
Ťažké zdravotné postihnutie (ŤZP) predstavuje významnú sociálnu a ekonomickú výzvu. Na Slovensku žije približne 400-tisíc osôb s preukazom ŤZP, čo predstavuje viac ako 7 % populácie. Tieto osoby čelia rôznym obmedzeniam a prekážkam v každodennom živote, ktoré ovplyvňujú ich začlenenie do spoločnosti. Štát sa snaží túto situáciu riešiť prostredníctvom rôznych foriem podpory a kompenzácií, avšak stále existujú oblasti, ktoré si vyžadujú zlepšenie.
Za fyzickú osobu s ŤZP sa považuje osoba, ktorá má ťažké zdravotné postihnutie uvedené v prílohe č. 1 zákona č. 376/2024 Z. z. o integrovanej posudkovej činnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktoré z hľadiska predpokladaného vývoja bude trvať dlhšie ako 12 mesiacov. Sociálny dôsledok ŤZP je znevýhodnenie, ktoré má fyzická osoba z dôvodu jej ŤZP v porovnaní s fyzickou osobou bez zdravotného postihnutia rovnakého veku, pohlavia a za rovnakých podmienok, a ktoré nie je schopná z dôvodu ŤZP prekonať sama.
Rozsah nedostatku telesných, duševných alebo zmyslových schopností určuje miera funkčnej poruchy, ktorá sa priraďuje každému ochoreniu individuálne a vyjadruje sa v percentách. Ošetrujúci lekár ju podľa ochorenia priraďuje každej osobe individuálne. Kombinované zdravotné postihnutia znamenajú prítomnosť viacerých druhov postihnutia naraz.
Hlavným cieľom reformy posudkovej činnosti je odstrániť nejednotnosť v posudzovaní zdravotného postihnutia a dlhodobých potrieb starostlivosti, zaviesť lepšiu koordináciu procesov posudzovania, ako aj zefektívniť posudzovanie klienta. Posudzovanie sa vykonáva nielen v oblasti ťažkého zdravotného postihnutia, sociálnych služieb ale aj na účely sociálnej ekonomiky a zabezpečujú ho po novom výlučne úrady práce, sociálnych vecí a rodiny na základe jednotných metodík (metodika k sociálnej posudkovej činnosti a metodika k lekárskej posudkovej činnosti). Jeden posudok bude slúžiť na viaceré účely.
Podľa zákona o integrovanej posudkovej činnosti sa bude vždy vykonávať ako prvá sociálna posudková činnosť a až následne lekárska posudková činnosť. Sociálna posudková činnosť je zameraná na posúdenie sociálnej situácie človeka a jeho potrieb vo vlastnej domácnosti a jeho sociálnom prostredí, až následne lekárska posudková činnosť, v ktorej posudkový lekár posúdi zdravotný stav. Integrovaná posudková činnosť je upravená v zákone č. 376/2024 Z. z. o integrovanej posudkovej činnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Podrobnosti výkonu posudkovej činnosti sú uvedené vo vyhláške Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. 51/2025 Z. z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona č. 376/2024 Z. z. o integrovanej posudkovej činnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov a zákona č. 447/2008 Z. z.
Prečítajte si tiež: Striedavá starostlivosť: Čo hovoria štatistiky?
Lekársku posudkovú činnosť vykonáva posudkový lekár príslušného úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, a to podľa zákona č. 376/2024 Z. z. o integrovanej posudkovej činnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov a podľa zákona č. 447/2008 Z. z. Lekárska posudková činnosť na účely poskytovania peňažných príspevkov na kompenzáciu sa vykonáva v konaní o integrovanom posudku podľa zákona č. 376/2024 Z. z. o integrovanej posudkovej činnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov. V konaní o preukaze fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím a o preukaze fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím so sprievodcom podľa zákona č. 447/2008 Z. z. V konaní o parkovacom preukaze pre fyzickú osobu so zdravotným postihnutím posudkový lekár posudzuje, či osoba je fyzickou osobou s ťažkým zdravotným postihnutím a či má zdravotné postihnutie uvedené v prílohe č. 1 zákona č. 447/2008 Z. z. v znení neskorších predpisov. Sociálna posudková činnosť na účely poskytovania peňažných príspevkov na kompenzáciu sa vykonáva výlučne v rámci integrovanej posudkovej činnosti podľa zákona č. 376/2024 Z. z. o integrovanej posudkovej činnosti. Závery vyplývajúce zo sociálnej posudkovej činnosti sú obsiahnuté v integrovanom posudku.
