Súdny poplatok za návrh podaný spotrebiteľom: Komplexný prehľad

Súdny poplatok je platba, ktorú je potrebné uhradiť pri podaní návrhu na súd. V prípade návrhov podaných spotrebiteľmi existujú určité špecifiká, ktoré je potrebné zohľadniť. Tento článok poskytuje komplexný prehľad o súdnych poplatkoch za návrhy podané spotrebiteľmi na Slovensku, vrátane relevantnej legislatívy, judikatúry a praktických rád.

Úvod do problematiky súdnych poplatkov

Súdne poplatky sú upravené zákonom č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov. Cieľom súdnych poplatkov je čiastočne pokryť náklady štátu spojené so súdnym konaním. Výška súdneho poplatku závisí od druhu konania a hodnoty predmetu sporu.

Návrh na vydanie platobného rozkazu a upomínacie konanie

V súčasnosti existujú dva spôsoby, ako vymáhať peňažnú pohľadávku súdnou cestou. Prvým je podanie návrhu na vydanie platobného rozkazu podľa Civilného sporového poriadku, druhým je podanie návrhu v upomínacom konaní (podľa zákona č. 307/2016 Z. z.). Ak máte peňažný nárok voči dlžníkovi, môžete požiadať súd o vydanie platobného rozkazu v tzv. upomínacom konaní. Konanie sa začína podaním návrhu na vydanie platobného rozkazu. Návrh sa podáva výhradne elektronickou formou do elektronickej schránky súdu na predpísaných formulároch, ktoré sú zverejnené na webovom sídle Ministerstva spravodlivosti SR (§4). Rovnako sa na uvedenej webovej stránke prostredníctvom elektronického formulára odstraňujú aj prípadné chyby a nesprávnosti návrhu. Prílohy k návrhu (listiny, vyhlásenia) sa musia podať tiež elektronicky spolu s návrhom.

Ak sú žalobca aj žalovaný podnikateľmi (tzn. účtovnými jednotkami), zákon uvádza, že na preukázanie uplatneného nároku stačí doložiť k návrhu faktúru alebo inú výzvu podobnej povahy, ktorou sa požadovalo splnenie uplatňovaného nároku od žalovaného, a zároveň vyhlásiť, že tento nárok je evodovaný žalobcom vo svojom účtovníctve. Prípady, kedy návrh nebude prípustný, upravuje § 3 ods. 6 a 7 zákona o upomínacom konaní. Rovnako nebude návrh prípustný, ak nebude podaný elektronickými prostriedkami prostredníctvom určeného elektronického formulára, ak žalobca resp.

Súd vydá platobný rozkaz, ak budú splnené procesné podmienky vrátane poplatkovej povinnosti a nebudú dôvody na odmietnutie návrhu, najneskôr do desiatich pracovných dní od splnenia týchto podmienok. Platobný rozkaz spolu s návrhom na jeho vydanie, prílohami a tlačivom na podanie odporu sa tak žalobcovi ako aj žalovanému doručuje ako elektronický úradný dokument podľa zákona o e-Governmente do elektronickej schránky. Ak žalovanému nebude možné doručiť platobný rozkaz do elektronickej schránky, platobný rozkaz sa mu doručí na adresu uvedenú žalobcom.

Prečítajte si tiež: Riziká príspevkov online

Platobný rozkaz patrí medzi osobitné procesné postupy, ktoré sa vyznačujú rýchlosťou, jednoduchosťou a využívajú sa v prípadoch, kedy sa uplatnený nárok javí byť nesporným. Platobný rozkaz je výsledkom upomínacieho konania. Návrh na vydanie platobného rozkazu môže veriteľ podať v prípade, ak má dlžník voči nemu neuhradenú pohľadávku po lehote splatnosti. Procesné postupy priebehu upomínacieho konania upravuje zákon č. 160/2015 Z. z.

Oslobodenie spotrebiteľa od súdnych poplatkov

Spotrebitelia majú v niektorých prípadoch možnosť byť oslobodení od platenia súdnych poplatkov. Podľa § 4 ods. 2 písm. z) zákona o súdnych poplatkoch je od poplatku oslobodený žalobca, ak ide o návrh na vydanie platobného rozkazu v upomínacom konaní.

Okrem toho, súd môže na základe žiadosti oslobodiť spotrebiteľa od platenia súdnych poplatkov, ak sú jeho osobné a majetkové pomery také, že by platenie poplatkov ohrozilo jeho živobytie alebo živobytie osôb, ktoré je povinný vyživovať. Pri rozhodovaní o oslobodení od súdnych poplatkov súd skúma celkovú finančnú situáciu spotrebiteľa, vrátane jeho príjmov, majetku a výdavkov.

