Striedavá starostlivosť a vplyv na školský prospech

Úvod

Striedavá starostlivosť je téma, ktorá sa v posledných rokoch čoraz viac dostáva do popredia. Striedavá starostlivosť predstavuje jednu z možností, ako zabezpečiť starostlivosť o maloleté dieťa po rozvode rodičov. Táto forma starostlivosti sa stáva čoraz diskutovanejšou témou aj na Slovensku. Prečo? Pretože prináša riešenie, ktoré môže byť v záujme detí aj rodičov. Ale je to vždy tak? Ak ste sa niekedy zamýšľali nad tým, aké výhody, nevýhody či právne úskalia tento model starostlivosti môže predstavovať, nie ste sami. Cieľom tohto článku je poskytnúť komplexný pohľad na striedavú starostlivosť, s dôrazom na výskumy realizované na Slovensku a v zahraničí, a to aj s ohľadom na dopady na dieťa a rodinu. Táto forma starostlivosti je rozhodne zaujímavá, no nie bez výziev.

Definícia a princípy striedavej starostlivosti

Striedavá starostlivosť predstavuje špecifický model výchovy detí po rozvode alebo rozchode rodičov. Ide o situáciu, keď obaja rodičia aktívne a rovnocenne prispievajú k starostlivosti, výchove a emocionálnemu rozvoju svojho dieťaťa.

Medzi základné princípy striedavej starostlivosti patria:

• Rovnosť oboch rodičov: Každý z rodičov má rovnaké právo a povinnosť podieľať sa na starostlivosti o dieťa.
• Najlepší záujem dieťaťa: Prioritou je vždy blaho dieťaťa.

Striedavá starostlivosť je často diskutovanou témou, a to z dobrého dôvodu. Pre mnohých rodičov znamená tento model rovnováhu, spoluprácu a najmä blaho dieťaťa v popredí.

Výhody striedavej starostlivosti

Rozvod rodičov nemusí znamenať, že dieťa stratí pravidelný kontakt s jedným z nich. Naopak, striedavá starostlivosť umožňuje zachovať blízky vzťah s oboma rodičmi.

Prečítajte si tiež: Štúdie o striedavej starostlivosti

• Emocionálna stabilita: Keď dieťa cíti, že je rovnako dôležité pre oboch rodičov, jeho sebahodnota stúpa.
• Rovnaká zodpovednosť: Obaja rodičia sú plne zainteresovaní do života dieťaťa. Striedavá starostlivosť má aj ďalší významný benefit - zaručuje rovnaké práva obom rodičom. Už žiadne „jednostranné rozhodovanie“, ale skôr spravodlivé rozdelenie starostlivosti.

Máte pocit, že je to náročné? Možno. Striedavá starostlivosť nie je len o právach a povinnostiach. Je o vytváraní rovnováhy, ktorá prospieva všetkým zúčastneným - najmä však tým najmladším. Tento model vyžaduje spoluprácu, rešpekt a ochotu prispôsobovať sa.

Úskalia a výzvy striedavej starostlivosti

Striedavá starostlivosť môže na prvý pohľad pôsobiť ako dokonalé riešenie - rovnaký čas s oboma rodičmi, spravodlivé rozdelenie. Realita však často býva zložitejšia. Deti sú prirodzene citlivé na zmeny a prispôsobovanie sa dvom rôznym domácnostiam môže byť pre ne stresujúce.

• Pocit neistoty: Neustále presuny medzi domovmi môžu narúšať pocit stability a bezpečia. Dieťa sa môže cítiť, že nikde nepatrí úplne.
• Logistika: Časté sťahovanie: Deti musia neustále presúvať svoje veci medzi domácnosťami - školské pomôcky, oblečenie, hračky. Náročné harmonogramy: Rodičia musia koordinovať svoje rozvrhy a rozhodnúť, kde bude dieťa tráviť voľný čas, sviatky či prázdniny. Čo ak má jeden rodič nepredvídané povinnosti?

Striedavá starostlivosť teda nie je len otázkou práv a povinností, ale aj praktických kompromisov.

