
Striedavá osobná starostlivosť o dieťa je forma starostlivosti, ktorá sa stáva čoraz viac diskutovanou témou v slovenskej spoločnosti, najmä v kontexte rozvodov a rozchodov rodičov. Cieľom tohto článku je poskytnúť komplexný prehľad o striedavej starostlivosti, dobrovoľnom výživnom a podmienkach, ktoré sú s nimi spojené, a to z pohľadu slovenského práva.
Striedavá osobná starostlivosť (ďalej len "striedavka") je definovaná ako forma starostlivosti, pri ktorej sa obaja rodičia podieľajú na výchove a starostlivosti o dieťa v približne rovnakom rozsahu. Táto forma starostlivosti má zabezpečiť, aby dieťa malo rovnaký prístup k obom rodičom a aby sa minimalizovali negatívne dopady rozchodu rodičov na jeho vývoj.
Inštitút striedavej osobnej starostlivosti bol na Slovensku upravený zákonom o rodine. Predkladatelia novely Občianskeho súdneho poriadku sú toho názoru, že súčasná právna úprava nie je dostatočne precízna a existujú problémy s vymožiteľnosťou súdnych rozhodnutí.
V rámci navrhovanej novelizácie Občianskeho súdneho poriadku sa navrhuje doplnenie možnosti zverenia dieťaťa predbežným opatrením aj do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov. Doteraz bolo možné dieťa predbežným opatrením zveriť len do starostlivosti jedného z rodičov.
Súd môže rozhodnúť o zverení dieťaťa do striedavky len ak sú splnené nasledovné podmienky:
Prečítajte si tiež: Výskum o striedavej starostlivosti
Zároveň sa navrhuje nové znenie ustanovenia § 24 ods. 2 Zákona o rodine, aby sa zabezpečilo, že viac detí rozvodom nepríde o jedného z rodičov, s ktorým by obvykle stratili alebo obmedzili kontakt.
Predpokladom bezproblémového priebehu striedavej starostlivosti je schopnosť a ochota rodičov vzájomne spolupracovať. V prípade nevyriešených konfliktov a pretrvávajúcej nevraživosti medzi bývalými partnermi sa preto súdy zverovaniu detí do striedavej osobnej starostlivosti skôr vyhýbajú. Striedavka zároveň nie je v záujme dieťaťa, ak by bol jej výkon prekážkou pre jeho riadne vzdelávanie.
Obaja rodičia dieťaťa by súčasne mali žiť v rozumnej vzdialenosti od seba, ktorá umožňuje dieťaťu dennú dochádzku do zariadenia, ktoré už navštevuje, resp.
Striedavka bola zakotvená ako forma starostlivosti, ktorá má čo najviac šetriť právo dieťaťa a oboch jeho rodičov na rodinný život. V praxi sa však neraz stáva, že motiváciou pre jej požadovanie nie je záujem rodiča plnohodnotne tráviť čas so svojím potomkom, ale snaha vyhnúť sa plateniu výživného k rukám druhého rodiča.
Podľa zákona o rodine súd aj pri striedavej osobnej starostlivosti rozhoduje o výživnom tak, aby bola splnená podmienka rovnakej životnej úrovne dieťaťa a rodiča. Zároveň je však pravdou, že má prihliadať na dĺžku osobnej starostlivosti každého rodiča a ak je to adekvátne vzhľadom na okolnosti konkrétneho prípadu, výživné skutočne určiť nemusí.
