Mentálna Retardácia: Komplexný pohľad na definíciu, klasifikáciu a život s ňou

Mentálna retardácia, známa aj ako mentálne postihnutie alebo duševná zaostalosť, predstavuje komplexnú problematiku, ktorá ovplyvňuje životy mnohých jednotlivcov a ich rodín. Tento článok poskytuje ucelený pohľad na definíciu mentálnej retardácie, jej klasifikáciu, príčiny, špecifiká vo vzdelávaní a psychosociálne aspekty života ľudí s mentálnym postihnutím.

Definícia Mentálnej Retardácie

Podľa Medzinárodnej klasifikácie chorôb (MKCH-10), aktuálne platnej od roku 1992 v 10. revízii, je mentálna retardácia stav zastaveného alebo neúplného duševného vývinu, charakterizovaný narušením schopností, ktoré sa prejavujú v priebehu vývinového obdobia a prispievajú k celkovej úrovni inteligencie. Ide najmä o schopnosti poznávacie, rečové, motorické a sociálne.

Inými slovami, mentálna retardácia zahŕňa zníženie rozumových schopností, zastavenie, oneskorenie alebo nedokončenie vývinu intelektu. Dôležité je zdôrazniť, že mentálna retardácia nie je choroba, ale stav, ktorý môže byť spôsobený rôznymi faktormi. Pojem mentálna retardácia pochádza z latinských slov mens - myseľ, rozum a retardatió - zdržanie, oneskorenie. Pojem retardatió vystihuje vývinový aspekt poruchy a tiež zvýrazňuje skutočnosť, že mentálna postihnutie nie je ustálené, definitívne a ukončené. Autori definujú mentálnu retardáciu rôzne, ale jadrom každej takejto definície je vždy zníženie inteligencie rozličného stupňa.

Stupne Mentálnej Retardácie a Inteligenčný Kvocient (IQ)

Stupeň mentálnej retardácie sa určuje pomocou inteligenčných testov, ktorých výsledkom je inteligenčný kvocient (IQ). Hodnoty tohto kvocientu stanovuje jednotne pre celý svet Svetová zdravotnícka organizácia WHO v Ženeve a sú uverejnené v tzv. Medzinárodnej klasifikácii chorôb.

Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) definovala štyri stupne mentálnej retardácie:

Prečítajte si tiež: WHO a detská paliatívna starostlivosť

• Ľahká mentálna retardácia (mierna duševná zaostalosť): IQ 50-69
• Stredná mentálna retardácia (stredne ťažká duševná zaostalosť): IQ 35-49
• Ťažká mentálna retardácia (ťažká duševná zaostalosť): IQ 20-34
• Hlboká mentálna retardácia (hlboká duševná zaostalosť): IQ nižšie ako 20

Je však dôležité si uvedomiť, že IQ je len orientačným ukazovateľom a nepostihuje všetky aspekty osobnosti človeka. Adaptívne správanie zahŕňa koncepčné, sociálne a praktické zručnosti. Medzi koncepčné zručnosti patrí schopnosť prijímania, porozumenia reči a schopnosť vyjadrovania sa. Medziľudské vzťahy a schopnosť empatie patria k sociálnym zručnostiam.

Príčiny Mentálnej Retardácie

Viacero faktorov vonkajšieho a vnútorného prostredia sa podieľa na vzniku mentálneho postihnutia. Príčiny mentálnej retardácie môžu byť rôzne a komplexné. Delia sa na:

