Striedavá osobná starostlivosť na Slovensku: Rastúci trend a legislatívne výzvy

Slovenské rodiny čoraz častejšie využívajú možnosť striedavej osobnej starostlivosti o deti po rozvode alebo rozchode rodičov. Za vyše osem rokov bolo do striedavej starostlivosti zverených približne desaťtisíc detí. Napriek rastúcemu trendu však táto forma starostlivosti stále nie je dostatočne ukotvená v slovenskej legislatíve a vyžaduje si väčšiu podporu zo strany štátu.

Rastúca popularita striedavej starostlivosti

Využívanie striedavej osobnej starostlivosti na Slovensku má rastúci trend. V roku 2018 dosiahlo 9,43 percenta. V rámci krajiny vidieť výrazné rozdiely. Vo svete je využívanie tejto možnosti ešte vyššie. Napríklad v roku 2015 polovica švédskych rozvedených rodičov tvrdila, že deti trávia rovnaký čas s mamou aj otcom. V Belgicku je striedavá starostlivosť uprednostnená od roku 2006. V Španielsku bolo po rozvode v striedavej starostlivosti v roku 2017 okolo 30 percent detí, na Baleárskych ostrovoch 47,2 percenta a v Katalánsku 44,9 percenta.

Legislatívne medzery a potreba aktualizácie

Spoločnosť upozorňuje, že hoci bola striedavá osobná starostlivosť na Slovensku zahrnutá do zákona o rodine už pred desiatimi rokmi, dodnes nie sú všetky súvisiace zákony aktualizované a nie všetky počítajú s takouto možnosťou. Je preto vhodné začať diskusiu o povýšení striedavej starostlivosti na štandardné usporiadanie po rozvode, hoci nie vždy povinné.

Pohľad sudcu na novelu Civilného mimosporového poriadku

JUDr. Peter Rajňák, sudca Mestského súdu Bratislava II a predseda Asociácie rodinných sudcov, vyjadril niekoľko pripomienok k pripravovanej novele Civilného mimosporového poriadku. Okrem iného sa vyjadril k informatívnemu výsluchu dieťaťa a k zastupovaniu maloletých detí v konaní pred súdmi.

Informatívny výsluch dieťaťa

Navrhovaná zmena nepredpokladá, že by sa informatívneho stretnutia rodičov zúčastnil zástupca dieťaťa. Podľa Rajňáka má dieťa s prihliadnutím na jeho participačné práva, ktoré sú garantované napríklad Dohovorom o právach dieťaťa, už pri informatívnom stretnutí rodičov právo na to, aby bolo v konaní zastúpené. Znamená to teda, že už pri informatívnom stretnutí rodičov, by sa mal tohto konania zúčastniť zástupca dieťaťa a súd by mal poznať názor maloletého dieťaťa na rodičmi navrhovanú dohodu. Žiadna dohoda, ktorá sa dieťaťa týka, by nemala byť uzavretá bez toho, aby sa k nej maloleté dieťa vyjadrilo. V opačnom prípade, popierame participačné práva dieťaťa, ktoré sú garantované Dohovorom, Zákonom o rodine a ďalšími ustanoveniami Civilného mimosporového poriadku (§38 C.m.p.), a ktoré boli podrobne rozpracované v predchádzajúcej metodike Ministerstva spravodlivosti. Ani multidisciplinárny prístup, na ktorý poukazuje dôvodová správa, nemôže rezignovať na právo dieťaťa byť v konaní vypočuté a vyjadriť svoj názor. Nie každá dohoda rodičov, musí byť nevyhnutne v súlade s najlepším záujmom maloletého dieťaťa, napríklad striedavá osobná starostlivosť, na ktorej sa rodičia dohodli nemusí maloletému dieťaťu vyhovovať - nechce ju a preferuje pobyt u jedného rodiča. Ak dieťaťu zoberieme možnosť vyjadriť sa k navrhovanej rodičovskej dohode, výrazným spôsobom narušíme jeho zákonom garantované participačné práva. Na jednej strane vypracujeme podrobnú metodiku, ktorá sa participačných práv týka a na druhej strane ich pri navrhovanej zákonnej úprave ignorujeme.

