Sú študenti poistení na dôchodok? Podmienky a povinnosti absolventov voči Sociálnej poisťovni

Absolventi škôl každoročne po maturitách či štátniciach hľadajú odpovede na otázky, či sa po skončení štúdia musia prihlásiť do Sociálnej poisťovne, kedy, koľko a či vôbec majú platiť sociálne odvody, prípadne či majú nárok na dávku v nezamestnanosti. Sociálna poisťovňa pripravila niekoľko rád, ako postupovať v rôznych životných situáciách. V tomto článku sa pozrieme na podmienky dôchodkového poistenia študentov a povinnosti absolventov voči Sociálnej poisťovni.

Doba štúdia a dôchodkové poistenie

Pri posudzovaní nároku na dôchodok a výšky dôchodku je dôležité, či sa doba štúdia započítava do doby dôchodkového poistenia. Do 31.12.2003 sa doba štúdia pri výpočte dôchodku započítavala ako tzv. náhradná doba podľa vtedy platných predpisov, konkrétne zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení a ďalších predpisov.

Od 1.1.2004 platí zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení. Podľa § 66 ods. 1 písm. b) tohto zákona, obdobie, za ktoré za občana platil poistné na dôchodkové poistenie štát, sa považuje za dobu dôchodkového poistenia. Štát platí poistné napríklad za osoby, ktoré vychovávajú deti vo veku do 6 rokov alebo poberajú opatrovateľský príspevok.

Dôležité je zdôrazniť, že od roku 2004 doba štúdia nie je obdobím povinného dôchodkového poistenia. Študent strednej alebo vysokej školy nie je v postavení zamestnanca a nie je ani SZČO (samostatne zárobkovo činná osoba).

Príklad

Pani Alica sa narodila v roku 1983. V rokoch 2002 až 2007 študovala na vysokej škole. Z tejto doby sa jej započíta len doba štúdia na vysokej škole v rokoch 2002 a 2003.

Prečítajte si tiež: Ako si študenti zabezpečujú dôchodok?

Povinnosti absolventov voči Sociálnej poisťovni po skončení štúdia

Štandardne platí, že povinnosti voči Sociálnej poisťovni bezprostredne po ukončení štúdia študenti nemajú - čakajú na ich až po uplatnení sa na pracovnom trhu podľa konkrétnej situácie, v ktorej sa ocitnú. Ak začnú na Slovensku pracovať na trvalý pracovný pomer alebo na dohodu, povinnosti voči Sociálnej poisťovni za nich bude plniť ich zamestnávateľ. Ak začnú podnikať, povinné poistenie im posúdi Sociálna poisťovňa až o rok - po podaní daňového priznania za rok 2025. Ak idú pracovať alebo študovať do zahraničia, Sociálnej poisťovni to hlásiť nemusia. Ak sa tak sami rozhodnú, môžu si platiť sociálne poistenie sami dobrovoľne.

Absolvent a práca v zahraničí

Ak si študent po škole plánuje užiť voľno, nepracovať, cestovať doma či po svete alebo na dlhšiu dobu odísť študovať či pracovať do zahraničia, nemá voči Sociálnej poisťovni žiadne povinnosti (okrem poberateľa sirotského dôchodku, ktorý končí štúdium). Nemusí jej nič nahlasovať, ani sa registrovať a ani platiť poistné na sociálne poistenie.

Absolvent, sirotský dôchodok a ukončenie/prerušenie štúdia

Osobitné pravidlá platia pre absolventov štúdia, ktorí sú poberateľmi sirotského dôchodku. Ak študent poberá sirotský dôchodok, nahlasuje Sociálnej poisťovni ukončenie štúdia v prípade, ak ho zanechá predčasne alebo ak štúdium preruší. Sumy sirotského dôchodku, ktoré mu Sociálna poisťovňa vyplatila navyše, bude povinný vrátiť, keďže mu už nepatrili. Nárok na výplatu sirotského dôchodku totiž zaniká dňom, keď poberatelia sirotského dôchodku prestávajú byť nezaopatreným dieťaťom, t. j. v prípade študenta ukončením či prerušením štúdia. Nárok na sirotský dôchodok rovnako zaniká dovŕšením veku 26 rokov.

