Študenti vs. Poistenie na dôchodok: Porovnanie a dôležité aspekty

Štúdium je dôležitou etapou života, ktorá má vplyv na budúce pracovné zaradenie a potenciálny dôchodok. Vzťah medzi štúdiom, sociálnym poistením a dôchodkom je však komplexný a často nejasný. Tento článok sa zameriava na porovnanie postavenia študentov a poistencov na dôchodok, s cieľom objasniť ich práva a povinnosti v systéme sociálneho poistenia na Slovensku.

Kto je poistencom štátu?

Štát preberá zodpovednosť za platenie poistného pre určité skupiny obyvateľstva, ktoré sú definované ako poistenci štátu. Medzi týchto poistencov patria:

• Nezaopatrené deti až do ukončenia povinnej školskej dochádzky.
• Študenti do veku 26 rokov bez ohľadu na formu štúdia (denné aj externé), avšak len do získania vysokoškolského vzdelania II. stupňa.
• Študenti denného štúdia do veku 30 rokov do získania vysokoškolského vzdelania II. stupňa.

Doba štúdia a jej vplyv na dôchodok

Dôležitou otázkou je, či sa doba štúdia započítava do doby dôchodkového poistenia, známej aj ako odpracované roky, ktoré sú kľúčové pre nárok na dôchodok a jeho výšku.

Obdobie do 31. decembra 2003

Do konca roka 2003 sa doba štúdia započítavala ako tzv. náhradná doba podľa vtedy platných predpisov, konkrétne zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení. To znamenalo, že aj za dobu štúdia bol občanovi priznaný a vypočítaný dôchodok.

Obdobie od 1. januára 2004

Od 1. januára 2004 vstúpil do platnosti zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení. Tento zákon definuje obdobia, za ktoré platí poistné na dôchodkové poistenie štát, napríklad za osoby, ktoré sa starajú o deti do 6 rokov alebo poberajú opatrovateľský príspevok.

Prečítajte si tiež: Poistenie študentov na dôchodok

Podľa tohto zákona doba štúdia nie je obdobím povinného dôchodkového poistenia. Študent strednej alebo vysokej školy nie je považovaný za zamestnanca ani za SZČO (samostatne zárobkovo činnú osobu).

Príklad: Pani Alica, narodená v roku 1983, študovala na vysokej škole v rokoch 2002 až 2007. Z tohto obdobia sa jej započíta len doba štúdia v rokoch 2002 a 2003.

Započítanie štúdia na strednej škole

Započítanie doby štúdia na strednej škole je zložitejšie a závisí od toho, ako bola posudzovaná povinná školská dochádzka v čase, keď občan navštevoval základnú a strednú školu. Povinná školská dochádzka bola v minulosti 8-ročná, 9-ročná alebo 10-ročná.

• Školský rok 1961/1962 - 1977/1978: Zákon č. 186/1960 Zb. stanovoval povinnú školskú dochádzku na deväť rokov.
• Školský rok 1978/1979 - 1983/1984: Zákon č. 63/1978 Zb. zaviedol základné školy s ôsmimi ročníkmi.
• Školský rok 1984/1985 - 2007/2008: Zákon č. 29/1984 Zb. stanovoval povinnú školskú dochádzku na desať rokov. V období od 1. septembra 1984 do 31. júla 1991 bolo možné započítať dobu štúdia už od prvého ročníka strednej školy, ale najskôr po ukončení ôsmich rokov školskej dochádzky.

Sociálna poisťovňa individuálne posudzuje, aká časť štúdia na strednej škole sa občanovi započíta do obdobia dôchodkového poistenia, v závislosti od toho, akú základnú školu žiak navštevoval a ako dlho ju navštevoval. Občania narodení po 31. auguste 1982 už končia povinnú školskú dochádzku, ktorá je desaťročná, v prvom ročníku strednej školy, a preto nemusia preukazovať dátum jej skončenia.

Príjmy študentov a ich vplyv na sociálne a zdravotné poistenie

Študenti majú rôzne možnosti získavania príjmov, ktoré môžu mať vplyv na ich sociálne a zdravotné poistenie.

Prečítajte si tiež: Štatistiky obyvateľstva Prešova

Podpora od rodičov

Finančná podpora od rodičov je bežným zdrojom príjmov pre študentov, no jej výška je veľmi individuálna. Rodičia zvyčajne prispievajú na ubytovanie a stravu.

Brigádnická práca

Brigádnická práca je pre študentov bežným spôsobom zárobku. Zákon neobmedzuje výšku zárobku študenta, no existujú určité pravidlá týkajúce sa odvodov.

• Dohoda o brigádnickej práci študentov: Pri uzatvorení dohody o brigádnickej práci si študent môže uplatniť odvodovú výnimku vo výške 200 EUR u jedného zamestnávateľa. To znamená, že ak študent zarobí viac ako 200 EUR, platí odvody na sociálne poistenie len zo sumy presahujúcej túto hranicu. So zdravotným poistením si ako študent nemusíte lámať hlavu, pretože štát hradí zdravotné poistenie za študentov do 30 rokov.
• Riadna pracovná zmluva: Ak študent uzavrie riadnu pracovnú zmluvu, neplatia pre neho žiadne úľavy zo sociálneho ani zdravotného poistenia. Platí rovnaké odvody ako každý iný zamestnanec. Štatút študenta však naďalej garantuje zdravotné poistenie hradené štátom, ale len do veku 30 rokov.

