
Sťaženie spoločenského uplatnenia je právny pojem, ktorý vyjadruje nepriaznivé dôsledky zdravotného postihnutia na život poškodeného a jeho schopnosť plnohodnotne sa zapájať do spoločnosti. V slovenskom právnom systéme je táto oblasť upravená najmä zákonom č. 437/2004 Z.z. o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia v znení neskorších predpisov. Cieľom tohto článku je poskytnúť komplexný pohľad na definíciu sťaženia spoločenského uplatnenia, spôsob jeho odškodňovania, s osobitným zameraním na prípady uznania invalidity, a kritériá, ktoré súdy zohľadňujú pri posudzovaní nároku na náhradu.
Sťaženie spoločenského uplatnenia predstavuje trvalé obmedzenie alebo stratu schopnosti poškodeného uspokojovať svoje životné a spoločenské potreby v dôsledku poškodenia zdravia. Už samotné základné odškodnenie sťaženia spoločenského uplatnenia je vo svojej podstate náhradou za preukázateľné nepriaznivé dôsledky pre životné úkony poškodeného a pre uspokojovanie jeho životných a spoločenských potrieb a úloh. To zahŕňa obmedzenia v oblasti sebaobsluhy, mobility, komunikácie, vzdelávania, pracovného zaradenia, spoločenských aktivít a rodinného života. Právna úprava neuvádza, aké poškodenia zdravia, respektíve aké následky takéhoto poškodenia zakladajú nárok na mimoriadne zvýšenie odškodnenia za sťaženie spoločenského uplatnenia.
Už odškodnenie sťaženia spoločenského uplatnenia v základnej výmere predstavuje finančnú náhradu za nepriaznivé dôsledky v živote poškodeného. Priznanie základného odškodnenia predpokladá obmedzené možnosti poškodeného uplatniť sa v živote a spoločnosti. Výška základného odškodnenia sa určuje na základe lekárskeho posudku, ktorý hodnotí rozsah a závažnosť obmedzení poškodeného. Sadzby bodového hodnotenia za bolesť sú ustanovené v prílohe č. 1 v I. a III. lekárskeho posudku (§ 7 a 8). uplatnenia sú ustanovené v prílohe č. 1 v II. a IV. vo výške ustanovenej v § 10 ods. uplatnenia sa nevzťahuje osobitný predpis. o jeho vydaní najneskôr do 31. však do výšky náhrady ustanovenej v § 5 ods. ktorého posudzujúci lekár vypracoval lekársky posudok. s poškodením [§ 2 ods. 3 písm. predpisu. predpisu. (3) Lekársky posudok sa vydáva písomne. osoba podľa § 7ods. 4. (5) Vzor lekárskeho posudku je uvedený v prílohe č. č. 1 v I. a III. časti. ochorenia, ak v prílohe č. 1 v III. a priebeh liečenia vrátane náročnosti liečenia a na vzniknuté komplikácie. pri hornej hranici rozpätia bodov. za každé poškodenie na zdraví osobitne a bodové hodnotenia sa sčítavajú. ustanovených v prílohe č. 1 v II. a IV. časti. sa vzťahuje na chronickú formu ochorenia, ak v prílohe č. 1 v IV. poškodenie na zdraví. následky spolu súvisia alebo sú už v sebe obsiahnuté. ktoré viedli k podstatnému zhoršeniu predchádzajúcich zmien zdravotného stavu. (8) Ustanovenia § 9 ods. sa nevzťahuje § 6 ods. úradu sociálneho zabezpečenia a Ústrednej rady odborov č. 32/1965 Zb. č. a Ministerstva spravodlivosti Slovenskej socialistickej republiky č. vyhlášky Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky č. 47/1995 Z.z. Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky č.
Samotná existencia nároku na základnú náhradu sťaženia spoločenského uplatnenia nezakladá automaticky nárok na jej mimoriadne zvýšenie. Mimoriadne zvýšenie náhrady predpokladá, že obmedzenie poškodeného nie je možné vyjadriť len základným odškodnením. V prípadoch hodných osobitného zreteľa, akým je uznanie invalidity môže súd náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia zvýšiť najviac o 50 %. Mimoriadne zvýšenie náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia prichádza do úvahy len výnimočne. Podľa § 6 ods. 1 zákona č. 437/2004 Z.z. o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia v znení neskorších predpisov poskytovateľ náhrady a poškodený môžu uzatvoriť dohodu o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia, a to aj nad výšku náhrady ustanovenú týmto zákonom, najviac však do výšky náhrady ustanovenej v § 5 ods. Podľa § 5 ods. 5 zákona č. 437/2004 Z.z. Predmetná právna úprava prenecháva súdu aby sám podľa svojho uváženia posúdil, či ide o „prípad hodný osobitného zreteľa“. Súd v prípade kladného záveru rozhodne tiež o tom aké zvýšenie tejto náhrady v posudzovanom prípade je primerané. Úvaha súdu je celkom voľná, lebo právny predpis ju usmerňuje tým, že rámcovo stanovuje predpoklady pre vznik nároku na základnú výmeru odškodnenia a tiež hľadiská, ktoré treba mať na zreteli. Pokiaľ zákon stanovuje rozpätie prípustného zvýšenia náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia (až o 50 %) je nepochybné že rozsah zvýšenia tejto náhrady musí byť diferencovaný. Diferenciácia zvýšenia tejto náhrady musí vystihovať individuálne okolnosti každého prípadu. V reálnom živote sa vyskytujú rozdiely v osobnosti človeka, v jeho individuálnych potrebách, životnom zameraní, v miere jeho angažovanosti v najrozmanitejších sférach života ako aj odlišnosti v miere závažnosti poškodenia zdravia intenzite obmedzenia poškodeného.
