
Súdne poplatky zohrávajú kľúčovú úlohu v slovenskom právnom systéme. Upravuje ich zákon č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov. Poplatky plnia dôležitú funkciu, a to jednak z ekonomického hľadiska, keďže ich hlavným cieľom je pokrytie časti nákladov spojených so súdnym konaním, ale zároveň slúžia aj ako prevencia pred podávaním neoprávnených žalôb, čím motivujú účastníkov konania k zodpovednému uplatňovaniu svojich práv.
Súdne poplatky sú platby, ktoré účastník konania platí pred začatím súdneho konania alebo po jeho skončení. Vyberajú sa za jednotlivé úkony alebo konania súdov, ak sa vykonávajú na návrh účastníkov, a za úkony orgánov štátnej správy súdov a prokuratúry, ktoré sú uvedené v sadzobníku súdnych poplatkov a poplatku za výpis z registra trestov, ktorý tvorí prílohu zákona o súdnych poplatkoch. Ich výška je určená buď pevnou sumou, alebo percentuálnym podielom z celkovej hodnoty predmetu sporu.
Súdne poplatky sa uhrádzajú v občianskom súdnom konaní, obchodnom súdnom konaní, ale aj v správnom súdnictve či v niektorých trestných konaniach. Ak má viacero osôb povinnosť zaplatiť poplatok spoločne, platia ho spoločne a nerozdielne.
Poplatková povinnosť vzniká v okamihu, keď nastanú právne skutočnosti, s ktorými zákon spája vznik tejto povinnosti. Vznik poplatkovej povinnosti znamená vlastne vznik povinnosti zaplatiť súdny poplatok. Vznik poplatkovej povinnosti sa časovo však nezhoduje s okamihom vyrubenia súdneho poplatku.
Poplatková povinnosť vzniká najmä:
Prečítajte si tiež: Riziká príspevkov online
Súdny poplatok za podanie návrhu alebo žiadosti, poplatok za uplatnenie námietky zaujatosti v konkurznom konaní alebo reštrukturalizačnom konaní je splatný vznikom poplatkovej povinnosti. Pri úkonoch akými sú napríklad spísania podaní do zápisnice je súdny poplatok splatný jeho spísaním do zápisnice. Ostatné poplatky sú splatné do troch dní po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa uložila povinnosť zaplatiť poplatok.
Poplatky vyberané súdmi, orgánmi štátnej správy súdov a orgánmi prokuratúry sa platia v hotovosti, platobnou kartou, poštovým poukazom, platbou prostredníctvom krátkej textovej správy (SMS) alebo prevodom z účtu v banke alebo v pobočke zahraničnej banky. Prostredníctvom technického vybavenia právnickej osoby so 100-percentnou majetkovou účasťou štátu, ktorá je prevádzkovateľom systému (ďalej len "prevádzkovateľ systému") sa poplatky platia v hotovosti, platobnou kartou alebo platbou prostredníctvom krátkej textovej správy (SMS), ak má na to príslušný orgán vytvorené podmienky. V hotovosti sa môžu platiť poplatky, ak súdy, orgány štátnej správy súdov a orgány prokuratúry majú pre tento spôsob platby poplatku vytvorené podmienky a ak v jednotlivom prípade poplatok neprevyšuje 300 eur, okrem poplatku v konaní pred obchodným registrom, ktorý je možné platiť v hotovosti, aj keď prevyšuje 300 eur. Ak je súd, orgán štátnej správy súdov a orgán prokuratúry zapojený do centrálneho systému evidencie poplatkov, poplatky platené poštovým poukazom, prevodom z účtu v banke alebo v pobočke zahraničnej banky sa platia na účet prevádzkovateľa systému.
Pokiaľ sa úkony a konania vykonávajú na základe podania, ktoré bolo urobené elektronickými prostriedkami do elektronickej schránky súdu či iného orgánu, elektronickými prostriedkami prostredníctvom jednotného kontaktného miesta alebo poštového podniku vykonávajúceho činnosť osvedčujúcej osoby je sadzba poplatku vo výške 50 % zo sadzby poplatku ustanovenej v sadzobníku, znížená najviac o 50 eur. To znamená, že pokiaľ osoba podá napr. žalobu elektronicky môže ju to vyjsť lacnejšie.
Ak nedošlo k úhrade súdneho poplatku v súvislosti s podaním žaloby, návrhu na začatie konania, dovolania alebo kasačnej sťažnosti, súd poplatníka vyzve, aby poplatok zaplatil v stanovenej lehote, ktorú určí vo výzve, avšak spravidla je táto lehota desať dní od doručenia výzvy. Vo výzve musí súd poplatníka poučiť o následkoch neuhradenia poplatku. V prípade, ak poplatník daný poplatok neuhradí, a to aj napriek výzve, súd pristúpi k zastaveniu konania.
