Svetová migračná zmluva podrobne

Migračná kríza, ktorá zasiahla Európsku úniu v rokoch 2015-2020, patrí medzi najväčšie výzvy modernej európskej histórie. Milióny ľudí, prevažne z krajín Afriky a Blízkeho východu, utekali pred vojnou, chudobou a násilím s nádejou na lepší život. Tento nápor však odhalil slabé miesta v systéme riadenia migrácie v EÚ a vyvolal výrazné politické, ekonomické a spoločenské napätie. Cieľom tohto článku je preskúmať vplyv migračnej krízy na politické rozhodovanie, integráciu migrantov a fungovanie ekonomiky a spoločnosti v členských štátoch Európskej únie.

Teoretický rámec migrácie

Teoretický rámec je kľúčový pre pochopenie základných pojmov a teórií migrácie, ktoré slúžia ako východiskový bod pre analýzu migračnej krízy a jej dopadov na Európsku úniu. Migrácia sa podľa Medzinárodnej organizácie pre migráciu (IOM) definuje ako pohyb osôb v geografickom a sociálnom priestore, ktorý je spojený s prechodnou alebo trvalou zmenou miesta pobytu, pričom jednotlivci alebo skupiny opúšťajú svoje rodné miesto a hľadajú lepší život na inom mieste.

Základné pojmy

Je potrebné definovať aj ďalšie dôležité pojmy. Emigrácia označuje proces opustenia krajiny a presťahovania sa do inej krajiny, zatiaľ čo imigrácia znamená príchod osoby do inej krajiny za účelom trvalého pobytu. Slová „migrant“, „imigrant“ a „utečenec“ sa často zamieňajú, no každé z týchto slov má špecifický význam. V slovenskej legislatíve sa však namiesto pojmu „migrant“ používa termín „cudzinec“. Podľa Zákona o pobyte cudzincov, bez ohľadu na č.404/2011 Z. z. je cudzinec každá osoba, ktorá nie je štátnym občanom Slovenskej republiky. Tento termín zahŕňa všetky osoby, ktoré sa nachádzajú na území Slovenska, a to vrátané migrantov, imigrantov, utečencov a ďalších cudzincov, bez ohľadu na dôvod ich pobytu. V slovenskom právnom poriadku bol pojem „utečenec“ nahradený termínom „azylant“. Podľa Zákona č.480/2002 Z. z.

Teórie migrácie

Európska únia ako cieľová destinácia poskytuje priestor na aplikáciu týchto teórií, čo je kľúčové na analýzu migračnej krízy. Model ´´push and pull´´ vysvetľuje migráciu ako dôsledok nerovnováhy medzi regiónmi v ponuke a dopyte po pracovnej sile, čo vedie k mzdovým rozdielom. V menej rozvinutých oblastiach (push) je nedostatok pracovných príležitostí a nízke mzdy, čo núti ľudí migrovať. Naopak, v rozvinutých oblastiach (pull) je väčší dopyt po práci a vyššie mzdy, čo migrantov priťahuje a láka.

Teória segmentovaného trhu práce sa líši tým, že nepredpokladá migráciu na základe ekonomických nerovnováh, ale zameriava sa na dopyt po pracovnej sile v rozvinutých ekonomikách. Model svetového systému vysvetľuje migráciu ako dôsledok globálnej kapitalistickej ekonomiky rozdelenej na rozvinuté jadro a menej rozvitú perifériu. Migrácie vznikajú z problémov v periférnych ekonomikách, najmä medzi bývalými kolóniami a ich metropolami.

Prečítajte si tiež: WHO a detská paliatívna starostlivosť

Model politickej ekonómie sa zameriava na politické faktory, ktoré ovplyvňujú migráciu, ako migračné politiky , predpisy o vstupe, pobyte a práci. Tento prístup tvrdí, že politické rozhodnutia majú zásadný vplyv na migračné toky, ako napríklad ukazuje program Bracero v USA, ktorý umožnil dovoz poľnohospodárskych pracovníkov z Mexika.

Na mikroúrovni sa predpokladá, že jednotlivci v nízkopríjmových regiónoch sa rozhodujú o migrácii na základe očakávaných miezd a nákladov na presídlenie. Migrácia pokračuje, kým sa mzdy v odosielajúcich regiónoch nezvýšia a v prijímajúcich oblastiach neklesnú. Teória ľudského kapitálu tvrdí, že migrácia závisí od individuálnych faktorov ako vek, pohlavie, vzdelanie a zručnosti. Migrácia je motivovaná nedostatkom príležitostí v krajine pôvodu a vedie k „brain drain“, (odliv mozgov) z krajín, ktoré nevedia splniť očakávania.