Prečítajte si tiež: Výskum o striedavej starostlivosti

Zastupovanie maloletých detí v konaní pred súdmi

Podľa jednej z navrhovaných zmien, majú maloleté deti v konaní pred súdmi zastupovať, namiesto doterajších úradov práce aj advokáti. Je nepochybné, že advokáti si za zastupovanie vyúčtujú náhradu nákladov, ktoré bude podľa všetkého znášať štát. Rajňák považuje za potrebné uviesť, že časť sudcov, ktorá sa zaoberá rozhodovaním prípadov v oblasti rodinného práva, ale aj ďalšia odborná i laická verejnosť má problém s tým, že sudca podľa uvedeného ustanovenia je sudcom, ktorý rieši prípady toho istého maloletého dieťaťa až kým sa dieťa nestane plnoletým. Je potrebné zvážiť, či toto ustanovenie nepotrebuje zmenu - sudca by rozhodoval vo všetkých prípadoch, ktoré sa týkajú toho istého maloletého dieťaťa, respektíve tých istých maloletých detí iba do právoplatného skončenia konania, ktoré sa dieťaťa týka, potom by sa ďalšie prípadné konanie prideľovalo sudcovi podľa náhodného výberu. Účastníci konania, nemajú za súčasného právneho stavu legálnu možnosť „zbaviť sa“ sudcu, ktorý im v konaní nevyhovuje, takisto niektorí sudcovia sú zákonnými sudcami vo veľmi ťažkých prípadoch, ktoré musia riešiť aj po právoplatnom skončení veci v prípade nových návrhov. Inými slovami, je potrebné pouvažovať o tom či je § 6a v súlade s najlepším záujmom maloletého dieťaťa a viesť o tom odbornú diskusiu.

Možnosť ustanoviť za kolízneho opatrovníka maloletého dieťaťa fyzickú osobu z rodinného prostredia, tak ako to predpokladá § 117 odsek 1 písmeno a) navrhovanej novely existovala aj doteraz. V praxi bola využívaná minimálne, podľa môjho názoru, nemožno hovoriť ani o desiatkach prípadov takýchto zastúpení. Skutočnosť, že za opatrovníka, podľa citovaného § je možné ustanoviť osobu len na návrh, len skomplikuje a predĺži celé konanie. Návrh na ustanovenie takéhoto opatrovníka, bude nepochybne potrebné doručiť druhej strane a počkať na jej vyjadrenie. Môže sa stať, že matka a otec nebudú s návrhom na ustanovenie takéhoto opatrovníka súhlasiť, resp. každý podá svoj samostatný návrh. Ustanovenie advokáta ako procesného opatrovníka maloletého dieťaťa, je nevyskúšaným a nikde v okolitých štátoch nefungujúcim spôsobom zastupovania maloletého. Návrh zákona ani dôvodová správa nehovorí o tom, ktorého advokáta, bude súd ustanovovať a na základe akého princípu (regionálny princíp, náhodný výber). Advokáti nie sú trénovaní na prácu s maloletými deťmi, podľa zákona o advokácii sú viazaní pokynmi svojich klientov. Nie je teda jasné, či a do akej miery bude advokát nútený prihliadať na záujem maloletého dieťaťa, ktoré bude zastupovať. Nie je ani jasné, akým spôsobom sa bude advokát so svojim maloletým klientom kontaktovať - či ho navštívi doma alebo si ho predvolá do kancelárie, kto bude maloleté dieťa v takomto prípade sprevádzať, či bude nevyhnutná prítomnosť rodiča a ktorého. Neviem si predstaviť, že by advokát zastupoval svojho maloletého klienta bez toho, aby sa s ním pred tým o jeho predstavách porozprával. Problém vidím aj v tom, že už v súčasnosti nie je jednoduché zladiť termín pojednávania vo veci za situácie, že matku a otca zastupujú advokáti. Ak bude súd pracovať namiesto dvoch advokátov s troma advokátmi, bude tento problém vypuklejší. Už v súčasnosti sa odročuje, podľa hrubého…

