Štátny príspevok: Frekvencia vyplácania a prehľad rodinných dávok na Slovensku

Vstup Slovenska do Európskej únie priniesol nielen nové možnosti pracovného uplatnenia v zahraničí, ale aj zmenu v prístupe k sociálnemu zabezpečeniu a rodinným dávkam. Tento článok sa zameriava na štátnu sociálnu podporu, jej frekvenciu vyplácania a na prehľad rodinných dávok na Slovensku, s ohľadom na koordinačné predpisy Európskej únie. Cieľom je poskytnúť komplexný pohľad na túto oblasť, ktorá je často diskutovaná, no nie vždy správne pochopená.

Úvod do štátnej sociálnej podpory

Sociálna podpora je v slovenskom kontexte vnímaná predovšetkým ako forma finančnej pomoci, ktorú predstavujú dávky sociálnej pomoci, príspevky na kompenzáciu alebo sociálne pôžičky. Štátna sociálna podpora je založená na princípe solidarity medzi rodinami s deťmi a bez detí, ako aj medzi rodinami s rôznou úrovňou príjmov. Je zameraná na životné udalosti, ktoré sú súčasťou individuálneho alebo rodinného života.

Štátna sociálna podpora je súčasťou systému sociálneho zabezpečenia a je orientovaná na udalosti, ako je príchod dieťaťa do rodiny, starostlivosť o dieťa, výchova a príprava na povolanie, prijatie dieťaťa do náhradnej starostlivosti alebo úmrtie člena rodiny. Taktiež sa zameriava na situácie, ktoré špecificky menia spôsob života jednotlivca alebo rodiny, napríklad prítomnosť dieťaťa s ťažkým zdravotným postihnutím.

Systém štátnych príspevkov a frekvencia ich vyplácania

Systém štátnej sociálnej podpory pozostáva z viacerých štátnych príspevkov, ktoré sú poskytované rodinám. Tieto príspevky sa členia podľa frekvencie vyplácania na:

• Jednorazové príspevky: Sú vyplácané jednorazovo pri splnení podmienok nároku.
• Opakované príspevky: Sú vyplácané pravidelne, mesačne alebo v iných intervaloch, počas trvania nároku.

Od 1. januára 2004 prešla Slovenská republika reformou sociálneho systému, ktorá okrem inštitucionálnych zmien priniesla aj zmeny v poskytovaní štátnej sociálnej podpory. Úrady práce, sociálnych vecí a rodiny poskytujú v rámci štátnej sociálnej podpory jednorazové aj opakované štátne sociálne dávky, ktoré sú financované zo štátneho rozpočtu. Tieto dávky, označované aj ako "rodinné dávky", prispievajú rodinám na výchovu a výživu dieťaťa a pomáhajú pri riešení niektorých životných situácií, ako je narodenie dieťaťa alebo úmrtie člena rodiny.

Prečítajte si tiež: Štátny príspevok na bývanie a refinancovanie

Rodinné dávky a ich význam

Rodinné dávky sú štátne sociálne dávky, ktorých cieľovou skupinou sú najmä rodiny s deťmi. Tieto dávky majú za cieľ podporovať rodiny pri výchove a zabezpečovaní potrieb detí. Medzi základné druhy rodinných dávok patria prídavky na deti, príspevok pri narodení dieťaťa a príspevok pri úmrtí.

Vplyv vstupu do Európskej únie na rodinné dávky

Vstup Slovenska do Európskej únie 1. mája 2004 znamenal aj zmenu v postavení občanov SR vo vzťahu k možnosti ich pohybu v rámci štátov Európskej únie. To prinieslo okrem iného aj možnosť využívať základné slobody Európskeho spoločenstva v rámci jednotného trhu, najmä voľný pohyb osôb a služieb, čo zahŕňa aj migráciu pracovnej sily.

Slovenská republika sa vstupom do Európskej únie zaviazala dodržiavať právne normy Európskeho spoločenstva. Európske spoločenstvo vypracovalo mechanizmus, ktorý umožňuje ľuďom sťahovať sa z jedného štátu do druhého bez toho, aby boli nepriaznivo ovplyvnené ich práva na sociálne zabezpečenie. Nariadenia Spoločenstva majú všeobecnú právnu pôsobnosť a priamo sa uplatňujú vo všetkých členských štátoch. To znamená, že sú záväzné vo všetkých svojich častiach pre každého a musia byť uplatňované vnútroštátnymi orgánmi a štátnou správou, inštitúciami príslušnými v oblasti sociálneho zabezpečenia a vnútroštátnymi súdmi. V prípadoch, keď je vnútroštátna legislatíva v rozpore s legislatívou Spoločenstva, majú nariadenia Spoločenstva prednosť.