• Endogénne faktory: Tieto vrodené príčiny mentálnej retardácie sa vyvíjajú počas embryogenézy, sú zväčša podmienené geneticky. Chromozómové aberácie, ako napríklad Downov syndróm, vznikajú v čase počatia.
• Exogénne faktory: Faktory pôsobiace počas tehotenstva, ktoré poškodzujú normálny vývin plodu. Sú to rôzne fyzikálne, chemické a biologické látky, ktoré pôsobia škodlivo na plod. Patria sem fyzikálne, chemické a biologické vplyvy, ako sú infekčné ochorenia matky (napr. rubeola, toxoplazmóza), užívanie alkoholu alebo drog, vystavenie žiareniu a iné. Na poškodení plodu a centrálneho nervového systému sa podieľajú rôzne infekčné choroby ako napríklad toxoplazmóza alebo rubeola.
• Perinatálne faktory: Poškodenie mozgu počas pôrodu, napríklad v dôsledku nedostatku kyslíka.
• Postnatálne faktory: Poškodenie mozgu po narodení, spôsobené napríklad úrazmi, infekciami alebo toxickými látkami.
• Sociálne faktory: Sú to prípady, kedy zaostávanie v mentálnom vývine bolo spôsobené zanedbávaním zo strany sociálneho prostredia, hlavne rodiny. Extrémne zanedbávanie a nedostatok stimulácie v ranom detstve. Z histórie sú známe veľmi extrémne prípady takýchto odhodených a opustených detí. Napríklad prípad Amaly a Kamaly alebo Gašpara Hausera sú veľmi inštruktívne a literárne dokumentované.

Diagnostika a Skorá Intervencia

Každý rodič, ktorý má podozrenie, že vývin intelektových schopností jeho dieťaťa nezodpovedá celkom bežnému štandardu, by mal čo najskôr vyhľadať odborníka - psychológa - ktorý pomocou testov zmeria IQ dieťaťa a odborne rodičovi poradí, ako čo najlepšie a najúčinnejšie rozvíjať aktuálne schopnosti dieťaťa do maximálne možnej miery. Intelektové schopnosti sa vplyvom cvičení, učenia či rehabilitácie môžu časom meniť, aj zlepšiť.

Špecifiká Vo Vzdelávaní

Vzdelávanie detí s mentálnym postihnutím vyžaduje individuálny prístup a prispôsobenie vzdelávacieho programu ich špecifickým potrebám. Odborníci - špeciálni pedagógovia - zasa poradia, ako čo najlepšie postupovať vo vzdelávaní dieťaťa podľa stupňa jeho mentálneho postihnutia, nastavia jeho vzdelávací program a rodičovi vysvetlia, aké sú možné postupy.

Možnosti vzdelávania zahŕňajú:

Prečítajte si tiež: Globálne zmeny a zdravotná starostlivosť

• Špeciálne školy pre deti a žiakov s mentálnym postihnutím: Tu má dieťa do vzdelávania automaticky zaradené jemu potrebné špecifické predmety podľa stupňa mentálneho postihnutia. Poskytujú špecializované vzdelávanie a terapiu, ktoré sú prispôsobené potrebám žiakov. Niekedy práve prvotné vzdelávanie v špeciálnej škole môže byť veľmi dobrým východiskom pre ďalšiu integráciu dieťaťa do bežného života, medzi bežnú, intaktnú populáciu.
• Špeciálne triedy pre žiakov s mentálnym postihnutím v bežných školách: Ak ju škola má zriadenú, umožňuje žiakom s mentálnym postihnutím vzdelávať sa v bežnom školskom prostredí, s podporou špeciálnych pedagógov.
• Školská integrácia v bežných školách: V každej bežnej škole formou školskej integrácie, ak škola dokáže vytvoriť na vzdelávanie konkrétneho žiaka primerané jemu potrebné podmienky. Žiaci s mentálnym postihnutím sa vzdelávajú v bežných triedach, s individuálnou podporou a prispôsobením vzdelávacieho programu. Podmienkou je, že škola musí mať školského špeciálneho pedagóga. Pri ťažších stupňoch mentálneho postihnutia je vzdelávanie formou integrácie náročné - najmä na organizáciu vzdelávania zo strany školy aj na personálne zabezpečenie. Nie vždy musí byť práve takáto forma pre dieťa tou najlepšou možnosťou.