Vypustenie § 100 Civilného mimosporového poriadku

Pripravovaná zmena, teda vypustenie obligatórneho spojenia konania o rozvod manželstva s konaním o úprave práv a povinností rodičov k maloletým deťom na čas po rozvode, narúša doteraz používanú a rokmi overenú súdnu prax v týchto konaniach. Dôvodová správa uvádza, že súčasná právna úprava obsiahnutá v paragrafe 100 prináša niektoré aplikačné problémy. Podľa Rajňáka, vypustenie tejto úpravy, práve naopak, aplikačné problémy spôsobí. Úvahy, uvedené v dôvodovej správe o tom, že súčasná právna úprava má akýmsi spôsobom diskriminovať zosobášené páry, ktoré má nútiť do konania, ktoré nechcú a nepotrebujú, nie je namieste. Podľa zákona o rodine je manželstvo zväzkom muža a ženy, ktorý spoločnosť všemožne chráni. Rodina založená manželstvom je základnou bunkou spoločnosti. Vláda Slovenskej republiky sa vo svojom programovom vyhlásení jednoznačne prihlásila k ochrane manželstva a rodiny. Slovenský právny poriadok rodinu založenú na manželstve všemožne chráni a podporuje. Úvahy o diskriminácii zosobášených párov v konaní o rozvod manželstva oproti nezosobášeným párom, teda nemajú oporu v nastavení spoločnosti v Slovenskej republike ani v politike vlády Slovenskej republiky. Úlohou súdov Slovenskej republiky nie je uľahčovať rozvody, práve naopak úlohou Slovenskej republiky je snažiť sa o zachovanie manželstva ( § 96 ods.1 C.m.p. zatiaľ nikto nenavrhuje zrušiť) a ak to nejde, všemožne dbať na ochranu práv maloletých detí na čas po rozvode manželstva. Rajňák nesúhlasí s názorom, že v prípade zrušenia § 100 možno očakávať zníženie počtu konaní. Práve naopak, počet konaní sa zvýši. V konaní o rozvod manželstva sú manželia často motivovaní rozviesť sa čo najskôr preto, že jeden z manželov má iný vzťah alebo preto, že potrebujú vyporiadať BSM. V praxi sa bude často stávať, že manželia budú v priebehu konania o rozvod manželstva tvrdiť, že úpravu práv a povinností k maloletým deťom na čas po rozvode nepotrebujú a bezprostredne po skončení konania o rozvod manželstva podá jeden z nich návrh na úpravu práv a povinností rodičov k maloletým deťom.

Navrhovaná zmena, vôbec nereflektuje na skutočnosť, že návrh na úpravu práv a povinností rodičov k maloletým deťom, býva podaný často pred návrhom na rozvod manželstva. Existuje teda právoplatné rozhodnutie súdu o úprave práv a povinností rodičov na čas do rozvodu manželstva. Je pravdou, že takáto úprava sa právoplatnosťou o rozvode manželstva končí. Navrhovaná zmena, nehovorí o tom čo sa stane s rozhodnutiami o úprave práv a povinností rodičov k maloletým deťom, ktoré budú súdmi vydané pred rozvodom manželstva. Navrhovaná úprava, nehovorí ani o tom ako bude súd postupovať v prípade, že manželia budú požadovať úpravu práv a povinností rodičov k maloletým deťom na čas po rozvode manželstva. Nie je jasné, či v takomto prípade bude potrebné vo veci začínať nové - teda ďalšie konanie. Nie je jasné, do akého súdneho registra sa budú zapisovať konanie o rozvod manželstva v prípade, že manželia nebudú žiadať úpravu práv a povinností rodičov k deťom na čas po rozvode. Bezdetné rozvody sa doteraz zapisujú do registra Pc, kým konanie o rozvod s maloletými deťmi sa zapisujú do registra P. Nie je jasné, ako bude súd postupovať v prípade, že pred návrhom na rozvod manželstva bude podaný návrh na úpravu práv a povinností rodičov k maloletým deťom a rodičia v konaní o rozvod manželstva nebudú žiadať upraviť práva a povinnosti k maloletým deťom. Bude potrebné, pred rozvodom manželstva na rozhodnutie o úprave práv a povinností rodičov k maloletým deťom na čas do rozvodu počkať? Akým spôsobom, bude súd zisťovať - v konaní o rozvod manželstva - (za situácie, keď rodičia nebudú požadovať úpravu práv a povinností rodičov k deťom) názor maloletých detí na ďalšie spolunažívanie s rodičmi, ktorí budú rozvedení? Z uvedeného, teda vyplýva, že vypustenie § 100 neuľahčí a nezjednoduší konania o rozvod manželstva práve naopak, do aplikačnej praxe prinesie množstvo problémov, ktoré doteraz neboli čo, nepochybne spôsobí nárast počtu konaní a bude v príkrom rozpore s najlepším záujmom maloletého dieťaťa. Navyše - ani laická ani odborná verejnosť doteraz požiadavku na zrušenie rokmi overeného a fungujúceho § 100 C.m.p.