Pri uzatváraní dohody o brigádnickej práci je dôležité pozorne si prečítať typ a rozsah dohodnutej práce, pracovný čas a obdobie, na ktoré sa dohoda uzatvára. Každá zmluva musí obsahovať výšku odmeny za vykonanú prácu, ktorá nesmie byť nižšia ako minimálna hodinová mzda.

Dane

Študenti, ktorí pracujú, musia platiť dane z príjmu zo závislej činnosti. Výška daňového preddavku závisí od výšky zárobku. Základ dane je možné znížiť uplatnením nezdaniteľnej časti základu dane, ktorá bola v roku 2022 vo výške 381,61 EUR. Uplatniť si ju môžete prostredníctvom tlačiva „Vyhlásenie na uplatnenie nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka a daňového bonusu“ u zamestnávateľa.

Ak študent zarobí menej ako 2 289,63 EUR a zamestnávateľ mu už zrážal preddavky na daň, nemusí podávať daňové priznanie.

Prečítajte si tiež: Príjmy a dane pre špecifické skupiny

Motivačné štipendiá a iné formy podpory

Vysoké školy poskytujú svojim študentom motivačné štipendiá za dosiahnutie vynikajúcich výsledkov, najčastejšie za výborný prospech. Motivačné štipendium sa udeľuje maximálne pre 10 % študentov. Nárok uchádzať sa oň majú všetci študenti, teda aj tí externí a doktorandi. Výšku a pravidlá na získanie motivačného štipendia určuje každá vysoká škola samostatne. Okrem motivačných štipendií existujú aj podnikateľské štipendiá, ktoré poskytujú podnikatelia, ktorí na tento účel uzatvorili zmluvu s konkrétnou vysokou školou. Štát a vysoké školy tiež podporujú študentov, aby vycestovali do zahraničia a vyskúšali si tam štúdium. Programy na podporu nadaných študentov zakladajú tiež rôzne nadácie či organizácie.

Poplatky za štúdium

Štúdium na štátnych vysokých školách je bezplatné v prípade, že študujete denne a neprekročíte štandardnú dĺžku štúdia. Ak budete študovať dlhšie alebo externe, zaplatíte poplatky, ktorých výška závisí od konkrétnej vysokej školy. Maximálnu výšku školného ohraničuje zákon. Máte nárok vysokú školu požiadať aj o zníženie či odpustenie školného. Štúdium na súkromných vysokých školách je spoplatnené, a to aj pri dennej forme a štandardnej dĺžke. Výšku poplatkov zákon v tomto prípade nereguluje.

Povinnosti študentov voči Sociálnej poisťovni

Študenti po ukončení stredoškolského či vysokoškolského štúdia nemajú žiadne oznamovacie či prihlasovacie povinnosti voči Sociálnej poisťovni (SP). Rovnako nemajú voči nej žiadne povinnosti ani v období medzi ukončením štúdia na strednej škole a začiatkom štúdia na vysokej škole, ani medzi jednotlivými stupňami vysokoškolského štúdia, resp. doktorandského štúdia. Žiak strednej školy alebo študent denného štúdia vysokej školy totiž nie je povinne poistený na sociálne poistenie, a preto nemá voči SP počas celého štúdia nijaké prihlasovacie, oznamovacie, ani odvodové povinnosti.

Výnimkou je len poberateľ sirotského dôchodku, ktorý študuje v zahraničí, alebo študuje v Slovenskej republike, a táto škola neposkytuje údaje o študentoch do informačného systému ministerstva školstva.

Ak absolvent školy zostane po ukončení štúdia nezamestnaný, nemá voči SP žiadne povinnosti bez ohľadu na to, či sa zaeviduje na úrade práce, alebo nie. Nikto za neho neplatí poistné na sociálne poistenie, ale súčasne nemá ani nárok na žiadne dávky. Takýto absolvent však má možnosť prihlásiť sa na dobrovoľné sociálne poistenie.

Povinnosti študenta voči Sociálnej poisťovni v ďalšom období po ukončení štúdia závisia od toho, v akej životnej situácii sa ocitne. Ak sa zamestná, povinnosti voči SP bude za neho plniť jeho zamestnávateľ, ten ho prihlási do SP a bude za neho odvádzať poistné na sociálne poistenie.

Ak začne študent po škole podnikať, jeho povinnosti budú závisieť od dosiahnutých príjmov z podnikania v nasledujúcom kalendárnom roku podľa daňového priznania tak, ako je to u všetkých ostatných živnostníkov a samostatne zárobkovo činných osôb (SZČO). To znamená, že ak začne študent podnikať v tomto roku, sociálne poistenie ešte platiť nebude. Daňové priznanie totiž podá daňovému úradu až v roku 2021 za rok 2020.

tags: #su #studenti #vs #poisteni #na #dochodok