Európsky Súdny Dvor a Humanitárne Víza: Prípad Sýrskej Rodiny a Širší Kontext

Úvod

Otázka udeľovania humanitárnych víz, ktoré by umožnili osobám ohrozeným prenasledovaním alebo konfliktom legálny vstup na územie Európskej únie s cieľom požiadať o azyl, je dlhodobo predmetom búrlivých diskusií. V roku 2017 sa táto téma dostala do popredia vďaka prípadu sýrskej rodiny, ktorá žiadala o humanitárne víza v Belgicku. Európsky Súdny Dvor (ESD) sa zaoberal touto problematikou a jeho rozhodnutie malo významný dopad na azylovú politiku EÚ.

Prípad Sýrskej Rodiny a Rozhodnutie Európskeho Súdneho Dvora

V októbri 2016 podali sýrski manželia a ich tri maloleté deti, žijúci v obliehanom meste Aleppo, na belgickom veľvyslanectve v Bejrúte žiadosti o víza s obmedzenou územnou platnosťou. Cieľom bolo opustiť Sýriu a požiadať o azyl v Belgicku. Rodina argumentovala zhoršujúcou sa bezpečnostnou situáciou v Sýrii, prenasledovaním z dôvodu ich náboženského presvedčenia (ortodoxní kresťania) a osobnou skúsenosťou jedného z manželov s únosom a mučením. Belgický Cudzinecký úrad žiadosti zamietol, čo viedlo k právnemu sporu, ktorý sa dostal až na Európsky Súdny Dvor.

ESD vo svojom rozhodnutí z marca 2017 konštatoval, že členské štáty EÚ nemajú povinnosť udeliť humanitárne víza osobám, ktoré chcú na ich území požiadať o azyl. Súd argumentoval tým, že právo EÚ upravuje len podmienky udeľovania víz na pobyt do 90 dní. Toto rozhodnutie dalo za pravdu belgickému štátnemu tajomníkovi pre migráciu a azyl Théovi Franckenovi, ktorý sa obával precedensu a straty kontroly nad hranicami.

Argumenty Proti a Za Udelenie Humanitárnych Víz

Francken argumentoval, že udelenie víz by viedlo k hromadným žiadostiam o víza na belgických ambasádach a strate kontroly nad hranicami. Na druhej strane, odporcovia tohto názoru poukazujú na to, že odmietanie humanitárnych víz núti žiadateľov o azyl podstupovať nebezpečné cesty a klamať o účele svojho pobytu, ak chcú prísť do EÚ legálne.

Generálny advokát Paolo Mengozzi, vo svojom stanovisku pre ESD, uviedol, že členský štát EÚ je povinný udeliť humanitárne vízum, ak existujú vážne a preukázateľné dôvody domnievať sa, že v prípade neudelenia hrozí žiadateľovi mučenie alebo neľudské zaobchádzanie. Tento argument vychádza z článku 4 Charty základných práv Európskej únie, ktorý zakazuje mučenie a neľudské alebo ponižujúce zaobchádzanie.

Prečítajte si tiež: ESF: Ciele a priority

Európsky Parlament a Iniciatíva pre Európske Humanitárne Víza

Európsky parlament reagoval na túto situáciu a v decembri 2018 schválil uznesenie, ktorým vyzval Európsku komisiu, aby do konca marca 2019 predložila legislatívny návrh nariadenia o zavedení európskeho humanitárneho víza. Cieľom tohto víza je umožniť ľuďom, ktorí chcú v EÚ žiadať o azyl, pricestovať na územie členských štátov legálne.

V súčasnosti neexistuje jednotný právny nástroj na európskej alebo národnej úrovni, ktorý by utečencom umožňoval legálny príchod do EÚ s cieľom požiadať o azyl. Podanie žiadosti o azyl je právne dovolený a vyžadovaný krok, ktorý je nevyhnutný pre udelenie medzinárodnej ochrany. Avšak, úmysel požiadať o azyl je často prekážkou pri získavaní schengenského víza.

Rozdiely v Prístupe Členských Štátov a Potreba Harmonizácie

Niektoré členské štáty majú vo svojej národnej legislatíve upravené udeľovanie humanitárnych víz, zatiaľ čo iné nie. Táto rozdielnosť je v rozpore s cieľom vytvoriť spoločnú azylovú politiku EÚ a môže viesť k oslabeniu jednotného uplatňovania spoločných ustanovení o vstupe štátnych príslušníkov tretích krajín.

