
Dovolenka predstavuje pre zamestnanca zaslúžený oddych, čas na regeneráciu a načerpanie nových síl. Právo na dovolenku je zakotvené v zákone, konkrétne v Zákonníku práce, a je neoddeliteľnou súčasťou pracovnoprávneho vzťahu. Tento článok sa zameriava na nárok na dovolenku v kontexte kolektívnych zmlúv, pričom zohľadňuje rôzne aspekty a špecifiká, ktoré môžu ovplyvniť výmeru a podmienky čerpania dovolenky.
Zákonník práce v § 100 definuje nárok zamestnanca na dovolenku za kalendárny rok alebo jej pomernú časť, dovolenku za odpracované dni a dodatkovú dovolenku. Každý zamestnávateľ je povinný poskytnúť svojim zamestnancom dovolenku, ak ich vzťah upravuje pracovná zmluva. V prípade, že pre firmu pracujete na základe dohody alebo inej zmluvy, napr.
Minimálna výmera dovolenky je stanovená zákonom. Zamestnanec, ktorý odpracuje celý rok, má nárok na minimálne štyri kalendárne týždne dovolenky. V prípade, že zamestnanec dosiahne vek 33 rokov, vzniká mu nárok na ďalší týždeň dovolenky navyše, čo predstavuje minimálne päť týždňov dovolenky. Zákonník práce neurčuje maximálnu hranicu dovolenky, čo umožňuje zamestnávateľom a zamestnancom dohodnúť sa na vyššej výmere, a to prostredníctvom pracovných alebo kolektívnych zmlúv.
Učitelia a odborní zamestnanci majú špecifickú výmeru dovolenky, ktorá je stanovená na minimálne 40 dní (osem týždňov) v kalendárnom roku podľa zákona č. 138/2019 Z. z. Väčšinu tejto dovolenky však učitelia čerpajú počas školských prázdnin.
Kolektívna zmluva zohráva významnú úlohu pri úprave pracovných podmienok, vrátane nároku na dovolenku. Môže upravovať výmeru dovolenky nad rámec zákonom stanoveného minima.
Prečítajte si tiež: Stravovanie zamestnancov a sociálny fond
Kolektívna zmluva vyššieho stupňa pre zamestnávateľov, ktorí pri odmeňovaní postupujú podľa zákona č. 553/2003 Z. z. o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme, nemôže určiť najvyššiu prípustnú výmeru dovolenky. Takéto obmedzenie by bolo v rozpore s Ústavou SR, ktorá garantuje právo na kolektívne vyjednávanie a s ustanovením § 4 ods. 2 zákona č. 2/1991 Zb. Kolektívna zmluva vyššieho stupňa teda nemôže zmeniť ustanovenie § 103 Zákonníka práce tak, že obmedzí zvýšenie výmery dovolenky. Predpis nižšej právnej sily nesmie odporovať zákonu.
Podniková kolektívna zmluva môže pridať dodatkovú dovolenku, napríklad 5 dní, ale iba pre nepedagogických zamestnancov. Ak zamestnávateľ postupuje pri odmeňovaní svojich zamestnancov podľa zákona č. 553/2003 Z. z., je povinný pri uzatváraní podnikovej kolektívnej zmluvy postupovať v súlade s Kolektívnou zmluvou vyššieho stupňa pre zamestnávateľov, ktorí pri odmeňovaní postupujú podľa zákona č. 553/2003 Z. z.
Termín čerpania dovolenky určuje zamestnávateľ po prerokovaní so zamestnancom podľa plánu dovoleniek určeného s predchádzajúcim súhlasom zástupcov zamestnancov. Dovolenku by si mali pracovníci vyčerpať najneskôr do konca kalendárneho roka, pre ktorý bola určená.
Aj počas skúšobnej doby má zamestnanec právo na dovolenku. Hoci neodpracoval 60 dní, môže sa so svojím šéfom dohodnúť na čerpaní dovolenky.
Počas dovolenky patrí zamestnancovi náhrada mzdy vo výške jeho priemernej mzdy. Rozhodujúce obdobie pre jej výpočet je kalendárny štvrťrok.
Prečítajte si tiež: Nároky z kolektívnych zmlúv
Vo väčších spoločnostiach, výrobných či automobilových fabrikách mávajú zamestnanci nariadenú celozávodnú dovolenku, resp. hromadné čerpanie dovolenky všetkých zamestnancov. Zvyčajne ide o súvislý blok voľných dní, počas ktorých sa výroba vo firme úplne zastaví. Na to, aby zamestnávateľ mohol svojim zamestnancom celozávodnú dovolenku nariadiť, musí spĺňať dve podmienky.
Niektorí zamestnávatelia pri výberových konaniach ponúkajú kandidátom na prácu ako jeden z kľúčových benefitov neobmedzenú dovolenku.
Prečítajte si tiež: Právne aspekty neplatnosti kolektívnej zmluvy