Pri vzdelávaní dieťaťa s touto diagnózou je vždy dôležitá a rozhodujúca najmä aktuálna úroveň jeho intelektu - teda či sa jedná o ľahký, stredný, ťažký alebo hlboký stupeň mentálneho postihnutia. Z toho potom vychádza nastavenie vzdelávacieho programu, podľa ktorého sa bude dieťa vzdelávať.

Vzdelávací program pre žiakov s MP sa člení na tri varianty v závislosti od tohto stupňa mentálneho postihnutia:

• Variant A: Vzdelávací program pre žiakov s ľahkým stupňom mentálneho postihnutia pre primárne vzdelávanie. Ak sa žiak s MP vzdeláva v bežnej základnej škole formou integrácie, vzdeláva sa podľa tohto vzdelávacieho programu - vždy podľa príslušného variantu, na základe ktorého má vypracovaný individuálny vzdelávací program (IVP).
• Variant B: Vzdelávací program pre žiakov so stredným stupňom mentálneho postihnutia pre primárne vzdelávanie. Ak sa žiak s MP vzdeláva v bežnej základnej škole formou integrácie, vzdeláva sa podľa tohto vzdelávacieho programu - vždy podľa príslušného variantu, na základe ktorého má vypracovaný individuálny vzdelávací program (IVP).
• Variant C: Vzdelávací program pre žiakov s ťažkým alebo hlbokým stupňom mentálneho postihnutia pre primárne vzdelávanie. Ak sa žiak s MP vzdeláva v bežnej základnej škole formou integrácie, vzdeláva sa podľa tohto vzdelávacieho programu - vždy podľa príslušného variantu, na základe ktorého má vypracovaný individuálny vzdelávací program (IVP).

Dôležitou súčasťou vzdelávania je vyučovací predmet pracovné vyučovanie, ktoré patrí medzi hlavné vyučovacie predmety. Plní aj dôležitú rehabilitačnú funkciu a najmä vedie žiaka k nadobúdaniu pracovných návykov a motorických zručností, ktoré majú pre jeho ďalší život rozhodujúcu úlohu. Má tri základné zložky: práce v dielni, pestovateľské práce a práce v domácnosti. Vo vyšších ročníkoch je tento predmet predprofesionálnou prípravou na budúce povolanie.

Ukončením posledného ročníka ZŠ žiaci s MP nadobúdajú primárne vzdelanie - nie nižšie sekundárne, ako ostatní bežní žiaci základnej školy. Preto v ďalšom vzdelávaní nemôžu pokračovať - a to ani formou integrácie - v bežných stredných školách, pretože v týchto je predpokladom prijatia už nadobudnuté nižšie stredné vzdelanie. Žiaci s mentálnym postihnutím môžu však pokračovať vo svojej ďalšej profesionálnej príprave vzdelávaním v špeciálnom odbornom učilišti, alebo v praktickej škole. Špeciálne odborné učilište poskytuje odbornú prípravu na výkon nenáročných pracovných činností a žiaci sa uplatnia v ďalšom bežnom živote na pozíciách pomocných kvalifikovaných pracovných síl.