Model novej ekonómie migrácie sa zameriava sa domácnosti ako rozhodovacie jednotky, ktoré migrujú na zníženie rizika príjmu a neistoty. Migrácia je ovplyvnená životnou etapou rodiny, potrebami detí, zdravím a sociálnym postavením v komunite. Teória sociálnych sietí sa sústredí na faktory, ktoré podporujú migráciu, ako osobné (príbuzenské, priateľské) a inštitucionálne siete (napr. etnické cirkvi). Tieto znižujú riziká migrácie zvyšujú jej výnosy , čo podporuje pokračovanie migrácie. Model kumulatívnej kauzácie migrácie tvrdí, že migrácia pokračuje, pretože každý pohyb zvyšuje pravdepodobnosť ďalšieho.

Tieto rôzne teórie migrácie ponúkajú rozmanité perspektívy na príčiny migračných pohybov.

Krízový rok 2015

Rok 2015 bol rokom, keď Európa čelila bezprecedentnému prílivu utečencov, najmä zo Sýrie, ktorá utekala pred vojnou. Mnohí sa rozhodli ostať v blízkom regióne, ale neskôr sa presunuli do Európy, kde hľadali lepší život. Európska únia čelila tlaku pri spracovávaní žiadostí o azyl a zabezpečení ubytovania. V médiách sa objavovali šokujúce zábery z humanitárnej krízy, ktorá sa zhoršila najmä na jeseň.

Prečítajte si tiež: Globálne zmeny a zdravotná starostlivosť

Európska komisia sa najprv zamerala na Stredozemné more, aby bojovala proti pašerákom a zachraňovala migrantov, no neskôr sa pozornosť presunula na trasu cez západný Balkán, ktorá nahradila trasu zo severnej Afriky do Talianska. V lete 2015 migranti preferovali východnú trasu, ktorá bola kratšia a bezpečnejšia. Západná balkánska trasa bola využívaná najmä migrantmi zo Sýrie a Afganistanu, ktorí tvorili viac ako 70 % všetkých migrantov.

Reakcie Európskej únie

Európska únia reagovala na túto krízu rozdeleným spôsobom. Po lete 2015 sa vyostril konflikt medzi východnými a západnými členskými štátmi týkajúci sa rozdelenia utečencov. Podľa diskusie na plenárnom zasadnutí Európskeho parlamentu požiadalo Francúzsko členské štáty EÚ o pomoc, asistenciu a zdieľanie spravodajských informácii v boji proti ISIS a to po teroristických útokoch v Paríži 13. novembra 2015. Taktiež vyzvalo na uplatnenie článku 42. Na národnej úrovni niektoré členské štáty EÚ zmenili svoje legislatívy týkajúce sa azylu, čím sprísnili podmienky pre žiadateľov o azyl.

Príčiny migrácie

Aké sú vlastne príčiny migrácie? Migrácia je ovplyvnená sociálno-politickými, demograficko-ekonomickými a environmentálnymi faktormi. Sociálno-politické faktory zahŕňajú prenasledovanie a vojny, čo vedie k úteku pred porušovaním ľudských práv. Demografické a ekonomické faktory zahŕňajú migráciu za lepšími pracovnými príležitosťami, mzdami a životným štandardom.

Ekonomické a sociálne efekty

Migračná kríza v Európskej únii mala rozsiahly vplyv na ekonomiku a spoločenské štruktúry členských štátov. Počas tejto krízy sa vo viacerých oblastiach, ako je pracovný trh, verejné financie a demografické zmeny, objavili významné výzvy. Migračná kríza a postupná integrácia migrantov so sebou priniesla mnohé zmeny čo sa týka ekonomiky v Európskej únii.

Vplyv na trh práce

V tejto podkapitole sa zameriame na pracovný trh a aké dopady na neho mala migrácia. Portál Eurostat uvádza, že trh práce je dynamický systém, ktorý ovplyvňuje zamestnanosť, nezamestnanosť a rôzne formy pracovných zmlúv. Pri skúmaní obyvateľstva vo veku 15 rokov a viac sa ľudia žijúci v súkromných domácnostiach delia podľa výsledkov tohto prieskumu do troch hlavných kategórii a to na pracujúcich, nezamestnaných a osoby mimo trhu práce alebo nazývané iným termínom a to ekonomicky neaktívne. Pracujúci a nezamestnaní spolu tvoria tzv. pracovnú silu. Naopak osoby ,ktoré nie sú zamestnané a zároveň si aktívne nehľadajú prácu, patria do skupiny obyvateľstva mimo trhu práce. Do tejto kategórie spadajú napríklad nepracujúci študenti či dôchodcovia.

