Štefan Kvietik: Životopis legendárneho slovenského herca

Štefan Kvietik, charizmatický slovenský herec s uhrančivým pohľadom, legendárny Pichanda z filmu Tisícročná včela, sa narodil v Dolných Plachtinciach neďaleko Veľkého Krtíša. Bol to umelec, ktorý si 10. mája 2024 pripomenul úctyhodných 90 rokov. Žiaľ, pred niekoľkými dňami nás navždy opustil. Tento článok si kladie za cieľ pripomenúť jeho život, kariéru a významný prínos slovenskej kultúre.

Mladosť a štúdium

Štefan Kvietik sa narodil 10. mája 1934 v Dolných Plachtinciach v okrese Veľký Krtíš. Už len samotný pôvod z plachtinskej doliny, kde sa narodili herecké legendy ako Ctibor Filčík, Július Pántik či Milan Kňažko, mu predpovedal budúce smerovanie. Napriek tomu, ako dieťa túžil po štúdiu medicíny. Stredoškolské vzdelanie získal na Gymnáziu Boženy Slančíkovej Timravy v Lučenci.

Herecké začiatky a pôsobenie v divadle

Prvým krokom Štefana Kvietika k herectvu bolo ukončenie štúdia na Vysokej škole múzických umení (VŠMU) v Bratislave v roku 1957. Po skončení štúdia začal svoju hereckú kariéru v Armádnom divadle v Martine, kde pôsobil dva roky. V roku 1959 sa stal členom Činohry Slovenského národného divadla (SND), kde strávil polstoročie. Jeho doménou boli zväčša psychologicko-realistické postavy robustných chlapov. Celkovo stvárnil viac než tri stovky divadelných postáv.

Filmová kariéra

Na striebornom plátne sa Štefan Kvietik prvýkrát objavil v roku 1960 vo filme Smrť sa volá Engelchen podľa knižného námetu Ladislava Mňačka. V tom istom roku sa objavil aj v kultovej komediálnej snímke Skalní v ofsajde. Svoje postavenie v slovenskej kinematografii si upevnil v roku 1962, keď stvárnil náročné úlohy v dvoch dielach zlatého fondu slovenskej kinematografie. Režisér Peter Solan mu zveril úlohu väzňa - boxera v psychologickej dráme Boxer a smrť a režisér Martin Hollý ho obsadil ako montéra Matúša Slameňa do filmu Havrania cesta. Za obe tieto úlohy získal ako jediný slovenský herec v roku 1963 cenu Trilobit.

Po tomto úspechu sa Kvietikovo meno začalo v súvislosti so slovenskou kinematografiou skloňovať častejšie. Herectvo širokého rozsahu, ktoré v sebe zahŕňa prvky drsnej chlapskosti, mužnej lyrickosti, výbušnej eruptívnosti, zraniteľnej senzitívnosti, pátosu i civilnosti, ukázal aj v ďalších filmoch. Vždy vedel vynikajúco stvárniť súčasné postavy danej doby, bez ohľadu na ich kladný alebo záporný charakter.

Prečítajte si tiež: Zakuťanský: Tradície a samoliečba

V 60. rokoch dostal dokonca ponuku hrať v zahraničí za honorár, o ktorom sa mu ani nesnívalo. V roku 1963 ho Peter Solan obsadil aj do filmu Tvár v okne, hral napríklad rybára Richardusa vo filme Majster kat režiséra Paľa Bielika, účinkoval vo filme Andreja Lettricha Volanie démonov, ďalej v jeho televíznej trilógii Červené víno, kde stvárnil vinára Urbana Habdžu, či v jeho televíznom diele Mŕtvi nespievajú. Zahral si aj v ďalších televíznych dielach ako napríklad Živý bič režiséra Martina Ťapáka či Sedem svedkov Petra Solana.

Štefan Kvietik je neprehliadnuteľným hrdinom najmä vo filmovej tvorbe Martina Hollého, ktorý ho obsadil do snímok ako Prípad pre obhajcu, Jeden deň pre starú paniu, Medená veža, Hriech Kataríny Padychovej, Kto odchádza v daždi a Mŕtvi učia živých. Vzťah tejto dvojice bol založený na vzájomnej dôvere a rešpekte. Najradšej si spomínal na nakrúcanie filmu Medená veža.

V 80. rokoch sa Kvietik predstavil v Jakubiskovej Tisícročnej včele ako Samo Pichanda a v jeho ďalšom filme Sedím na konári a je mi dobre ako kapitán Kornet. Medzi Kvietikove posledné filmové diela v 90. rokoch patrí Tábor padlých žien Laca Halamu a televízny seriál Horská služba. Ako rozprávača mohli diváci Kvietika počuť naposledy vo filme Patrika Lančariča Rozhovor s nepriateľom.

Pedagogická a politická činnosť

Od roku 1984 vyučoval herectvo na VŠMU v Bratislave. Po roku 1989 vstúpil Štefan Kvietik ako člen Slovenskej národnej strany (SNS) do politiky a dve volebné obdobia (do roku 1994) bol poslancom Slovenskej národnej rady (najprv za SNS, neskôr za Demokratickú úniu). Neskôr vyjadril ľútosť nad tým, ako sa SNS zprofanovala. Istý čas pôsobil ako podpredseda Výboru SNR pre vzdelanie, vedu, kultúru a šport.

Osobný život

Štefan Kvietik sa narodil svojej matke, keď mala sedemnásť rokov a ona mu ešte stihla popriať k sedemdesiatinám. Bol ženatý, mal dve dcéry a syna. Žil v Bratislave, miloval hory a trhy (najmä vianočné).

Prečítajte si tiež: Skúsenosti s rehabilitáciou po TEP

Ocenenia

Štefan Kvietik bol za svoju prácu ocenený mnohými cenami a vyznamenaniami:

  • "Trilobit" (1963)
  • "Najlepší herec" podľa ankety časopisu "Film a divadlo" (1973 a 1976)
  • "Múza Melpomené pražských diváků" (1975)
  • "Štátna cena Klementa Gottwalda" (1976)
  • "Cena Paľa Bielika" (1983)
  • V roku 2004, v rámci filmového festivalu Art Film v Trenčianskych Tepliciach, prevzal cenu ”Hercova misie” a na tamojšom “Moste slávy” súčasne pribudla tabuľka s jeho menom.
  • V roku 2004 mu prezident Ivan Gašparovič udelil štátne vyznamenanie, Rad Ľudovíta Štúra II. triedy.
  • Pri príležitosti 70. narodenín mu prezident SR udelil ocenenie za zásluhy o rozvoj slovenského divadelníctva a filmového umenia - Kríž prezidenta Slovenskej republiky II. stupňa.
  • V roku 2010 bol zaradený do Siene slávy na udeľovaní cien Osobnosť televíznej obrazovky za rok 2009.

Spomienky a odkazy

Štefan Kvietik bol hereckou legendou, ktorá zanechala nezmazateľnú stopu v slovenskej kultúre. Jeho herecký prejav a štýl, akým svoje úlohy hrával, bol jedinečný a nezameniteľný. Diváci si ho pamätajú najmä pre jeho zaujímavo zafarbený hlas. Medzi jeho najznámejšie filmy a seriály patria Červené víno, Medená veža, Majster Kat, Boxer a smrť alebo Tisícročná včela.

Prečítajte si tiež: Prehľad zariadení s MUDr. Štefanom Bodnárom

tags: #stefan #kvietik #životopis

Ďalšie články