
Sudeckov syndróm, známy aj ako komplexný regionálny bolestivý syndróm (KRBS), je chronické bolestivé ochorenie, ktoré postihuje najmä končatiny. Charakterizuje sa intenzívnou bolesťou, opuchom, zmenami na koži a obmedzením pohyblivosti. Neliečený Sudeckov syndróm môže viesť k funkčnej strate postihnutej končatiny v dôsledku stuhnutia kĺbov, atrofie kože, šliach a svalov. Najčastejšie sa rozvíja po zranení, úraze, zlomenine alebo chirurgickom zákroku.
Na prvý pohľad sa môže zdať, že neschopnosť tela vyliečiť poškodené tkanivo je najväčší problém pri tejto diagnóze, no to nie je celkom pravda. Základná definícia poukazuje na bolestivý stav, ktorý sa spravidla odohráva na jednom mieste (najčastejšie členkový/zápästný kĺb), a je neprimeraný intenzitou alebo trvaním oproti obvyklému priebehu regenerácie vzniknutej traumy.
Klinický obraz tvorí opuch v mieste poškodenia, zmenu teploty tkaniva/kože, začervenanie, lesklosť kože, prípadne obmedzený rozsah pohybu s následnou nekrózou priľahlých tkanív. Syndróm sa môže rozšíriť aj na viaceré miesta, migrovať a napádať iné kĺbne systémy.
Príčina Sudeckovho syndrómu nie je úplne objasnená. Predpokladá sa, že hlavnú úlohu zohráva patologické vystupňovanie aktivity sympatického nervového systému, ktorý ovplyvňuje krvný obeh a zápalové reakcie v tele. Väčšinou sa však nájde nejaký vyvolávajúci faktor, ako úraz, zápal, zlomenina či operácia končatiny.
Medzi rizikové faktory patria:
Prečítajte si tiež: Diagnóza a liečba Sudeckovho Syndrómu
Priebeh Sudeckovho syndrómu je variabilný a jednotlivé štádiá nemusia postupovať lineárne. Nie vždy sa vyskytnú všetky štádiá a u niektorých jedincov sa môže syndróm ustáliť na určitom štádiu. Rýchlosť progresie a závažnosť symptómov sú ovplyvnené liečbou a individuálnymi faktormi pacienta.
Diagnostika Sudeckovho syndrómu vychádza z podrobnej anamnézy a dôkladného fyzikálneho vyšetrenia. Ostatné diagnostické testy sú pomocné.
Základom liečby je účinná kontrola bolesti, odstránenie vegetatívnych zmien a obnova porušenej hybnosti. Prvotným cieľom je úprava porušenej mikrocirkulácie.
Existuje celý rad spôsobov, ako Sudeckov syndróm liečiť. Dostatočnú evidenciu dôkazov nachádzame v podaní bifosfonátov, kalcitonínu, ketamínu alebo kortikosteroidov. Kalcitonín je hormón, ktorý znižuje množstvo vápnika v krvi. Vápnik je jeden z hlavných pomocníkov pri prenose nervového vzruchu.
Fyzikálna liečba a rehabilitácia zohrávajú kľúčovú úlohu v liečbe Sudeckovho syndrómu. Cieľom je zmierniť bolesť, znížiť opuch, zlepšiť rozsah pohybu a obnoviť funkciu postihnutej končatiny.
Prečítajte si tiež: Sociálny prístup k Rettovmu syndrómu
Dôkazy o zlepšení zdravotného stavu nachádzame aj v oblasti fyzioterapie, avšak chýbajú presne stanové rehabilitačné programy, vďaka ktorým by bol zber dát jednoduchší a závery presnejšie. Je veľmi ťažké vytvoriť jeden koncept, ktorý by sa dal zovšeobecniť na všetkých ľudí liečených pri Sudekovi. To sa však netýka TENS prúdov (transkutanná elektrická stimulácia nervov).
V rannom štádiu ochorenia je dôležité znehybnenie vo funkčnej polohe, vyloženie končatiny hore a mierne chladenie (bez ľadu alebo studených zábalov). V pokročilom štádiu je dôležitá zodpovednosť samého pacienta a aktívny prístup k terapii. V chronickom štádiu sa využíva aktívna liečebná gymnastika, strečingové cvičenia, manuálne techniky na mobilizáciu, PNF, funkčná pohybová náuka podľa Kleinvogelbacha, funkčný tréning podľa Brügera a školenie držania tela.
Ako to už býva zvykom, aj v tomto prípade je dôležitá včasná diagnostika (ideál do 3 mesiacov) s ešte včasnejšou liečbou. Neutíchajúca bolesť, dystrofia až nekróza kostí, svalov alebo nervov nie je sranda, o to viac, pokiaľ sa jedná o progresívne ochorenie.
Včasná diagnostika a liečba sú rozhodujúce pre zlepšenie prognózy Sudeckovho syndrómu. Liečba by mala byť komplexná a individualizovaná, zameraná na kontrolu bolesti, obnovenie funkcie a zlepšenie kvality života pacienta.
Pri Sudeckovom syndróme je dôležité si uvedomiť, že aj napriek nezdaru tela liečiť poškodené tkanivo, pokračuje vo svojej činnosti. Štúdie potvrdzujú, že chronická bolesť vplýva najmä na nervový systém. Ak nami opisovaný stav trvá príliš dlho, nervy začnú byť senzibilizované. Nociceptívne neuróny budú reagovať prehnane/neprimerane = centrálna/periférna senzibilizácia. Je možné dopracovať sa až k hyperalgézii či alodýnii.
Prečítajte si tiež: Raynaudov syndróm: Máte nárok na invalidný dôchodok?
Je zaujímavosťou, že na končatinách u ľudí s diagnostikovaným Sudekom, môžu byť hladiny noradrenalínu (ktorý cievy sťahuje!) nižšie, ako na zdravej. A aj napriek tomuto faktu dochádza k vazokonstrikcii. Neutíchajúci zápalový proces sprevádzaný opuchom, s čiastočným poškodením nervových dráh môže mať dopad na mozgovú plasticitu. Presnejšie sa jedná o reorganizáciu somatotopických máp v somatosenzorickej kôre. Tá má za úlohu spracovať pocit bolesti, hmatové, tepelné informácie či vibračné stimuly. Niektoré štúdie poukazujú práve na zmenu u ľudí so Sudekom, v zmysle narušenia dvojbodovej diskriminácie (telo nedokáže zaznamenať viac ako jeden bod dotyku).
tags: #Sudeckov #syndróm #rehabilitácia #postupy