Osoba s ŤZP žije iba s manželom. Jej priemerný mesačný príjem je 777 €, priemerný mesačný príjem jej manžela je 333 €. Príjem sa zisťuje ako priemerný mesačný príjem za kalendárny rok, ktorý predchádza kalendárnemu roku, v ktorom fyzická osoba požiadala o peňažný príspevok na kompenzáciu. Fyzická osoba, ktorá žiada o peňažný príspevok na kompenzáciu, okrem fyzickej osoby, ktorá žiada o peňažný príspevok na opatrovanie a fyzická osoba, na ktorej opatrovanie sa príspevok žiada, vyhlasuje na osobitnom tlačive či hodnota majetku, ktorý vlastní, je vyššia ako 50 000 €. Peňažný príspevok na kompenzáciu sa neposkytne, ak je hodnota majetku osoby s ŤZP vyššia ako 50 000 €.
Štát poskytuje rôzne formy podpory a kompenzácie osobám s ŤZP, ktoré im majú pomôcť zmierniť sociálne dôsledky ich postihnutia. Medzi tieto formy patrí:
V máji sa počet poberateľov pomoci v hmotnej núdzi medzimesačne znížil o 811 osôb a dosiahol úroveň 63 204. Je to najnižšia hodnota od septembra 2022. Medziročne, v porovnaní s májom 2023, klesol počet poberateľov na celoštátnej úrovni až o 2 092 osôb. Najviac poberateľov pomoci v hmotnej núdzi evidovali úrady práce, sociálnych vecí a rodiny v máji 2024 v Košickom kraji, a to 15 772. Najmenej poberateľov pomoci v hmotnej núdzi evidovali v Trenčianskom kraji (2 499).
Generálny riaditeľ a generálny tajomník služobného úradu Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny Peter Ormandy dodáva, že popri snahe o vytváranie príležitostí pre ľudí, aby sa vymanili z chudoby, zvyšuje rezort práce objem pomoci pre najzraniteľnejšie skupiny obyvateľov: „Podpora v nezamestnanosti aj poskytovanie dávok v hmotnej núdzi sú významnou časťou pomoci zo strany Ústredia a úradov práce, sociálnych vecí a rodiny. Je tu aj množstvo ďalších oblastí, v ktorých sme pre ľudí oporou. Čoraz viac pomáhame zraniteľným rodinám, ktoré z rôznych dôvodov nedostávajú výživné. Kým vlani v máji sme náhradné výživné vyplatili približne siedmym tisícka ľudí, minulý mesiac sme takto pomohli takmer 15-tisíc poberateľom.“
Prečítajte si tiež: Príčiny invalidity
Májový vývoj zhodnotil výskumný pracovník Inštitútu pre výskum práce a rodiny Rastislav Bednárik. „V máji 2024 bol v porovnaní s januárom 2024 zaznamenaný pokles pomoci v hmotnej núdzi. Aj výdavky štátu na tento účel klesli z januárových 12,6 milióna eur na 12,2 milióna eur. Pokles je aj oproti situácii pred rokom, teda v porovnaní s májom 2023. Vtedy bola poskytnutá pomoc v hmotnej núdzi pre vyšší počet poberateľov ako dnes a pre vyšší počet osôb. Pokles je teda dlhodobejší. Vzhľadom na zmenu podmienok vyplácania pomoci, v súčasnosti ide o štedrejšiu dávku, pred rokom v máji sa vyplatilo menej, teda 9,5 milióna eur. Možno však upozorniť, že medzi poberateľmi pomoci v hmotnej núdzi sa udržuje relatívne stabilný počet, približne 11- tisíc, domácností tvorených dvojicou s jedným až štyrmi deťmi a mierne klesá počet poberateľov pomoci jednotlivcov.
Na konci januára 2024 sa počet poberateľov pomoci v hmotnej núdzi ustálil na počte 63 996. V porovnaní s decembrom 2023 je to nárast o 49 osôb. Napriek tomu klesol počet osôb poberajúcich pomoc dlhodobo, teda 85 a viac mesiacov. Najviac poberateľov pomoci v hmotnej núdzi bolo v januári tohto roka v Košickom kraji (16 034), najmenej v Trenčianskom kraji (2 597). Pri medziročnom porovnaní januára 2024 a januára 2023 klesol počet poberateľov o 2 150 osôb. Mierne poklesol aj počet dlhodobých poberateľov, ktorí prijímajú pomoc v hmotnej núdzi 85 a viac mesiacov, tých bolo v januári 13 561.