Charakteristika Podľa Stupňa Postihnutia

• Ľahká mentálna retardácia: Ľudia s ľahkou mentálnou retardáciou majú problémy s učením, myslením, vnímaním, pozornosťou, pamäťou, abstrakciou, dedukciou, úsudkom a logickým myslením. Ich reč je chudobnejšia a sú ľahko ovplyvniteľní. Spôsob verbálnej komunikácie u nich nemusí byť v bežných situáciách nápadný. V dospelosti dokážu svoje nedostatky „zamaskovať" a to v situáciách, v ktorých môžu uplatniť naučené rečové stereotypy. Bývajú tvrdohlaví, ale veľmi ľahko sa dajú ovplyvniť, čo často krát vedie ku kriminalite. Majú sklon k primitívnym reakciám, ktoré sú bezcieľne a nezvládnuteľné. Dosť často sa objavuje skratové konanie. V práci sú nestáli, konfliktní, zlomyseľní, výbušní a egoistickí. U týchto osôb sa môžu objaviť aj pridružené chorobné stavy ako napr. autizmus, epilepsia, poruchy správania a poruchy adaptácie. Deti môžu dospieť k schopnosti abstraktného myslenia a podľa Sováka (1965) zaostávajú v usudzovacej schopnosti, kedy sa od nich vyžaduje rýchla reakcia na zmenenú situáciu. Pri vhodnej edukácii a podpore sa však môžu plne zaradiť do spoločnosti.
• Stredná mentálna retardácia: Osoby so stredným stupňom mentálnej retardácie majú výrazne znížené schopnosti chápania, komunikácie a sebaobsluhy. Vo všetkých oblastiach psychomotorického vývinu je veľmi nápadné zaostávanie. Matulay (1986) vo svojej knihe uvádza, že títo ľudia si postupne dokážu osvojiť základy samoobsluhy, jednoduché pracovné zručnosti, ktoré vykonávajú pod sústavným vedením. Postupne sa naučia dorozumievať sa rečou so svojim okolím, hoc viac slov poznajú, než aktívne používajú. Ich reč ostáva na úrovni významových zvukov s prostými jednoslovnými vetami. Sú schopní osvojiť si spoločenské a pracovné návyky a základy čítania, písania a počítania. S primeranou pomocou sa dokážu zaradiť do spoločnosti. Bajo (1985) zdôrazňuje, že tieto osoby sú schopné osvojiť si spoločenské a pracovné návyky a zvládnu aj základy čítania, písania a počítania.
• Ťažká mentálna retardácia: Pri ťažkej mentálnej retardácii dochádza k výraznému oneskoreniu psychického aj fyzického vývinu. Myslenie, pamäť a asociačné schopnosti sú výrazne narušené. Psychomotorický vývin je výrazne oneskorený. Oneskorené je sedenie, státie a chodenie, pričom majú slabý svalový tonus. Ich pohyby sú hrubé a nekoordinované. Sú tu perspektívy na dosiahnutie najjednoduchších základov samoobsluhy a najjednoduchších pracovných operácii. Ich pamäť a asociačné schopnosti sú minimálne a myslenie prakticky celkom chýba. Matulay upozorňuje, že aj tu je možné naučiť sa aspoň zopár jednoduchých slov. Niektoré osoby sa nenaučia hovoriť a používajú gestikuláciu. Ich emočné reakcie sú primitívne. Pri vhodnej podpore a edukácii je možné pozitívne podnecovať ich vývinové kapacity a zabezpečiť zlepšenie ich života.
• Hlboká mentálna retardácia: Ide o veľmi ťažké postihnutie. Psychomotorický vývin je výrazne oneskorený. Ide o hlboké zaostávanie vo všetkých vývinových etapách a oblastiach s výrazným defektom motoriky. Potrebujú asistenčnú pomoc takmer pri všetkých úkonoch a činnostiach. Ľudia s touto mentálnou retardáciou sú zvyčajne imobilní, upútaní na posteľ. Neovládajú reč, nevedia jasne prejaviť ani svoje city. Dokonca iba asi 35% z nich vie aktívne prejaviť svoje základné potreby, napr. hlad (Matulay, 1986). Ich komunikácia ostáva na nižšej úrovni a zvyčajne vydávajú len akési neartikulované škreky, stereotypne sa opakujúce zvuky, ktoré modulujú podľa svojho citového rozpoloženia. Nezvykne sa u nich prejaviť mimika. jednoduché slová, ktoré sa naučia, používajú bez pochopenia ich obsahu. Ako zistil už dávno psychológ Kainz (1943), aj keď sa naučia povedať napr. „mama" a „otec", nepochopia ich vzťah ku svojej osobe. Našťastie toto najťažšie postihnutie, pri ktorom je potrebný trvalý dozor, nie je časté.

