Súdne poplatky a vysporiadanie pozemku: Kompletný sprievodca

Podielové spoluvlastníctvo k nehnuteľnostiam, najmä pozemkom, je na Slovensku pomerne bežný jav. Jeho existencia však môže viesť k rôznym komplikáciám a sporom medzi spoluvlastníkmi. Ak sa spoluvlastníci nevedia dohodnúť na spoločnom užívaní alebo správe veci, prichádza do úvahy zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva. Tento proces však môže byť spojený s určitými súdnymi poplatkami, ktorých výška a spôsob výpočtu závisia od konkrétnych okolností prípadu.

Právny rámec podielového spoluvlastníctva

Podielové spoluvlastníctvo a problematiku jeho zrušenia a vyporiadania upravuje zákon č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník vo svojich ustanoveniach § 137 a nasl. Podiel vyjadruje mieru, akou sa spoluvlastníci podieľajú na právach a povinnostiach vyplývajúcich zo spoluvlastníctva k spoločnej veci, pričom ak nie je dohodnuté alebo ustanovené inak, tak platí, že podiely spoluvlastníkov sú rovnaké. Pri nehnuteľnostiach môžeme často na listoch vlastníctva vidieť konkrétny zápis napr. ½ k celku, 1/10 k celku a pod. v prospech jednotlivých vlastníkov. Práve tento podiel vyjadruje mieru, akou sa tento podielový spoluvlastník podieľa napr.

Možnosti zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva

Ak pri spoluvlastníkoch nastane potreba ukončenia tohto vlastníckeho vzťahu viacerých osôb, môžu sa dohodnúť na zrušení spoluvlastníctva a na vzájomnom vyporiadaní; ak je predmetom spoluvlastníctva nehnuteľnosť, dohoda musí byť písomná. Existuje viacero spôsobov zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva. Prvá možnosť, ako sme naznačili v predchádzajúcom odseku, je dohoda. Ide o časovo a spravidla aj ekonomicky najúspornejšie riešenie, ktorým sa dá podielové spoluvlastníctvo zrušiť a vyporiadať. Ak však nedôjde k dohode, spoluvlastníctvo zruší a vykoná vyporiadanie na návrh niektorého spoluvlastníka súd. Prihliadne pritom na veľkosť podielov a na účelné využitie veci. Ak nie je rozdelenie veci možné, prikáže súd vec za primeranú náhradu jednému alebo viacerým spoluvlastníkom; prihliadne pritom na to, aby sa vec mohla účelne využiť a na násilné správanie podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom.

Ustanovenie § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka ustanovuje záväzné poradie jednotlivých spôsobov vyporiadania. Reálne rozdelenie podľa výšky podielov prichádza do úvahy v prípade faktickej a funkčnej deliteľnosti predmetu spoluvlastníctva. Rozdelením nemusia vždy vzniknúť rovnako hodnotné samostatné podiely predtým spoločnej nehnuteľnosti (pozemky nemusia mať rovnakú výmeru, rovnakú kultúru, rovnakú bonitu, taktiež stavby nemusia mať rovnaký vek a stavebné charakteristiky a pod.). Treba však upozorniť, že podielové spoluvlastníctvo, predmetom ktorého je poľnohospodársky pozemok nachádzajúci sa mimo zastavaného územia obce, nemožno zrušiť a vyporiadať prikázaním celej nehnuteľnosti do (nového) spoluvlastníctva, pokiaľ na novovzniknuté spoluvlastnícke podiely pripadne výmera nižšia než 3 000 m2 (u poľnohospodárskeho pozemku), resp.

Situácie, kedy súd podielové spoluvlastníctvo nezruší

Existujú však situácie, kedy ani napriek snahe navrhovateľa súd podielové spoluvlastníctvo nezruší. Dôvodmi hodnými osobitného zreteľa, pre ktoré súd nezruší a nevyporiada podielové spoluvlastníctvo podľa § 142 ods.