To, či sirota-študent ešte študuje, sa overuje potvrdením školy. Sociálna poisťovňa si to spravidla zisťuje sama v registri ministerstva školstva, a teda študent nemá žiadne povinnosti. Výnimkou sú študenti, ktorí zanechajú štúdium predčasne alebo ho prerušia, ako aj študenti-siroty, ktoré študujú v zahraničí alebo na školách, ktoré v tomto registri nie sú (zväčša ide o školy v pôsobnosti rezortov ministerstva vnútra a obrany). Tieto siroty sú však povinné potvrdenie o návšteve školy, resp. o jeho preruší alebo predčasnom ukončení, predložiť Sociálnej poisťovne sami.

Sirotské dôchodky a brigády

Poberatelia sirotských dôchodkov, ktorí dovŕšili 15 rokov veku a ukončili obdobie školského vyučovania posledného školského roka ich povinnej školskej dochádzky, môžu počas letných prázdnin pracovať. Výplata sirotského dôchodku im nebude počas týchto letných prázdninových mesiacov zastavená a sirotský dôchodok im bude riadne vyplácaný. Sociálna poisťovňa k 31. máju 2025 vyplácala 19 994 dávok sirotské v priemernej výške 210,48 eur.

Prečítajte si tiež: Štatistiky obyvateľstva Prešova

Zamestnávanie mladistvých

Zákonník práce s účinnosťou od 1. augusta 2024 ohraničuje možnosť zamestnávania mladistvých po dovŕšení 15 rokov veku, avšak najskôr dňom ukončenia obdobia školského vyučovania posledného školského roka ich povinnej školskej dochádzky, (napr. po 30. júni), t. j. už počas letných prázdnin (júl a august) a nemusia čakať na oficiálne ukončenie školského roka (31. august).

Pätnásťroční môžu pracovať na dohodu o brigádnickej práci študenta. Tá je pre nich výhodná aj preto, že do výšky 200 eur mesačne je oslobodená od sociálnych odvodov. Na základe dohody o brigádnickej práci študentov možno vykonávať prácu v rozsahu najviac 20 hodín týždenne v priemere a pracovný čas u mladistvého zamestnanca v priebehu 24 hodín nesmie presiahnuť 8 hodín.

Pri uzatvorení pracovnej zmluvy s mladistvým je zamestnávateľ povinný vyžiadať si vyjadrenie (nie súhlas) jeho zákonného zástupcu (napr. rodiča, poručníka). To znamená, že súčasťou prijatia neplnoletej osoby do zamestnania je len vyjadrenie rodiča. Zákonný zástupca teda nemusí súhlasiť s prijatím do zamestnania, resp. s výkonom práce svojho mladistvého dieťaťa, postačuje iba jeho vyjadrenie (kladné alebo záporné stanovisko, postoj).

Mladiství nemôžu pracovať nadčas ani v noci. Rovnako nemôžu mať dohodnutú pracovnú pohotovosť, nesmú prísť do styku s alkoholom, pracovať s hotovosťou môžu, ale nie sú zodpovední za hotovosť. Môžu vykonávať rôznu administratívnu výpomoc, roznášanie letákov, pomocné práce v rôznych podnikoch alebo aj na kúpaliskách.

Absolvent ako nezamestnaný

Keďže počas štúdia nie je študent automaticky poistený na sociálne poistenie a nikto zaňho poistné neplatí, absolvent strednej či vysokej školy nemá po ukončení štúdia automaticky nárok na dávku v nezamestnanosti či iné dávky, ktoré sú podmienené predchádzajúcim uhrádzaním poistného. Štát platí za študenta len zdravotné poistenie, ktoré mu zabezpečí zdravotnú starostlivosť (v prípade choroby, či úrazu, liečby a pod.).

Prečítajte si tiež: Príjmy a dane pre špecifické skupiny

Študent sa môže už od 16-tich rokov veku v Sociálnej poisťovni poistiť dobrovoľne na jednotlivé druhy poistenia. Ak mu dobrovoľné poistenie trvalo dostatočné obdobie, môže získať napr. nárok na dávky v nezamestnanosti. Pri tejto dávke musí získať najmenej 730 dní poistenia a zároveň sa evidovať na úrade práce.

Absolvent a podnikanie

Ak študent začne po škole podnikať, povinnosti prihlásiť sa do Sociálnej poisťovni a platiť poistné na sociálne poistenie mu vzniknú až na budúci rok (2026) podľa dosiahnutých príjmov z podnikania uvedených v daňovom priznaní za rok 2025. Aby sa živnostník, resp. SZČO nestal povinným platiteľom sociálnych odvodov v roku 2026, jeho príjem za rok 2025 nesmie prekročiť sumu 9 144 eur.