Kritériá pre oslobodenie od súdnych poplatkov

Pri posudzovaní žiadosti o oslobodenie od súdnych poplatkov súd zohľadňuje najmä:

• Výšku príjmu spotrebiteľa a jeho rodiny
• Majetkové pomery spotrebiteľa (napr. vlastníctvo nehnuteľností, vozidiel, cenných papierov)
• Výdavky spotrebiteľa (napr. na bývanie, stravu, lieky, školné)
• Počet osôb, ktoré je spotrebiteľ povinný vyživovať
• Zdravotný stav spotrebiteľa a jeho rodiny

Spotrebiteľské zmluvy a súdne konania

Spotrebiteľské zmluvy sú upravené Občianskym zákonníkom a zákonom o ochrane spotrebiteľa. V prípade sporov zo spotrebiteľských zmlúv majú spotrebitelia určité výhody, napríklad:

Prečítajte si tiež: Humanitárne víza a rozhodnutie ESD

• Možnosť obrátiť sa na súd v mieste svojho bydliska
• Ochrana pred neprijateľnými zmluvnými podmienkami
• Možnosť odstúpiť od zmluvy v určitých prípadoch

Neprijateľné zmluvné podmienky

Podľa § 53 Občianskeho zákonníka sú neprijateľné tie zmluvné podmienky v spotrebiteľských zmluvách, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Ak súd zistí, že zmluvná podmienka je neprijateľná, je táto podmienka neplatná.

V súvislosti s posudzovaním neprijateľných zmluvných podmienok sa často vyskytujú spory o poplatky, ktoré banky alebo iné finančné inštitúcie účtujú spotrebiteľom. Napríklad, v prípade zmluvy o revolvingovom úvere môže byť sporná podmienka, ktorá umožňuje iba strane podávajúcej žalobný návrh ovplyvniť výber rozhodcovského súdu a rozhodcovského konania. Takúto podmienku možno vykladať ako neprijateľnú zmluvnú podmienku podľa § 53 Občianskeho zákonníka.

Súdny dvor Európskej únie sa tiež zaoberal otázkou nekalých podmienok v spotrebiteľských zmluvách. V rozsudku vo veci C-280/24 Malicník sa Súdny dvor zaoberal povahou tzv. spracovateľského poplatku v zmluve o spotrebiteľskom úvere. Krajský súd v Prešove položil Súdnemu dvoru prejudiciálne otázky týkajúce sa nekalých podmienok v spotrebiteľských zmluvách. Súdny dvor sa zaoberal povahou tzv. spracovateľského poplatku, a či takýto poplatok už nie je stanovený v inej podmienke dotknutej zmluvy.

Rozhodcovská zmluva a ochrana spotrebiteľa

Rozhodcovská zmluva je dohoda medzi spotrebiteľom a dodávateľom, že prípadné spory budú riešené v rozhodcovskom konaní, a nie pred všeobecným súdom. Rozhodcovská zmluva musí mať písomnú formu a musí byť uzavretá pred vznikom sporu.

Podľa zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, rozhodcovská zmluva uzavretá pred 1. januárom 2015 musí obsahovať podmienku, že spotrebiteľ môže odstúpiť od rozhodcovskej zmluvy v lehote 14 kalendárnych dní od jej uzavretia. Ak rozhodcovská zmluva túto podmienku neobsahuje, je neplatná.

Prečítajte si tiež: Podmienky nároku na súdny poplatok

V prípade, ak bola rozhodcovská zmluva uzavretá pred 1. januárom 2015 a spotrebiteľ od nej odstúpil, súd nemal právomoc rozhodovať spor subjektov konania a vydať predmetný rozsudok.

Poučenie o procesných právach a povinnostiach

Poučenie o procesných právach a povinnostiach je jednou zo záruk zákonnosti a naplnením práva na prístup k súdu. V konaní má spotrebiteľ právo dať sa zastupovať zástupcom, ktorého si zvolí. Má právo zvoliť si advokáta, prípadne obrátiť sa na Centrum právnej pomoci, ak je osobou v materiálnej núdzi v zmysle zákona č. 327/2005 Z. z.

