Švédsko: Realita sociálneho štátu, počet obyvateľov a priemerný príjem

Švédsko je často uvádzané ako modelový príklad úspešného sociálneho štátu. Diskusie o konkrétnych príkladoch sociálnych štátov dlhodobo slúžia ako príklad „úspechu sociálneho štátu“ v očiach jeho podporovateľov. Cieľom tohto článku je preskúmať realitu švédskeho modelu, a to z hľadiska udržiavania prosperity ľudí a vytvorenia fungujúceho sociálneho systému.

Mýtus švédskeho sociálneho štátu

Sociálny štát sa vo verejných diskusiách väčšinou spája so Švédskom. Mnohí akademici, politici a ekonómovia deklarovali úspech tohto režimu, ktorý podľa nich dokázal spojiť demokratické hodnoty s princípmi sociálneho štátu a dlhodobým hospodárskym rozvojom. Avšak, realita vo Švédsku vyvracia predstavy o úspechu jeho sociálneho modelu.

Východiskom pre mýtus úspechu Švédska je obdobie ekonomického rastu, ktoré pripravilo pôdu pre zavedenie sociálneho štátu. Toto obdobie trvalo približne 100 rokov, od roku 1870 do roku 1970, a označuje sa za "zlaté roky" Švédska.

Zlaté roky Švédska (1870 - 1970)

Počas tohto obdobia produktivita vo Švédsku vzrástla 17-násobne. Tomu sa priblížili iba Japonsko (16-násobok) a Fínsko (14-násobok). Výsledkom bol prerod z krajiny s príjmom na obyvateľa na úrovni 40 až 50 % Spojeného kráľovstva počas prvej polovice 19. storočia.

Tento rast hospodárstva Švédska je pripisovaný rôznym faktorom:

Prečítajte si tiež: Komplexný pohľad na sociálny systém Švédska

• Vysoká miera industrializácie: Tá začala vo Švédsku prinášať svoje ovocie v polovici 19. storočia.
• Reformy na podporu slobodného podnikania: Zmeny umožňovali budovanie zdravých trhových inštitúcií. Prvou takou reformou bola pozemková reforma z konca 18. storočia.
• Zabezpečené vlastnícke práva: Stabilná a nízka miera zdanenia v porovnaní s feudálnym zriadením dali roľníkom mieru istoty, ktorú potrebovali na rozvoj využívania svojej pôdy.
• Trhové opatrenia: Viedli k prudkému nárastu inovatívnosti a podnikateľských aktivít.

Výsledkom týchto reforiem bola prudká industrializácia Švédska. Švédsko prinieslo svetu veľa vynálezov, vrátane dynamitu, guľôčkového lôžka alebo chladničky. Z týchto vynálezov vznikli spoločnosti ako SKF, AGA alebo Electrolux. Okrem toho sa Švédsko stalo domovom viacerých úspešných výrobných firiem, medzi ktoré patria Volvo, Saab alebo Ericsson. Takmer všetky švédske giganty vznikli v období 19. a začiatku 20. storočia. Položili tak základ ekonomického úspechu.

Švédsko sa vyhlo obom svetovým vojnám, ako aj ďalším konfliktom. Švédsko je krajinou s najdlhším neprerušeným obdobím mieru. Nebolo súčasťou žiadneho konfliktu od roku 1809.

Švédsko za svoj úspech vďačí politike voľného trhu, vynaliezavosti svojich občanov a úspešnému vyhýbaniu sa vojne. Problém prišiel so zmenou tohto trendu v momente začatia budovania sociálneho štátu.

Budovanie sociálneho štátu

Zrod sociálnych štátov v krajinách západnej a severnej Európy v povojnovom období bol dlhodobý proces s pomalým začiatkom od konca 19. storočia a skokovým rastom po druhej svetovej vojne. Prvé základy boli položené v roku 1891, kedy vláda začala prispievať na dobrovoľné poistenie pre prípad choroby. Výrazným krokom bolo zavedenie povinného dôchodkového systému v roku 1913 a dávky v nezamestnanosti pre chudobných obyvateľov o rok neskôr.

V povojnovom období bol vytvorený systém paušálnych dávok na báze občianstva, financovaného z daní, univerzálne dostupné sociálne a zdravotnícke služby a schémy na ochranu príjmov pokrývajúce všetkých pracujúcich. Základom tohto systému sa stalo presvedčenie, že blahobyt jednotlivca je zodpovednosťou spoločnosti ako celku. Každý občan krajiny má právo na sociálne zabezpečenie, ktoré je distribuované na základe rovnosti.