Ak hranicu príjmov podnikateľ prekročí, vznik povinného sociálneho poistenia a presnú výšku odvodov oznámi na budúci rok samotná Sociálna poisťovňa. Samozrejme, rovnako má možnosť na preklenutie najbližšieho roku zvoliť si podľa svojej situácie aj dobrovoľné poistenie. Dobrovoľné platenie poistného sa mu zúročí v budúcnosti pre prípadný nárok na dávky (nemocenské, materské či dávku v nezamestnanosti) a zaráta sa mu aj do obdobia dôchodkového poistenia pre budúci nárok na dôchodok.

Absolvent a pracovný pomer/dohoda

Viacerí absolventi škôl sa po skončení školy zamestnajú alebo začnú pracovať na dohodu. Ak sa hneď po škole, resp. po letných prázdninách študent zamestná na trvalý pracovný pomer alebo uzavrie so zamestnávateľom príslušnú dohodu o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru, nemá voči Sociálnej poisťovni žiadnu oznamovaciu povinnosť. Povinnosti zaňho bude automaticky plniť zamestnávateľ, ktorý ho prihlási do Sociálnej poisťovne a bude zaňho platiť aj poistné na sociálne poistenie z dohodnutej mzdy (vymeriavacieho základu).

Dôležité je, že ak už osoba nemá štatút študenta, nie je možné uzatvoriť dohodu o brigádnickej práci študenta (a využiť úľavu na odvodoch), potrebné je použiť dohodu o vykonaní práce alebo dohodu o pracovnej činnosti.

Odvodová odpočítateľná položka u študentov

Počas letných prázdnin, viac ako inokedy, študenti pracujú ako brigádnici. Ak so svojim zamestnávateľom uzavrú dohodu o brigádnickej práci študentov, majú právo uplatniť si odvodovú odpočítateľnú položku (známu tiež ako odvodová úľava) a znížiť si tak vymeriavací základ na platenie poistného na dôchodkové poistenie. Vďaka tomu môžu zarobiť viac. O takúto úľavu je možné požiadať len u jedného zamestnávateľa na jednu dohodu o brigádnickej prácu študentov. Ak majú viacero dohôd (brigád), na ostatné si už odvodovú úľavu uplatniť nemôžu.

Odvodová odpočítateľná položka predstavuje 200 eur za kalendárny mesiac. Ak má študent - brigádnik vymeriavací základ (odmenu v hrubom) na základe určenej dohody nižší ako 200 eur za mesiac, odvodová úľava je v sume tohto vymeriavacieho základu. Ak je jeho hrubá mzda nižšia ako 200 eur za mesiac, odvodová úľava je v sume tohto vymeriavacieho základu. Ak je hrubá mzda vyššia ako 200 eur mesačne, odvody mu zamestnávateľ vyráta z rozdielu hrubej mzdy a sumy 200 eur. Pri platení poistného za zamestnávateľa na účely úrazového a garančného poistenia sa odvodovo odpočítateľná položka v sume 200 eur neodpočítava.

Doplatenie poistného na dôchodkové poistenie

Za obdobie štúdia si možno kedykoľvek v budúcnosti zaplatiť poistné na dôchodkové poistenie aj dodatočne, napríklad aj pri spisovaní žiadosti o dôchodkovú dávku. Doplatiť si ho možno za obdobie od 1. 1. So žiadosťou o dodatočné zaplatenie dôchodkového poistenia je potrebné obrátiť sa na príslušnú pobočku Sociálnej poisťovne podľa miesta trvalého bydliska s vyplneným tlačivom „Žiadosť o dodatočné zaplatenie poistného na dôchodkové poistenie“.

Pri dodatočnom zaplatení poistného si fyzická osoba sama určuje vymeriavací základ, z ktorého si zaplatí poistné na dôchodkové poistenie dodatočne. Fyzická osoba si chce doplatiť poistné na dôchodkové poistenie za obdobie štúdia v roku 2009, doplatiť si ho chce v roku 2013 (alebo neskôr). Minimálny vymeriavací základ pre dodatočné zaplatenie poistného stanovený pre rok 2009 je v sume 334,36 eur. Najmenej z takéhoto vymeriavacieho základu osoba zaplatí poistné. Zo sumy 334,36 eur zaplatí na starobné poistenie 18 % a na invalidné poistenie 6 %. Doplatenie poistného je možné len v prípade dôchodkového poistenia.