Spotrebiteľ má povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu. Skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné. Spotrebiteľ je povinný uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany včas. Takýmito prostriedkami sú najmä skutkové tvrdenia, návrhy na vykonanie dôkazov, hmotnoprávne námietky. Tieto nie sú uplatnené včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania. Na prostriedky procesného útoku a procesnej obrany, ktoré neboli predložené včas, nemusí súd prihliadnuť (§ 153 a § 149 C. s. p.). Ustanovenia o sudcovskej koncentrácii konania a zákonnej koncentrácii sa nepoužijú v prípade, ak je stranou spotrebiteľ, ktorý nie je zastúpený advokátom (§ 291, § 296 C. s.

Prostriedky procesného útoku a procesnej obrany možno uplatniť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa dokazovanie končí (§ 154 C. s. Súd môže aj bez nariadenia pojednávania rozhodnúť o žalobe rozsudkom pre zmeškanie, ktorým žalobe vyhovie, ak žalovaný napriek uznesením uloženej povinnosti súdom v určenej lehote nesplnil svoju povinnosť sa písomne vyjadriť k žalobe a uviesť vo vyjadrení rozhodujúce skutočnosti na svoju obranu, pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva a označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení (§ 273 C. s. p.). Ustanovenia o rozsudku pre zmeškanie sa nepoužijú, ak by mal byť rozsudok vydaný v neprospech spotrebiteľa (§ 299 ods. 1 C. s.

Podania urobené v listinnej podobe je potrebné predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby jeden rovnopis s prílohami bolo možné doložiť do súdneho spisu a každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. V opačnom prípade súd vyhotoví kópie na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 ods. 3 C. s. Máte právo uplatniť námietku zaujatosti voči sudcovi, ktorý má prejednať spor, ak so zreteľom na jeho pomer k sporu, k stranám, k ich zástupcom alebo osobám zúčastneným na konaní možno mať odôvodnené pochybnosti o jeho nezaujatosti. Námietku je potrebné uplatniť najneskôr v lehote 7 dní, odkedy ste sa dozvedeli o dôvode, pre ktorý je sudca vylúčený. Na neskôr uplatnenú námietku súd neprihliada. Rovnako neprihliada ani na námietku týkajúcu sa procesného postupu sudcu alebo jeho rozhodovacej činnosti. V námietke musí byť uvedené, proti komu smeruje, dôvod, pre ktorý má byť vylúčený, kedy sa o dôvode dozvedel a dôkazy na preukázanie svojho tvrdenia. Na podanie, ktoré nespĺňa tieto náležitosti, súd neprihliada (§ 52 a nasl. C. s.

Na konanie v prvej inštancii je miestne príslušný všeobecný súd žalovaného, ak nie je ustanovené inak. Súd doručuje písomnosti fyzickej osobe na adresu evidovanú v Registri obyvateľov SR, právnickej osobe na adresu sídla zapísaného v obchodnom alebo inom registri. Ak nemožno doručiť písomnosť na túto adresu, považuje sa dňom vrátenia nedoručenej zásielky súdu za doručenú a to aj vtedy, ak sa adresát o tom nedozvie (§ 111 ods. 3 C. s. Ak bola písomnosť doručená podľa § 111 ods. 3 a § 112 C. s. p. a jej doručením začala plynúť lehota, ktorú adresát zmeškal, pretože sa o písomnosti nedozvedel, súd zmeškanie lehoty odpustí, len ak sa z ospravedlniteľného dôvodu adresát na adrese podľa § 106 C. s. p.

Súd môže uložiť poriadkovú pokutu až do 500,- Eur tomu, kto sťažuje postup konania najmä tým, že nesplní povinnosť uloženú súdom, nedostaví sa na súd, hoci naň bol riadne a včas predvolaný, ruší dôstojný priebeh pojednávania alebo urobí hrubo urážlivé podanie. Pri opakovanom sťažení postupu konania môže uložiť pokutu do 2 000,00 Eur (§ 102 C. s. Ak sa predvolaný bez ospravedlnenia nedostaví na pojednávanie, výsluch alebo k znalcovi, môže ho súd dať predviesť. Trovy predvedenia uhrádza predvádzaný (§ 101 C. s. Súd môže pojednávanie odročiť len z dôležitých dôvodov. Strana, ktorá navrhuje odročenie pojednávania, je povinná to oznámiť súdu bezodkladne po tom, čo sa o dôvode dozvedela alebo mohla dozvedieť (§ 183 C. s.