Prečítajte si tiež: Výsluhový dôchodok na Slovensku: Prehľad judikatúry

Súdne poplatky v konaní o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva

V zmysle zákona o súdnych poplatkoch je v konaní o zrušení a o vyporiadaní podielového spoluvlastníctva základom poplatku cena podielu žiadaného navrhovateľom, pričom z tejto ceny je navrhovateľ povinný uhradiť 6 % ako súdny poplatok (najmenej 16,50 EUR, najviac 16 596,50 EUR). Znamená to, že ak je hodnota nehnuteľnosti 200.000 EUR a navrhovateľ disponuje ½, t. j. podielom v hodnote 100.000 EUR, súdny poplatok bude predstavovať 6.000 EUR.

Odmena advokáta

V prípade zastúpenia advokátom má advokát nárok na odmenu v zmysle vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR o odmenách advokátov. Rovnako ako pri súdnom poplatku, aj v tomto prípade predstavuje tarifnú hodnotu cena podielu požadovaná v rámci súdneho konania, ktorá v našom teoretickom príklade predstavuje sumu 100.000 EUR.

Postup súdu v konaní

V súdnom konaní o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva postupuje súd podľa určitých pravidiel, postupov.

Súdne poplatky pri vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov (BSM)

Právna úprava súdnych poplatkov, ktoré strany sporu platia v súvislosti s konaním o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, je pomerne stabilná. V súčasnej podobe bola zavedená dnes už zrušeným zákonom o súdnych poplatkoch (zákon č. 140/1984 Zb.), ktorého právnu úpravu účinný zákon o súdnych poplatkoch (zákon č. 71/1992 Zb.) prevzal a zachoval tak rozdelenie platenia súdneho poplatku v tomto konaní do dvoch fáz - poplatok ex ante a poplatok ex post. Napriek tomu, že od účinnosti spomínaného zákona (1. januára 1985) uplynulo viac než 35 rokov, stále sa v praxi opakujú prípady, keď súdy vyrubujú súdne poplatky nesprávne, pričom rozdiel často predstavuje tisíce eur.

Poplatok ex ante

1. sa platí súdny poplatok 66 eur. V prípade podania žaloby elektronickými prostriedkami [§ 6 ods. 3 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov (ďalej aj "zákon o súdnych poplatkoch")] sa platí polovica, teda 33 eur. ex ante. V prípade, ak poplatok nebude zaplatený spoločne s podaním žaloby, súd žalobcu na jeho zaplatenie vyzve, pričom mu určí lehotu, spravidla 10 dní od doručenia výzvy.

Proti uzneseniu o zastavení konania nie je prípustné podať odvolanie. Táto výnimka oproti § 357 písm. a) CSP je výslovne uvedená v § 14 ods. 1 zákona o súdnych poplatkoch. Podanie sťažnosti a súčasné zaplatenie súdneho poplatku nie sú dôvodom na zrušenie rozhodnutia o zastavení konania. Ani dodatočné (po určenej lehote) zaplatenie vyrubeného súdneho poplatku a následné podanie sťažnosti nezvrátia zastavenie konania. Došlo k diametrálnej zmene pôvodnej praxe, keď Občiansky súdny poriadok umožňoval v rovnakom prípade podať odvolanie proti uzneseniu o zastavení konania, a ak bol v odvolacej lehote súdny poplatok zaplatený, súd uznesenie o zastavení konania zrušil a ďalej vo veci konal. V rozhodnutí o zastavení konania z dôvodu nezaplatenia súdneho poplatku v lehote má byť v poučení riadne uvedené, že (na základe § 14 ods. 1 zákona o súdnych poplatkoch) nie je prípustné odvolanie, ale tiež, že je prípustná sťažnosť, ktorú možno podať v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia. Tiež tam treba uviesť jej náležitosti podľa § 243 CSPa kam má sťažnosť smerovať.