Avšak postup podľa ustanovenia § 5 ods. 5 zákona č. 437/2004 Z.z. je svojou povahou výnimočný. Vyjadruje kvalitatívnu zmenu podmienok vyjadrenú pojmom dôvody hodné osobitného zreteľa. U poškodeného musí ísť o zmarenie alebo podstatné sťaženie dosiahnutia celoživotného cieľa alebo snaženia alebo podstatné obmedzenie uspokojovania životných potrieb. Dôvody hodné osobitného zreteľa nie sú v právnych predpisoch definované. Ide neurčitý pojem, ktorého obsah aj rozsah sa mení v závislosti od individuálnych okolností konkrétneho prípadu. Posúdenie, či v konkrétnej veci pôjde o dôvod hodný osobitného zreteľa závisí od stupňa a rozsahu obmedzenia alebo straty predpokladov pre uplatnenie poškodeného v živote a spoločnosti. Pričom rozsah, intenzita obmedzených alebo stratených predpokladov v prípadoch hodných osobitného zreteľa podstatne prevyšuje rozsah a intenzitu predpokladanú v ustanovení § 10 ods. 4 zákona č. 437/2004 Z.z.
Prečítajte si tiež: Spoločenské uplatnenie dôchodcov
Podľa rozhodnutia Najvyššieho súdu „Posúdenie, či u konkrétneho poškodeného ide o prípad hodný osobitného zreteľa, je výlučne úlohou súdu. Podľa aplikačnej praxe Najvyššieho súdu SR uznanie invalidity je jedným, nie však jediným dôvodom hodným osobitného zreteľa pre zvýšenie náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia. Súd bude vychádzať z lekárskeho posudku a základného bodovania poškodenia. Zároveň musí prihliadať na to, aké zmeny poškodenie zdravia vyvolalo v živote dotknutej osoby vo vzťahu k stavu pred poškodením. Okolnosti hodné osobitného zreteľa by mali byť posudzované s ohľadom na individuálneho poškodeného. Bez ohľadu na to, či jeho spôsob života pred poškodením vykazoval znaky vysokého spoločenského angažovania v oblastiach umenia, vedy, športu či politiky, alebo viedol tzv. bežný život.
Podľa rozhodnutia Najvyššieho súdu spisová značka 3Cdo/209/2017: „Pri rozhodovaní o zvýšení náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia súd zohľadňuje jednak tie stránky, ktoré sú spoločné pre život všetkých ľudí (možnosť vykonávať bežné životné úkony, postarať sa o svoju hygienu, stravovanie, obliekať sa, žiť prípadne rodinným životom, realizovať sa v partnerskom vzťahu, mať deti), jednak tie stránky, ktoré sú osobitné u každého jednotlivca zvlášť vzhľadom na jeho spoločenské dovtedajšie pôsobenie (stupeň jeho angažovanosti v najrozmanitejších sférach spoločenského života, za ktoré už doterajšia súdna prax považuje napríklad oblasť kultúry, športu, umenia, politiky, vedy).“ Najvyšší súd uviedol, že nemožno prehliadať aj vyššie spomenutú druhú stránku, ktorú je potrebné pri rozhodovaní tiež zohľadniť“ Obe tieto stránky musia byť zohľadnené tak, že ich vzájomná jednota vyjadrí primeranosť priznanej náhrady vo vzťahu k povahe následkov poškodenia zdravia. V prípade niektorého poškodeného je v praxi opodstatnené klásť dôraz na prvú z uvedených stránok, v prípade iného poškodeného (naopak) na druhú spomenutú stránku. Rozhodujúcou zostáva však ich jednota. Najvyšší súd uvádza, že súčasná právna úprava za relevantnú okolnosť z hľadiska určenia výšky náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia považuje aj vek poškodeného. Zohľadnenie veku poškodeného predpokladá ustanovenie § 10 ods. 4 prvá veta zákona č. 437/2004 Z.z.. Ako už bolo uvedené, úvaha súdu o primeranosti mimoriadneho zvýšenia náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia nie je voľná. Súd musí dbať o to, aby priznaná výška tejto náhrady bola založená na objektívnych a rozumných dôvodoch a aby medzi výškou priznanej náhrady a spôsobenou škodou existoval vzťah primeranosti. Za spravodlivé rozhodnutie o nároku na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia treba považovať také rozhodnutie, ktoré rešpektuje princíp proporcionality. Tento princíp vyžaduje aby existoval vzťah primeranosti medzi priznanou výškou náhrady a spôsobenou ujmou (3Cdo 464/2015).