Právny rámec striedavej starostlivosti na Slovensku

Striedavá starostlivosť nie je len o tom, ako si rodičia rozdelia čas s dieťaťom. Stojí za ňou celý systém zákonov a pravidiel, ktoré ju upravujú. Podľa slovenského právneho systému je striedavá starostlivosť upravená predovšetkým v zákone č. 36/2005 Z.z. o rodine. Tento zákon presne stanovuje práva a povinnosti rodičov, ale aj podmienky, za ktorých môže byť striedavá starostlivosť nariadená.

• Dohoda medzi rodičmi: Ak sa rodičia dokážu dohodnúť, súd ich dohodu spravidla akceptuje.

Keď rodičia nemôžu dospieť k dohode sami, prichádza na rad súd. Ako to funguje? Dôležité je, že súd vždy kladie dôraz na dobro dieťaťa. Vo väčšine prípadov striedavej starostlivosti si rodičia prejdú kombináciou rokovaní, súdnych rozhodnutí a vlastnej spolupráce.

Prečítajte si tiež: Výskum o striedavej starostlivosti

Ako úspešne zvládnuť striedavú starostlivosť

Striedavá starostlivosť môže byť skvelým riešením, no ak rodičia nevedia, ako správne začať, môže nastať chaos. Aby tento model fungoval bez väčších problémov, je dôležité zamyslieť sa nad niekoľkými zásadnými otázkami. Ako dosiahnuť, aby dieťa nezažilo ďalší stres? Ako zabezpečiť plynulú spoluprácu? Bez komunikácie to jednoducho nepôjde. A nie, nejde o obyčajnú výmenu názorov, ale o skutočne efektívnu a otvorenú komunikáciu. Akási “dohodová terapia” medzi rodičmi, kde záleží na každom slove. Prečo?

• Rešpektujte sa navzájom: Môže to znieť otrepane, ale vzájomný rešpekt je základ. Odmietanie názorov druhej strany či hádky pred dieťaťom nikomu nepomôžu.
• Stanovte si pravidlá: Dohody o striedaní, školských povinnostiach či voľnom čase by mali byť jasne definované.
• Nezabúdajte na flexibilitu: Niekedy nastanú nepredvídané situácie.

Pamätajte, že základom úspechu striedavej starostlivosti je vždy obojstranná vôľa nájsť spoločnú reč. Hovorí sa, že dobrý plán je polovičná práca - a pri striedavej starostlivosti to platí dvojnásobne.

• Vytvorte harmonogram: Jasný harmonogram striedania býva základom.
• Zabezpečte kontinuitu pre dieťa: Škola, krúžky, kamaráti - všetko by malo ostať čo najviac nezmenené.

Ak sa dokážete dohodnúť a všetko správne nastaviť, striedavá starostlivosť môže byť šanca, nie problém. Správne plánovanie a dobrá komunikácia sú dve hlavné ingrediencie úspechu. Bez nich bude mať celý proces viac prekážok, než by si kto prial.

Deti v striedavej starostlivosti a ich školská dochádzka

Čoraz viac sa v školách a školských zariadeniach stretávame s deťmi, ktoré nežijú v kompletnej rodine. Pre školy z toho vyplýva niekoľko povinností voči zákonným zástupcom, najmä v súvislosti s rozhodovacou činnosťou školy podľa správneho poriadku. Všetky formy osobnej starostlivosti o dieťaťa sú si rovnocenné. Najčastejšie sa o forme osobnej starostlivosti o dieťa rodičia, ktorí spolu nežijú, dohodnú alebo rozhodne na návrh niektorého z nich súd.

Kto je zákonný zástupca maloletého dieťa na výchovno-vzdelávacie účely, ktoré plní predprimárne vzdelávanie v materskej škole (ďalej len „MŠ“), povinnú školskú dochádzku v základnej škole (ďalej len „ZŠ“) alebo v stredných školách (ďalej len „SŠ“) a aké má práva a povinnosti, ustanovuje zákon č. 245/2008 Z. z. Čo je obsahom výkonu rodičovských práv a povinností, kedy a za akých podmienok možno tieto rodičovské práva a povinnosti obmedziť, presne ustanovuje zákon č. 36/2005 Z. z.

Prečítajte si tiež: Vzor striedavej starostlivosti

Zákonným zástupcom je rodič alebo iná fyzická osoba než rodič, ktorá má dieťa na základe rozhodnutia súdu zverené do osobnej starostlivosti, osobnej striedavej starostlivosti alebo do pestúnskej starostlivosti. Rodičovské práva a povinnosti majú rodičia aj bez rozhodnutia súdu, t. j. vznikajú im automatický narodením dieťaťa. Ich výkon si môžu rodičia upraviť aj dohodou.

V príspevku sa venujeme aj pocitom žiaka, s ktorými sa potrebuje vyrovnať v situácii, kedy si jeho rodina prechádza krízou. Opisujeme vývinové fázy a uvádzame rozdiely v prežívaní konfliktu v závislosti od pohlavia detí. Rozoberieme konflikt lojality a dopad manipulácie rodičov na správanie žiaka. Poznatky mediátora, rodičov, pedagogických a odborných zamestnancov školy o prežívaní rozchodu rodičov v jednotlivých vývinových etapách dieťaťa sú dôležité pre hľadanie najlepšieho porozchodového modelu úpravy styku s dieťaťom, ale aj pre pochopenie správania sa žiaka v školskom prostredí v procese rozpadu rodiny.

• Dieťa v ranom veku (do 3 rokov): Dieťa získava najdôležitejšie základy pre budúcnosť počas prvých troch rokov jeho života. Je to veľmi dôležité obdobie, kedy si dieťaťa začína formovať postoj k dobru a zlu. Začína prejavovať súcit k iným osobám, k hračkám. U batoliat sa objavujú pozitívne a negatívne reakcie a strach u dieťaťa môže vyvolať aj krik, hádka a náhla zmena situácie. V tomto veku má dieťa silný citový vzťah k matke, k otcovi, prípadne k starým rodičom a bezvýhradne im dôveruje. Nepokojný spánok, zlosť a vzdor u detí sú tiež signálom, že sa s nimi niečo deje. Úloha otca a matky má pre dieťa v tomto veku veľký význam.
• Predškolský vek: Deti v predškolskom veku reagujú na problémy v rodine veľmi citlivo. Záleží od temperamentu dieťaťa, či sa bude hnevať, alebo bude veľmi smutné. V tomto období sa dieťa formuje ako osobnosť, individualita s vlastnými potrebami a sebauvedomovaním. Ustaľujú sa uňho a vyhraňujú už konkrétne vlastnosti osobnosti, charakter, temperament a záujmy. Dieťa dokáže odlišovať niekoľko základných emócii, snaží sa identifikovať s jedným z rodičov, ktorému prikladá „menšie zlo“. Na druhej strane je aj „ochrancom“ toho rodiča, ktorému sa ubližuje. Dieťa je v tomto veku ovplyvnené rodičom, blízkou osobou, má veľkú fantáziu a nedokáže vyhodnotiť informácie. Treba sa s dieťaťom rozprávať a uisťovať ho o tom, že ho rodičia ľúbia. Deti sú značne neisté. Primárna reakcia detí na problémy v tomto veku sa prejavuje smútkom a plačlivosťou. Chlapci trpia viac ako dievčatá. Túžia po rodičovi, ktorý odišiel. Chlapcom veľmi chýba otec, prežívajú pocit odmietnutia rodičom. Majú zníženú sebaúctu, objavujú sa depresie, prudké zhoršenie prospechu. Deti sa všemožne snažia zabrániť rodičom, aby sa rozišli.
• Školský vek: Dôležité a náročné obdobie pre dieťa v tomto veku je prechod z materskej školy do základnej školy. Deti majú nové školské povinnosti, musia sa začleniť do nového kolektívu, pribudnú im povinnosti vo forme krúžku. Ak sa rodičia rozídu a uvažujú nad úpravou styku s dieťaťom, ktoré nastúpilo do školy, mali by zvážiť, aký to bude mať dopad na dieťa. Ak by sa k tomu pridali ešte aj dve domácnosti, mohlo by to spôsobiť veľkú emocionálnu a psychickú záťaž pre dieťa. Dieťa sa musí zároveň adaptovať na novú domácnosť a keď v domácnosti žije rodič aj s partnerom alebo aj inými členmi, je náročné preň nájsť si svoje miesto. Zaujímavé