Minister práce, sociálnych vecí a rodiny Erik Tomáš hodnotí pozitívne, že na Slovensku nepribúda počet dlhodobých poberateľov pomoci v hmotnej núdzi: „Počty sú dôležité, no rovnako nám záleží na rozvoji reálnej podpory pre ľudí v náročnej životnej situácií. Od apríla preto spúšťame projekt Podpora udržania pracovných návykov - PUPN 2, vďaka ktorému budú môcť mnohí poberatelia získať či naďalej poberať aktivačný príspevok. Zároveň môžu pomôcť svojej komunite a dostať sa k zaujímavej pracovnej príležitosti.“
Projekt PUPN 2 je pokračovaním končiaceho projektu Podpora udržania pracovných návykov - PUPN. Zabezpečí kontinuálne pokračovanie podpory ľudí bez práce pri zvyšovaní zamestnateľnosti, udržiavaní pracovných návykov a rozvoji zručností prostredníctvom vykonávania aktivačných prác pre obce, mestá a samosprávne kraje. Úrady práce, sociálnych vecí a rodiny budú v rámci projektu pokračovať v poskytovaní príspevku obciam a samosprávnym krajom na aktivačnú činnosť nezamestnaných, ktorí sú poberateľmi dávky v hmotnej núdzi alebo sú členmi domácnosti, ktorej sa poskytuje pomoc v hmotnej núdzi. Samotní poberatelia budú mať po odpracovaní aktivačných prác nárok na aktivačný príspevok vo výške 86,80 eura mesačne.
Januárové štatistiky rezortu práce, sociálnych vecí a rodiny ukázali aj medzimesačný rast počtu poberateľov prídavkov na dieťa o 1 780 osôb. Ich počet dosiahol úroveň 661 802 osôb. Celková suma vyplatených príspevkov tesne prekročila hranicu 67 miliónov eur. Pokračoval aj vlaňajší rast v oblasti náhradného výživného. Na začiatku roka ho poberalo 14 186 ľudí, o 83 viac ako v decembri 2023 a o 1 812 viac ako pred rokom.
Prečítajte si tiež: Náhradná rodinná starostlivosť: Aktuálne dáta a trendy
Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny aktívne hľadá možnosti, ako pomôcť ľuďom, ktorí sú vystavení ťažkým životným situáciám. Už minulý rok sme navýšili finančnú pomoc zo strany úradov práce, sociálnych vecí a rodiny.
V najbližšom období možno očakávať stabilizáciu výdavkov na podporu rodiny, aj výdavkov na kompenzácie ťažkého zdravotného postihnutia a výdavkov na opatrovanie. U pomoci v hmotnej núdzi je vývoj menej predvídavý.
Skupina opozičných poslancov, medzi ktorými je aj predseda hnutia Igor Matovič, predložila do parlamentu novelu zákonov o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia. Hnutie Slovensko chce zvýšiť peňažný príspevok na opatrovanie ťažko zdravotne postihnutých detí o 200 eur. Zo súčasnej sumy 100 eur by príspevok stúpol na 300 eur.
„Nedávna tragédia na Liptove, kde sa matka v náručí s 9-ročným dieťaťom v zúfalstve postavila pred idúci vlak, poukázala bolestným spôsobom na dlho zanedbávanú a mimoriadne ťažkú situáciu rodín a osobitne jednorodičovských domácností, ktoré sa starajú o zdravotne znevýhodnené deti,“ zdôvodňujú svoj návrh opoziční poslanci.
„Z vyššie uvedených dôvodov sa v predkladanom návrhu zákona zvyšuje peňažný príspevok na opatrovanie detí o 200 eur. Rozdiel oproti súčasnej právnej úprave spočíva v tom, že sa strojnásobuje príspevok na opatrovanie v prípade opatrovania fyzických osôb s ťažkým zdravotným postihnutím, ak ide o dieťa, alebo viacero nezaopatrených detí," uvádzajú poslancov.
Počet osôb s preukazom ŤZP je približne 400-tisíc, ide teda o viac ako 7 % populácie Slovenska. Počet poberateľov peňažného príspevku na opatrovanie je podľa poslednej štatistiky Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny 68 688, teda menej ako pätina z celkového počtu držiteľov preukazu ŤZP.
tags: #štatistika #osôb #ztp #na #Slovensku