Súd posudzoval mimoriadne zvýšenie náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia u poškodeného. Poškodený utrpel zranenia vo veku 22, pred úrazom viedol bežný život mladého človeka, nedosahoval mimoriadne výkony či už v osobnej, pracovnej, kultúrnej alebo športovej oblasti. Ukončené mal len základné vzdelanie, bol nezamestnaný, hral futbal miestnom klube, a bol dobrovoľný hasič. V dôsledku úrazu mal výrazne ochrnuté všetky štyri končatiny, požíval invalidný vozík, ktorý nedokáže bez pomoci iného ovládať. Mal trvalé následky v podobe bolesti celého tela, unikanie moču, nedomykavosť ritných zvieračov, nesústredenosť, poruchy spánku. Bol uznaný za invalidného s poklesom pracovnej schopnosti 70 %. Súd priznal poškodenému mimoriadne zvýšenie náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia vo výške 25 %. Pri úvahe o primeranosti mal súd za to, že u poškodeného nejde o úplné ochrnutie jeho končatín, ktoré by znamenalo úplnú stratu schopnosti akéhokoľvek pohybu. Nejde ani o prípade ležiace pacienta vyžadujúceho podávanie umelej výživy, polohovanie a bez akejkoľvek komunikácie. Za takýchto okolností by bolo podľa odvolacieho súdu primerané 50 % mimoriadne zvýšenie náhrady. Odvolací súd poukázal, že nie je prítomný obraz kvadurplégie (úplného ochrnutia všetkých 4 končatín) Ale ťažká kvadruparéza s výraznou prevahou na dolných končatinách. Pričom v určitých segmentoch je možný istý aktívny pohyb. Poškodený mal zachovaný určitý stupeň schopnosti regulácie ritných zvieračov, ktoré nie sú poškodené. Poškodený vie prejsť u invalidného vozíka na WC.
Právoplatný rozsudok, ktorým súd priznáva mimoriadne zvýšenie sťaženia spoločenského uplatnenia nie je dôvodom vzniku žiadneho nového právneho vzťahu. S týmto rozhodnutím hmotné právo nespája vznik, zmenu alebo zánik hmotnoprávneho vzťahu. Aj po vydaní súdneho rozhodnutia zostáva záväzkový právny vzťah zo spôsobenej škody, ktorý existoval pred vydaním rozhodnutia súdu. Hmotnoprávny vzťah a subjektívne právo z neho vyplývajúce vzniká na základe škodovej udalosti, výsledkom ktorej je poškodenie zdravia. V dôsledku tejto právnej skutočnosti vzniká právo na náhradu škody vo forme jednotlivých náhrad, t. j. aj náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia, vrátane jej mimoriadneho zvýšenia.
Medzi ďalšie právne predpisy, ktoré súvisia s touto problematikou, patria napríklad:
Prečítajte si tiež: Sociálne zabezpečenie pre nezamestnaných
V zmysle Občianskeho zákonníka, všetky tieto nároky je možné ako „budúce nároky“ jednorazovo odškodniť po uzatovrení písomnej dohody s poviným - zodpovedným za škodu (ustanovenie § 449a OZ). Jednorazovosť v tomto prípade neznamená, že plnenie, ktoré bude dohodnuté, musí byť aj „zaplatené“ povinným subjektom jednorazovo, pričom si myslíme, že ide o problematický pojem, pričom úhrada takto dohodnutej sumy môže byť priridzene dohodnutá napríklad v „splátkach“. Ustanovenie občianskeho zákonníka je v tomto rozsahu nepresné, nakoľko je známou zásada občianskeho práva, že niekto sa nemôže vzdať nárokov, ktoré mu vzniknú v budúcnosti. Táto dohoda nie je ničím limitovaná, škodca ako povinný a poškodený ako oprávnený môžu ísť nad rámec zákonnej výšky existujúcich nárokov.
Prečítajte si tiež: Ústavná starostlivosť
tags: #stazenie #spolocenskeho #uplatnenia #invalidita #definicia