Osoba, ktorá si uplatnila právo na voľný pohyb v rámci Európskej únie, nemôže byť znevýhodnená oproti osobe, ktorá mala vždy trvalé bydlisko a pracovala na území len jedného členského štátu. Podľa všeobecných pravidiel musí zamestnanec, vykonávajúci zárobkovú činnosť v niektorom z členských štátov Európskej únie a Európskeho hospodárskeho spoločenstva, dostávať v princípe všetky dávky sociálneho zabezpečenia stanovené vnútroštátnou legislatívou, ktorá sa na neho vzťahuje tak, ako aj štátny občan daného členského štátu, a to i vtedy, ak má bydlisko v inom členskom štáte alebo ak nemá štátne občianstvo členského štátu, v ktorom vykonáva zárobkovú činnosť.

Koordinácia systémov sociálneho zabezpečenia

Koordinácia je nevyhnutná na odstránenie možnosti prekrývania práv na dávky sociálneho zabezpečenia vo viacerých štátoch z dôvodu zamestnania v rôznych štátoch Spoločenstva. Celý rad článkov a predpisov stanovuje preto zastavenie jedného z týchto práv. Na zabezpečenie rovnosti práv je dôležité pravidlo tzv. „diferenčného doplnku - vyrovnávacej dávky“. V praxi to znamená, že ak štát s primárnym právom platí dávky vo výške ustanovenej svojou vnútroštátnou legislatívou a v prípade, že druhý štát, podľa legislatívy ktorého sú dávky vyššie, výplatu týchto vyšších dávok pozastavil, vzniká nárok na doplácanie vyrovnávacej dávky príslušnej osobe na pokrytie rozdielu.

Prečítajte si tiež: Štátny príspevok na pobyt pre schizofrenikov

Zakazuje sa akákoľvek diskriminácia na základe štátneho občianstva, a to aj v oblasti sociálneho zabezpečenia. Všeobecným pravidlom je, že sa uplatňuje legislatíva štátu, kde zamestnaná alebo samostatne zárobkovo činná osoba pracuje, bez ohľadu na miesto jej trvalého pobytu. Nariadenie obsahuje ustanovenia, ktoré zabezpečujú, že pre nadobudnutie práva na dávky treba tam, kde to pripadá do úvahy, započítať poistné obdobia dosiahnuté v iných členských štátoch. Migrujúci zamestnanci a ich rodinní príslušníci nestrácajú nadobudnuté práva v oblasti sociálneho zabezpečenia pri zmene bydliska z jedného štátu do druhého. Doby poistenia v jednotlivých členských štátoch sa spočítavajú a dávky vrátane rodinných dávok vypláca príslušná inštitúcia dotknutého štátu aj v tom prípade, ak je bydlisko migrujúceho občana v inom členskom štáte, pretože nariadenia Spoločenstva umožňujú dávky exportovať.

Uplatňovanie nároku na rodinné dávky v EÚ

Nárok na rodinné dávky si môže uplatniť každý, na koho sa vzťahujú koordinačné predpisy. Migrujúci pracovník (alebo SZČO, dôchodca…) podá žiadosť príslušnému úradu v štáte zamestnania. Po podaní žiadosti vyplní príslušný úrad vhodný formulár E a zašle ho inštitúcii, ktorá je kompetentná potvrdiť požadované údaje v štáte trvalého pobytu žiadateľa. Slováci pracujúci v zahraničí si uplatňujú nárok na rodinné dávky na príslušných inštitúciách podľa typu uplatňovanej rodinnej dávky.

Príklad z praxe

Túto otázku je najčastejšie počuť na odboroch sociálnych vecí a rodiny v prípade, ak sa náhodou klient (väčšinou matka) dozvie, že je dobré sa priznať k práci druhej oprávnenej osoby (otca detí) v zahraničí, nakoľko sú tam dávky vyššie ako na Slovensku a oplatí sa pracovné zaradenie priznať, ako robiť „načierno“.

Záver

Vstupom Slovenska do Európskej únie sa otvorili nové možnosti pre občanov, vrátane možnosti uplatňovať si nárok na rodinné dávky v zmysle koordinačných predpisov. Proces od podania žiadosti do finálneho vybavenia nie je taký náročný, ako sa na prvý pohľad môže zdať. Je dôležité, aby boli občania informovaní o svojich právach a možnostiach, ktoré im členstvo v Európskej únii prináša. Tento príspevok poskytuje základné informácie o systéme štátnej sociálnej podpory a rodinných dávkach na Slovensku, s cieľom zlepšiť informovanosť verejnosti a uľahčiť orientáciu v tejto komplexnej oblasti.

Prečítajte si tiež: Príspevok pre zamestnancov mimo obce

tags: #štátny #príspevok #vyplácanie #frekvencia