Prečítajte si tiež: SZO a pohľad na zdravotné postihnutie

Tým že do krajín Európskej únie prišli milióny utečencov a migrantov, pracovný trh bol vo veľkej miere ovplyvnený. Podľa Hojčkovej, v minulosti migrácia prispievala k obsadzovaniu pracovných miest, čím pomáhala stabilizovať trh práce. Tento pozitívny efekt sa prejavil najmä v sektoroch s nedostatkom pracovnej sily, napríklad v stavebníctve, poľnohospodárstve či zdravotníctve. Tieto odvetvia často čelili demografickým výzvam, ako je starnutie populácie alebo zmenšujúca pracovná sila a migranti poskytovali potrebné riešenia. Súčasná masová migrácia, ktorá zasiahla Európu od roku 2015, však priniesla nové výzvy. Hojčková v svojej práci poukazuje na to, že príchod veľkého počtu migrantov spôsobuje zvýšenú konkurenciu na pracovnom trhu, čo môže viesť k rastu nezamestnanosti, predovšetkým nízko kvalifikovanými pracovníkmi. Tento problém je obzvlášť výrazný v krajinách, ako je Švédsko, kde nezamestnanosť migrantov výrazne prevyšuje nezamestnanosť domáceho obyvateľstva. Dôvody sú rôznorodé a zahŕňajú jazykové bariéry, nízku kvalifikáciu migrantov, ako aj komplikácie pri uznávaní zahraničných pracovných skúseností či vzdelania. Ďalším významným aspektom, ktorý autorka rozoberá, je polarizácia trhu práce. Čo znamená, že migrácia môže viesť k rozdeleniu pracovného trhu, kde domáci obyvatelia a migranti čelia rozdielnym podmienkam zamestnanosti.

Vplyv na verejné financie

Ekonomické obavy európskych krajín vyplývajú z predstavy, že prijatie veľkého počtu utečencov môže oslabiť ich ekonomiky. Predpokladá sa, že to zvýši nezamestnanosť, preťaží verejné rozpočty a naruší kapacitu infraštruktúry. Aj keď sa diskusia o dlhovej kríze dostala do úzadia, táto kríza stále pretrváva, a utečenecká situácia môže podľa niektorých ešte viac prehĺbiť už existujúce problémy. Napríklad Grécko, ktoré je dôležitou vstupnou bránou do Európy, čelí náročnej úlohe riešiť utečeneckú krízu, pričom sa snaží splniť požiadavky svojho záchranného balíka. Tento dvojitý tlak spôsobuje pomalú realizáciu potrebných ekonomických reforiem. Medzinárodné organizácie a členské krajiny poskytli Grécku finančnú pomoc, ale riešenie jeho dlhových problémov je len odkladané, nie riešené.

Pri prijímaní utečencov vlády čelia vysokým nákladom, ako sú ubytovanie, spracovanie žiadostí a integrácia utečencov do trhu práce. Náklady na integráciu jedného utečenca sa pohybujú od 8 000 do 12 000 eur ročne. Podľa Medzinárodného menového fondu v roku 2015 sa celkové náklady na prílev utečencov do Európskej únie pohybovali medzi 0,1 percent až 0,2 % HDP Európskej únie. Vzhľadom na ďalší prílev utečencov a výdavky na integračné programy sa skutočné náklady môžu pohybovať až na úroveň 0,5 % HDP Európskej únie.

Demografické zmeny

Niektorí obyvatelia sa obávajú, že utečenci vytvoria konkurenčné prostredia na pracovnom trhu, znížia mzdy a odoberú pracovné príležitosti. Prieskumy ukazujú, že významné percento Európanov vníma utečencov ako ekonomickú záťaž. Tieto obavy môžu zhoršiť predsudky a brániť ich integrácii. Migračná kríza v Európskej únii priniesla významné sociálne i ekonomické výzvy. Ovplyvnila hospodárske procesy, demografickú štruktúru a spoločenské vzťahy. Mnohé štáty čelili poklesu pôrodnosti, starnutiu a nedostatku pracovnej sily. Európa, považovaná za lídra v demografických zmenách, prechádza do obdobia s nízkou pôrodnosťou pod úroveň obnovy populácie (2,1 narodení na ženu). Nízka pôrodnosť, odklad rodičovstva a individuálne životné rozhodnutia sú hlavnými faktormi. Tento odklad vedie k dočasnému poklesu pôrodnosti a starnutiu populácie. V dôsledku toho hrozí prirodzený pokles, ktorý migrácia môže dočasne kompenzovať. Nízka pôrodnosť je stabilná, ale dlhšia dĺžka života môže udržiavať populáciu. De populácia nie je rovnomerne rozšírená, ale počet krajín s prirodzeným poklesom sa zvyšuje. Demografické projekcie pre Európu naznačujú pokles populácie do konca storočia. Krajiny sa snažia podporovať pôrodnosť rôznymi politikami, avšak úspech je rôzny. Nemecko, kde migrácia hrá kľúčovú úlohu pri kompenzácii poklesu, zažilo rast populácie vďaka migrácii, najmä po roku 1970 a po sýrskej migrácii od roku 2011.

Interakcie medzi migrantmi a domácimi obyvateľmi

Teraz sa pozrieme na vzťahy medzi migrantmi a domácou populáciou. Tieto vzťahy v EÚ nie sú vždy bez problémov. Od polovice 20. storočia došlo k nárastu imigrantov, ktorí prišli ako bývalí kolonialisti, pracovníci, žiadatelia o azyl a utečenci. Tieto zmeny transformovali sociálnu štruktúru a etnické zloženie európskych krajín. S narastajúcim počtom imigrantov sa začali diskutovať ich práva a miesto v spoločnosti. Pôvodne migranti prišli kvôli ekonomickým potrebám, najmä v 50. a 60. rokoch, ako lacná pracovná sila. Mnohé rodiny si Európu urobili trvalým domovom, no integrácia nebola vždy úspešná. Mnohé komunity zostávajú segregované, čo sťažuje integráciu. Imigranti, najmä z neeurópskych krajín, čelí nevýhodám, ako vyššia nezamestnanosť, nižšie mzdy a obmedzený prístup k vlastneniu nehnuteľností. To prispieva k pocitu diskriminácie a vnímaniu imigrantov ako „outsiderov“. Mnohé krajiny prehodnocujú imigračné politiky, najmä po náraste utečencov, pričom niektoré sú otvorenejšie než iné. Verejné postoje k imigrantom sú rôznorodé a závisia od veľkosti imigrantských komunít a ekonomickej situácie. Krajiny s menšími komunitami majú nižší odpor voči imigrantom, kým rastúca imigrantská populácia môže vyvolať pocit konkurencie o zdroje a hodnoty spoločnosti. Negatívne postoje voči imigrantom sú rozšírené, najmä v krajinách, kde sú imigrantské komunity väčšie. Faktory ako sociálno-ekonomická situácia, nacionalizmus, rasové predsudky a konzervatívne ideológie zohrávajú kľúčovú úlohu v tvorbe odporu voči imigrantom.

Politické zmeny

V tejto kapitole sa bližšie pozrieme na politické dopady. Definujeme legislatívne reformy, porovnávame postoje rôznych európskych krajín, ktoré sa rozdelili na základe ideologických rozdielov, a to sa odrazilo v ich prístupoch k migrácii. Migračná kríza, ktorá zasiahla Európsku úniu v roku 2015, viedla aj k rozsiahlym legislatívnym zmenám na úrovni EU aj členských štátov. Politické a právne reakcie boli zamerané na prispôsobenie existujúcich pravidiel, ako aj zavedenie nových mechanizmov na riadenie migrácie, ochranu hraníc a spracovanie žiadostí o azyl.

Legislatívne úpravy

Portál Európskej komisie hovorí o zmenách na, ktoré odkazuje v legislatívnom rámci Paktu o migrácii a azyle EÚ. Tieto zmeny sa týkajú rôznych nariadení a reformy migračnej a azylovej politiky, ktorá začala v roku 2020. Nariadenie o riadení azylu a migrácie nahrádza „Dublin III“[20], zlepšuje systém určenia zodpovedného členského štátu a minimalizuje sekundárne pohyby. Zavádza povinný, flexibilný systém solidarity pre štáty čeliacich migračnému tlaku. Nariadenie o konaní o azyle zavádza jednotný, spravodlivý proces rozhodovania o azyle a obmedzuje zneužívanie a sekundárne pohyby. Spolu s nariadením o návrate stanovuje povinné konanie na vonkajších hraniciach. Nariadenie o riešení krízových situácií stanovuje opatrenia pre krízové situácie, vrátane výnimiek a solidárnych opatrení pre členské štáty. Nariadenie Eurodac premieňa databázu na plnohodnotný nástroj na podporu azylového systému, riadenie neregulárnej migrácie a implementáciu presídľovacích a ochranných programov.

#

tags: #svetova #migracna #zmluva #podrobne