V súvislosti s platením súdnych poplatkov je potrebné uviesť, že existuje aj možnosť oslobodenia poplatníka od zaplatenia súdneho poplatku. Toto oslobodenie vzniká buď priamo zo zákona, t. j. ide o zákonné oslobodenie alebo je oslobodenie od súdneho poplatku priznané súdom na základe majetkových pomerov účastníka konania.
Prečítajte si tiež: Humanitárne víza a rozhodnutie ESD
Existujú dva spôsoby oslobodenia od povinnosti zaplatiť súdny poplatok. Prvý spôsob je zákonný, teda zákon priamo ustanovuje okruh tých subjektov alebo konaní, ktoré sú od platenia súdneho poplatku oslobodené. Druhý spôsob je oslobodenie na základe rozhodnutia súdu. Tomuto spôsobu oslobodenia od súdneho poplatku musí predchádzať žiadosť (návrh) subjektu, ktorý o oslobodenie žiada.
Zo zákona sú oslobodené niektoré súdne konania. To, že sú oslobodené zo zákona znamená, že v nich súd nevyrubuje žiadne poplatky a účastník takéhoto konania nemusí žiadať o oslobodenie osobitnou žiadosťou. Od poplatku je oslobodený aj ten, komu bol priznaný nárok na poskytnutie právnej pomoci podľa osobitného predpisu. Oslobodenie sa vzťahuje aj na konanie o odvolaní, dovolaní, žalobe na obnovu konania, kasačnej sťažnosti a výkone rozhodnutia alebo exekúcii.
Od poplatku je oslobodené súdne konanie:
Od poplatku sú oslobodení:
Ak sa na vás nevzťahuje žiadne z tzv. zákonných oslobodení od poplatku, môžete požiadať súd, aby vám priznal individuálne osobné oslobodenie. Žiadosť alebo tiež návrh na oslobodenie od súdneho poplatku môže podať každý subjekt s postavením strany v súdnom konaní, ktorému zároveň vznikla poplatková povinnosť. Návrh na oslobodenie od súdneho poplatku teda môže podať fyzická ale aj právnická osoba. Takýto návrh je potrebné riadne odôvodniť. O podanom návrhu rozhoduje súd príslušný na konanie vo veci.
Prečítajte si tiež: Podmienky nároku na súdny poplatok
Súd rozhodne kladne vtedy, ak zistí že oslobodenie od súdneho poplatku odôvodňujú pomery strany. Podľa súdnej praxe sa pomery najčastejšie preukazujú písomnými dokladmi o majetkových, zárobkových, sociálnych, zdravotných a iných osobných pomeroch (potvrdenie o príjme, potvrdenie o výške dôchodku, majetkové priznanie, potvrdenie o zdravotnom stave, atď). Ak nerozhodne súd inak, vzťahuje sa oslobodenie na celé konanie a má i spätnú účinnosť; poplatky zaplatené pred rozhodnutím o oslobodení sa však nevracajú.
Základ poplatku sa určuje podľa ceny (z úhrady) predmetu konania alebo z hodnoty predmetu sporu (napr. dlžnej sumy). Ak nemožno predmet konania oceniť peniazmi (napr. ak ide o určenie, či manželstvo je alebo nie je platné), platí sa poplatok podľa osobitnej sadzby.
Ak je predmetom konania viac nárokov, každý nárok sa spoplatňuje samostatne; to neplatí, ak ide o viac nárokov na peňažné plnenie a sú vyjadrené jednou sumou.
Obnova konania je mimoriadny opravný prostriedok, ktorým možno napadnúť právoplatné rozhodnutie súdu prvého stupňa alebo odvolacieho súdu. Právoplatný rozsudok môže účastník napadnúť návrhom na obnovu konania, ak sú tu skutočnosti, rozhodnutia alebo dôkazy, ktoré bez svojej viny nemohol použiť v pôvodnom konaní, pokiaľ môžu privodiť pre neho priaznivejšie rozhodnutie vo veci [§ 228 ods. 1 písm. a/ O.s.p.]. Skutočnosti, rozhodnutia a dôkazy môžu byť dôvodom obnovy konania v zmysle citovaného ustanovenia len vtedy, ak ich účastník, ktorý obnovu navrhuje, nemohol bez svojej viny použiť v pôvodnom konaní.
Podľa § 12 ods. 1 zákona o súdnych poplatkoch, vo veciach poplatkov rozhoduje orgán, ktorý je oprávnený vykonať poplatkový úkon. Vo veciach poplatku za obnovu konania rozhoduje súd, ktorý rozhoduje o povolení obnovy (§ 12 ods.
Navrhovateľ súdny poplatok za podaný návrh o obnovu konania v stanovenej lehote nezaplatil, a preto súd prvého stupňa konanie o obnovu konania pre nezaplatenie súdneho poplatku podľa § 10 ods. 1 zákona o súdnych poplatkoch uznesením zastavil.