Prečítajte si tiež: Zníženie súdnych poplatkov pre dôchodcov

s tým, že v podobných prípadoch (absentujúce poučenie alebo nesprávne poučenie) sa lehota na podanie odvolania predlžuje na tri mesiace. Toto možno analogicky aplikovať aj na uznesenie, využijúc § 234 ods. a to súčasne s podaním žaloby alebo neskôr, najneskôr však do uplynutia lehoty, ktorú súd určil na zaplatenie poplatku. Oslobodenie môže byť priznané čiastočne alebo úplne, ak súd prizná úplné oslobodenie, žalobca poplatok za návrh neplatí vôbec.

Poplatok ex post

2. Druhým druhom súdneho poplatku, ktorý sa platí v súvislosti s vyporiadaním bezpodielového spoluvlastníctva manželov, je poplatok za vyporiadanie. poplatok, ktorý prvoinštančné súdy vyrubujú spravidla v meritórnom rozsudku alebo po jeho vyhlásení osobitným uznesením. Jeho právny základ spočíva v § 2 ods. 1 písm. b) zákona o súdnych poplatkoch a v sadzobníku súdnych poplatkov [položka 6 písm. b) zákona o súdnych poplatkoch]. Inak sa tento poplatok vyrubuje a platí len raz, a to v súvislosti s meritórnym rozhodnutím vo veci vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Ak dôjde ku skončeniu konania nemeritórnym rozhodnutím (späťvzatie žaloby), poplatok súd nemôže vyrubiť, a to ani v prípade, ak späťvzatiu predchádzalo siahodlhé dokazovanie a množstvo pojednávaní. Tu je stále použiteľné stanovisko Najvyššieho súdu SR sp. zn. "v prípade späťvzatia návrhu na vyporiadanie BSM nemožno žiadnemu z účastníkov vyrubiť poplatok za vyporiadanie BSM, a to ani v tom prípade, ak k späťvzatiu došlo po viacerých pojednávaniach s obšírnym dokazovaním.

Na účely vyrubenia súdneho poplatku v zmysle § 7 ods. 8 zákona o súdnych poplatkoch, hodnota aktív - nehnuteľností, na ktorých sa účastníci zhodli, je 160 373 eur. Hodnota pasív predstavuje výšku nezaplatených pôžičiek, ktoré spolu predstavujú sumu vo výške 107 373 eur. Z tejto sumy potom súd vyčíslil 1 % (530 eur) a každej zo strán nariadil zaplatiť polovicu tejto sumy, čiže 265 eur. sa vyrubí v minimálnej výške podľa položky 6 písm. b) sadzobníka súdnych poplatkov, a to ako 66 eur.

Formulácia ustanovení citovaných v úvode druhej časti tohto príspevku ponúka dve možnosti výkladu a presne v týchto intenciách k nim pristupuje aj súdna prax. Prvý variant chápe § 2 ods. 1 písm. b) zákona o súdnych poplatkoch ako určenie spoločnej poplatkovej povinnosti dvom subjektom (manželom pri vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva). ex post, pretože pri poplatku z návrhu na začatie konania bol ako poplatník výslovne určený navrhovateľ. Druhý variant výkladu rozumie poplatníkom každého z manželov bez toho, aby chápal ich povinnosť ako spoločnú. Pokiaľ budeme chápať zákonný výraz "obe strany sporu" ako určenie ich spoločnej povinnosti, potom je potrebné pri vyrubovaní súdneho poplatku následne aplikovať § 2 ods. a chápať túto ich povinnosť ako spoločnú a nerozdielnu. Rovnako tak je potom potrebné chápať aj percentuálnu sadzbu určenú v položke 6 písm.

Výrok musí byť, samozrejme, určitý, teda suma súdneho poplatku musí byť presne vyčíslená. Odôvodnenie rozsudku potom obsahuje vysvetlenie, akou metodikou súd k uvedenej sume dospel. Takéto určenie povinnosti zaplatiť súdny poplatok obsahuje napríklad rozsudok Krajského súdu Trnava sp. zn. "účastníci sú povinní zaplatiť spoločne a nerozdielne súdny poplatok vo výške 1 847,50 eur, čo predstavuje 3% z ceny vecí patriacich do BSM, vychádzajúc z hodnoty aktív 61 591,45 eur podľa položky 6 písm. Položka 6 písm. súdneho poplatku 16 596,50 eur. Už spomenutý § 2 ods. 1 písm. b)18) zákona o súdnych poplatkoch však možno vykladať aj tak (a je to v praxi omnoho častejšie využívaný variant), že síce zaväzuje na zaplatenie každého z účastníkov (strán sporu), ale nie spoločne. To je rozhodujúce pre ďalšie uplatnenie odseku 3 citovaného ustanovenia,19) ktorý (len) v prípade vzniku spoločnej povinnosti viacerým poplatníkom určuje ich postavenie ako spoločné a nerozdielne. Tento odsek nesporne platí napríklad v prípade aktívnej solidarity (viacerí navrhovatelia), keď vzniká povinnosť zaplatiť poplatok za návrh jednoznačne spoločne. V zásade je to z hľadiska práva na súdnu ochranu vhodnejší variant než ten, ktorý chápe postavenie bezpodielových spoluvlastníkov ako solidárne. súdneho poplatku. Nároky štátu sú síce takto chránené lepšie (solidarita dlžníkov je pre veriteľa vždy výhodou), ale pri uplatnení práva na súdnu ochranu je nositeľom práva strana/účastník, nie štát. Nezanedbateľným argumentom je tiež to, že súdne rozhodnutie v tomto prípade nepôsobí preventívne. poplatku nedohodnú a justičná pokladnica bude musieť nedoplatky vymáhať alebo vznikne nový spor, keď jeden zo solidárnych dlžníkov zaplatí celý dlh a uplatní si regresný nárok voči druhému dlžníkovi. Podobne uvažoval aj Okresný súd Bratislava III v rozhodnutí sp. zn. 7 C 71/2016 z 26.3.2020 (rozsudok bol potvrdený Krajským súdom Bratislava v rozhodnutí sp. zn. 15 Co 8/2021 z 23.2.2022), keď v odôvodnení rozdelenia 3 % súdneho poplatku medzi strany uviedol: "Aktíva v danom spore predstavovali hodnotu nehnuteľností vo výške 343 804 eur, z čoho 3% po zaokrúhlení predstavujú sumu 10 314 eur. Čo býva pri tomto variante v praxi sporné, je jednak percentuálna výška poplatku, ktorý sa každej zo strán vyrubuje, a jednak základ, z ktorého súd percentuálnu výšku vyčísľuje. Ako už bolo povedané, položka 6 písm. b) sadzobníka súdnych poplatkov hovorí iba o tom, že sa platia 3%, ak sa konanie skončilo rozsudkom, a 1%, ak sa skončilo súdnym zmierom. Ani pri aplikácii tohto ustanovenia nie sú súdy jednotné. Niektoré ukladajú každému z bezpodielových spoluvlastníkov povinnosť uhradiť 3% z toho, čo sa rozsudkom vyporiadalo (spolu teda 6%). (nie vyporiadavaného majetku ako celku). Ako už bolo uvedené, majú obidve v praxi používané metodiky svoje klady a zápory. V prvom rade treba konštatovať, že ide o chybu zákonodarcu, keď napriek početným novelám a zjavne úplne nejednotnej praxi súdov nebol zákon o súdnych poplatkoch v položke 6 písm. b) sadzobníka súdnych poplatkov (a inde, kde sa spomína konanie o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov) sprecizovaný. Imanentnou súčasťou práva na súdnu ochranu je princíp predvídateľnosti práva zakotvený v čl. 2 CSP"ako jedna z najvyšších ústavných hodnôt materiálneho právneho štátu… súdne poplatky pri vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Pritom ide o silný motivačný faktor pri rozhodovaní o tom, či sa bezpodieloví spoluvlastníci vyporiadajú dohodou, alebo sa obrátia na súd. je súdu umožnené výrazne eliminovať nesprávne a nežiadúce správanie jedného zo spoluvlastníkov, ktorý zvyčajne býva príčinou nekonečných súdnych pojednávaní a siahodlhého dokazovania. Za súčasnej situácie, keď sa výlučné užívanie hoci aj celého majetku jedným z bezpodielových spoluvlastníkov počas súdneho konania nijako nepretavuje do náhrady druhému spoluvlastníkovi, keď sa náhrada trov konania pri vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov takmer vôbec nepriznáva, a keď nie je jasné, koľko strany zaplatia štátu, je vytvorené ideálne prostredie pre násilné anektovanie spoločného majetku bezcharakternejším zo spoluvlastníkov a obštrukcie v konaní a rozhodovaní. súdnom poplatku? je právna úprava nejasná a mätúca. tak, že budú chápať postavenie bezpodielových spoluvlastníkov ako solidárne a vyrubovať im spoločne a nerozdielne poplatok z vyporiadania vo výše 3%. by sa mal zákon o súdnych poplatkoch zmeniť tak, že bude jednoznačne uvedené, že poplatníkom v konaní o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov je každá zo strán sporu [zmena v § 2 ods. 1 písm. b)], ktorá zaplatí za vyporiadanie sumu 1,5% zo základu poplatku, minimálne 66 eur a maximálne 16 596,50 eur. mala priamo právnou úpravou eliminovať, a to z už uvedených dôvodov. Pri určovaní povinnosti zaplatiť súdny poplatok niet zákonného podkladu na to, aby súdy vychádzali z hodnoty podielu (aktív), ktorý každá strana vyporiadaním získa. "1. Žalobkyňa je povinná zaplatiť na účet Okresného súdu … sumu … 2. Žalovaný je povinný zaplatiť na účet Okresného súdu … sumu … Ako už bolo uvedené, základ poplatku je výslovne uvedený v § 7 ods. 8 zákona o súdnych poplatkoch. Preto nie je možné vychádzať z aktívnej hodnoty nadobudnutých podielov každej zo strán ani prihliadať na prípadnú disparitu pri rozdelení bezpodielového spoluvlastníctva. Vo vzťahu k nárokom štátu je táto skutočnosť irelevantná. Na takejto aplikácii je potrebné trvať. Situácie, keď je základom výpočtu podiel, ktorý bezpodielový spoluvlastník rozhodnutím nadobúda (jeho aktívna hodnota), sú živnou pôdou pre nespravodlivé rozhodnutia. Ak totiž jeden zo spoluvlastníkov počas trvania manželstva investoval do bezpodielového spoluvlastníctva manželov zo svojho výlučného majetku, má právo na vrátenie toho, čo bolo preukázateľne investované. Potom sa môže stať, že mu súd pri vyporiadaní prikáže majetok v hodnote prevyšujúcej jednu polovicu, pretože tam zohľadní túto pohľadávku jeho výlučného majetku voči bezpodielovému spoluvlastníctvu manželov. Ak mu následne súd vyrubí percentá z toho, čo mu vyporiadaním pripadne, tak mu spoplatní aj jeho výlučný majetok, ktorý do bezpodielového spoluvlastníctva nepatril. ). "v zásade treba považovať za správne, keď súdy vyrubujú súdny poplatok vo výške zodpovedajúcej veľkosti podielov, ktoré sa každému z manželov ušli. Spôsob, podľa ktorého súd rozdelil povinnosť platiť poplatok medzi účastníkov, treba vždy v odôvodnení rozhodnutia uviesť a zdôvodniť, najmä ak súd zvolil iný spôsob, než vyplýva z pomeru, v ktorom bolo vyporiadané BSM. Nová formulácia sadzobníka súdnych poplatkov a zákona o súdnych poplatkoch takúto aplikáciu výslovne vylučuje.