Obavy Verejnosti a Potreba Kontroly Migračných Tokov

Európska migračná kríza ukázala, že obyvatelia EÚ vnímajú s obavami príchod veľkého množstva ľudí na územie členských štátov nelegálnym a nekontrolovaným spôsobom. Politickí lídri opakovane zdôrazňujú potrebu zabrániť nepovolenému vstupu migrujúcich ľudí, vrátane utečencov, na územie Únie.

Je dôležité si uvedomiť, že ľudia majú právo na ochranu pred prenasledovaním spôsobeným vojnou, diktatúrou alebo vážnym porušovaním ľudských práv. Toto právo je zakotvené v základných dokumentoch EÚ, Rady Európy, OSN a v ústavách členských štátov.

Prečítajte si tiež: Európsky orgán pre poisťovníctvo

Princíp Prvej Bezpečnej Krajiny a Medzinárodná Solidarita

Medzinárodné právo nestanovuje, že o utečencov sa treba starať len v prípade, ak vojna vypukne alebo k prenasledovaniu dochádza v krajine, s ktorou štát bezprostredne susedí. Ak by bola ochrana utečencov založená na princípe, že o utečencov sa má starať štát, ktorý je konfliktu najbližšie, bolo by to nespravodlivé. Drvivá väčšina utečencov zostáva v krajinách, ktoré susedia s ich domovskou krajinou, a tieto krajiny oprávnene žiadajú od ostatných pomoc so starostlivosťou o utečencov.

V diskusii o príchode utečencov sa často spomína princíp prvej bezpečnej krajiny, podľa ktorého by utečenci mali žiadať o ochranu v prvej bezpečnej krajine, do ktorej sa dostanú. Dohovor OSN o právnom postavení utečencov z roku 1951 však utečencom výslovne nestanovuje povinnosť žiadať o ochranu v prvej krajine, do ktorej prídu.

Regionálne Systémy a Dublinské Nariadenie

V rámci európskeho azylového acquis existuje princíp tzv. "tretej bezpečnej krajiny", ktorý upravuje, že pokiaľ žiadateľ o azyl prichádza z bezpečnej tretej krajiny, jeho žiadosť o azyl bude zamietnutá ako zjavne neprípustná. Toto neplatí, ak nemožno túto krajinu považovať za bezpečnú tretiu krajinu alebo ak žiadateľa do bezpečnej tretej krajiny nie je možné účinne vrátiť alebo ak ide o maloletého bez sprievodu a nie je to v jeho najlepšom záujme.

Je dôležité rozlišovať medzi princípmi upravujúcimi zodpovednosť za preskúmanie žiadosti o azyl (Dublinské nariadenie) a ustanoveniami, ktoré upravujú zodpovednosť vo vzťahu k tzv. "bezpečným krajinám".

Výzvy a Obmedzenia Európskeho Humanitárneho Víz

Zavedenie európskeho humanitárneho víza by mohlo pomôcť potenciálnym žiadateľom o azyl, ktorí sa nachádzajú v tretích nebezpečných krajinách. Avšak, samo o sebe nebude nástrojom, ktorému sa podarí zásadne zmeniť spôsob príchodu utečencov do Európskej únie.

Prečítajte si tiež: Nový program ESF+

Pre podanie žiadosti o vízum bude zrejme nevyhnutné, aby sa žiadatelia boli vôbec schopní dostaviť na konkrétnu ambasádu a aby mali k dispozícii doklady, ktorými preukážu svoju totožnosť a na základe ktorých budú môcť cestovať, ak by im bolo vízum udelené. Stále tak ostane množstvo utečencov, pre ktorých krajiny, kde sa nachádzajú, nie sú bezpečné, no ani nebudú mať možnosť uchádzať sa o vydanie európskeho humanitárneho víza.

Alternatívne Riešenia a Potreba Komplexného Prístupu

Pre týchto utečencov prichádza do úvahy len jediné riešenie (samozrejme okrem zlepšovania podmienok pre ich život v týchto tretích krajinách) a tým je zintenzívnenie úsilia (nielen) európskych krajín pri presídľovaní utečencov (súčasťou reformného balíčka azylového práva únie je aj nariadenie o presídľovacom rámci), ale aj zlepšenie možností znovuzjednotenia rozdelených rodín (množstvo utečencov sa snaží dostať ďalej za svojimi najbližšími).

tags: #Európsky #súdny #dvor #humanitárne #víza