
Právo duševného vlastníctva je oblasť, ktorá sa neustále vyvíja a dotýka sa rôznych aspektov spoločenského a hospodárskeho života. Táto oblasť práva, ktorá chráni výsledky tvorivej duševnej činnosti, je úzko spätá aj so súdnymi konaniami a s nimi spojenými súdnymi poplatkami. Cieľom tohto článku je poskytnúť komplexný pohľad na problematiku súdnych poplatkov v kontexte práva duševného vlastníctva, pričom sa zameriame na aktuálne otázky, trendy a výzvy v tejto oblasti.
Duševné vlastníctvo zahŕňa majetok nehmotnej povahy, ktorý je výsledkom tvorivého myslenia alebo duševnej činnosti. Patrí sem široká škála práv, vrátane autorského práva, práv výkonných umelcov, práv výrobcov zvukových a audiovizuálnych záznamov, patentov, ochranných známok, dizajnov a ďalších. Tieto práva chránia diela, vynálezy, technické riešenia, dizajny, tovary a služby prostredníctvom označení.
Prof. JUDr. Ján Švidroň, CSc., zakladateľ prvého slovenského Ústavu práva duševného vlastníctva a riaditeľ Ústavu štátu a práva Slovenskej akadémie vied, patrí k najvýraznejším osobnostiam v oblasti práva duševného vlastníctva na Slovensku. Jeho rozsiahle skúsenosti a hlboký vhľad do problematiky sú neoceniteľné pre pochopenie vývoja a súčasného stavu tohto odboru.
Používanie pojmu „duševné vlastníctvo" je predmetom diskusií, keďže jeho predmet nie je ani úplne „duševný", ani predmetom „vlastníctva" v tradičnom zmysle slova. V slovenskej vede sa používajú rôzne termíny, ako napríklad „právo duševného vlastníctva", „osobnomajetkové práva" alebo „práva k nehmotným statkom". Každý z týchto termínov má svoje výhody a nevýhody a je dôležité chápať historické súvislosti ich používania.
Prof. Švidroň venoval tejto terminologickej otázke značnú pozornosť vo svojich publikáciách a referátoch na medzinárodných vedeckých konferenciách. Jeho cieľom bolo dosiahnuť vedecky adekvátnu systemizáciu odboru pre pedagogické aj praktické účely.
Prečítajte si tiež: Riziká príspevkov online
Po roku 1989 došlo k výrazným zmenám v oblasti práva duševného vlastníctva, najmä v súvislosti s prístupom USA k Bernskému dohovoru o ochrane literárnych a umeleckých diel a prijatím Dohody o obchodných aspektoch duševného vlastníctva (TRIPS). Tieto udalosti mali robustný vplyv na odklon od dôrazu na osobnostno-tvorivostný charakter autorského práva a na posilnenie majetkového aspektu vo všetkých oblastiach duševného vlastníctva.
Dynamika vývoja po roku 1989 bola nesmierna a prechod od socialistického direktívneho a centrálneho plánovania k otvorenej spoločnosti a liberálnemu trhu nastoľoval prakticky každodenne bezprecedentné problémy. Reakcia na tieto problémy by mala byť kreatívnejšia než len mechanické preberanie cudzích „ponúk".
Autorské právo sa v súčasnosti potýka s pomerne nízkou spoločenskou akceptáciou v prostredí internetu. Autorské právo v praxi je v žalostnom stave už dlhý čas, a to aj v autorskoprávne vyspelom a smerodajnom zahraničí. Pod súčasným stavom je podpísaný celý rad príčin a vplyvov s hlboko siahajúcimi koreňmi, vrátane domácich legislatívnych lapsusov.
Súdne poplatky sú platby, ktoré strany sporu platia v súvislosti so súdnym konaním. Ich právna úprava je obsiahnutá v zákone o súdnych poplatkoch. V konaniach týkajúcich sa duševného vlastníctva sa platia poplatky za návrh na začatie konania, za odvolanie, za dovolanie a za iné úkony.
Žaloba alebo návrh na začatie konania podlieha súdnemu poplatku. V prípade podania žaloby elektronickými prostriedkami sa platí polovica poplatku. Ak poplatok nie je zaplatený spoločne s podaním žaloby, súd žalobcu na jeho zaplatenie vyzve, pričom mu určí lehotu.
Prečítajte si tiež: Humanitárne víza a rozhodnutie ESD
Proti uzneseniu o zastavení konania pre nezaplatenie súdneho poplatku nie je prípustné podať odvolanie, ale je prípustná sťažnosť, ktorú možno podať v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia.
Účastník konania môže byť oslobodený od platenia súdnych poplatkov, a to čiastočne alebo úplne, ak súd zistí, že sú na to dôvody. Oslobodenie môže byť priznané, ak súd prizná úplné oslobodenie, žalobca poplatok za návrh neplatí vôbec.
Právna úprava súdnych poplatkov pri vyporiadaní BSM je pomerne stabilná. Platí sa poplatok ex ante (pri podaní návrhu) a poplatok ex post (po skončení konania).
V prípade podania návrhu na vyporiadanie BSM sa platí súdny poplatok 66 eur (alebo 33 eur pri elektronickom podaní).
Poplatok za vyporiadanie BSM sa vyrubuje spravidla v meritórnom rozsudku alebo po jeho vyhlásení osobitným uznesením. Jeho právny základ spočíva v zákone o súdnych poplatkoch a v sadzobníku súdnych poplatkov. Ak dôjde ku skončeniu konania nemeritórnym rozhodnutím (späťvzatie žaloby), poplatok súd nemôže vyrubiť.
Prečítajte si tiež: Podmienky nároku na súdny poplatok
Súdy v praxi pristupujú k vyrubovaniu súdneho poplatku rôzne. Niektoré chápu zákonný výraz "obe strany sporu" ako určenie ich spoločnej povinnosti, iné ako určenie povinnosti každého z manželov bez toho, aby chápali ich povinnosť ako spoločnú. V zásade je z hľadiska práva na súdnu ochranu vhodnejší variant, ktorý chápe postavenie bezpodielových spoluvlastníkov ako solidárne.
V praxi sa často vyskytujú prípady, keď súdy vyrubujú súdne poplatky nesprávne. Chyba zákonodarcu spočíva v tom, že napriek početným novelám a nejednotnej praxi súdov nebol zákon o súdnych poplatkoch v položke 6 písm. b) sadzobníka súdnych poplatkov sprecizovaný.
Imanentnou súčasťou práva na súdnu ochranu je princíp predvídateľnosti práva zakotvený v čl. 2 CSP.
Zákon o súdnych poplatkoch by sa mal zmeniť tak, že bude jednoznačne uvedené, že poplatníkom v konaní o vyporiadanie BSM je každá zo strán sporu, ktorá zaplatí za vyporiadanie sumu 1,5% zo základu poplatku, minimálne 66 eur a maximálne 16 596,50 eur.
Vyrubovanie súdneho poplatku odvolateľovi alebo dovolateľovi v konaní o vyporiadanie BSM predstavuje osobitnú kapitolu tejto problematiky. Súdy sa v tejto oblasti často dopúšťajú chýb a významne tým zasahujú do práva na súdnu ochranu strán sporu.
Ústavný súd SR sa už opakovane zaoberal touto problematikou a precízne vysvetlil, ako treba pri odvolaní a dovolaní v konaní o vyporiadanie BSM vyrubovať súdny poplatok. Napriek tomu súdy opakovane vyrubujú poplatky v opravných konaniach inak.
Autorské právo chráni diela z oblasti literatúry, umenia alebo vedy, ktoré sú jedinečným výsledkom tvorivej duševnej činnosti autora a sú objektívne vnímateľné zmyslami. Autorský zákon demonštratívne (príkladmo) v § 3 ods. 2 vypočítava, aké výtvory môžu byť predmetom autorského práva.
Autorské právo nechráni myšlienku či nápad, ktoré viedli k vzniku diela, ale len samotné dielo. Autorské právo sa neudeľuje v žiadnom osobitnom konaní, neregistruje sa.
Autorské právo k dielu vzniká okamihom, keď je dielo objektívne vyjadrené v podobe vnímateľnej zmyslami. Bližšie k vzniku autorského práva viď otázka č. Určité osobitosti možno nájsť pri audiovizuálnom diele, počítačovom programe a databáze.
Na tvorbe audiovizuálneho diela sa podieľa zvyčajne viacero fyzických osôb, ktoré sú spoluautormi audiovizuálneho diela. Autorom audiovizuálneho diela je predovšetkým osoba zapísaná v Medzinárodnom zozname audiovizuálnych diel. Ďalšími autormi sú režisér, autor scenára, autor dialógov a autor hudby, ktorá bola vytvorená osobitne pre toto dielo.
Výkon práv k audiovizuálnemu dielu je prenesený z tvorcov (autorov) na výrobcu originálu (producenta) audiovizuálneho diela.
Počítačový program je súbor príkazov a inštrukcií vyjadrených v akejkoľvek forme, použitých priamo alebo nepriamo v počítači alebo v podobnom technickom zariadení. Na to, aby bol počítačový program autorskoprávne chránený, stačí, ak spĺňa podmienku tvorivosti, teda je výsledkom tvorivej duševnej činnosti autora.
Autorom diela je fyzická osoba, ktorá dielo vytvorila. Pri tvorbe jediného diela môže vzniknúť spoluautorstvo dvoch alebo viacerých osôb (pokiaľ nie je možné od seba odlíšiť tvorivé vklady jednotlivých autorov a použiť ich ako samostatné diela).
Pri zamestnaneckom diele je autorom zamestnanec, teda osoba pracujúca pre určitého zamestnávateľa. Zamestnanecké dielo je také dielo, ktoré vzniklo z dôvodu, že zamestnanec si jeho vytvorením plní povinnosti z pracovnoprávneho vzťahu alebo z obdobného pracovného vzťahu.
