Rozdiel medzi stratou na zárobku a stratou dôchodku: Komplexný prehľad

Škoda na zdraví, spôsobená treťou osobou, môže viesť k rôznym nárokom pre poškodeného. Medzi najčastejšie patria náhrada škody na zdraví, bolestné, náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia a náhrada za stratu na zárobku. Tento článok sa zameriava na rozdiel medzi stratou na zárobku a stratou dôchodku, pričom zohľadňuje aj legislatívne zmeny v slovenskom právnom poriadku.

Náhrada škody na zdraví: Komponenty

Náhrada škody na zdraví pozostáva z viacerých samostatných zložiek, ktoré kompenzujú rôzne aspekty ujmy spôsobenej poškodenému:

• Náklady spojené s liečením: Pokrývajú náklady, ktoré nie sú hradené z povinného zdravotného poistenia a boli účelne vynaložené na liečenie v dôsledku úrazu alebo choroby z povolania.
• Bolestné: Jednorazová náhrada za bolesť spôsobenú poškodenému. Bodové ohodnotenie bolestného určuje lekár v posudku.
• Náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia: Jednorazová náhrada za trvalé následky zranenia, ktoré negatívne ovplyvňujú možnosti poškodeného uplatniť sa v živote (napr. obmedzenie koníčkov, pracovných možností). Musí ísť o následky, ktoré sa prejavujú minimálne 1 rok.
• Náhrada za stratu na zárobku: Kompenzuje pokles príjmu poškodeného v dôsledku práceneschopnosti alebo invalidity.
• Náhrada nemajetkovej ujmy: Posudzuje sa individuálne a zohľadňuje vnútorný, psychologický aspekt, ktorý vplýva na spôsob a kvalitu života poškodenej osoby.

Strata na zárobku počas práceneschopnosti (PN)

Ak bol poškodený v dôsledku zranenia práceneschopný, jeho príjem sa zníži. V tomto prípade mu vzniká nárok na náhradu za stratu zárobku počas PN. Táto náhrada sa uhrádza formou peňažného dôchodku vo výške rozdielu medzi priemerným zárobkom poškodeného pred vznikom škody a náhradou, ktorá bola poškodenému vyplatená v dôsledku choroby alebo úrazu podľa osobitných predpisov. Podmienkou uplatnenia tohto nároku je preukázateľný pokles zárobku.

Novela Občianskeho zákonníka a zosúladenie s Ústavou SR

Pôvodná právna úprava náhrady za stratu na zárobku sa odkláňala od zásady, že sa uhrádza skutočná škoda a ušlý zisk. Poškodený sa nemohol domôcť náhrady škody v takom rozsahu, v akom mu skutočne vznikla. Občiansky zákonník zaviedol právnu úpravu, podľa ktorej sa nárok poškodeného na náhradu straty na zárobku posudzoval podľa zákona o sociálnom poistení. Tým sa obmedzilo subjektívne právo poškodeného domáhať sa skutočnej náhrady za stratu na zárobku.

Národná rada Slovenskej republiky prijala zákon č. 394/2019 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník. Novelou sa reaguje aj na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky z 10. októbra 2018, ktorým bol vyslovený nesúlad ustanovenia § 446 Občianskeho zákonníka s čl. 12 ods. 1 a čl. 20 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky. Cieľom novely je zosúladenie právnej úpravy náhrady škody na zdraví spôsobenej protiprávnym konaním s Ústavou SR.

Prečítajte si tiež: Všetko o daňovej strate

Výpočet straty na zárobku počas PN po novele

Podľa novej právnej úpravy sa náhrada straty na zárobku počas doby pracovnej neschopnosti poškodeného hradí peňažným dôchodkom vo výške rozdielu medzi priemerným zárobkom poškodeného pred vznikom škody a náhradou toho, čo bolo poškodenému vyplatené v dôsledku choroby či úrazu podľa osobitného právneho predpisu.

Ak poškodeným bude zamestnanec, pri určení priemerného zárobku sa bude postupovať podľa ustanovenia § 134 Zákonníka práce. Od takto zisteného priemerného zárobku pred vznikom škody sa odpočíta náhrada príjmu a nemocenské vyplatené poškodenému počas pracovnej neschopnosti. To znamená, že strata na zárobku musí byť uhradená poškodenému v rozsahu, v akom nie je kompenzovaná náhradou príjmu a nemocenským.