Navrhované znenie § 116a síce odkazuje na § 38 teda na povinnosť súdu informovať maloleté dieťa v prebiehajúcom konaní a na povinnosť súdu zisťovať jeho názor, v praxi si však Rajňák nevie predstaviť ako budú súdy v uvedených prípadoch postupovať. Za súčasného stavu, aj pri uzavretí rodičovskej dohody, má súd k dispozícii vo väčšine prípadov stanovisko kolízneho opatrovníka, ktorý v rámci šetrenia pomerov zisťuje aj názor maloletého dieťaťa. Rajňák sa obáva toho, že v prípade platnosti navrhovanej zmeny, budú súdy pristupovať k uplatňovaniu § 38 Civilného mimosporového poriadku formalisticky alebo si tú povinnosť nebudú plniť vôbec. Po uzavretí rodičovskej dohody a za situácie, keď budú maloleté dieťa zastupovať iba rodičia a nebude tam prítomná tretia osoba, teda kolízny opatrovník sa budú stávať prípady, že súdy rodičovskú dohodu schvália bez toho, aby zisťovali či je v prospech maloletého dieťaťa. Potreba uvažovať po doterajšej zmene koncepcie kolízneho opatrovníctva vznikla preto, že sa v praxi vyskytovali a vyskytujú prípady, kde je Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny navrhovateľom aj kolíznym opatrovníkom súčasne. V uvedených prípadoch, je žiadúce takýto stav zmeniť a prvotná úvaha pri návrhu zmeny koncepcie kolízneho opatrovníctva uvažovala o tom, že v týchto konkrétnych prípadoch, bude maloleté dieťa zastupovať Centrum právnej pomoci. Navrhovaná úprava, podľa paragrafového znenia, však tento koncept, napriek názorom drvivej väčšine sudcov, ktorí boli členmi komisie, zmenila - v zásade vylúčila doteraz používaný a rokmi overený spôsob zastupovania maloletého dieťaťa, podľa ktorého maloleté dieťa zastupuje ako kolízny opatrovník úrad práce. Za navrhovaným konceptom je možné vidieť snahu úradov práce, zbaviť sa agendy zastupovania maloletých na súdoch kvôli tomu, že sú dlhodobo personálne poddimenzované a ich úradníci sú slabo finančne ohodnotení.

Prečítajte si tiež: Vzor striedavej starostlivosti

Obnova konania v konaní o návrat maloletého

Podľa Rajňáka, je návrh na vypustenie obnovy konania v konaní o návrat maloletého, v rozpore s nariadením Rady (EÚ) 2019/1111 z 25. júna 2019. Ústavný súd Slovenskej republiky nálezom PL. ÚS 23/2019 nevyhovel návrhu skupiny poslancov, ktorí namietali, že uvedené ustanovenie je v rozpore s ústavou (konkrétne článkom 1 ods. 1 a 2, 2 ods. 2, 7 ods. 5, 19 ods. 2, 41 ods. 1 a 46 ods. 1 v spojení s článkom 48 ods. 2 ústavy) článkom 24 Charty základných práv Európskej únie, článkami 3 a 11 Dohovoru o právach dieťaťa, článkami 1, 2 a 11 Haagskeho dohovoru a článkom 11 ods. 3 nariadenia Brusel IIbis a článkom 6 a 8 Dohovoru. Vláda Slovenskej republiky v konaní pred ústavným súdom poukázala na to, že potrebu flexibilnejšej právnej úpravy v situáciách, keď sa objavia nové dôkazy alebo skutočnosti, ktoré nebolo možné v pôvodnom konaní uplatniť, potvrdzuje aj novoprijaté nariadenie Rady (EÚ) 2019/1111 z 25. júna 2019 o právomoci a uznávaní a výkone rozhodnutí v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností a o medzinárodných únosoch detí (ďalej len „nariadenie Rady EÚ č. 2019/1111“), ktoré v čl. 56 ods. 4 ustanovuje, že vo výnimočných prípadoch možno prerušiť vykonávacie konanie, ak by bolo dieťa výkonom vystavené vážnemu riziku fyzickej alebo psychickej ujmy z dôvodu dočasných prekážok, ktoré sa vyskytli po vydaní rozhodnutia, alebo z dôvodu akejkoľvek významnej zmeny okolností. V čl. 56 ods. 6 uvedeného nariadenia sa zavádza aj možnosť orgánu príslušného na výkon rozhodnutia takýto výkon rozhodnutia na návrh zamietnuť, ak je vážne riziko uvedené v odseku 4 trvalej povahy. Vláda sa vo svojom stanovisku tiež odvoláva na porovnávacie právo, z ktorého má vyplývať európsky konsenzus v možnosti aplikácie mimoriadnych opravných prostriedkov v návratových konaniach, keďže inštitút obnovy konania je súčasťou právnej úpravy v Dánsku, vo Švajčiarsku, v Estónsku, pričom „na rozdiel od Slovenskej republiky viaceré štáty umožňujú v návratových konaniach dokonca dovolanie (napr. Nemecko, Belgicko, Francúzsko).“. Niektoré zahraničné úpravy tiež „umožňujú poukázať na zmenu skutkových okolností (ak sa objavia nové dôkazy, skutočnosti, rozhodnutia) i v rámci výkonu rozhodnutia (napr. Nemecko, Rakúsko), čo v zmysle platnej legislatívy Slovenskej republiky zatiaľ nie je možné.“.