Na návrh môže súd nariadiť v priebehu konania, aj po jeho skončení, neodkladné opatrenie, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo je obava, že exekúcia bude ohrozená (§ 324 a nasledujúcich C. s. p.). V návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je potrebné uviesť opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. K návrhu musia byť pripojené listiny, na ktoré sa odvoláva (§ 326 C. s. Na návrh súd môže zriadiť zabezpečovacím opatrením záložné právo na veciach, právach alebo iných majetkových hodnotách dlžníka, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená (§ 344 C. s.

Súd nariadi na prejednanie veci samej pojednávanie. Pojednávanie nie je potrebné nariaďovať, ak ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 2 000 eur, strany s rozhodnutím vo veci bez nariadenia pojednávania súhlasia alebo to ustanovuje tento zákon. (§ 177 C. s. V sporoch súvisiacich s ochranou práva duševného vlastníctva musí byť strana zastúpená advokátom. To neplatí, ak je stranou fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa alebo ak je stranou právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. V prípade, že platobný rozkaz nebude možné žalovanému doručiť do vlastných rúk, súd o tom informuje žalobcu a zároveň ho vyzve, aby požiadal o pokračovanie v konaní v lehote 15 dní na súde príslušnom na prejednanie veci podľa Civilného sporového poriadku. Ak by tak neurobil, platobný rozkaz sa zruší a konanie sa zastaví. Podobne ako v prípade podania odporu podľa CSP, aj podľa tohto zákona sa musí odpor vecne odôvodniť.

Podľa rozhodnutia Najvyššieho súdu SR (R 44/2020) „Ak odpor proti platobnému rozkazu vydanému v konaní podľa zákona č. 307/2016 Z. z. o upomínacom konaní doručený súdu elektronickými prostriedkami nebol podaný prostredníctvom na to určeného elektronického formulára podľa § 11 ods. 2 zákona, nie sú splnené podmienky na postup podľa § 14 ods. 3 zákona (na postúpenie veci súdu príslušnému na jej prejednanie podľa Civilného sporového poriadku). Na rozhodnutie o takto podanom odpore podľa § 12 ods. 1 zákona č. 307/2016 Z. z.

Pri podnikateľoch je opäť špecifikum, že žalovaný musí v odpore uviesť, či mu bola doručená faktúra ohľadom uplatňovaného nároku, akým spôsobom s ňou naložil a či voči nemu uplatňovaný nárok eviduje alebo evidoval vo svojom účtovníctve a ak ho neeviduje, z akých dôvodov. Pokiaľ odpor nebude odmietnutý, podaním odporu sa platobný rozkaz zruší. Aj pri podaní odporu je potrebné rozlišovať, či bol platobný návrh vydaný na základe Civilného sporového poriadku alebo podľa zákona o upomínacom konaní. Od 01.07.2021 sa zmenil zákon o upomínacom konaní.

Zmeny v upomínacom konaní od roku 2021

Podľa Dôvodovej správy k zákonu č. 211/2021 Z. z. „Platná a účinná právna úprava v zákone č. 307/2016 Z. z. o upomínacom konaní a o doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o upomínacom konaní“) a v zákone č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „Civilný sporový poriadok“) obsahuje povinnosť vecne odôvodniť odpor proti platobnému rozkazu. Ak žalovaný uplatnený nárok spochybňuje, musí sa podľa súčasnej právnej úpravy brániť podaním odporu s vecným odôvodnením. Vecné odôvodnenie odporu spočíva predovšetkým v uvedení argumentov, ktoré závažným spôsobom spochybňujú žalobcom uplatnený nárok, v pripojení listín na ktoré sa odvoláva a označení dôkazov, ktorými sa majú preukázať tvrdenia žalovaného. Pokiaľ odpor nie je vecne odôvodnený, súd v súvislosti s absenciou vecného odôvodnenia nevyzýva žalovaného na doplnenie, resp. opravu odporu.

Požiadavka vecného odôvodnenia odporu môže spôsobovať pre spotrebiteľov ťažkosti (napríklad potreba v relatívne krátkom čase vyhľadať právnu pomoc). Môže nastať prípad, kedy si spotrebiteľ vyhotoví odpor na základe svojich osobných znalostí práva, v dôsledku čoho môže byť odpor súdom odmietnutý ako nedostatočne odôvodnený, čo môže znamenať automatickú prehru v spore, nakoľko platobný rozkaz, ktorý súd odmietol má účinky právoplatného rozsudku (je exekučným titulom). Cieľom vládneho návrhu zákona je tak prehodnotenie právnej úpravy upomínacieho konania podľa zákona o upomínacom konaní a konania o platobnom rozkaze podľa Civilného sporového poriadku v súvislosti s povinnosťou súdu prihliadať na postavenie žalovaného ako spotrebiteľa pri vecnom odôvodnení odporu a v dôsledku uvedeného posudzovať vecné odôvodnenie odporu miernejšie. Zákon zavádza aj možnosť žalovaného v lehote na podanie odporu podať žiadosť o povolenie plnenia v splátkach.