je, že učiteľ je pre dieťaťa v tomto období väčšou autoritou ako rodičia. Vzťah dieťaťa je vo vzťahu k rodičovi stále veľmi silný. Pociťuje lásku, úctu a rešpekt. Stotožňuje sa s nimi. Chce byť ako oni, pracovať v rovnakom zamestnaní a pripisuje si rovnaké vlastnosti, aké majú jeho rodičia. Rola otca nadobúda väčší význam. Otec je modelom mužskej roly ako pre chlapcov tak aj pre dievčatá. Rozpad rodiny v tomto období predstavuje pre nich záťaž aj v tom, že strácajú pocit bezpečia a istoty z rodinného prostredia. Deti sú dezorientované a nevedia, komu majú veriť. Zhoršujú sa vzťahy aj s partnermi rodičov.
• Malá puberta: Oproti predchádzajúcemu obdobiu sa obdobie malej puberty vyznačuje hnevom a zlosťou, ktorý sa prejavuje navonok voči svojmu okoliu. Prevládajú negatívne emócie nad pozitívnymi. Intenzívne vo vnútri však dieťaťa prežíva hlboký smútok, strach a cíti sa osamelé a nemilované. Typickým pocitom je pocit bezmocnosti. Dieťa má problém aj so svojimi rovesníkmi a prichádza s nimi do konfliktov. Potrebuje poznať fakty, pravdu a všetko mať vysvetlené. Veľmi reálne vníma, čo sa v rodine deje. Sprievodnými prejavmi tohto obdobia sú vety: „Ste hrozní, nenávidím vás“. Hnevajú sa na rodičov, že sa rozchádzajú, najmä na toho, kto dal podnet k rozchodu. Dieťa sa aktívne zapája do deštruktívnych konfliktov rodičov. Odmieta tráviť čas s rodičom, ktorý odišiel. Hnev a obavy sa miešajú so smútkom. Smúti za rodičom, ktorý odišiel a objavujú sa zvýšené somatické problémy - bolesti hlavy, brucha. Rodičia by si mali uvedomiť, že problémy s rozpadom vzťahu sú ich problémom a nemali by svoje deti oberať o detstvo. Deti sú už dostatočné zrelé nato, aby sa dokázali vcítiť do pocitov dospelých.
• Puberta: Štatistický v tomto veku detí sa rodičia rozvádzajú najmenej. Pubertálny vek je obdobím hľadania samého seba, dospievajúci sú citovo nestabilní. Rozpad rodiny v období puberty deti vnímajú ako zradu rodičov. Najväčšie obavy majú z vlastnej budúcnosti. Dištancujú sa od problémov rodičov, alebo rýchle dospievajú, preberajú role odídeného rodiča. Reakcie adolescentov sa veľmi líšia. Práve orientácia a zameranie sa na seba samého im pomáha zvládať rozchod rodičov ľahšie. Deti sa snažia tráviť doma čo najmenej času. V puberte častejšie vyhľadávajú rovesnícke skupiny a tie vždy nemusia byť len pozitívne. Konflikty v rodine tak dieťa môže riešiť delikventným správaním. Dospievajúce deti sa stavajú voči dospelým ako k rovnocenným partnerom či súperom. Snažia sa o nezávislosť a odmietajú plniť povinnosti a bezvýhradne rešpektovať príkazy dospelých. Poznajú aj svoje práva a snažia sa ich všemožne uplatniť. Dospievajúcim deťom nevyhovuje, že sa rodičia snažia rozhodovať za nich, s kým budú tráviť svoj voľný čas. Preto pri starších deťoch, ak rodičia dokážu aspoň minimálne komunikovať, navrhujeme rodičom v mediácii neupravovať striktne plán stretávania sa rodičov s dieťaťom. Dospievajúce deti si žiadajú slobodu rozhodovania o svojom čase, o tom, s kým sa budú stretávať. Postoj rodičov k ich dospievajúcim deťom je častokrát skreslený. Vnímajú ich stále ako malé deti. Z toho potom plynú rôzne výchovne problémy, o ktorých sa rodičia snažia porozprávať s deťmi občas aj v mediácii. Rodičom odporúčame prečítať si literatúru o vývinovej psychológii, aby lepšie poznali, ako sa dieťa postupne mení a vyvíja. Dokážu tak lepšie pochopiť zmeny v správaní dieťaťa aj v bežnej rodine, kde nie je konflikt rodičov.