Obnova konania nie je prípustná proti rozsudkom:
Pre konanie o obnove konania platia primerane ustanovenia o konaní v prvom stupni (§ 323 ods. 2 O.s.p.). Návrh na obnovu konania súd uznesením buď zamietne alebo obnovu konania povolí (§ 234 ods. 1 O.s.p.). Ak súd zamietne návrh na obnovu konania preto, že nie je prípustný, alebo preto, že ho podal niekto, kto naň nebol oprávnený, alebo preto, že je zrejme oneskorený, nemusí nariaďovať pojednávanie.
Podľa ust. § 234 ods. 1 a 2 O.s.p., návrh na obnovu konania súd uznesením buď zamietne, alebo obnovu konania povolí. Ak súd zamieta návrh na obnovu konania preto, že nie je prípustný, alebo preto, že ho podal niekto, kto naň nebol oprávnený, alebo preto, že je zrejme oneskorený, nemusí nariaďovať pojednávanie. Obnova konania je mimoriadny opravný prostriedok, ktorý má povahu výnimky zo zásadnej nezmeniteľnosti právoplatného rozhodnutia. Vzhľadom na to je jeho prípustnosť vo viacerých smeroch obmedzená. Predmetom obnovy je zásadne právoplatný rozsudok (ktorým sa rozhodlo o celej veci, čiastočne.
V zmysle zákona môžu nastať situácie, kedy už došlo k úhrade súdneho poplatku, avšak súd jeho povinný ho vrátiť. Poplatok sa vráti, ak ho zaplatil ten, kto nebol povinný platiť alebo kto ho zaplatil na základe nesprávneho rozhodnutia súdu. Poplatok sa taktiež vráti, ak súd konanie zastaví pre nedostatok právomoci. Poplatok za uplatnenie námietky zaujatosti sa vráti, ak bola námietka zaujatosti uplatnená odôvodnene; ak poplatok v takomto prípade ešte nebol zaplatený, súd uznesenie o uložení povinnosti zaplatiť poplatok zruší. O vrátení poplatku rozhodne i bez návrhu súd, ktorý bezdôvodne zaplatený poplatok prevzal.
Ak sa zaplatil vyšší poplatok, ako sa mal zaplatiť, preplatok sa vráti, ak prevyšuje sumu 1,70 eura. Poplatok splatný podaním žaloby, návrhu na začatie konania, odvolania, žaloby na obnovu konania alebo dovolania sa vráti, ak sa konanie zastavilo, ak sa žaloba, návrh na začatie konania, odvolanie, žaloba na obnovu konania alebo dovolanie odmietlo alebo vzalo späť pred prvým pojednávaním bez ohľadu na to, či bol vydaný platobný rozkaz; to neplatí, ak bolo dovolanie odmietnuté z dôvodu, že smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je dovolanie prípustné. Ak sa návrh na začatie konania o rozvod manželstva vzal späť po prvom pojednávaní na príslušnej inštancii súdov, vráti sa polovica všetkých zaplatených poplatkov. V konaní pred správnym súdom sa poplatok vráti, ak sa konanie zastavilo, ak sa správna žaloba, kasačná sťažnosť alebo žaloba na obnovu konania odmietla alebo vzala späť pred prejednaním veci.
Okrem poplatku v konaní o rozvod manželstva a poplatku, ktorý sa vracia podľa odseku 1, sa poplatok alebo jeho časť (preplatok) vracia krátený o 1 %, najmenej však 6,70 eura. Ak sa návrh vzal späť pred zaplatením poplatku, poplatok sa nevyrubuje.
Poplatok sa vráti v plnej výške, ak žiadosť o prešetrenie vybavenia sťažnosti podľa osobitných predpisov bola vybavená kladne.
Ak konanie skončia strany alebo účastníci schválením zmieru do začiatku prvého pojednávania, vráti sa im 90 % zo všetkých zaplatených poplatkov. Ak konanie skončia strany alebo účastníci schválením zmieru po začatí prvého pojednávania, vráti sa im 50 % zo všetkých zaplatených poplatkov. Ak správny súd zastaví konanie o správnej žalobe z dôvodu uspokojenia žalobcu, vráti sa žalobcovi 75 % zo všetkých zaplatených poplatkov. Pri nezaplatených poplatkoch v rovnakom rozsahu súd poplatok nevyberie a uznesenie o uloženej povinnosti zaplatiť poplatok v uvedenom rozsahu zruší.
Ak bolo konanie zastavené po tom, ako bol na majetok žalovaného alebo odporcu vyhlásený konkurz podľa osobitného zákona, vrátia sa navrhovateľovi všetky poplatky bez ich krátenia a poplatky, ktoré ku dňu zastavenia konania nezaplatil, sa nevyberajú.
V rozhodnutí o vrátení poplatku alebo preplatku sa uvedie aj označenie poplatníka a v akej výške má byť poplatok alebo preplatok vrátený. Ak je súdu známe, v tomto rozhodnutí sa uvedie aj číslo účtu, na ktorý má byť poplatok alebo preplatok vrátený.