Judikatúra Ústavného súdu Slovenskej republiky

Ústavný súd Slovenskej republiky sa opakovane zaoberal otázkou súdnych poplatkov a ich vplyvu na právo na prístup k súdu. V nálezoch Ústavného súdu sa zdôrazňuje, že právo na prístup k súdu nie je absolútne a môže byť obmedzené, avšak obmedzenia nesmú byť svojvoľné alebo diskriminačné.

Napríklad, v jednom z nálezov Ústavný súd uviedol, že ak by ochrana práv menšinových akcionárov mala stroskotať v dôsledku nezaplatenia súdneho poplatku účastníkom konania, teda spoločnosťou, pričom pomery akcionárov by inak odôvodňovali ich oslobodenie od súdneho poplatku, takáto ochrana by sa stala iluzórnou a došlo by aj k popretiu práva na prístup k súdu, a tým aj základného práva na súdnu ochranu.

V inom náleze Ústavný súd konštatoval, že podnet, ktorým sa žiada, aby Ústavný súd Slovenskej republiky rozhodol o náhrade škody, na čo Ústavný súd Slovenskej republiky nie je príslušný, treba pokladať podľa § 138 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku za zrejme bezúspešné uplatňovanie práva, ktoré nespĺňa, bez ohľadu na sociálnu situáciu občana, podmienky pre oslobodenie od súdnych poplatkov (§ 138 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku), a teda ani pre ustanovenie právneho zástupcu súdom podľa § 30 ods.

Zastúpenie spotrebiteľa a právna pomoc

Podľa § 30 ods. 1 OSP účastníkovi, u ktorého sú predpoklady, aby bol súdom oslobodený od súdnych poplatkov, ustanoví sudca alebo poverený zamestnanec súdu na jeho žiadosť za zástupcu Centrum právnej pomoci.

Platobný rozkaz a Civilný sporový poriadok

S nadobudnutím účinnosti civilných procesných kódexov, a to najmä zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v platnom a účinnom znení (ďalej ako „Civilný sporový poriadok“), došlo k podstatnej zmene pokiaľ ide o rozhodovanie súdu platobnými rozkazmi. Civilný sporový poriadok vypustil osobitné ustanovenia o zmenkovom platobnom rozkaze a šekovom platobnom rozkaze. Jediným typom skráteného konania tak bude platobný rozkaz. Podľa ustanovení Civilného sporového poriadku o platobnom rozkaze sa bude postupovať vždy rovnako, či už ide o vymáhanie pôžičky, nezaplatenej zmenky alebo šeku. Civilný sporový poriadok obsahuje naďalej aj ustanovenia o Európskom platobnom rozkaze, ktorými odkazuje na osobitný zákon.

Ak je možné vo veci samej, resp. o jej časti, rozhodnúť na základe tvrdení žalobcu a súd o týchto skutočnostiach nemá pochybnosti, môže súd rozhodnúť bez vyjadrenia žalovaného a bez nariadenia pojednávania a vydať platobný rozkaz. Súd tak postupuje najmä vtedy, ak žalobcom tvrdené skutočnosti vyplývajú z listinných dôkazov. Podmienkou je aj zaplatenie súdneho poplatku. Upozorňujeme, že pokiaľ tento nie je zaplatený spolu s návrhom, vyzve na jeho zaplatenie súd. Zákonom stanovená lehota však nie je, preto odporúčame za účelom urýchlenia konania zaplatiť súdny poplatok pri podaní návrhu. Zaujímavosťou je, že vydanie platobného rozkazu nie je spojené so žiadosťou žalobcu. Vydanie platobného rozkazu je možné len pri uplatňovaní peňažnej sumy. V súlade s ustanovením § 299 ods. 2 Civilného sporového poriadku, ak je uplatňované právo na zaplatenie peňažnej sumy zo spotrebiteľskej zmluvy a žalovaný je spotrebiteľom, platobný rozkaz sa nevydá, ak spotrebiteľská zmluva obsahuje neprijateľnú zmluvnú podmienku.

