Severný Cyprus a Medzinárodné Právo: Hľadanie Uznania v Rozdelenom Svete

Cyperský problém je komplexná politická otázka s hlbokými historickými koreňmi, ktorá ovplyvňuje nielen samotný ostrov, ale aj vzťahy Turecka s Európskou úniou a medzinárodné právo. Snaha o zjednotenie ostrova, rozdeleného od roku 1974, naráža na prekážky v podobe rozdielnych pohľadov oboch komunít a neochoty k ústupkom. V tomto kontexte sa vynára otázka uznania Severocyperskej tureckej republiky (TRSC) a jej postavenia v medzinárodnom práve.

Cestovanie na Cyprus a Severný Cyprus

Pre občanov Slovenskej republiky je dôležité vedieť, že pri ceste na Cyprus (vrátane detí) potrebujú vlastný cestovný pas alebo občiansky preukaz s fotografiou, ktorý musí byť platný počas celého pobytu. Minimálna platnosť cestovného dokladu a občianskeho preukazu sa nevyžaduje. Pobyt je bezvízový a bez registrácie. Cyperská republika nie je súčasťou Schengenského priestoru.

Vstup na územie Cyperskej republiky je možný aj cez tzv. Severocyperskú tureckú republiku. Osoby, ktoré vstúpili na územie Cyperskej republiky legálne, môžu cestovať do tzv. Severocyperskej tureckej republiky a zotrvať tam tak, akoby zotrvali na území Cyperskej republiky. Orgány Cyperskej republiky však môžu pri návrate na územie kontrolované vládou (t. j. do južnej časti ostrova) požadovať preukázanie sa dokladom (napr. pasom alebo občianskym preukazom).

Treba mať na pamäti, že tzv. Severocyperská turecká republika je územie, ktoré nie je uznané Slovenskou republikou, a v prípade núdzovej situácie sú možnosti poskytovania konzulárnej ochrany veľmi limitované. Z toho istého dôvodu informácie, ktoré poskytujeme v súvislosti s územím tzv. Severocyperskej tureckej republiky, pochádzajú z verejne dostupných zdrojov.

Na Cypre sa bez problémov dohovoríte v anglickom jazyku a takmer všade je možné platiť platobnou kartou. Motorové vozidlá jazdia po ľavej strane cesty. Cyperská republika prísne trestá výrobu, distribúciu, dovoz aj samotné držanie drog.

Prečítajte si tiež: Aspekty sociálneho systému Cypru

Problém neuznaných štátov

Na svete existuje mnoho oblastí, ktoré sa odtrhli od svojej domovskej krajiny, ale medzinárodné spoločenstvo ich neuznáva. Dôvody môžu byť rôzne, od historických konfliktov až po náboženské spory. Medzi takéto územia patrí aj Severný Cyprus.

Príklady neuznaných alebo čiastočne uznaných štátov

• Arménsko: Neuznávané Pakistanom kvôli konfliktu o Náhorný Karabach s Azerbajdžanom a zlým vzťahom s Tureckom.
• Čína a Taiwan: Taiwan neuznáva Čínsku ľudovú republiku a naopak.
• Izrael: Neuznávaný 26 krajinami OSN, najmä z islamského sveta.
• Južná Kórea: Neuznávaná Severnou Kóreou od roku 1948.
• Abcházsko a Južné Osetsko: Nezávislé republiky uznané Ruskom, Nikaraguou, Venezuelou a Nauru, ale nie OSN.
• Kosovo: Samostatný štát od roku 2008, uznaný 93 krajinami OSN, ale nie všetkými.
• Palestína: Uznávaná 138 krajinami sveta a má štatút nečlenského pozorovateľa Valného zhromaždenia OSN.
• Západná Sahara: Územie s prebiehajúcim konfliktom, nárokované Marokom a Saharskou arabskou demokratickou republikou.
• Náhorný Karabach: Medzinárodne neuznaný štát v Azerbajdžane s prevažne arménskym obyvateľstvom.
• Podnestersko: Odštiepenecký región Moldavska s vlastnou menou, bankou a symbolmi, podporovaný Ruskom.
• Luhansk a Doneck: Oblasti na Ukrajine, ktoré vyhlásili nezávislosť, uznané len Južným Osetskom.
• Somaliland: Autonómna oblasť Somálska, ktorá funguje ako samostatný štát.

Severný Cyprus v kontexte medzinárodného práva

Severný Cyprus vyhlásil nezávislosť v roku 1983, ale uznáva ho len Turecko. Tento fakt má zásadný vplyv na jeho postavenie v medzinárodnom práve.