Vyrubovanie súdneho poplatku v odvolacom alebo dovolacom konaní

3. Osobitnú kapitolu tejto problematiky predstavuje vyrubovanie súdneho poplatku odvolateľovi alebo dovolateľovi v konaní o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov. dopustili a významne tým zasiahli do práva na súdnu ochranu strán sporu. Dobrým príkladom môže byť konanie pred Ústavným súdom SR pod sp. zn. IV. ÚS 262/2018. Išlo v poradí už o minimálne tretie rozhodnutie ústavného súdu týkajúce sa rovnakej problematiky. Prvé právne významné rozhodnutie bolo prijaté ešte v roku 2010,28) ústavný súd v ňom precízne vysvetlil, ako treba pri odvolaní a dovolaní v konaní o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov vyrubovať súdny poplatok (za odvolací alebo dovolací návrh) a aj dôvody. Napriek tomu, súdy opakovane vyrubujú poplatky v opravných konaniach inak a je možné predpokladať, že len zlomok týchto prípadov sa dostane na rozhodnutie ústavnému súdu. Pritom vôbec nejde o zanedbateľné rozdiely v sumách a nesprávne vyrubené súdne poplatky skutočne predstavujú významný zásah do práva na súdnu ochranu, keď doslova stelesňujú denegatio iustitiae. Konkrétne, napríklad v prípade konania pred Ústavným súdom SR pod sp. zn. IV. ÚS 262/2018 sa rozhodovalo o vyrubení súdneho poplatku za podanie odvolania v konaní o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov pred Okresným súdom Nitra. Ten v novembri 2017 odvolateľovi vyrubil poplatok za odvolanie vo výške 9 345 eur, keď vychádzal z hodnoty poplatku ex post. Odvolateľ proti takejto výške poplatku podal sťažnosť, ktorá bola čiastočne úspešná, a sudkyňa "korigovala" rozhodnutie vyššieho súdneho úradníka, aplikujúc ustanovenie o maximálnej výške súdneho poplatku, tak, že mu určila zaplatiť poplatok za odvolanie vo výške 8 292,25 eur, čo (po zaokrúhlení) predstavuje polovicu zo zákonom určeného maxima 16 586,50 eur. A to všetko za situácie, keď už v roku 2010 ústavný súd vydal nález, dokonca publikovaný v Zbierke nálezov a uznesení Ústavného súdu Slovenskej republiky pod č. 21/2011, ktorým odôvodnil, že za odvolanie ako odvolací návrh v konaní o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov sa má platiť súdny poplatok ex ante vo výške 66 eur. Rozdiel v súdom vyrubených poplatkoch a tým, na čo mal súd v skutočnosti právo, bol 9 279, resp. "základným pravidlom pri určení sadzby súdneho poplatku podľa § 6 ods. 2 zákona o súdnych poplatkoch je totožnosť sadzieb v prvostupňovom i v odvolacom konaní. Logickým a systematickým výkladom do úvahy prichádzajúcich citovaných ustanovení zákona o súdnych poplatkoch možno dospieť k tomu, že toto pravidlo sa musí uplatniť aj v prípade spoplatňovania odvolacieho konania o vyporiadaní BSM takou istou sadzbou súdneho poplatku ako prvostupňového…

Vyporiadanie BSM: Od zániku po rozdelenie majetku

BSM je súčasťou každého manželstva pri jeho vzniku. Aby mohlo prebehnúť vyporiadanie BSM a majetok rozdelený, musí v prvom kroku zaniknúť. Ak zlyhá dohoda medzi manželmi alebo bývalými manželmi o tom, ako si majetok rozdelia, majú možnosť do troch rokov podať návrh na súd, aby majetok vyporiadal. Táto lehota sa počíta od zániku BSM, a teda od momentu, kedy BSM medzi manželmi prestalo existovať. Po uplynutí tejto lehoty nezaniká žiadne právo, iba sa BSM manželov transformuje na vlastníctvo podielové, resp. určité veci automaticky prejdú do výlučného vlastníctva manželov. Toto zákon označuje ako nevyvrátiteľnú domnienku vyporiadania. Preto, ak návrh na vyporiadanie bude podaný pred zánikom BSM alebo po uplynutí troch rokov, súd návrh na vyporiadanie zamietne. Návrh na vyporiadanie BSM alebo žaloba na vyporiadanie BSM môže byť podaná jedným z manželov. Z pohľadu nárokov na BSM nie je rozhodujúce, ktorý z manželov návrh na vyporiadanie BSM podá.