Dobrovoľné poistenie

Ak študent chce byť zúčastnený na sociálnom poistení v období štúdia (a následne - po splnení všetkých podmienok - mať nárok na dávky zo Sociálnej poisťovne), môže využiť dobrovoľné poistenie. Dobrovoľne poistená osoba nezaplatí poistné na dobrovoľné poistenie vôbec za marec a apríl 2014 (naposledy zaplatila poistné za február 2014). Poistné nezaplatí ani do 31. mája 2014. Dňom 28. mája 2014 jej dobrovoľné poistenie zanikne.

Dobrovoľné dôchodkové poistenie nezaniká automaticky pri vzniku pracovného pomeru, t. j. pri vzniku povinného poistenia zamestnanca, prípadne vzniku iného povinného poistenia. Trvá až do dňa odhlásenia sa z dôchodkového poistenia, keďže spätne sa odhlásiť (ani prihlásiť) z dobrovoľného poistenia nie je možné.

Práca na základe pracovnej zmluvy

Ak sa študent počas štúdia zamestná na základe pracovnej zmluvy, nadobúda v sociálnom poistení právne postavenie zamestnanca s povinnosťou platiť poistné na jednotlivé druhy sociálneho poistenia. Študent nemá voči Sociálnej poisťovni prihlasovacie, oznamovacie, odhlasovacie a odvodové povinnosti. Tieto plní jeho zamestnávateľ, to znamená, že zamestnávateľ odvádza Sociálnej poisťovni poistné, ktoré je povinný platiť študent ako zamestnanec. Študent v postavení zamestnanca je povinne poistený na nemocenské poistenie, dôchodkové poistenie (starobné a invalidné) a poistenie v nezamestnanosti, zamestnávateľ okrem poistného do uvedených fondov platí aj poistné na úrazové a garančné poistenie a poistné do rezervného fondu solidarity. Obdobie pracovného pomeru, t. j. obdobie povinného poistenia, sa mu započítava do obdobia potrebného na vznik nároku na dôchodkovú dávku.

Dohoda o brigádnickej práci študentov

Študenti pracujúci na dohodu o brigádnickej práci študentov sú poistení a povinní platiť poistné na dôchodkové poistenie (starobné a invalidné), poistné za nich odvádza zamestnávateľ. Títo študenti sami žiadne povinnosti voči Sociálnej poisťovni nemajú, plní ich zamestnávateľ. Ak pravidelný mesačný príjem alebo priemerný mesačný príjem z tejto dohody u študenta mladšieho ako 18 rokov nepresiahol sumu 68 eur a u študenta nad 18 rokov nepresiahol 159 eur a študent požiadal o výnimku z platenia poistného, nemá postavenie zamestnanca na účely dôchodkového poistenia. Uvedené sumy platia pre kalendárne mesiace roku 2014. Od 1. januára 2015 (za kalendárne mesiace roku 2015) sa hranica mesačného príjmu alebo priemerného mesačného príjmu z dohody, ku ktorej si študent uplatní u zamestnávateľa výnimku, zvýši na jednotnú sumu 200 eur. Výnimka platí až do skončenia právneho vzťahu dohody alebo do posledného dňa kalendárneho mesiaca, v ktorom ukončenie uplatňovania výnimky študent oznámi zamestnávateľovi. O výnimku žiada študent u zamestnávateľa na tlačive Oznámenie a čestné vyhlásenie k dohode o brigádnickej práci študentov. Zamestnávateľa informuje písomne aj v prípade, že výnimku si ďalej uplatňovať nechce. Ak príjem z dohody presiahne hraničné sumy, študentovi vznikne dôchodkové poistenie aj v prípade, že o výnimku požiadal. V tomto prípade platí poistné na dôchodkové poistenie z vymeriavacieho základu, ktorý sa určí ako rozdiel medzi pravidelným mesačným príjmom alebo priemerným mesačným príjmom a hraničnou sumou (68 alebo 159 eur platnou pre rok 2014, 200 eur platnou pre rok 2015).

Príklad

17-ročný žiak strednej školy má od októbra 2014 uzatvorenú dohodu o brigádnickej práci študentov s pravidelným mesačným príjmom, pričom už na začiatku dohody požiadal o výnimku z platenia poistného na dôchodkové poistenie. V októbri a v novembri 2014 zarobil 65 eur, v decembri 2014 zarobí 100 eur, v januári 2015 zarobí 150 eur. Za október a november 2014 poistné na dôchodkové poistenie neplatí (príjem nižší ako 68 eur), za december 2014 zaplatí poistné na dôchodkové poistenie z vymeriavacieho základu 32eur (rozdiel medzi príjmom 100 eur a hraničnou sumou 68 eur), t. j. poistné na starobné a invalidné poistenie spolu v sume 2,24 eur. Za január 2015 sa hraničná suma zvýši na 200 eur, preto z dosiahnutého príjmu v sume 150 nebude platiť poistné na dôchodkové poistenie.