Súčasná právna úprava považuje výrok o trovách konania za uznesenie (§ 265 ods. 1 CSP). Pri platobnom rozkaze sa navyše ustanovenie § 262 CSP („O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.“) neaplikuje a súd rozhodne v platobnom rozkaze jedným uznesením o náhrade trov konania a aj o ich výške. Rovnako po novom vyšší súdny úradník, ktorý je poverený rozhodovať o platobnom rozkaze, nemôže vydať rozhodnutie, proti ktorému je prípustné odvolanie.

Pokiaľ súd na základe žaloby nevydá platobný rozkaz, postupuje ďalej podľa ustanovenia § 168 ods. 1 Civilného sporového poriadku, t. j. Platobný rozkaz spolu so žalobou súd doručuje žalovanému do vlastných rúk a pri tomto doručovaní sa neuplatní ust. § 111 ods. 3 ani § 116 Civilného sporového poriadku. Preto ak nebude možné doručiť platobný rozkaz, náhradné doručenie je vylúčené. Rovnako súd nezverejňuje oznámenie o podanej žalobe na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke príslušného súdu. Pri klasickej žalobe sa takto zverejnená žaloba považuje za doručenú po 15 dňoch od zverejnenia za doručenú aj vtedy, ak sa adresát o tom nedozvie. Pokiaľ ide o doručenie platobného rozkazu žalobcovi, niektorí autori (viď Horváth, E.

Ak nemožno platobný rozkaz doručiť čo i len jednému subjektu na strane žalovaného, súd platobný rozkaz zruší v plnom rozsahu; to neplatí, ak ide o samostatné spoločenstvo. Samostatným procesným spoločenstvom Civilný sporový poriadok v ustanovení § 76 rozumie procesné spoločenstvo, v ktorom ide o samostatné práva a povinnosti a každý koná sám za seba. Pokiaľ žalovaný podáva voči platobnému rozkazu odbor, musí ho odôvodniť. Odpor proti platobnému rozkazu sa musí vecne odôvodniť. Tu si treba dať pozor, nakoľko pri podaní odporu s nedostatkom vecného odôvodnenia sa neuplatní ustanovenie § 129 Civilného sporového poriadku, t.j. výzva súdu na doplnenie alebo opravu podania v lehote dlhšej ako desať dní. V odôvodnení žalovaný opíše rozhodujúce skutočnosti, o ktoré opiera svoju obranu proti uplatnenému nároku. K odporu pripojí listiny, na ktoré sa odvoláva, prípadne označí dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Ak čo len jeden zo žalovaných podá včas odpor s vecným odôvodnením, súd zruší platobný rozkaz v celom rozsahu a nariadi pojednávanie. To neplatí, ak ide o samostatné spoločenstvo podľa ustanovenia § 76 Civilného sporového poriadku.

Napriek zrušeniu ustanovení o zmenkovom a šekovom platobnom rozkaze, konania o zmenkovom platobnom rozkaze a šekovom platobnom rozkaze začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti Civilného sporového poriadku, t. j. V súvislosti s platobným rozkazom upraveným v Civilnom sporovom poriadku považujeme za nevyhnutné upozorniť na skutočnosť, že právny poriadok popri všeobecnej príslušnosti súdov, ktorou je v zásade miestne príslušný súd žalovaného a osobitnej miestnej príslušnosti upravuje aj kauzálnu príslušnosť súdov (§ 22 - § 33 Civilného sporového poriadku). Napr. napriek zániku zmenkového platobného rozkazu a šekového platobného rozkazu treba byť obozretný pri miestnej príslušnosti súdu, tá je upravená v ustanovení § 22 Civilného sporového poriadku.

Spotrebiteľské spory a právo Európskej únie

V súvislosti s ochranou spotrebiteľa je dôležité zohľadňovať aj právo Európskej únie. Smernica 2005/29/ES o nekalých obchodných praktikách podnikateľov voči spotrebiteľom zakazuje nekalé obchodné praktiky, ktoré sú v rozpore s požiadavkami odbornej starostlivosti a ktoré podstatne narúšajú alebo môžu podstatne narušiť ekonomické správanie spotrebiteľa vo vzťahu k výrobku.

Súdny dvor Európskej únie sa opakovane zaoberal výkladom tejto smernice a ďalších právnych predpisov EÚ v oblasti ochrany spotrebiteľa. Rozhodnutia Súdneho dvora majú významný vplyv na vnútroštátnu judikatúru a prax v oblasti ochrany spotrebiteľa.

tags: #súdny #poplatok #za #návrh #podaný #spotrebiteľom