
Zvraty v podnikateľských zámeroch sú bežnou realitou, ktorá sa dotýka čoraz väčšieho počtu podnikateľov. Tento článok sa zameriava na problematiku sukcesie podielu v spoločnosti s ručením obmedzeným (s.r.o.) a jej aspekty v kontexte finančnej správy.
Osoba podnikateľa je definovaná v § 2 Obchodného zákonníka (zákon č. 513/1991 Zb.) ako:
Ak podnikateľský zámer nevedie k úspešnému koncu, je pravdepodobné, že podnikateľ sa pustí do nového zámeru.
Existujú dve hlavné alternatívy prevodu obchodného podielu:
Obchodný podiel predstavuje práva a povinnosti spoločníka a im zodpovedajúcu účasť na spoločnosti. Nie je považovaný za inú majetkovú hodnotu alebo vec, ale je samostatným predmetom právnych vzťahov.
Prečítajte si tiež: Súhlas vlastníka so sídlom firmy: Podrobný návod
Podmienky nakladania s obchodným podielom určuje spoločenská zmluva alebo zakladateľská listina. Zmluva o prevode obchodného podielu je upravená v § 115 Obchodného zákonníka. Zákon upravuje zmluvu pomerne stručne, pričom upravuje len možnosti prevodu na spoločníka spoločnosti alebo na nového spoločníka mimo spoločnosti.
Prevod obchodného podielu na tretiu osobu (mimo spoločnosti) je prípustný len vtedy, ak to spoločenská zmluva pripúšťa. Na rozdiel od toho, prevod na iného spoločníka je dovolený vždy, aj keď to nie je výslovne upravené v spoločenskej zmluve.
Zmluva o prevode obchodného podielu musí mať písomnú formu a podpisy na zmluve musia byť osvedčené.
Účinky prevodu obchodného podielu voči spoločnosti nastávajú odo dňa doručenia zmluvy o prevode spoločnosti, ak nenastanú až s neskoršou účinnosťou zmluvy, nie však skôr, ako valné zhromaždenie vysloví súhlas s prevodom, ak sa podľa zákona alebo spoločenskej zmluvy súhlas valného zhromaždenia na prevod vyžaduje. To neplatí pri prevode väčšinového obchodného podielu, kde účinky nastávajú až zápisom do obchodného registra.
Predaj podniku sa uskutočňuje na základe zmluvy o predaji podniku, ktorá je upravená v § 476 až 488 Obchodného zákonníka. Ide o absolútny obchodný záväzkový vzťah a odplatnú zmluvu. S predajom podniku prechádza na kupujúceho právna subjektivita predávajúceho, ale kupujúci nie je univerzálnym právnym nástupcom predávajúceho (univerzálnym sukcesorom), ale singulárnym sukcesorom predávajúceho.
Prečítajte si tiež: Školské akcie v zahraničí a starostlivosť o dieťa
Podnik je definovaný v § 5 Obchodného zákonníka ako súbor hmotných, osobných a nehmotných zložiek podnikania. Patria sem veci, práva a iné majetkové hodnoty, ktoré patria podnikateľovi a slúžia na prevádzkovanie podniku alebo vzhľadom na svoju povahu majú tomuto účelu slúžiť.
Do podniku patria:
Podstatnou náležitosťou zmluvy o predaji podniku je jej písomná forma a úradne osvedčené podpisy predávajúceho a kupujúceho. Ďalšími podstatnými náležitosťami sú:
Vlastnícke právo k veciam zahrnutým do predaja podniku prechádza z predávajúceho na kupujúceho dňom účinnosti zmluvy.
Keďže sa na prechod záväzkov z predávajúceho na kupujúceho nevyžaduje súhlas veriteľa, Obchodný zákonník ustanovuje dve možnosti ochrany veriteľa:
Prečítajte si tiež: Podmienky pre zamestnávanie OZP
Dôležitým krokom pri prevzatí veci, ktoré sú predmetom predaja podľa § 483 Obchodného zákonníka, je spísanie zápisnice o prevzatí. V tejto zápisnici je predávajúci povinný upozorniť kupujúceho na prípadné vady (faktické aj právne) prevzatých vecí, práv alebo iných majetkových hodnôt, o ktorých vie, alebo vedieť musí. Taktiež je potrebné, aby v zápisnici boli určené veci, ktoré pri odovzdaní predmetu prevodu vzhľadom na ich povahu odovzdané neboli a vadné veci (faktické aj právne vady podniku). Ak predávajúci neoboznámi kupujúceho s vadami, znáša zodpovednosť za škodu, ktorá vznikne v dôsledku týchto vád.
