Zákaz cirkusov so zvieratami na Slovensku: Dôvody a perspektívy

Cirkusy so zvieratami boli dlhé roky súčasťou zábavného priemyslu, avšak čoraz viac sa do popredia dostávajú etické otázky spojené s držaním a vystupovaním zvierat v týchto zariadeniach. Na Slovensku sa táto téma stala predmetom verejnej diskusie a viedla k prijatiu legislatívy, ktorá má obmedziť alebo úplne zakázať využívanie niektorých druhov zvierat v cirkusoch. Cieľom tohto článku je preskúmať dôvody, ktoré viedli k zákazu cirkusov so zvieratami na Slovensku, ako aj analyzovať rôzne perspektívy zainteresovaných strán.

Dôvody zákazu cirkusov so zvieratami

Etické aspekty držania zvierat v cirkusoch

Jedným z hlavných dôvodov zákazu cirkusov so zvieratami sú etické aspekty spojené s držaním a vystupovaním zvierat v týchto zariadeniach. Ochrancovia zvierat argumentujú, že cirkusy nemôžu zabezpečiť zvieratám vhodné životné podmienky, ktoré by zodpovedali ich prirodzeným potrebám. Zvieratá sú často držané v stiesnených priestoroch, nemajú dostatok pohybu a sú vystavené stresu z neustáleho cestovania a hluku.

Podľa Silvie Čaňovej zo Slobody zvierat, napríklad tigre potrebujú svoj osobný priestor, mali by sa šplhať po stromoch či loviť. V cirkusoch však žijú na minimálnom priestore a v skupinách, kde nemajú osobný priestor, nemôžu napríklad uniknúť pred agresívnymi jedincami. Podobne sú na tom aj slony a mnohé ďalšie zvieratá, ktoré cirkusanti držia v stiesnených podmienkach.

Kruté praktiky drezúry

Ďalším argumentom proti cirkusom so zvieratami sú kruté praktiky drezúry, ktoré sú často používané na to, aby zvieratá vykonávali triky a cviky, ktoré sú im neprirodzené. Na dosiahnutie poslušnosti používajú cvičitelia neúmerné metódy a nedovolené pomôcky, ktoré vyvolávajú strach a spôsobujú bolesť, ako bodce, elektrické tyče a háky, biče, náhubky, dokonca žeravé platničky na nohách. Zvieratám sú často odstraňované zuby a mnohé sú trénované pod vplyvom narkotík.

Transport a životné podmienky

Ochrancovia zvierat upozorňujú aj na to, že zákon sa nezaoberá transportami, ktoré podľa nich patria medzi najväčšie problémy cirkusu. V kamiónoch, maringotkách, klietkach, prepravkách putujú zvieratá z krajiny do krajiny. Preprava je považovaná za vysoko stresujúci faktor pre všetky druhy zvierat a mala by byť limitovaná na čo najmenšiu možnú mieru. Cirkusové zvieratá sú na cestách po celý rok, často cestujú niekoľko dní či týždňov v kuse. Pri transporte trpia nepohodlím, bežné sú extrémne výkyvy teplôt pri cestovaní naprieč krajinami, kedy nemajú zabezpečenú potrebnú klimatizáciu. Najmä v lete hrozí prehriatie, pretože v kabínach prívesov sa môže vyšplhať teplota aj na 60 °C. Trpia tiež nedostatočnými prestávkami, nedostatočným napájaním a vyčerpanosťou. Zimy trávia často v studených neprispôsobených maringotkách a kamiónoch. Pre teplomilné zvieratá sú zimy v takýchto podmienkach náročné a máloktorý cirkus má záujem financovať výstavbu adekvátneho zimoviska.

Prečítajte si tiež: Prevencia kriminality a postpenitenciárna starostlivosť

Bezpečnostné riziká

Cirkusy so zvieratami predstavujú aj bezpečnostné riziko pre verejnosť. Pracovníci cirkusov a členovia verejnosti, vrátane detí, boli usmrtení a zmrzačení po útokoch cirkusových zvierat. Stalo sa, že levy, tigre aj slony ušli a následkom toho ľudia zomierali. Avšak cirkusy znovu a znovu pripúšťajú ľudí nebezpečne blízko k týmto zvieratám. A aby veci ešte zhoršili, niekedy vystavujú zvieratá v nevhodných, nekontrolovaných miestach, len aby vytvorili publicitu pre svoje predstavenia.

Rôzne perspektívy na zákaz cirkusov so zvieratami

Postoj ochranárov zvierat

Ochrancovia zvierat dlhodobo bojujú za zákaz cirkusov so zvieratami. Sloboda zvierat je jednou z najaktívnejších organizácií, ktorá sa zasadzuje za práva zvierat na Slovensku. Organizácia realizuje kampane, zbiera podpisy pod petície a snaží sa presadiť legislatívne zmeny, ktoré by zakázali využívanie zvierat v cirkusoch.