Od 1. januára 2013 platí, že ak má zamestnanec (teda aj študent) viacero právnych vzťahov zakladajúcich mu povinnosť platiť poistné na dôchodkové poistenie, vymeriavací základ sa určí osobitne z každého právneho vzťahu (pracovný pomer, dohoda). Vymeriavací základ takého zamestnanca je rozdiel medzi súčtom príjmu za kalendárny mesiac a pomernej časti príjmu vyplateného po zániku právneho vzťahu pripadajúcej na každý kalendárny mesiac trvania tohto právneho vzťahu a sumou podľa § 4 ods. 5; § 138 ods.

Sirotský dôchodok

O sirotský dôchodok môže študent požiadať v prípade úmrtia rodiča alebo osvojiteľa. Žiadosť o sirotský dôchodok spisuje pobočka Sociálnej poisťovne v mieste trvalého pobytu žiadateľa. Dieťa, ktoré dosiahlo 15 rokov veku a je spôsobilé na právne úkony, si uplatňuje nárok na sirotský dôchodok vo vlastnom mene. Za sirotu mladšiu ako 15 rokov, resp. za osobu pozbavenú spôsobilosti na právne úkony, uplatňuje nárok na sirotský dôchodok jej zákonný zástupca.

Pri žiadaní o dôchodok študent preukáže, že je nezaopatreným dieťaťom a že sa sústavne pripravuje na povolanie. Ak študuje v zahraničí, potvrdenie o štúdiu sa posudzuje na základe rozhodnutia Ministerstva školstva Slovenskej republiky, Strediska na uznávanie dokladov o vzdelaní. Ak študuje v Českej republike na škole, ktorá sa nachádza v zozname uznaných vysokých škôl z Českej republiky, nie je potrebné žiadať Ministerstvo školstva Slovenskej republiky, Stredisko na uznávanie dokladov o vzdelaní o posúdenie daného štúdia.

Nárok na výplatu sirotského dôchodku zaniká dňom, keď jeho poberateľ prestáva byť nezaopatreným dieťaťom, t. j. v prípade študenta ukončením štúdia. Nárok na výplatu sirotského dôchodku sa obnoví odo dňa, ktorým dieťa začalo znovu byť nezaopatreným dieťaťom. Nárok na výplatu sirotského dôchodku zaniká aj osvojením nezaopatreného dieťaťa.

Sirotský dôchodok sa prestane vyplácať od výplatného termínu dôchodku nasledujúceho po dni, keď tieto skutočnosti (napr. ukončenie štúdia) nastali. Rovnaké povinnosti ako pri sirotskom dôchodku spojené s preukazovaním nezaopatrenosti v prípade štúdia má aj žiak alebo študent, ktorý je poberateľom pozostalostnej úrazovej renty prekvalifikovanej od 1. januára 2004 na úrazový sirotský dôchodok.

Sociálna poisťovňa za termín ukončenia stredoškolského štúdia považuje posledný deň letných prázdnin po záverečnom roku štúdia. Poberateľ dôchodkovej dávky je povinný v lehote do ôsmich dní oznámiť Sociálnej poisťovni zmenu v skutočnostiach rozhodujúcich na trvanie nároku na dávku, nároku na jej výplatu a jej sumu. Poberateľ sirotského dôchodku je povinný v tejto lehote vždy oznámiť, že štúdium zanechal (štúdium skončil skôr, ako je predpísaná dĺžka štúdia), prípadne štúdium prerušil.

Povinnosti po ukončení štúdia

Ak sa bývalý študent zamestná na pracovný pomer alebo dohodu, povinnosti voči Sociálnej poisťovni plní za neho zamestnávateľ, a to od prvého dňa zamestnania. Ak bývalý študent začne podnikať alebo vykonávať inú samostatnú zárobkovú činnosť a nadobudne na účely sociálneho poistenia právne postavenie SZČO, plní si povinnosti ako každá iná SZČO.

Príklad

Študent ukončí štúdium v máji 2014. V septembri toho istého roku si založí živnosť. Po prvý raz sa budú jeho povinnosti voči Sociálnej poisťovni posudzovať až k 1. júlu 2015.

tags: #sú #študenti #poistení #na #dôchodok #podmienky