História a pozadie

V roku 1974 obsadilo Turecko severnú časť Cyperskej republiky v dôsledku obáv o osud tamojšej tureckej menšiny. Turci však územie priamo neanektovali a ponechali si len faktickú kontrolu nad daným územím. V rokoch 1974 - 1983 sa viedli dlhé neúspešné rozhovory medzi stranami sporu.

Nezávislosť verzus anexia

Z pohľadu medzinárodného práva nie je rozhodujúce, či sa územná celistvosť štátu poruší vyhlásením „bábkového“ štátu alebo anexiou. Garantovaná je totiž územná celistvosť, a nerozhoduje, za čo sa daná entita po odtrhnutí vyhlási.

Uznanie štátu

Súčasné medzinárodné právo vychádza z deklaratórnej teórie uznania štátu. Uznaním štát nevzniká. Politická existencia štátu je nezávislá od uznania. Uznanie predstavuje jednostranný akt štátu, ktorým uznávajúci štát berie na vedomie vznik nového subjektu medzinárodného práva a želá si nadviazať s ním vzťahy. Uznávajúci štát zároveň osvedčuje uznaním, že nový štát spĺňa znaky štátnosti.

Prečítajte si tiež: Ťažká astma a invalidný dôchodok

Súčasné medzinárodné právo stojí na premise, že štát vzniká ako subjekt medzinárodného práva v momente ako spĺňa určité znaky:

• stále obyvateľstvo
• územie
• vláda
• spôsobilosť nadväzovať styky s inými štátmi

Aj neuznaný štát má právo na zachovanie vlastnej integrity a nezasahovanie do vnútorných záležitostí.

V prípade Severného Cypru je problematickým bodom práve vláda, resp. princíp efektivity výkonu štátnej moci.

Paralely s Kosovom a Krymom

V súvislosti s výročím pripojenia Krymu a Sevastopoľa k Rusku sa často diskutuje o analógiách medzi porušením územnej celistvosti Srbska (tzv. nezávislosť Kosova z februára 2008) a porušením územnej celistvosti Ukrajiny (Krym a Sevastopoľ v marci 2014).

Argumentácia v prospech porušenia územnej celistvosti Srbska sa často opiera o etnickú čistku, ktorá sa v Kosove odohrávala pred rokom 1999 proti Albáncom. Tá má byť ospravedlnením toho, že Kosovo sa môže odtrhnúť a Krym nie. Uvedená argumentácia je však sporná, pretože rezolúcia Bezpečnostnej rady OSN č. 1244 (1999) garantovala územnú celistvosť Srbska.

Prečítajte si tiež: Sprievodca žiadosťou o dôchodok z mladosti

Pri hodnotení situácie v Kosove v 21. storočí si treba uvedomiť, že protiprávna vojenská akcia NATO bez mandátu OSN z roku 1999 mier do Kosova nepriniesla. V Kosove sa od roku 1999 uskutočňuje obrátená etnická čistka - proti kosovským Srbom a Rómom. Z údajov UNHCR vyplýva, že z Kosova pred útokmi Albáncov utieklo asi štvrť milióna ne-Albáncov, prevažne Srbov.

Argument o dlhých rokovaniach o statuse Kosova medzi Prištinou a Belehradom v rokoch 1999 - 2008 ako dôvode pre uznanie nezávislosti je tiež sporný, pretože v prípade Severného Cypru sa rokuje oveľa dlhšie než o Kosove a ani dlhé roky hľadania riešení územných sporov neboli dostatočnou legitimizáciou pre uznanie jednostrannej nezávislosti.

Prípad sui generis verzus precedens

V prípade Kosova sa na Západe veľmi často spomínalo, že ide o situáciu sui generis, ktorá nemá obdobu. Žiaľ, tvrdenie o Kosove ako o prípade sui generis bolo často iba snahou niektorých politikov zo Západu vytvoriť pre seba právo na tvorbu nových hraníc, ktoré iní mať nesmú. Takýto obraz však neprijali ani štáty BRICS, ani mnohé iné veľmoci.

Práve na Kosovo sa ako na precedens sa odvolávali predstavitelia Krymu a Sevastopoľa. Z hľadiska jednostranného porušenia územnej celistvosti štátu pritom naozaj len sotva možno odmietnuť precedentálne pôsobenie prípadu.

Snahy o zjednotenie Cypru

V roku 2008 sa objavili nádeje na zjednotenie ostrova, keď sa obnovili rokovania medzi oboma komunitami. Obaja lídri, novozvolený prezident gréckeho Cypru Demetris Christofias i prezident tureckého Cypru Mehmet Ali Talat, vyjadrili vôľu pracovať na vytvorení dvojzónovej a dvojkomunitnej federácie.

