
Novela zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii, známa aj ako ZKR, priniesla významné zmeny v oblasti oddlženia fyzických osôb na Slovensku. Účinnosť novely, ktorá vstúpila do platnosti 1. marca, mala za cieľ uľahčiť prístup k oddlženiu pre osoby, ktoré sa ocitli v dlhovej pasci. Jednou z foriem oddlženia je splátkový kalendár, ktorý umožňuje dlžníkom splatiť svoje dlhy v stanovenom období a za určitých podmienok určených súdom. Tento článok sa zameriava na podmienky určenia splátkového kalendára súdom v kontexte oddlženia.
Oddlženie je zákonom upravený proces, ktorým sa fyzická osoba, či už podnikateľ alebo nepodnikateľ, môže zbaviť svojich dlhov. Podľa § 166 ZKR, každá platobne neschopná fyzická osoba je oprávnená domáhať sa oddlženia konkurzom alebo splátkovým kalendárom. Platobná neschopnosť je definovaná ako stav, keď dlžník nie je schopný plniť 180 dní po lehote splatnosti aspoň jeden peňažný záväzok.
Podľa verejne dostupných informácií za prvý polrok účinnosti predmetnej novely vzrástol počet žiadostí o osobný bankrot a oddlženie v porovnaní so situáciou v roku 2016 takmer trojnásobne. V prípade opätovného domáhania sa oddlženia je stanovená na podanie žiadosti lehota desať rokov od vyhlásenia konkurzu alebo od určenia splátkového kalendára, čo znamená, že sa dlžník môže oddlženia domáhať iba raz za 10 rokov od uvedených skutočností.
Oddlženie sa realizuje prostredníctvom dvoch hlavných foriem: konkurzu a splátkového kalendára. Vyhlásenie konkurzu je opodstatnené najmä v prípadoch, keď dlžník nedisponuje takmer žiadnym majetkom. Na druhej strane, splátkový kalendár je vhodnejší pre dlžníkov, ktorí si chcú ponechať časť svojho majetku a sú schopní v stanovenom období splácať sumu určenú súdom.
Pri návrhu na určenie splátkového kalendára súd poskytne dlžníkovi ochranu pred veriteľmi, čo zahŕňa najmä odklad exekúcií, avšak len v prípade, že sú splnené všetky zákonné podmienky. Súd pri zostavení návrhu splátkového kalendára prihliada na viaceré faktory:
Prečítajte si tiež: Pravidlá vychádzok počas PN
Horná hranica splátok nesmie presiahnuť predpokladaný príjem dlžníka znížený o nevyhnutné výdavky potrebné na zabezpečenie bývania a základných životných potrieb dlžníka a jeho vyživovaných osôb, na plnenie vyživovacej povinnosti dlžníkom a na plnenie oddlžením nedotknutých pohľadávok.
Dlžník je povinný splátkový kalendár plniť od 1. dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom súd určil splátkový kalendár. Dlžník sa s veriteľom môže dohodnúť na inej lehote splatnosti.
Pri podaní návrhu na vyhlásenie konkurzu alebo návrhu na určenie splátkového kalendára musí byť dlžník zastúpený Centrom právnej pomoci alebo advokátom určeným Centrom právnej pomoci. Centrum právnej pomoci môže za dlžníka splniť aj povinnosť uhradiť spolu s návrhom na vyhlásenie konkurzu preddavok na úhradu paušálnej odmeny správcu a náhrady nevyhnutných výdavkov spojených s vedením konania vo výške 500 Eur.
V zmysle novely ZKR je chránené obydlie dlžníka (ktoré označil v zozname majetku ako svoje obydlie) do výšky tzv. nepostihnuteľnej hodnoty obydlia, ktorá predstavuje 10.000 Eur. Cieľom ministerstva spravodlivosti pri stanovení danej výšky bola ochrana dlžníkov pred úplnou stratou bývania, pričom vychádzali z minimálnej kúpnej ceny, za ktorú si vie fyzická osoba zabezpečiť bývanie v jednoizbovom byte, alebo obdobnej nehnuteľnosti v SR. Nariadenie vlády SR č. 45/2017 Z. z. zároveň určuje sumu (maximálne do 250 Eur mesačne), ktorá by mala byť dlžníkovi mesačne k dispozícii z nepostihnuteľnej hodnoty obydlia.
Zákon o konkurze a reštrukturalizácii (ZKR) v § 166b stanovuje, ktoré pohľadávky sa voči dlžníkovi pri oddlžení nemôžu vymáhať (napr. pohľadávky zo zmenky, ak bola podpísaná pred kalendárnym mesiacom, v ktorom bol vyhlásený konkurz alebo poskytnutá ochrana pred veriteľmi a pod.) a v § 166c tie pohľadávky, ktoré sú oddlžením nedotknuté (napr. nepeňažná pohľadávka, zabezpečená pohľadávka, pohľadávky z výživného na dieťa).
Prečítajte si tiež: Skrátená lehota reklamácie zájazdu
Za účelom vyvarovať sa podvodnému konaniu dlžníkov, ktorí by sa snažili využiť inštitút oddlženia, aby sa vyhli plneniu svojich dlhov, novela ZKR dáva možnosť veriteľom, ktorí boli dotknutí oddlžením, domáhať sa zrušenia oddlženia návrhom na súd (v lehote do 6 rokov od vyhlásenia konkurzu alebo určenia splátkového kalendára), a to aj proti dedičom dlžníka. Súd návrhu vyhovie, ak sa preukáže, že dlžník nemal pri oddlžení poctivý zámer. Zrušením oddlženia sa oddlženie stane voči všetkým veriteľom neúčinné a pri doposiaľ neuspokojených pohľadávkach sa obnovuje ich vymáhateľnosť.
Zákon v účinnom znení obsahuje aj inštitút poctivého zámeru dlžníka. Ten je ustanovený v § 166g, pričom okrem legálnej definície tohto pojmu vymenúva aj situácie, kedy dlžník nemá poctivý zámer. Práve uvedenie poctivého zámeru dlžníka a uvedenie toho, čo sa za poctivý zámer nepovažuje, by mohlo zabrániť zneužívaniu inštitútu oddlženia. Veritelia majú vcelku účinný prostriedok, aby sa mohli voči nepoctivému dlžníkovi brániť.
Prečítajte si tiež: Sumy SDVDD