Prečítajte si tiež: Podmienky rozdelenia majetku

Finančné aspekty vyporiadania BSM

Za samotné vyporiadanie BSM súdom je poplatok stanovený vo výške 3 % z predmetu konania v prípade, ak sa súdne konanie skončilo rozsudkom. Ak by sa súdne konanie skončilo súdnym zmierom, poplatok za vyporiadanie bude predstavovať 1 % z predmetu konania. V takomto prípade je spôsob vyporiadania majetku a prípadne finančné vyrovnanie na vôli účastníkov dohody (manželov). Vyporiadanie teda nemá len kvalitatívnu stránku, t.j. usporiadanie vlastníctva k jednotlivým veciam, ale aj kvantitatívnu stránku, pri ktorej ide o hodnotové podiely. Pri vyporiadaní je preto veľmi dôležité určiť správne ceny jednotlivých vecí a zároveň hodnotu celého majetku.

Určenie ceny nehnuteľnosti

Cena, za ktorú možno predať nehnuteľnosť, sa určuje dohodou medzi predávajúcim a kupujúcim. S účinnosťou od 1. januára 2004 bola zrušená vyhláška č. 465/1991 Zb. v znení neskorších predpisov, na základe ktorej znalec do uvedeného dátumu určoval cenu (tzv. vyhlášková cena). V súčasnosti znalec určuje tzv. všeobecnú cenu podľa vyhlášky č. 492/2004 Z.z. o stanovení všeobecnej hodnoty majetku. Makléri trhovú cenu nehnuteľnosti neurčujú a neurčujú ju ani realitné kancelárie, tieto ceny určujú vždy predávajúci a kupujúci. Trhová cena hovorí o aktuálnej hodnote nehnuteľnosti na trhu a je odzrkadlením ponuky a dopytu. V realitnej praxi sa pri stanovení ceny nehnuteľnosti najčastejšie používa porovnávacia (komparatívna) analýza. Táto metóda je založená na princípe sledovania a porovnania aktuálnych cien nehnuteľností v rovnakom čase, ktoré sú vzhľadom na svoj charakteristické vlastnosti, technický stav a umiestnenie porovnateľné. Pri stanovení reálnej predajnej ceny nehnuteľnosti maklér vychádza z analýzy trhu k čomu mu slúžia dáta z praxe zhromažďujúce množstvo údajov nevyhnutných pre ozrejmenie situácie na realitnom trhu. Pri určení trhovej ceny nehnuteľnosti sa nevychádza z tabuliek, ako je to pri stanovovaní všeobecnej hodnoty nehnuteľnosti znalcami pre odhad hodnoty nehnuteľností, ale sledujú sa ceny susedných, podobných a porovnateľných nehnuteľností v danej alebo podobnej lokalite, ktoré majú podobné, porovnateľné vlastnosti, kritériá, charakteristické znaky alebo parametre ako nehnuteľnosť, ktorá je oceňovaná. Na základe situácie na trhu s nehnuteľnosťami, informácií z katastra nehnuteľností, informácií od klientov je možné komparatívnou metódou pomerne presne stanoviť trhovú cenu nehnuteľnosti.

Zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k pozemkom v podmienkach fondu

Zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k pozemkom sa v podmienkach fondu realizuje na návrh spoluvlastníka podľa § 141 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Na základe dohody alebo rozhodnutia súdu o vyporiadaní spoluvlastníctva nemôže vzniknúť rozdelením jestvujúcich pozemkov poľnohospodársky pozemok menší ako 3000 m2, ani lesný pozemok menší ako 5000 m2 (§ 23 zákona č.180/1995 Z. z. znalecký posudok v súlade s vyhláškou Ministerstva spravodlivosti SR č. 492/2004 Z. z. odvod za drobenie pozemkov, ak vznikne (§ 22 zákona č. 180/1995 Z. z. Podľa § 19 ods. 6. zákona č.180/1991 Z. z.

tags: #sudne #poplatky #vysporiadanie #pozemku