Kupujúci má právo odstúpiť od zmluvy o predaji podniku, ak:
Predaj podniku je náročný proces, ktorý zahŕňa prevod viacerých zložiek podniku. Je potrebné dodržiavať všetky zákonné povinnosti. Dôležitosť dodržiavania zákonných povinností potvrdzuje aj rozhodnutie Krajského súdu v Prešove zo dňa 30.05.2019, sp. zn. 20CoPr/4/2018.
| Aspekt | Prevod Obchodného Podielu | Predaj Podniku |
|---|---|---|
| Majetkový Substrát | Nemení sa majetkový substrát podnikateľa, mení sa vlastnícka štruktúra. | Majetkový substrát sa mení, odplatu získava priamo spoločnosť. |
| Odplata | Získava spoločník prevádzajúci obchodný podiel. | Získava priamo spoločnosť, nie jej vlastník. |
| Rozsah Prevodu | Užší rozsah. | Umožňuje prevod pomerne veľkého rozsahu majetku, práv a povinností jedným právnym úkonom. |
| Zložitosť | Jednoduchší a menej časovo náročný proces. | Náročný proces, nakoľko dochádza k zmene nositeľa práv. |
| Riziko Transakcie | Vyššie riziko, kupujúci vstupuje do celkového právneho a záväzkového stavu spoločnosti. | Nižšie riziko v porovnaní s prevodom obchodného podielu. |
| Ručenie za Vady a Záväzky | - | Predávajúci ručí za vady a záväzky predávaného podniku. |
| Náhrada Čiastkových Úkonov | - | Nahrádza množstvo čiastkových právnych úkonov ako kúpna zmluva, prevzatie dlhu, postúpenie pohľadávky a pod. |
Zákon č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov upravuje vecnú príslušnosť zákona. Vecná príslušnosť vo všeobecnosti znamená príslušnosť daného orgánu na celé konanie v konkrétnej veci vrátane vydania rozhodnutia. Novela zákona o správe daní (zákonom č. 609/2003 Z. z.) zaviedla nový odsek 2, ktorý upravuje, že hmotnoprávny predpis má prednosť pred predpisom procesným.
Správa daní zahŕňa celú činnosť správcu dane vo vzťahu k daňovému subjektu - od jeho zaevidovania, registrácie až do prípadného núteného vymáhania, ak daňová povinnosť daňového subjektu nebola dobrovoľne splnená. Správou daní sa rozumie aj činnosť iných orgánov (napríklad Úrad daňového preverovania), pokiaľ postupujú podľa zákona o správe daní alebo podľa osobitného zákona, ktorým je zákon č. 150/2001 Z. z. o daňových orgánoch.
Daňové konanie je konanie, v ktorom sa rozhoduje o právach a povinnostiach daňových subjektov. Daňový subjekt má daňový nedoplatok v prípade, že nezaplatí daň v lehote, ktorá je určená jednotlivými hmotnoprávnymi daňovými predpismi, alebo ak nezaplatí pohľadávku v lehote stanovenej správcom dane v rozhodnutí.
Daňové exekučné konanie je konanie správcu dane, v ktorom postupom upraveným zákonom o správe daní vymáha daňový nedoplatok a úhradu exekučných nákladov. Novela zákona o správe daní definuje daňové exekučné konanie ako konanie, v ktorom správca dane z úradnej moci vymáha daňový nedoplatok, peňažné plnenie uložené rozhodnutím, exekučné náklady a hotové výdavky.
Zákon o správe daní upravuje zásady pre určenie miestnej príslušnosti. Miestna príslušnosť je určovaná vzťahom vecne príslušného správcu dane k rozhodovaniu veci z hľadiska jeho priestorovej (územnej) pôsobnosti.
Príklad: Ak má daňový subjekt - fyzická osoba - trvalý pobyt v Martine a za porušenie povinnosti nepeňažnej povahy uložil daňovému subjektu pokutu Daňový úrad Ružomberok, je to relevantné pri určovaní miestnej príslušnosti.
Smrťou fyzickej osoby zaniká jej právna subjektivita. Dedičstvo upravuje zákon č. 460/1992 Zb. Občiansky zákonník sa zaoberá dedičským právom, zákon č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok a vyhláška MS SR č. 543/2005 Z. z. o Spravovacom a kancelárskom poriadku pre okresné súdy, krajské súdy, Špeciálny súd a vojenské súdy.
Dedičstvo tvoria:
Ak poručiteľ nezanechal závet, dedí sa podľa zákona. Zákon vytvára štyri dedičské skupiny: