
Tento článok poskytuje podrobný prehľad o súdnych poplatkoch a premlčacích lehotách v slovenskom právnom systéme. Zameriame sa na rôzne aspekty, vrátane oslobodenia od súdnych poplatkov, premlčania pohľadávok a špecifických prípadov, ako sú koncesionárske poplatky RTVS a náhrada trov konania.
Súdny poplatok je platba, ktorú je účastník konania povinný uhradiť pred začatím súdneho konania alebo po jeho skončení. Výška poplatku sa zvyčajne určuje percentuálne z hodnoty predmetu sporu, pričom zákon stanovuje aj minimálnu výšku poplatku.
Podľa zákona o súdnych poplatkoch sa platí súdny poplatok zo žaloby alebo z návrhu na začatie konania, ak nie je ustanovená osobitná sadzba, vo výške 6% z ceny (z úhrady) predmetu konania alebo z hodnoty predmetu sporu (ak je možné hodnotu určiť), najmenej však 16,50 Eur. To znamená, že ak by ste podali žalobu, resp. návrh na vydanie platobného rozkazu, o zaplatenie 10.000,- Eur, súdny poplatok by bol vo výške 600,-Eur.
Zákon o súdnych poplatkoch taxatívne vymenúva konania a osoby, ktoré sú od súdnych poplatkov oslobodené. V niektorých prípadoch je oslobodenie priamo stanovené zákonom, v iných prípadoch je možné o oslobodenie požiadať súd.
V konaní o zvýšení výživného je od súdneho poplatku navrhovateľ oslobodený. V prípade žaloby o zaplatenie 10.000,-Eur nepôjde o oslobodenie od súdnych poplatkov priamo zo zákona, avšak je možné o oslobodenie požiadať. V zmysle novej právnej úpravy, Civilného sporového poriadku, môže súd na návrh priznať oslobodenie od súdneho poplatku, ak to odôvodňujú pomery strany. Pojem „pomery strany“ zákon nekonkretizuje, avšak z podstaty inštitútu oslobodenia od súdneho poplatku možno vyvodiť, že pôjde najmä o majetkové pomery (príjem), osobné, rodinné, sociálne, či zdravotné pomery. Oproti predchádzajúcej právnej úprave sa už nevyžaduje, aby bola splnená podmienka, že nejde o svojvoľné alebo zrejme bezúspešné uplatňovanie alebo bránenie práva.
Prečítajte si tiež: Riziká príspevkov online
Je potrebné, aby v návrhu na oslobodenie od súdneho poplatku boli uvedené všetky podstatné skutočnosti, ktoré odôvodňujú oslobodenie od poplatku a aby boli tieto skutočnosti doložené dôkazmi, nakoľko súd nemusí navrhovateľa vyzývať na preukázanie tvrdených zlých pomerov a teda hodnotí návrh vzhľadom na skutočnosti, ktoré žiadateľ v návrhu preukáže. Na preukázanie pomerov slúži tlačivo, dostupné na webovej stránke Ministerstva spravodlivosti, resp. slúžia na činnosť Rozhlasu a televízie Slovenka (RTVS).
Nemožnosť vyrubenia súdnych poplatkov po uplynutí troch rokov od konca roka, v ktorom sa súdny poplatok stal splatný, zrejme smeruje k ochrane účastníkov súdnych konaní pred oneskoreným vynucovaním si zaplatenia týchto poplatkov zo strany štátu. Bolo by neudržateľné, aby štát mohol ukladať splnenie poplatkových povinností v akomkoľvek časovom odstupe od momentu ich vzniku, keďže opačný výklad by mohol viesť k porušeniu ústavného princípu právnej istoty vo vzťahu štátu ako subjektu povinného zabezpečiť realizáciu základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy.
Lehota na zaplatenie súdneho poplatku podľa § 10 ods. 1 zákona o súdnych poplatkoch v spojení s § 118 ods. 1 CSP je lehotou procesnoprávnou a nie lehotou hmotnoprávnou, a to s príslušnými dôsledkami z toho vyplývajúcimi pre jej počítanie, resp. v preskúmavanom prípade pre jej zachovanie.
Premlčacia lehota je obdobie, po ktorého uplynutí sa právo nemôže úspešne uplatniť na súde, ak dlžník vznesie námietku premlčania. Inými slovami, ak veriteľ nepodá žalobu včas, dlžník sa môže brániť námietkou premlčania a súd žalobu zamietne.
V zmysle § 101 OZ, je všeobecná premlčacia doba trojročna a plynie od okamihu splatnosti. To znamená, že ak veriteľ nepodá žalobu na súde včas - v rámci plynutia trojročnej premlčacej doby, dlžník môže v súdnom konaní vzniesť námietku premlčania a súd veriteľovi právo z pohľadávky neprizná. V takomto prípade sa teda pohľadávka uplynutím premlčacej doby stala právne nevymáhateľnou (súd veriteľovi právo nepriznal) avšak nezanikla. Znamená to teda, že dlžník môže svoj dlh voči veriteľovi aj naďalej dobrovoľne splniť.
Prečítajte si tiež: Humanitárne víza a rozhodnutie ESD
Ak bolo právo priznané právoplatným rozhodnutím súdu alebo iného orgánu, premlčuje sa za desať rokov odo dňa, keď sa malo podľa rozhodnutia plniť. Tu sa dostávame k druhej časovej rovine, kedy by právoplatnosťou takéhoto súdneho rozhodnutia začala plynúť nová - desaťročná premlčacia doba, v rámci ktorej by si veriteľ právo priznané právoplatným súdnym rozhodnutím mohol uplatniť v exekučnom konaní.
Zároveň je potrebné zdôrazniť nevyhnutnosť vznesenia námietky premlčania v súdnom konaní, pretože nie je povinnosťou súdu skúmať uplynutie premlčacej doby, ale právom dlžníka, aby premlčanie pohľadávky v prípade uplynutia premlčacej doby namietal. Ak by však nastala situácia, že by veriteľ po podaní žaloby na súde ako žalobca preukázal svoje tvrdenia pred súdom a dlžník ako žalovaný nevzniesol námietku premlčania, prípadne aj vzniesol námietku premlčania, no premlčacia doba ešte neuplynula, súd by veriteľovi právo z pohľadávky priznal.
Právo na úhradu nedoplatkov na koncesionárskych poplatkoch sa premlčuje v trojročnej lehote. Ak RTVS podá žalobu na súd po uplynutí tejto lehoty a dlžník vznesie námietku premlčania, súd žalobu zamietne v časti, ktorá sa týka premlčaných poplatkov.
Ak bol poplatok splatný napríklad 30.9.2018, premlčacia lehota začala plynúť 1.10.2018 a uplynula by 1.10.2021. Ak RTVS podala návrh na vydanie platobného rozkazu až 13.10.2025, pohľadávka je už premlčaná.
Premlčacia doba na vymáhanie súdom priznaného nároku na náhradu trov konania je podľa ustanovenia § 110 Občianskeho zákonníka 10 rokov.
Prečítajte si tiež: Podmienky nároku na súdny poplatok
tags: #súdny #poplatok #premlčanie #lehota