Mentálna Subnorma

Mentálna subnorma je prechodné pásmo medzi ľahkou mentálnou retardáciou a normou. V tomto pásme sa pohybuje až jedna šestina populácie. Dokážu absolvovať základnú školu, ale so zlým prospechom. Vedia sa vyučiť remeslu, pretože sú manuálne veľmi zruční. Pokiaľ ide o vývin reči, už Atzesberger (1967) zistil a v súčasnosti Wirth (1990) potvrdil, že v začiatkoch rečového vývinu u apatikov existuje obdobie nemoty (po ktorom sa postupne objaví džavotanie) dlhšie než u eretikov. V extrémnych prípadoch zlyhávajú pokusy o komunikáciu s tým či oným typom.

Prečítajte si tiež: SZO a pohľad na zdravotné postihnutie

• Eretický typ: Tieto osoby sú nepokojné, nestále a niekedy sa nedokážu ani na chvíľočku sústrediť na jednu činnosť. Sú motoricky nepokojné, niekedy veľmi impulzívne zlostné, agresívne a citovo labilné. Sú ťažko ovládateľné a sú stálym ohniskom konfliktov v okolí. Veľmi ťažko sa podriaďujú disciplíne. Charakteristická je pre tieto osoby aj citová nestálosť, slabá vôľa a neschopnosť prekonávať aj malé prekážky. Ich záujmy sú krátkodobé a povrchné.
• Apatický typ: Ide o opačný typ mentálne retardovaných. Tieto osoby sú pomalé, pasívne, ľahostajné a veľmi často málo pohyblivé. Neprejavujú záujem o komunikáciu, a ak aj hovoria, rozprávajú pomaly a s nápadnou monotónnosťou. Výkonnosť a ich aktivity je nižšia ako ich intelektové predpoklady. Bývajú zväčša pokojné, euforické a poslušné.

Dospelý Človek s Mentálnym Postihnutím

Aj dospelí ľudia s mentálnym postihnutím túžia po samostatnosti, nezávislosti, vhodnom bývaní, zmysluplnom živote a dobrej práci. Často sú však odkázaní na pomoc a starostlivosť iných. Miera asistencie je priamo úmerná schopnostiam jedinca a závažnosti postihnutia.

Dôležitým aspektom v živote dospelého človeka s mentálnym postihnutím je práca. Zaradenie do pracovného procesu upevňuje sociálny status jedinca a dáva mu pocit, že patrí do spoločnosti. Ak sa nepodarí zamestnať sa na voľnom trhu práce, možnosťou sú chránené pracovné miesta a chránené dielne.

Sociálne Služby

Sociálne služby zohrávajú kľúčovú úlohu v živote ľudí s mentálnym postihnutím. Sú zamerané na prevenciu vzniku nepriaznivej sociálnej situácie, riešenie nepriaznivej sociálnej situácie alebo zmiernenie nepriaznivej sociálnej situácie, zachovanie, obnovu alebo rozvoj schopnosti viesť samostatný život a na podporu začlenenia do spoločnosti.

Sociálne služby by mali byť kvalitné, dostupné a mali by rešpektovať dôstojnosť a práva prijímateľov.

Duševné zdravie a Mentálna Retardácia

Svetová zdravotnícka organizácia definuje zdravie ako stav úplnej telesnej, duševnej, sociálnej pohody a nielen neprítomnosť choroby alebo postihnutia. Pri pojme zdravie, každý myslí hlavne na telesné zdravie a na duševné zdravie sa často zabúda. Duševné zdravie a sociálna pohoda má veľký význam pri vzniku mnohých závažných ochorení a podieľa sa aj na predčasnej úmrtnosti (zhruba o 20 rokov). Výskyt duševných porúch neustále narastá, medzi najčastejšie sa vyskytujúce radíme depresiu, úzkosť, panické ataky, schizofréniu ale aj závislosti. Podľa Svetovej zdravotníckej organizácie sa depresia čoskoro stane druhou najčastejšou príčinou práceneschopnosti.