Podľa Silvie Čaňovej zo Slobody zvierat je dôležité si uvedomiť, že formulácia „zviera je cítiaci tvor”, nebola jediná, ktorá do zákona minulý rok pribudla. „Práve tento zákaz sa týka hlavne cirkusov a platí od 1.9.2018. Text sa však odvoláva na vyhlášku, ktorá zákaz spresní a okrem iného určí aj zoznam zvierat, ktoré budú zakázané. A keďže táto vyhláška doposiaľ nebola vydaná, nedal sa zákaz v praxi použiť a cirkusy k nám ďalej chodili a zvieratá vystupovali,” vyjadrila sa pre Startitup Silvia Čaňová.

Postoj cirkusantov

Cirkusanti sa zvierat nechcú vzdať, hoci vystupovať s nimi nebudú môcť. Argumentujú tým, že zvieratá sú súčasťou ich rodiny a majú sa u nich dobre. Najznámejší česko-slovenský cirkus Aleš si na jeseň rozložil svoj červenobiely stan v Senci neďaleko Bratislavy. Aj keď už panuje sychravé počasie, predstavenia sú stále v plnom prúde, manéž vykurujú teplým vzduchom. Vrcholom programu je drezúra tigrov, tiav a koní.

Aleš junior je rozhodnutý už dnes, čo bude ďalej robiť. Zvieratá si chce nechať, aj keď vyhláška určí, že nemôžu viac vystupovať. Pozná ich od narodenia a má k nim osobný vzťah. „Nikto nám ich nemôže vziať. To neexistuje. A aj keby na toto urobili zákon, tak ich budeme brániť aj násilím,” tvrdí principál Antonín Aleš junior.

Prečítajte si tiež: Nová legislatíva v oblasti náhradnej rodinnej starostlivosti

Cirkusanti tiež argumentujú tým, že zákaz cirkusov so zvieratami môže mať existenčné dôsledky, lebo prináša zákaz využívania niektorých druhov zvierat na verejné vystúpenia. Koordinátor iniciatívy Cirkusy spoločne Jaromír Pavlík označil slovenský zákon za obrovský hazard so zvieratami.

Postoj štátnych orgánov

Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR (MPRV SR) prijalo zákon, ktorý má obmedziť alebo úplne zakázať využívanie niektorých druhov zvierat v cirkusoch. „Určite nechceme cirkusy diskriminovať, chceme však ochrániť najrizikovejšiu skupinu divožijúcich zvierat pred ich zneužívaním,“ vysvetľovala na jar zámery ministerstva pôdohospodárstva jeho šéfka Gabriela Matečná.

Návrh vyhlášky bol však podľa najnovších informácií MPRV SR už oficiálne notifikovaný podľa požiadaviek smernice EÚ. Od 1. novembra tak v cirkusoch neuvidíš šelmy (s výnimkou psa, mačky a fretky), primáty, slony, hrochy, nosorožce, delfíny ani žirafy.

Kontrolu nad ochranou zvierat a udržiavaní ich dobrých životných podmienok vykonáva Štátna veterinárna a potravinová správa SR. V prípade porušenia zákazu hrozí pokuta až do výšky 20-tisíc eur.

Kam so zvieratami?

Ak by aj cirkusy chceli zvieratá zveriť do správných rúk, nie je veľmi kam. Jednou z prijateľných alternatív sú zoologické záhrady. Aleš junior je však presvedčený, že by si ich nezobrali. Jeho slová potvrdzuje Jela Račevová z marketingu zoologickej záhrady v Bratislave. Príchod veľkého počtu zvierat by jednorázovo nezvládli, lebo každému živočíchovi treba vytvoriť nové priestory a podmienky.

Prečítajte si tiež: Dôchodok na Slovensku: Plánovanie a budúcnosť

Silvia Čaňová zo Slobody zvierat je presvedčená, že zákony ponúkajú dostatočný čas na to, aby sa všetci zainteresovaní pripravili.„Prechodné obdobie umožní pripraviť sa na to, ako cirkusom - nenakupovať a nerozmnožovať nové zvieratá - tak záchranným staniciam a parkom, ktoré tieto zvieratá budú môcť prijať. Už dnes sú ich v Európe desiatky a pribúdajú stále nové." uvádza. Ministerstvo pôdohospodárstva pochybuje, že by sa cirkusy začali zvierat nekontrolovane. zbavovať. Ak by niekto úmyselne opustil zviera, hrozí mu pokuta od 400 do 1000 eur.

Medzinárodný kontext

Slovensko nie je jedinou krajinou, ktorá sa zaoberá problematikou cirkusov so zvieratami. Zákaz vystupovania divožijúcich zvierat v cirkusoch už platí vo viacerých krajinách, napríklad vo Veľkej Británii, Nórsku, Švédsku, Poľsku, Izraeli, v Chorvátsku len vo vybraných miestach, ďalej vo Fínsku, Dánsku či v Bulharsku. Grécko dokonca zašlo ešte ďalej. Ako prvá krajina v Európe zakázala verejné vystupovanie všetkých zvierat v Cirkusoch. Tento zákaz sa týka akýchkoľvek zvierat, vrátane domestikovaných ako sú psy, mačky či kone.

tags: #zákaz #cirkusov #so #zvieratami #Slovensko #dôvody