Prečítajte si tiež: Švédsky sociálny model detailne

Švédski sociálni demokrati mali v krajine ideologickú hegemóniu od konca druhej svetovej vojny. Základnými princípmi v spoločnosti sa tak stali univerzalizmus a dekomodifikácia, teda deklarované „oslobodenie života jednotlivcov od závislosti na trhu“.

Kombinácia univerzálnosti sociálneho systému Švédska s dekomodifikáciou si vyžaduje politiku plnej zamestnanosti, ktorá by takto štedrý systém vedela udržať. V praxi tento systém priniesol penziu, zdravotné poistenie, rodičovské poistenie a poistenie v nezamestnanosti. Poistenie príjmu bolo nastavené vo výške 100 % pôvodného príjmu. Penzie boli nastavené na úroveň 75 % najvyššieho príjmu obyvateľa. Výsledkom bola aj zmena rodinnej politiky. Rodinný model muža, živiteľa, sa nahradil modelom dvoch živiteľov, matky a otca. S tým súvisela aj politika inkluzívneho verejného systému starostlivosti o deti v podobe predškolských zariadení. Výsledkom bol finančne náročný systém, ktorý sa snažil riešiť problém chudoby.

Kríza sociálneho a ekonomického systému

Prvé príznaky krízy prišli v roku 1977 v podobe výrazného deficitu verejných financií. Tie sa prejavili najmä v období ekonomickej krízy sedemdesiatych rokov. To sa skombinovalo s neúspešnými opatreniami na stimulovanie priemyselných odvetví, ktoré sa ocitli v problémoch. Rast verejného dlhu stúpol z 26 % HDP v roku 1976 na vyše 84 % v roku 1996. Na udržanie tejto politiky muselo Švédsko pristúpiť k devalvácii švédskej koruny. Celkovo politika sociálneho štátu bola neudržateľná z dôvodu postupného erodovania produktivity v krajine.

Popri tom boli zavedené viaceré regulácie pracovného trhu v 70-tych rokoch, ako predlžovanie výpovednej doby, pracovné povolenia, opatrenia na podporu bezpečnosti a ochranu zdravia pri práci. Výsledkom bol podstatne rýchlejší rast nákladov na zamestnávanie než produktivity práce. Po viacerých krátkodobých opatreniach sa kríza vrátila v 90-tych rokoch 20. storočia.

Spoločenské dopady

Podľa rôznych kritikov tento systém vytvoril kultúru závislosti, ktorá nebola predtým vôbec znakom švédskej spoločnosti. Generácie vyrastajúce v tomto systéme si zvykli na to, že ich blahobyt je zodpovednosťou spoločnosti, a že si príspevky od štátu zaslúžia. Príkladom tohto trendu je aj fakt, že miera poberateľov sociálneho zabezpečenia v krajine vzrástla medzi rokmi 1989 až 1994 z 5,9 na 8,1 percenta, čo je úroveň, kde sa približne drží doteraz.

Prečítajte si tiež: Vývoj sociálneho štátu vo Švédsku

To sa stalo problematickým najmä v kontexte rozvoja diskusií o prisťahovalcoch a spoločenských problémoch a nepokojoch. Aj samotní švédski sociálni demokrati si začali uvedomovať spoločenské dopady štedrého sociálneho štátu, ktorý prilákal do krajiny množstvo prisťahovalcov. Centrom týchto problémov bolo mesto Malmö, v ktorom je takmer polovica obyvateľstva migrantmi alebo deťmi migrantov. Spoločenské problémy viedli k stavu, kedy v tomto meste bola miera vrážd na úrovni 3,4 na 100 000 obyvateľov, zatiaľ čo v rámci Švédska je toto číslo na úrovni 1,1, na Slovensku 1,5, v Českej republike 0,6 a v Nórsku 0,5 vrážd na 100 000 obyvateľov (všetky údaje za rok 2017). Tento trend viedol k zvyšovaniu podpory extrémistických hnutí, ktoré ohrozujú stabilitu demokratického systému.

Reformy a návrat k rastu

Švédsko sa dokázalo zo svojej minulosti do značnej miery poučiť. Snaha švédskej vlády nájsť cestu naspäť z ekonomickej krízy viedla k vytvoreniu Lindbeckovej komisie. Tá mala pripraviť návrhy reforiem na návrat k ekonomickému rastu, ktorý Švédsko zúfalo potrebovalo. V roku 1995 malo Švédsko 20 rokov s priemerným rastom HDP (fixných cien, v parite kúpnej sily) na úrovni 1,6 %, výrazne pod úrovňou OECD alebo EÚ-15. Lindbeckova komisia priniesla reformy, ktoré pomohli dostať Švédsko znova na prvé miesta z hľadiska rastu HDP ako aj v oblasti rastu disponibilného príjmu a produktivity.