Je dôležité si uvedomiť, že aj ľudia s mentálnym postihnutím môžu trpieť duševnými poruchami, ako je depresia alebo úzkosť. Preto je potrebné venovať pozornosť ich duševnému zdraviu a zabezpečiť im prístup k adekvátnej starostlivosti.

Možnosti Pomoci a Podpory

Ak dôjde k narušenia duševnej pohody, môžu sa objaviť príznaky ako nervozita, úzkosť, nepokoj, problémy so sústredením, pamäťou či logickým myslením, náhle alebo prudké zmeny v pocitoch, strata iniciatívy, izolácia, strata záujmu o veci, ktoré človeka doteraz bavili, pocity beznádeje, smútku, plačlivosť, zhoršenie výkonnosti v práci/škole, zmeny v spánkových návykoch alebo v stravovaní. Ak by tieto ťažkosti pretrvávali dlhšie a nedokážete ich zvládnuť sami alebo za pomoci blízkych a ovplyvňujú váš výkon, vzťahy či prežívanie je dobré navštíviť odborníka.

Pre udržanie dobrého zdravia je potrebná vnútorná vyrovnanosť - závisí od fyzického stavu, sociálneho prostredia, ale najmä od vzťahov medzi ľuďmi v blízkom okolí. Pevné, súdržné a kvalitné rodinné, partnerské či priateľské vzťahy sú zároveň významným podporným činiteľom pri zvládaní chronických ochorení.

Čo ešte prispieva k duševnému zdraviu?

• Hovorte o tom čo Vás trápi, čoho sa bojíte, o svojich smútkoch, ale i radostiach a úspechoch.
• Vážte si samého seba, budujte si sebaúctu, neporovnávajte sa s inými.
• Nájdite v každom dni, človeku a v udalosti niečo pekné.
• Buďte fyzicky aktívny, nájdite si takú pohybovú aktivitu, ktorá Vás baví.
• Doprajte si dostatok spánku a oddychu.
• Učte sa novým veciam, venujte sa tvorivým činnostiam.
• Ak vás premáha smútok, je dobré navštíviť príbuzného, priateľa, lekára, psychológa alebo psychiatra.

WHO a Slovensko

Slovensko aktívne spolupracuje so Svetovou zdravotníckou organizáciou (WHO) na zlepšovaní zdravotnej starostlivosti a verejného zdravia. Kancelária WHO v SR, riadená riaditeľom Dr. Hans Henri P. Kluge od 1. 2., zohráva dôležitú úlohu pri implementácii programov a iniciatív WHO na Slovensku.

Svetové zdravotnícke zhromaždenie (WHA) je rozhodovacím orgánom WHO, ktorý sa skladá z delegácií všetkých členských krajín. Hlavnou úlohou WHA je určovať politiky Organizácie, pripomienkuje a schvaľuje návrh programového rozpočtu. Výkonná rada WHO, ktorá má 34 členov volených na trojročné obdobie, vykonáva rozhodnutia a politiky WHA a radí jej.

V roku 2022 Slovensko po prvý raz získalo zastúpenie vo Výkonnej rade WHO, kde ho zastupuje prof. MUDr. Jozef Šuvada, PhD., MPH, MBA.

Program Zdravie 2020 - docieliť zdravie a rozvoj v dnešnej Európe, je jedným z kľúčových programov WHO v Európe. Európsky program práce WHO na roky 2020 - 2025: Jednotná akcia pre lepšie zdravie (who.int) je ďalším dôležitým dokumentom, ktorý určuje priority v oblasti zdravia v európskom regióne.

tags: #svetova #zdravotnicka #organizacia #mentalne #postihnutie #definicia