Ďalšie pripomienky k novele

Rajňák nepovažuje za správne, že vnútrorezortné pripomienkové konanie má prebiehať v čase od 01.07.2025 do 18.07.2025 teda v začínajúcom sa dovolenkovom období. Stav civilného mimosporového poriadku nie je taký, že by ho bolo potrebné meniť takto urgentne. Výrazná zmena, ktorá sa pripravuje by si nepochybne zaslúžila dlhšie vnútrorezortné pripomienkové konanie, ktoré by malo prebehnúť v čase mimo dovoleniek, tak aby sa ho mohlo zúčastniť čo najviac sudcov a ďalších osôb, ktoré k tomu majú čo povedať. Nepovažuje za správnu ani navrhovanú účinnosť tejto zmeny, teda od 01. januára 2026. Po medzirezortnom pripomienkovom konaní, ktoré podľa všetkého prebehne takisto v čase letných dovoleniek sa má vláda Slovenskej republiky zaoberať navrhovaným materiálom na svojom zasadnutí v septembri 2025. Je teda možné rozumne predpokladať, že návrh zákona prejde parlamentom niekedy v októbri alebo novembri v závislosti podľa politickej situácie. Legisvakačná lehota, ktorá má uplynúť dňa 01. januára 2026 je teda vzhľadom na rozsah pripravovaných zmien príliš krátka. Podľa dôvodovej správy, nemá návrh zákona vplyv na rozpočet verejnej správy. Toto tvrdenie Rajňák nepovažuje za správne.

Príklad z praxe: Nesúhlas s striedavou starostlivosťou

Dobrý deň, mám 1,5-ročného syna a s partnerom nám to dlhodobo nefunguje. Príchod dieťaťa náš vzťah len zhoršil. Skúšali sme už všetky spôsoby, ale partner nemá záujem a vlastne už ani ja. Bavili sme sa aj o tom, že pôjdeme od seba. Partner požaduje striedavú starostlivosť, s čím ja absolútne nesúhlasím. Nebudem mu zakazovať sa so synom stýkať, nech je s ním každý deň koľko mu jeho práca dovolí. Ja však chcem, aby môj syn mal jeden domov a jedno zázemie u mňa. Partner nie je schopný sa o neho postarať, navariť mu, dať mu napiť vody, dodržiavať režim dieťaťa. Super sa s ním pohrá, ale to je maximum, čo s ním zvládne. Je to cudzinec (Turecko), ktorý nerozpráva po slovensky. Keď sa niečo stane, tak všetko riešim ja. Tento príklad ilustruje situáciu, keď jeden z rodičov nesúhlasí so striedavou starostlivosťou z dôvodu obáv o schopnosť druhého rodiča zabezpečiť dieťaťu adekvátnu starostlivosť a zázemie.

Prečítajte si tiež: Práva rodičov

tags: #striedavá #osobná #starostlivosť #Poľsko