Časť reforiem spočívala v okresaní štedrého sociálneho štátu. To viedlo k vytvoreniu nového dôchodkového systému, z dôvodu zvyšujúcich sa nákladov kvôli vyššiemu podielu starších obyvateľov. Cieľom nového systému bolo vytvoriť udržateľný systém s ohľadom na mieru ekonomického rastu a s prepojením medzi príspevkami do systému a benefitmi. Systém poistenia v nezamestnanosti sa tiež stal dobrovoľným, hoci dostáva podporu zo strany štátu. Ľudia bez poistenia dostávajú finančnú asistenciu. Tento systém v súčasnosti pokrýva 90 percent pracujúcich.

Sociálne služby sa dostali pod správu lokálnej samosprávy a poskytujú individuálnu a rodinnú starostlivosť a ošetrovateľstvo a starostlivosť o starších ľudí a ľudí so zdravotným postihnutím. Tieto zmeny umožnili postupné znižovanie miery prerozdeľovania (z úrovne 71,7 % verejných výdavkov k HDP v roku 1993 na 55,1 % v roku 2000, z ktorej ešte mierne klesla na súčasných približne 52 percent) a pokles daňového zaťaženia.

Zmena v daňovom systéme nazvaná „daňovou reformou storočia“ bola zavedená v roku 1991. Najvyššia úroveň dane bola znížená z 80 % na 50 %. Došlo aj k zjednodušeniu systému, vďaka ktorému až 85 % daňovníkov nemusí podávať daňové priznanie. Tí platia len lokálnu daň z príjmu na úrovni 30 %. Podobne aj všetok podnikateľský príjem sa zdaňuje na úrovni 22 %.

V roku 1997 sa zaviedlo pravidlo, ktoré prinútilo Švédsko mať v priemere minimálne 2 % prebytok rozpočtu počas obdobia hospodárskeho cyklu. Toto pravidlo sa neskôr zmiernilo na 1 % prebytok. Za iba 15 rokov využívania tohto pravidla padol verejný dlh na úroveň takmer 30 % HDP.

Výsledky reforiem na seba nenechali dlho čakať. Z krajiny na chvoste rebríčkov rastu HDP sa stala krajina, ktorá žiari nielen v porovnaní s krajinami Európskej Únie ale aj celej OECD.

Počet obyvateľov Švédska

Územie Švédska bolo obývané už počas doby kamennej. Najskorší obyvatelia boli zrejme lovci a zberači, ktorí sa živili najmä tým, čo im mohlo ponúknuť more (neskôr nazvané Baltským). K 1. januáru 2023 mal počet obyvateľov Švédska približne 10,5 milióna.

Priemerný príjem vo Švédsku

V roku 2024 dosiahol čistý priemerný príjem vo Švédsku 24 605 EUR. Je to suma, ktorá zaraďuje Švédsko na 10. miesto v rebríčku krajín s najvyššími priemernými čistými príjmami v Európe. Pre porovnanie, Slovensko sa nachádza na 27. mieste s priemerným čistým príjmom 10 777 EUR.

Eurostat každoročne zverejňuje tabuľku s hodnotami priemerných hodinových miezd v krajinách Európskej únie. Priemerná hodinová mzda zahŕňa hrubú mzdu, teda zárobok pred zdanením a odpočítaním odvodov od zamestnávateľa. Priemerná mzda vo Švédsku dosahuje 3828 eur.

Zdravotníctvo vo Švédsku

Švédsky zdravotnícky systém je financovaný z daní a je decentralizovaný. Väčšina nemocníc spadá do pôsobnosti verejných orgánov na centrálnej, regionálnej alebo miestnej úrovni. Liečba a pobyt vo verejných nemocniciach sa poskytuje zdarma, pacienti sa spolupodieľajú platbou za lieky a návštevu lekára.

František Bajánek, ktorý pracuje ako zdravotná sestra vo Švédsku, porovnáva švédsky a slovenský systém zdravotníctva. Upozorňuje na to, že v niektorých aspektoch je slovenské zdravotníctvo lepšie, najmä v ochote a empatii personálu. Na druhej strane, švédske zdravotníctvo má lepšie vybavenie, dostatok materiálu a viac personálu na pacienta.

tags: #švédsko #počet #obyvateľov #priemerný #príjem