
Striedavá osobná starostlivosť je inštitút, ktorý sa stal dôležitou súčasťou rodinného práva na Slovensku. Upravuje situácie, keď sa o dieťa starajú obaja rodičia po rozvode alebo rozchode, pričom dieťa striedavo žije v domácnosti každého z nich. Cieľom je zabezpečiť, aby malo dieťa naďalej blízky vzťah s oboma rodičmi a aby boli jeho potreby čo najlepšie naplnené.
Pojem striedavej osobnej starostlivosti bol do Zákona o rodine zavedený novelou č. 217/2010 Z. z. s účinnosťou od 1. júla 2010. Paragraf 24 odsek 2 Zákona o rodine definuje striedavú starostlivosť ako situáciu, keď sa o maloleté dieťa starajú obaja rodičia, ktorí nežijú v jednej domácnosti. Najčastejšie ide o rozvedených rodičov alebo o rodičov, ktorí neboli zosobášení, ale majú spoločné dieťa a rozišli sa.
Podstatou striedavej starostlivosti je striedanie období, počas ktorých je dieťa zverené do osobnej starostlivosti jedného a potom druhého rodiča. Dĺžka týchto období je presne určená a nemusí byť u oboch rodičov rovnaká.
Zákon neurčuje presné intervaly striedania, ani pomer starostlivosti oboch rodičov. V praxi sa však pomer starostlivosti zvyčajne blíži k 50:50, hoci môže byť aj iný, napríklad 60:40, 65:35 alebo 70:30.
Používajú sa rôzne intervaly striedania, od jednodňových až po ročné. Kratšie intervaly sú vhodnejšie pre mladšie deti, zatiaľ čo dlhšie intervaly sa odporúčajú pre staršie deti. Ročné intervaly sa využívajú najmä v prípadoch, keď rodičia bývajú ďaleko od seba.
Prečítajte si tiež: Výskum o striedavej starostlivosti
Na rozdiel od situácie, keď je dieťa zverené do starostlivosti len jedného rodiča, pri striedavej starostlivosti nemusí byť vždy dohodnuté alebo súdom nariadené platenie výživného. Výživné môže byť určené, ale nemusí. Súd môže rozhodnúť aj tak, že výživné počas zverenia dieťaťa do striedavej starostlivosti neurčí. Nie je to však pravidlo, je to iba jedna z možností, ako môže súd rozhodnúť. Naproti tomu pri nariadení osobnej starostlivosti musí súd vždy obligatórne určiť výživné. Nemôže teda rozhodnúť, že výživné neurčuje.
Súd pri rozhodovaní o výživnom vyhodnocuje viacero faktorov, ako sú výška príjmov a životná úroveň rodičov, ich majetkové pomery, schopnosti a možnosti, ale aj aktuálne náklady na výživu dieťaťa. Ak sú príjmy rodičov porovnateľné a obaja sa o dieťa starajú rovnakým dielom, výživné sa spravidla neurčuje. Každý rodič totiž vtedy zabezpečuje potreby dieťaťa „in natura“, teda tým, že sa oň osobne stará, zabezpečuje mu stravu, oblieka, zabezpečuje jeho voľnočasové aktivity či školskú dochádzku, v čase, kedy sa nachádza v jeho starostlivosti. Ak sa však ukáže, že jeden z rodičov má vyšší príjem a dieťa má u neho vyšší štandard života, súd môže tomuto rodičovi určiť povinnosť hradiť výživné, aby sa životná úroveň dieťaťa vyrovnala v oboch domácnostiach.
Ideálne je, ak sa rodičia dokážu dohodnúť na striedavej starostlivosti sami. Pri rozvode sa dieťa ocitá v situácii, ktorú si nevybralo, a preto majú rodičia morálnu povinnosť nájsť najlepšie riešenie pre svoje dieťa.
Ak sa rodičia dohodnú na striedavej starostlivosti, je potrebné presne určiť obdobia, počas ktorých bude dieťa u každého z nich. Pokiaľ sa rodičia nevedia dohodnúť, môžu požiadať o pomoc blízkych, priateľov alebo mediátora. Ak sa dosiahne spoločná dohoda, je potrebné požiadať súd o jej schválenie.
Ak rodičom nepomôže ani mediátor, rozhodne o osude dieťaťa súd. Súdny spor by mal byť až krajným riešením, pretože málokedy sú rodičia spokojní s rozhodnutím súdu.
Prečítajte si tiež: Vzor striedavej starostlivosti
Podľa § 24 ods. 2 Zákona o rodine, súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov, ak sú splnené nasledujúce podmienky:
Tieto podmienky musia byť splnené kumulatívne, aby súd mohol nariadiť striedavú starostlivosť. Súd vždy skúma, či bude striedavá starostlivosť v záujme dieťaťa, a či by nedošlo k citovému strádaniu alebo narušeniu jeho vývoja.
Záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Súd prihliada na citové väzby dieťaťa, jeho vývinové potreby a schopnosti rodičov dohodnúť sa na výchove a starostlivosti.
Ak dieťa so striedavou starostlivosťou nesúhlasí, súd skúma dôvody tohto postoja. Z psychologického hľadiska nie je striedavá starostlivosť vhodná pre deti s poruchami správania, ktoré potrebujú stabilitu výchovného prostredia. Taktiež nie je vhodná, ak rodičia bývajú ďaleko od seba a dieťa by muselo meniť vzdelávacie zariadenie.
Ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o výkone ich rodičovských práv a povinností, teda aj o striedavej starostlivosti. Ak k dohode nedôjde, rozhoduje súd aj bez návrhu podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine.
Prečítajte si tiež: Práva rodičov
Návrh na úpravu osobnej starostlivosti sa podáva na miestne príslušnom súde, ktorým je okresný súd v obvode, kde má maloleté dieťa bydlisko. Návrh musí obsahovať osobné údaje rodičov a dieťaťa, ako aj odôvodnenie, prečo je striedavá starostlivosť v záujme dieťaťa.
V návrhu je potrebné uviesť majetkové pomery, príjmy a výdavky rodičov, ako aj návrh na výšku výživného alebo návrh na to, aby výživné nebolo určené. Taktiež je potrebné špecifikovať úpravu styku, najmä počas prázdnin a sviatkov.
Súd v konaní o striedavej starostlivosti vypočuje rodičov a vykoná potrebné dokazovanie. Zisťuje názor maloletého dieťaťa a sociálne a bytové pomery rodičov prostredníctvom Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny (ÚPSVaR). V niektorých prípadoch súd ustanoví súdneho znalca z odboru detskej psychológie, ktorý posúdi vhodnosť striedavej starostlivosti.
Po vykonaní dokazovania súd rozhodne o zverení dieťaťa do starostlivosti, výške výživného a úprave styku.
Striedavá starostlivosť má svoje špecifiká, na ktoré je potrebné sa pripraviť. Základným pravidlom je správať sa k dieťaťu tak, aby bolo čo najmenej vystavené negatívnym dopadom rozpadu vzťahu rodičov.
Dôležité je zabezpečiť dva plnohodnotné domovy pre dieťa, aby sa cítilo komfortne u oboch rodičov. To znamená zariadiť detskú izbu, vybaviť dieťa oblečením, hračkami a školskými potrebami.
Preberanie a odovzdávanie dieťaťa by malo prebiehať v pokoji a s obmedzením komunikácie na minimum, ak sú vzťahy medzi rodičmi zlé. Komunikácia o podstatných veciach dieťaťa, ako sú príprava do školy a zdravotný stav, by mala prebiehať pravidelne a písomne, ak je to potrebné.
Pri financovaní potrieb dieťaťa je potrebné rozlišovať medzi bežnými a spoločnými výdavkami. Bežné výdavky uhrádza rodič, u ktorého dieťa práve je, zatiaľ čo spoločné výdavky uhrádzajú rodičia spoločne, po predchádzajúcej dohode.
Rodičia rozhodujú o dieťati rovnako ako pri iných formách zverenia. V bežných veciach rozhoduje každý rodič samostatne, zatiaľ čo v podstatných veciach, ako je vysťahovanie do cudziny alebo výber školy, rozhodujú rodičia spoločne. Ak sa nedohodnú, rozhodne súd.
Styk počas prázdnin a sviatkov sa pri striedavej starostlivosti upravuje minimálne, vzhľadom na jej povahu. Je však žiaduce upraviť styk počas vianočných sviatkov, aby malo dieťa možnosť byť s oboma rodičmi. Ak sa aplikuje týždňový interval striedania, treba myslieť aj na letné prázdniny a prípadné dvojtýždňové dovolenky.
Pri striedavej osobnej starostlivosti obaja rodičia spĺňajú podmienku žitia v domácnosti s dieťaťom. Je na rodičoch, aby sa dohodli, ktorý z nich si uplatní daňový bonus, pričom časť roka môže daňový bonus uplatniť matka a časť roka otec.
tags: #súd #striedavá #starostlivosť #podmienky