Strany však nedokázali načrtnúť riešenie prakticky žiadneho z pretrvávajúcich problémov ani po piatich kolách rokovaní.

Annanov plán

V apríli roku 2004 sa posledná snaha o zblíženie oboch cyperských komunít skončila fiaskom. Grécki Cyperčania v referende odmietli plán na zjednotenie pod záštitou OSN - Annanov plán. Dokument navrhoval vytvorenie dvojzónovej a dvojkomunitnej federácie založenej na princípe deľby moci odvodenej približne od percentuálneho pomeru obyvateľstva.

Aj keď tureckí Cyperčania hlasovali za plán, ostrov zostal rozdelený, lebo výsledný pomer hlasovania dopadol nasledovne: 75,8% gréckych Cyperčanov hlasovalo proti a 64,9% tureckých Cyperčanov hlasovalo za.

Navyše, (grécka) Cyperská republika vstúpila do EÚ iba o pár dní neskôr. EÚ sa rozhodla nepodmieniť vstup ostrova urovnaním konfliktu, čo bola diplomatická chyba.

Embargo a izolácia

V súlade s protokolom č. 10, ktorý je pripojený k Prístupovej zmluve Cyperskej republiky, „sa princíp Acquis nebude uplatňovať v tých oblastiach Cyperskej republiky, v ktorých nebude mať vláda Cyperskej republiky efektívnu kontrolu,” t.j. na území Tureckej republiky Severný Cyprus (TRSC) vyhlásenej v roku 1983.

Hoci Brusel prisľúbil zrušiť embargo už v roku 2004, nestalo sa tak. Preto je TRSC stále značne závislá na Turecku - jedinej krajine na celom svete, ktorá ju zatiaľ uznala - na znak nesúhlasu s rezolúciou Bezpečnostnej rady OSN 541 (1983), ktorá vyzýva všetky štáty neuznať ju.

Tureckí Cyperčania nemôžu požívať žiadnu zo štyroch slobôd, ktoré sa zvyčajne zaručujú krajine po jej vstupe, je to voľný pohyb tovaru, služieb, ľudí a kapitálu. Žiadosť o členstvo v EÚ bola podaná v mene celého ostrova, ale tureckí Cyperčania sú iba de facto občanmi EÚ.

Cyprus a vzťahy Turecka s EÚ

Cyprus sa stal jedným z kameňov úrazu na tureckej ceste za členstvom v EÚ. V rokovacom rámci pre Turecko (2005) je napísané, že Komisia zhodnotí „ako Turecko podporuje snahy o dosiahnutie komplexného urovnania cyperského problému v rámci OSN… ako aj pokrok v normalizácii bilaterálnych vzťahov medzi Tureckom a všetkými členskými krajinami EÚ vrátane Cyperskej republiky”.

Ak by bolo podmienkou, že táto veta musí byť súčasťou rokovacieho rámca pre Cyprus, a že EÚ musí tlačiť na Cyprus, aby sa zjednotil týmto spôsobom, potom by táto podmienka dávala zmysel. Lenže Brusel sa chystá hodnotiť pokrok v probléme, v ktorom sa angažuje príliš veľa strán. Preto samotná ochota Ankary nepostačuje na ukončenie tejto dilemy.

Pozastavenie prístupových rokovaní

Turecko podpísalo (ale neratifikovalo) Dodatkový protokol k Ankarskej dohode v dobrej viere, že embargo uvalené na TRSC bude zrušené, ako to Európska rada sľúbila 26. apríla 2004. Grécki Cyperčania tvrdili, že otvorenie prístavov a letísk na severe bude vlastne znamenať de facto uznanie TRSC.

Konečný termín prijatia ustanovení k Dodatkovému protokolu bol stanovený na koniec roku 2006, ale embargo ešte stále nebolo zrušené ako prisľúbila komisia.

Súčasný stav a perspektívy

Turecký prezident Recep Tayyip Erdogan naďalej podporuje predstavu dvojštátneho riešenia na Cypre a vyzýva na ukončenie izolácie samozvanej Severocyperskej tureckej republiky.

V piatok Bezpečnostná rada OSN odsúdila turecké plány osídliť mesto Varosia na severnom Cypre, čo by znamenalo ďalší prílev prisťahovalcov z tureckej pevniny a definitívne by to pochovalo plány na mierumilovné zjednotenie.

Analytici sú pesimistickí ohľadom budúcnosti Cypru a nevidia žiadne svetlo na konci tunela.

tags: #severný #cyprus #uznanie #medzinárodné #právo