Vplyv rozvodu na dieťa a konflikt lojality

Na Slovensku platí, že súd zveruje dieťa vo väčšine prípadov do starostlivosti matke. Dohodou rodičov o výkone rodičovských práv a povinností zväčša dochádza k dohode rodičov o tom, že deti budú žiť prevažne v domácnosti matky. Aj keď existujú organizácie podporujúce otcov a ich práva, treba si priznať, že slovenskí otcovia striedavú starostlivosť o dieťa odmietajú. K dobrej adaptácii detí na novú porozchodovú situáciu prispieva, keď obaja rodičia citovo podporujú svoje deti a ubezpečujú ich o svojej láske.

Keď rodičia prvýkrát počujú slovo rozchod, zostanú veľmi prekvapení. Snažia sa tomu neprikladať význam. Odmietajú skutočnosť, že práve ich rodina nemá budúcnosť. Veď predsa hádky sú v každej rodine, napriek tomu sa na problémy nedokážu pozerať racionálne. Telesne tento moment odborníci porovnávajú s fyzickou bolesťou. Žiaľ, takmer vo všetkých vysoko sporových rodinných konfliktoch sa rodičia zaoberajú výlučne sebou a orientujú sa na partnera v konflikte. Kým predtým sa všetko „točilo“ okolo detí, v konflikte už rodičia vôbec nezohľadňujú potreby svojich detí. Nesnažia sa ich od konfliktu ochrániť, ale často deti do konfliktu zapájajú. Nútia ich zaujať pozíciu voči jednému z rodičov. Pre deti sú už samotné hádky, ktorým veľakrát nerozumejú, veľkým utrpením. Prežívajú tzv. konflikt lojality. Stoja pred rozhodnutím vybrať si jedného z rodičov, napriek tomu, že ich milujú oboch. Pre deti celé toto obdobie je veľmi traumatizujúce. Prežívajú strach zo straty, smútok, pocit ohrozenia, hnev, ale aj hanbu pred kamarátmi, či pocit menejcennosti. Neraz obviňujú samých seba za rozpad rodiny.

Konflikt lojality radíme medzi intrapersonálne konflikty spojené s vnútorným prežívaním konfliktu. Vždy sa dieťa dostáva do konfliktu lojality, ak si má vybrať, ktorý z rodičov je „lepším“ rodičom. Môže dať prednosť rodičovi, ktorý si ho dokáže lepšie „kúpiť“ tým, že mu bude tolerovať jeho nevhodné správanie, nebude striktne dbať na plnení povinnosti, či nadmieru ho materiálne podporovať. Iné dieťa môže uprednostniť rodiča, ktorý potrebuje ochranu a z pocitu viny, aby mu neublížilo, sa nechá citovo vydierať. Môže nastať aj ten najhorší variant manipulácie s názorom dieťaťa v teórii a medzi psychológmi označovaný ako syndróm zavrhnutého rodiča. Neustálym presvedčovaním, vytrvalým očierňovaním jedného rodiča a idealizovaním toho druhého môže dôjsť k trvalému poškodeniu psychického vývoja dieťaťa. Výpoveď takého dieťaťa je veľmi racionálna a emocionálne veľmi presvedčivá, aj keď je dieťa veľmi malé.

Násilie páchané na deťoch je definované najmä ako týranie, sexuálne zneužívanie a zanedbávanie. O násilí páchanom na dieťati možno hovoriť aj v prípadoch, ak je dieťa vystavované psychickému nátlaku rodičov, konfliktu lojality a zámerne alebo z ľahostajnosti voči duševnému vývoju dieťaťa ho vystavujeme pasívnemu násiliu páchanému na jednom z rodičovi. Pedagogický, ale aj odborný zamestnanec je ten, kto prichádza do kontaktu so žiakmi denne. Mal mať dostatočné znalosti o vývinových štádiách detí a byť vždy pozorný k zmenám v správaní sa jeho žiakov, pretože neraz to môže byť signál, že dieťaťa prežíva ťažké obdobie a neraz sa obáva zdôveriť najbližším so svojimi pocitmi.

tags: #striedavá #starostlivosť #a #vplyv #na #školský