita zlepšuje rast a vývoj kostí a svalov, pomáha vývoju mozgu a prepojeniu mozgových buniek. Deti by mali mať aeróbnu aktivitu aspoň hodinu denne a intenzívnu aktivitu, ako je beh alebo bicyklovanie, aspoň trikrát týždenne. Na posilnenie kostí pomáha aj skákanie cez švihadlo alebo beh.
Prečítajte si tiež: Prevencia kriminality a postpenitenciárna starostlivosť
Fyzické zdravie je úzko prepojené aj s emocionálnym. Pravidelný pohyb znižuje u detí riziko depresie a zlepšuje sebavedomie, myslenie a pamäťové schopnosti. Okrem dostatočného pohybu sú kľúčové pre duševné zdravie láskavé vzťahy, zdravé sebavedomie a schopnosť naučiť sa zvládať pocity ako smútok, obavy alebo hnev.
Rovnako ako pri mnohých iných každodenných činnostiach je aj pri starostlivosti o pokožku dôležité, aby ste svojmu dieťatku priebežne oznamovali, čo sa chystáte urobiť. Deti dokážu porozumieť mnohým veciam ešte predtým, než začnú hovoriť. Ak sa naučíte vnímať a reagovať na signály svojho dieťaťa, podporíte v ňom pocit dôvery a bezpečia.
Takmer všetko je po narodení pre vaše dieťa nové. Každý deň sa stretáva s toľkými podnetmi. Mozgu dieťaťa ale trvá ich spracovanie oveľa dlhšie, než mozgu dospelého. Snažte sa preto prispôsobiť svoje konanie reakčnej dobe svojho bábätka. Bezpečná zóna umožňuje ústup a upokojenie. Napríklad počas prebaľovania sú bábätká vystavené mnohým podnetom naraz - sú vyzlečené, na pokožke cítia studený vzduch a na rôznych častiach tela dotyky svojho rodiča. To ho môže zneistiť. Na prebaľovaciu podložku umiestnite zrolovaný uterák do obráteného písmena U, čím vytvoríte bezpečnú hranicu, vďaka ktorej sa dieťa cíti menej v ohrození. Navyše, rutiny podporujú pocit bezpečia.
Deti do troch mesiacov spávajú 14 až 17 hodín denne, tento čas je však rozhádzaný na celý deň aj noc. Deti spia v krátkych cykloch, neraz len 20 až 30 minút, a potom sú približne dve hodiny hore. Niektorým bábätkám pomáha zabaliť ich do zavinovačky, pripomína im to bezpečie vášho lona pred narodením. Zavinutie by však nemalo byť veľmi tesné. Do zavinovačky ukladajte dieťa len na spánok, inokedy nie. Iné bábätká radšej zaspávajú pri dojčení na prsníku, alebo úplne voľne a spontánne pri zvuku vášho hlasu. Riziko SIDS - syndrómu náhlej smrti dieťaťa - minimalizujete, ak dieťa na noc uložíte na chrbátik a nie na bruško.
Ak dieťa pokašliava alebo kýcha, je to spôsob, ako si čistí hrdlo od stekajúceho hlienu alebo iných dráždivých látok. Najpresnejšie zmeriate teplotu v konečníku, ale môžete najprv merať teplotu aj menej presným, bezdotykovým teplomerom. Ak dieťa kŕmite z fľaše a "grcká", môžete ho po nakŕmení zdvihnúť do zvislej polohy na vaše rameno, aby si odgrglo nahromadený vzduch.
Prečítajte si tiež: Prevencia rizík v opatrovateľskej starostlivosti
Starostlivosť o detské zdravie sa od toho dospelého výrazne líši. Odlišnosť nie je len v množstve určitých blahodarných látok, ale aj v ich kombináciách. U detí je navyše potrebné zohľadniť, čo v určitej vývojovej fáze skutočne potrebujú. Batoľa má iné požiadavky ako školák. Základom zdravia a správneho vývoja dieťaťa je okrem vyváženej stravy aj pohyb (ideálne vonku), dostatočné množstvo podnetov rozvíjajúcich jeho mozgové funkcie a samozrejme i kvalitný odpočinok.
Strava hrá v zdraví dieťaťa dôležitú úlohu. Dostatočný prísun živín, vitamínov a stopových prvkov je pre zdravý vývoj dieťaťa kľúčový. Bohužiaľ množstvo živín, ktoré sú obsiahnuté v priemernej strave dnešných detí na uspokojenie potrebných denných dávok často nestačí. V súčasnej dobe má podľa odborníkov viac ako 30 % batoliat nedostatok vápnika a železa, vitamínu D dokonca viac ako 60 %.
Aby ste dieťaťu zaistili dostatočné množstvo zdraviu prospešných látok, a umožnili mu tak správny vývoj, je vhodné k pestrej strave dodať ešte výživové doplnky určené pre deti.
Medzi základné charakteristiky detského rozvoja, tzv. "Vývojový trojuholník," patrí rast, imunita a správne fungovanie kognitívnych funkcií a mozgu (schopnosť učiť sa, sústrediť sa, krátkodobá a dlhodobá pamäť). Aké kombinácie látok sú pre jednotlivé vekové kategórie vhodné?
Medzi prvým a tretím rokom dochádza k rýchlemu rastu. V tomto období je vhodné podporiť správny vývoj a rast kostí u detí, čo zaisťuje vápnik a vitamín D3 doplnené o vitamín K2. Vitamín D3 tiež prispieva k správnej funkcii detského imunitného systému, ktorý sa v tomto období intenzívne buduje. Na rozvoj vnímania, schopnosť sa učiť a kognitívne funkcie všeobecne je dôležité železo.
Prečítajte si tiež: Všetko o poručníctve a náhradnej starostlivosti
Deti v predškolskom veku sa stretávajú s väčším detským kolektívom, začínajú navštevovať škôlku. Spolu so zmenou prostredia je najviac zaťažený a preverovaný imunitný systém. K jeho optimálnej funkcii napomôžu vitamíny C a D3. Vitamín D3 je zásadný aj na zdravý rast kostí a tiež silné zuby. S nástupom do škôlky sa objavujú aj nové podnety. Schopnosť učiť sa a pamätať si, rovnako ako ďalšie kognitívne funkcie, je možné podporiť prostredníctvom železa.
Vo veku 6 rokov väčšina detí nastupuje do školy. Opäť dochádza k zmene prostredia, po novom aj k zmene spôsobu získavania informácií. Kým doteraz sa dieťa učilo skôr krátkodobo a prostredníctvom "hier," teraz je nútené sa dlhodobo sústrediť. Práve v tomto veku je teda potrebné podporiť funkcie mozgu, ktorý dostáva veľa zabrať. K tomu pomôžu Omega-3 mastné kyseliny (DHA). Je potrebné nepodceňovať ani podporu imunity (vitamíny D3 a C), lebo tu do hry vstupujú aj ďalšie faktory. Napríklad, ak je dieťa citlivejšie, môže byť imunitný systém oslabený aj stresom spojeným so zmenami režimu.
Tým, že dieťaťu poskytnete dostatočné množstvo zdraviu prospešných látok, pozitívne ovplyvníte jeho vývoj. Vybudovaním "zdravej" imunity, zdravých kostí a podporou mozgových funkcií v detstve, môžete zabezpečiť aj vyššiu kvalitu života v dospelom veku. Dosiahnuť tieto ciele však možno len systematickou dlhodobou podporou zdravia.
Aj keď ste svedomitým rodičom, ktorý sa o zdravie svojho dieťaťa priebežne stará, je potrebné sa pripraviť aj na rizikovejšie obdobie. Medzi tie najzásadnejšie patria nástup do školského alebo predškolského kolektívu, obdobie častých prechladnutí v škole či v rodine. V tomto prípade je vhodné zaradiť výživové doplnky, ktoré sa sústredia na podporu prirodzenej imunity dieťaťa práve v rizikových obdobiach.
Všetko sa začína už v maternici. Už v tomto období môžu rodičia, otecka nevynímajúc, komunikovať s drobčekom, ktorý sa chystá do nášho sveta a podnecovať tak jeho vývin.
Nenechajte sa rozdeliť. Dieťatko sa na vás teší. Znovu chce cítiť teplo vášho tela, pohladenie, tlkot vášho srdca, hlas rodičov. Tým všetkým začínate svoju komunikáciu. Takto sa dorozumievate a dávate mu najavo jeho dôležitosť, vašu lásku a pocit, že aj tu vonku, na svete, je bezpečne.
Dôležitým momentom komunikácie s dieťaťom v jeho útlom veku je, aby komunikácia verbálna, teda to, čo hovoríme, bola v súlade s komunikáciou neverbálnou, teda s tým, čo robíme, ako sa správame a akým spôsobom to hovoríme = melódia, tempo, intenzita, citové zafarbenie. Deti v útlom veku prevažne vnímajú spôsob komunikácie a až v druhom rade jej obsah.
V prípravnom, predrečovom období vývinu sú dôležité:
Pozor! Jedná sa o prvé dôležité obdobie, kedy si rodičia môžu všimnúť odchýlky vo vývine. Pudové bľabotanie a džavot sa objavuje aj u nepočujúcich detí, zatiaľ čo napodobivé bľabotanie iba u detí počujúcich! Ak teda po 6. mesiaci dieťa džavotať a verbálne komunikovať úplne prestáva, prípadne iba kričí, je čas sa poradiť s odborníkom - pediatrom, prípadne lekárom na ORL.
Sledujte svoje deti 3-5 minút bez toho, aby ste im zasahovali do ich činnosti. Najprv sami pre seba, v duchu si skúste komentovať, čo vidíte, čo dieťa robí. Neskôr to skúšajte nahlas. Jednoducho povedzte, čo vidíte. Komentujte, čo vidíte, nie čo si myslíte, že dieťa robí! Rodičia majú sklony vidieť cieľ, nie akciu.