Prečítajte si tiež: Vzor striedavej starostlivosti
Z judikatúry možno pre určenie výšky výživného počas striedavky vyvodiť nasledujúce pravidlá:
Všeobecne platí, že nárok na daňový bonus vzniká rodičovi, v ktorého domácnosti je dieťa vyživované. V prípade striedavej starostlivosti podmienku spĺňajú obaja rodičia; podľa zákona o dani z príjmov si však bonus môže uplatniť len jeden z nich. Ak sa rodičia nedokážu pri striedavke o bonuse dohodnúť, má pri jeho uplatňovaní prednosť matka. O daňovom bonuse sa možno dohodnúť napríklad tak, že určitú časť roka si ho uplatní jeden z rodičov a zvyšnú časť naopak druhý. Čo sa týka prídavku na dieťa a príplatku k prídavku, opäť platí, že prednosť má dohoda rodičov. Pokiaľ sa matka s otcom nedohodnú, vyplatí sa prídavok a príplatok k prídavku tomu z rodičov, ktorému sa vyplácal už pred zverením dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti.
Dobrovoľné výživné je platba, ktorú jeden z rodičov platí na starostlivosť o dieťa na základe vzájomnej dohody, bez formálneho súdneho rozhodnutia. Hoci je táto forma výživného založená na dobrej vôli a dohode, je dôležité poznať jej právne aspekty a riziká.
Zákon upravuje viacero druhov vyživovacích povinností, pričom jedným z nich je aj vyživovacia povinnosť rodičov k deťom. Rozhodujúcu právnu úpravu k tomuto inštitútu možno nájsť v ustanoveniach § 62 a nasl. zákona č. 36/2005 Z.z. Právna úprava vychádza z toho, že plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Z pohľadu dieťaťa zákon konštruuje pravidlo, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Výživné pre maloleté dieťa možno priznať aj spätne, a to najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania. Zákonným predpokladom pre takéto spätné priznanie výživného je existencia dôvodov hodných osobitného zreteľa.
Prečítajte si tiež: Práva rodičov
Konanie vo veci určenia výživného pre maloleté dieťa je tzv. mimosporovým konaním, ktoré môže začať nielen na základe procesnej aktivity rodičov dieťaťa (t.j. podaním návrhu na začatie konania), ale aj bez návrhu. Súd bude skúmať príjem oboch rodičov, ďalej bude skúmať to, koľko platil otec na dieťa doteraz, aké súd priemerné mesačné výdavky na dieťa a pod. Záverom sa odporúča, aby ste pred prípadným podaním návrhu na určenie výživného vyhľadali odbornú právnou pomoc a postup prekonzultovali s ohľadom na Vašu konkrétnu skutkovú situáciu.
Dohoda o výživnom na maloleté dieťa musí byť písomná, podpísaná oboma rodičmi maloletého, ktoré bude prílohou návrhu na súd.
Pri rozhodovaní o striedavej starostlivosti súd zvažuje množstvo faktorov, ktoré majú vplyv na záujem dieťaťa. Medzi tieto faktory patria:
Zmena pomerov odôvodňuje zmenu rozhodnutia o výchove maloletého dieťaťa, prípadne súdom schválenej dohody rodičov o výchove maloletého dieťaťa len vtedy, ak iné okolnosti prevažujú nad požiadavkou stálosti výchovného prostredia. Nesúhlas matky so striedavou starostlivosťou môže byť relevantný len vtedy, ak je vybudovaný na dôvodoch, ktoré sú spôsobilé intenzívnym spôsobom negatívne zasahovať do záujmu dieťaťa.
Hoci striedavá starostlivosť môže byť pre dieťa prospešná, existujú aj určité úskalia, ktoré je potrebné zvážiť:
Ak striedavá starostlivosť nie je možná alebo vhodná, existujú aj iné formy úpravy rodičovských práv a povinností, ktoré môžu zabezpečiť záujem dieťaťa:
Rozhodovacia prax súdov pripúšťa, že vydané rozhodnutie súdu o úprave výkonu práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu (§ 36 ZR) sa za istých okolností stane neúčinným. K neúčinnosti tohto rozhodnutia dochádza na základe právne významných skutočností, ako sú napríklad rozvod manželstva alebo obnovenie spolužitia rodičmi maloletého.
tags: #striedavá #starostlivosť #dobrovoľné #výživné #podmienky