Hoci v pozícii autora je pri zamestnaneckom diele zamestnanec, autorský zákon priznáva výkon majetkových práv autora zamestnávateľovi, pokiaľ sa zamestnávateľ nedohodne so zamestnancom - autorom inak.
K vytvoreniu autorskoprávne chránených diel dochádza aj v prostredí školy. Deti, žiaci alebo študenti tvoria školské diela. Škola vynaloží určité náklady (poskytne nástroje, zariadenie, energie atď.), čím pomôže žiakovi alebo študentovi vytvoriť dielo a on ako autor je následne na návrh školy povinný uzavrieť so školou nevýhradnú a bezodplatnú licenčnú zmluvu.
Osobnostné práva autora sú neprevoditeľné, to znamená, že autor tieto práva nemôže previesť na inú osobu ani sa ich nemôže vzdať. Ani po smrti autora si však nikto nesmie prisvojiť jeho autorstvo k dielu. Dielo možno použiť len takým spôsobom, ktorý neznižuje jeho hodnotu. Tiež je nutné uviesť meno autora alebo jeho pseudonym, ak nejde o anonymné dielo.
Autor má právo použiť svoje dielo a právo udeliť súhlas na použitie svojho diela. Autorovi prináleží aj právo na odmenu. Majetkové práva autora udelením súhlasu na použitie diela nezanikajú, autor je len povinný strpieť použitie diela inou osobou v rozsahu udeleného súhlasu.
Osobnostné práva autora trvajú len počas jeho života a zanikajú smrťou. Majetkové práva trvajú 70 rokov po smrti autora. Ak bolo dielo zverejnené pod pseudonymom, alebo ak ide o anonymné dielo, trvajú majetkové práva 70 rokov po zverejnení tohto diela. Po uplynutí tejto doby sa dielo stáva voľným dielom.
Bez súhlasu autora možno dielo použiť v prípade, ak ide o použitie na základe tzv. Zákonné licencie predstavujú výnimky a obmedzenia z práva autora na udelenie súhlasu na použitie diela. Za použitie diela na základe zákonnej licencie nevzniká povinnosť uhradiť autorovi odmenu, v niektorých prípadoch však autorovi patrí tzv.
Uplatnenie zákonných licencií je možné len za súčasného splnenia podmienok tzv. trojkrokového testu.
Smernica a Autorský zákon stanovuje zákonnú výnimku z povinnosti získať súhlas na vyhotovenie rozmnoženiny a sprístupňovanie osirelého diela verejnosti (§ 51). Osirelé dielo tak môžu bez súhlasu nositeľa práv použiť knižnice, múzeá, galérie, archívy, školy, ale aj verejnoprávny vysielateľ či Slovenský filmový ústav, avšak výhradne na vzdelávacie a kultúrne účely a na plnenie úloh vo verejnom záujme.
Inštitút obchodne nedostupného diela upravuje § 12 Autorského zákona. Za obchodne nedostupné diela sa považujú slovesné diela vyjadrené v písomnej forme, najmä knihy, časopisy a noviny (a obdobne fotografické diela a diela výtvarného umenia, ktoré sú súčasťou takéhoto diela alebo sú s ním spojené), ktoré sú autorskoprávne chránené, ale už viac nie sú dostupné v tradičných obchodných kanáloch.
Tieto práva patria medzi práva súvisiace s autorským právom, t.j. týkajú umeleckých výkonov (napr. spevákov, tanečníkov, hudobníkov, hercov), zvukových záznamov (napr. záznam piesne na zvukovom CD), audiovizuálnych záznamov (napr.
Práva výkonných umelcov sa týkajú umeleckých výkonov výkonných umelcov (napr. speváci, tanečníci, herci, hudobníci a pod.), t.j. tvorivých vyjadrení (vykonania) diel v rôznych umeleckých podob…
K porušeniu práva duševného vlastníctva najčastejšie dochádza v prípadoch, keď niekto použije tento majetok nehmotnej povahy bez súhlasu autora, tvorcu, či majiteľa duševného vlastníctva. Častým prípadom porušovania práv duševného vlastníctva je falšovaný a pirátsky tovar, ktorého rozsah sa neustále zvyšuje. Okrem toho je rozšíreným problémom porušovanie autorského práva, predovšetkým na internete (napr. sprístupňovanie hudby, filmov, kníh a pod.).
Koordináciu spolupráce v oblasti boja proti falšovaniu a autorskému pirátstvu zabezpečuje Medzirezortná komisia pre koordináciu spolupráce v oblasti boja proti falšovaniu a autorskému pirátstvu. Členmi sú zástupcovia jednotlivých ministerstiev, generálnej prokuratúry SR a Slovenskej obchodnej inšpekcie.
tags: #sudny #poplatok #pravo #dusevneho #vlastnictva