Strata na zárobku po skončení PN alebo pri invalidite

Pokiaľ v dôsledku poškodenia zdravia po skončení pracovnej neschopnosti poškodená osoba dosahuje menší príjem ako dosahovala pred poškodením zdravia, má právo požadovať aj peňažný dôchodok. Novelizované znenie ustanovenia § 447 Občianskeho zákonníka znie nasledovne: „Náhrada straty na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti alebo pri invalidite sa uhrádza peňažným dôchodkom vo výške rozdielu medzi priemerným zárobkom, ktorý poškodený dosahoval pred vznikom škody, a súčtom zárobku, ktorý poškodený dosahuje po skončení pracovnej neschopnosti a priznaného invalidného dôchodku vyplácaného poškodenému podľa osobitných predpisov“.

Ujma sa v tomto prípade posúdi na základe porovnania priemerného zárobku poškodeného, ktorý dosahoval pred vznikom škody a zárobkom, ktorý dosahuje po poškodení, pričom tento „nový“ zárobok je závislý aj od toho, či a v akej výške poškodený poberá invalidný, resp. čiastočne invalidný dôchodok. Náhrada za stratu na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti sa teda vypočíta ako rozdiel medzi priemerným zárobkom poškodeného, ktorý dosahoval pred vznikom škody a súčtom zárobku, ktorý poškodený dosahuje po poškodení a priznaného invalidného dôchodku.

Jednorazové odškodné

Ak o to požiada poškodený a je na to dôležitý dôvod, prizná súd namiesto peňažného dôchodku jednorazové odškodné. Novelizované ustanovenie umožňuje súdu za splnenia dvoch kumulatívnych podmienok - žiadosť poškodeného a existencia dôležitého dôvodu, priznať peňažné dávky náhrad uhradzované vo forme peňažného dôchodku, vo forme jednorazového plnenia.

Prečítajte si tiež: Komplexný prehľad: Dôchodok a strata zárobku

Strata dôchodku

Strata dôchodku nie je samostatný nárok, ale je zohľadnená pri výpočte straty na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti alebo pri invalidite. Ak poškodený poberá invalidný dôchodok, táto suma sa odpočíta od priemerného zárobku, ktorý dosahoval pred vznikom škody. Rozdiel predstavuje náhradu straty na zárobku.

Príklad: Priemerný zárobok poškodeného pred úrazom bol 600 eur. Po skončení PN mu bol priznaný invalidný dôchodok vo výške 250 eur, pričom poškodený nepracuje. Strata na zárobku po skončení PN je 600 - 250 = 350 eur.

Náklady na výživu pozostalých pri usmrtení

Pri usmrtení uhrádza ten, kto spôsobil škodu, formou peňažného dôchodku náklady na výživu pozostalým, ktorým bol poškodený ku dňu svojej smrti povinný poskytovať výživu. Peňažný dôchodok pre pozostalých sa uhrádza vo výške rozdielu medzi tým, čo by poškodený mal podľa primeraného očakávania pozostalým na nákladoch na výživu poskytovať, ak by k usmrteniu nebolo došlo, a dávkami podľa osobitného predpisu poskytovanými z rovnakého dôvodu.

Dôležité aspekty a súvisiace nároky

• Príčinná súvislosť: Je nevyhnutné preukázať príčinnú súvislosť medzi škodou na zdraví a zmenšením príjmu poškodeného.
• Daňové a odvodové povinnosti: Strata na zárobku počas pracovnej neschopnosti podlieha daňovo odvodovým povinnostiam.
• Oprávnenosť poisťovne: Poisťovňa má právo posúdiť, či je doba trvania pracovnej neschopnosti biologicky primeraná povahe zranenia poškodeného a či zranenia súvisia s dopravnou nehodou.
• Predĺžovanie PN: Poisťovňa prešetruje, či zranenia, pre ktoré je poškodený práce neschopný súvisia s dopravnou nehodou. Často sa stáva, že poškodený je práceneschopný pre ochorenia, ktoré sa prejavovali poškodeného pred dopravnou nehodou.
• Ďalšie nároky: Okrem náhrady za stratu na zárobku má poškodený nárok na náhradu nákladov spojených s liečením, bolestné a náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia. V prípade smrti má fyzická osoba, voči ktorej mal zomretý v čase svojho úmrtia vyživovaciu povinnosť, nárok na pozostalostnú úrazovú rentu. Náhradným výživným sa prispieva na zabezpečenie výživy nezaopatreného dieťaťa v prípade, že si povinná osoba (zákonný zástupca) neplní vyživovaciu povinnosť ustanovenú súdom. Medzi náklady možno zaradiť aj výdavky vynaložené na smútočné oblečenie, cestovné výdavky na a z miesta pohrebu.

Prečítajte si tiež: Všetko o dávke v nezamestnanosti

tags: #strata #na #zarobku #a #strata #dochodku